Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/219/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113207517
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113207517.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v spore žalobkyne P.. S. M., nar. XX.X.XXXX, bytom
v O., F. X, zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Szöllössym, so sídlom v Košiciach, Kováčska 28,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave,
Štefanovičova 4, v spore o zaplatenie 1.732,37 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Košice I č.k. 19C 86/2013-216 zo dňa 17.2.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcej časti III. výroku o zaplatenie sumy 595,89 eura s
príslušenstvom.

M e n í rozsudok v IV. výroku tak, že n e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení :

I. Konanie o zaplatenie sumy 74,48 EUR z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 513,14 EUR, úrok z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 387,88 EUR od 14.7.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 125,26 EUR
od 29.11.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

IV. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 42 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom sporu je nárok žalobkyne uplatnený titulom náhrady škody,
ktorá žalobkyni vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou z 30.8.2011 pri prevádzke motorového vozidla
vinníkom Ľ. T., ktorý mal u žalovaného v čase nehody uzatvorené povinné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú motorovým vozidlom podľa zákona č. 381/2001 Z. z. s tým, že voči menovanému bolo

v tejto súvislosti začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví, ktoré bolo ukončené dohodou o
zmieri uzavretou medzi obvineným a žalobkyňou v konaní 2Pv 559/2011 o prečine ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Tr. zákona. Ide o priamy nárok žalobkyne, vyplývajúci z osobitného
zákona č. 308/2001 Z.z., ktorý analogickým použitím ust. § 4 ods. 1 cit. zákona zahŕňa v sebe okruhnárokov náhrady: 1/ škody na zdraví, 2/ nákladov pri usmrtení, 3/ škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci, 4/ ušlého zisku a 5 / účelne vynaložených nákladov spojených
s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov pod bodmi 1/ až 4/ (za ďalších zákonom stanovených

podmienok), ktorý je súčasne potrebné posúdiť tiež v kontexte so všeobecnou úpravou náhrady škody
podľa Občianskeho zákonníka.

3. Žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila popri sebe niekoľko nárokov náhrady škody, ktoré súd posúdil
právne jednak ako A/ nároky náhrady škody v podobe účelných nákladov spojených s liečením (§ 449

OZ) spadajúcich pod náhradu škody na zdraví v užšom slova zmysle, B/ nárok na náhradu škody
vzniknutej stratou veci a C/ ako nároky náhrady škody spadajúce pod náhradu škody na zdraví v širšom
význame. Aj keď v danom prípade nejde o zodpovednostný vzťah medzi stranami sporu, musia byť
splnené základné predpoklady uplatneného nároku, a to povinnosť tvrdenia a povinnosť preukázania
zo strany žalobkyne, že 1/ jej škoda vznikla, že 2/ vo vzťahu k žalovanému je daný základ nároku v
súvislosti s protiprávnym konaním osoby, ktorá v čase nehody mala u žalovaného uzatvorené povinné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, že 3/ medzi škodou a protiprávnym
konaním je príčinná súvislosť a že 4/ poisťovňa škodu žalobkyni odmietla plniť. V konaní pritom nebolo
sporným, že žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému dňa 12.4.2012 náhradu nákladov v súvislosti s
nákupom naslúchacieho prístroja v sume 387,88 eur a s pobytom v kúpeľoch F. vo výške 550,48 eur,
tiež náhradu za bolestné, dňa 27.8.2012 náhradu nákladov vo výške 776,16 eur (náklady týkajúce sa

poplatkov počas neprítomnosti v Nórsku, poplatky za lieky, lekárske vyšetrenia, poštovné a cestovné
náklady do kúpeľov F.) a dňa 22.3.2013 náhradu poplatku za služby v kúpeľoch F. vo výške 17,85 eur, a
to písomne, a že žalovaný z týchto nárokov časť uznal, súčasne vyplatil čiastku 74,48 eur, na základe
čoho žalobkyňa žalobu v tejto časti vzala späť. Súd konanie v tejto časti v súlade s ust. § 145 ods. 2
CSP zastavil.

4. Žalobkyňa si v predmetnom konaní uplatnila náhradu škody v podobe nákladov spojených s liečením,
a to: cestovné SLK F., poplatky za lieky, 2x poplatok za vjazd SLK F.Š., 2x diaľničná známka, poplatky za
služby SLK F. a ubytovanie SLK F.. Súd z uplatnených nákladov posúdil ako liečebné náklady poplatky
za lieky a ubytovanie SLK F..

5. Cestovné SLK F., 2x poplatok za vjazd SLK F., 2x diaľničná známka, poplatky za služby SLK F., ktoré
boli vynaložené v súvislosti s pobytom v kúpeľoch, súd právne posúdil ako náklady spadajúce pod
škodu na zdraví v širšom slova zmysle.

6. Nárok z titulu zaplatených poplatkov na lieky vo výške 55,01 eura podložila príslušnými pokladničnými
bločkami, pričom žalovaný v konaní rozporoval ich účelovosť a súvislosť s dopravnou nehodou.
Prvoinštančný súd uzavrel, že žalobkyňa v podaní nepreukázala, že zakúpené lieky a drogistický
tovar (napr. Acne gel, odlíčovacie obrúsky), resp. iný tovar - šaratica boli vynaložené v príčinnej
súvislosti s predmetným poškodeným na zdraví, resp. mali slúžiť na ozdravenie a zlepšenie vzniknutého

zdravotného stavu žalobkyne. Žalobkyňa v konaní okrem dokladov o zakúpení konkrétneho tovaru
listinné doklady nepredložila. Súd preto tento nárok z dôvodu neunesenia dôkazného bremena posúdil
ako nedôvodný. Za ubytovanie v kúpeľoch žalobkyňa uplatnila predmetný nárok vo výške 476,-eur
(pôvodne vo výške 550,48 eur, z ktorej čiastky zobrala žalobu vo výške 74,48 eur späť, pričom uvedený
poplatok bol vyúčtovaný v súvislosti s príplatkom za jednolôžkovú izbu počas celého pobytu v kúpeľoch.

Žalovaný v spore namietal, že ide o náklady, ktoré nie sú spojené s liečebným procesom žalobkyne.
Prvoinštančný súd považoval tento výdavok vynaložený za účelom lepšieho konfortu žalobkyne v
porovnaní s tým, aký by mala žalobkyňa pri poskytnutí 2-lôžkovej izby, teda ide o určitý nadštandart
pobytu, ktorého zmyslom nie je podporiť liečebný proces poškodeného. Túto časť nároku preto
považoval súd za nedôvodnú.

7. Pokiaľ žalobkyňa uplatnila náhradu nákladov vynaložených v súvislosti so stratou veci, naslúchacieho
prístroja vo výške 387,88 eura tvrdiac, že v čase dopravnej nehody mala nasadený v uchu prístroj
Siemens, keďže už v tej dobe trpela sluchovou poruchou, považoval prvoinštančný súd obranu
žalovaného, ktorý namietal, že nie je jasné, v akej hodnote bol pôvodný naslúchací prístroj, ktorý mala

žalobkyňa pri dopravnej nehode stratiť za nedôvodnú, keďže žalobkyňa doložila do sporu aj listinný
doklad,záručnýlistzodňa22.4.2008,ktorýmpreukázalasvojetvrdenie,ževlastníčkoutakéhotoprístroja
bola. Žalobkyňa zároveň preukázala, že za nový naslúchací prístroj zaplatila sumu 387,88 eura. Súd
prvej inštancie žalobný návrh v tejto časti o zaplatenie sumy 387,88 eura považoval za dôvodný.8. Žalobkyňa v spore uplatnila náhradu škody v podobe ďalších nárokov a to
a/ Poplatky za telefón 9/2011, 11/2011, 12/2011 vo výške 127,89 eur, poplatok za oneskorenie zaplatenia

inkasa vo výške 105,46 eur, poplatok za odkladanie pošty od 6.9. do 29.2.2012 vo výške 69,90 eur,
doprava z letiska vo výške 53,43 eur, parkovné za 18 dní + povinné umytie auta vo výške 167,37 eur,
poplatky za povinné lekárske prehliadky pred nástupom do zamestnania vo výške 71,84 eur, t.j. spolu
vo výške 595,89 eur.

9. Žalobkyňa vo vzťahu k týmto nárokom, ohľadne ktorých si splnila povinnosť skutkového tvrdenia,
predložila ako dôkazy písomnosti v inom než štátnom jazyku (súčasne nie v českom jazyku), ktorú
skutočnosť rozporoval žalovaný so záverom spochybnenia tohto nároku, čo do jeho preukázania.

10. V súlade s novým procesným predpisom Civilný sporový poriadok, súd uložil žalobkyni postupom
podľa ust. § 253 ods. 1 CSP povinnosť zložiť preddavok na vykonanie ňou navrhovaného dôkazu

(návrh na č. l. 143 spisu) - preklad listín do štátneho jazyka s tým, že nakoľko žalobkyňa preddavok
nezaplatila v stanovenej lehote, súd jej zástupcovi písomne oznámil, že navrhovaný dôkaz nevykoná (§
253 ods 3 CSP). Žalobkyňa vo svojom poslednom písomnom podaní z 9.1.2017 opätovne odôvodnila
tieto nároky, pričom poukázala tiež na preklad listinných dokladov vzťahujúcich sa na predmetné nároky.
Malo by pritom ísť o “preklady”, z ktorých nie je zrejmé, kým boli vyhotovené, kedy boli vyhotovené a

ktorých konkrétnych listín sa týkajú, keďže tieto preklady nie sú žiadnym spôsobom spojené (zviazané)
s prekladanou písomnosťou. Súd v tejto súvislosti uviedol, že preklad písomností z iného než štátneho
jazyka do štátneho jazyka je činnosť, na ktorú sú potrebné určité špecializované odborné znalosti,
preto ho v súdnom konaní uskutočňujú v zásade prekladatelia zapísaní do zoznamu prekladateľov, pre
ktoré prípady súd v zásade neskúma, či prekladateľ má požadované odborné znalosti. Okrem toho

túto činnosť môže realizovať tiež osoba nezapísaná v zozname prekladateľov postupom podľa ust. §
15 zák č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, prípadne súd nevylučuje postup podľa ust. § 206 CSP (Ak je potrebné posudzovať skutočnosti,
na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej
osoby). Vo všetkých uvedených prípadoch musí byť splnená podmienka odbornej spôsobilosti toho,

kto preklad listinného dôkazu uskutočnil, inak podľa názoru súdu takýto dôkaz nie je relevantným a
súd naň neprihliada. V danom prípade nie je zrejmé, či ten, kto realizoval preklad listinných dokladov,
spĺňa podmienku odbornej spôsobilosti na tento úkon (činnosť) a preto z uvedených dôvodov súd na
žalobkyňou predložené listinné doklady v inom než štátnom jazyku neprihliadol. Na základe uvedeného
žalobkyňa ohľadne týchto nárokov neuniesla dôkazné bremeno a súd preto tieto nároky považoval za

nedôvodné.

11. Uplatnený nárok náhrady cestovného vo výške 96,66 eur (náklady na pohonné látky vynaložené
v súvislosti so zabezpečeným dovozom a odvozom z Košíc do Piešťan a späť za použitia osobného
MV prostredníctvom brata žalobkyne)súd posúdil ako odôvodnený, pretože spadá pod náhradu škody

na zdraví v širšom slova zmysle ako iný nárok, pričom ide o účelne vynaložené náklady, ktoré musí
poškodený obvykle vynaložiť v súvislosti s odstránením následkov vzniku škody, medzi ktoré patria napr.
náklady na dopravu do miesta opravy (R 7/1992, R 12/1991). Súd za použitia analógie považoval tieto
výdavky ako náklady na dopravu do miesta, kde sa žalobkyňa podrobila liečebnému procesu, teda ide o
účelne vynaložené náklady súvisiace s predmetnou dopravnou nehodou a a jej následným poškodením,

resp. odstraňovaním následkov tohto poškodenia.

12. Súd priznal aj náhradu 20,-eur za výdavok na nákup dvoch 10-dňových diaľničných známok v
súvislosti s použitím MV pri dovoze do kúpeľov a odvoze z kúpeľov. Žalovaný vo vzťahu k tomuto nároku
namietal účelnosť týchto výdavkov s odôvodnením, že žalobkyňa nemusela použiť diaľnicu pri cestovaní

motorovým vozidlom do kúpeľov a späť. Súd predmetnú námietku posúdil ako nedôvodnú.

13. Rovnako žalovaný rozporoval aj uplatnený poplatok za vstup do SLK F. vo výške 3,-eura a vo výške
1,-euro, ktoré žalobkyňa vynaložila v súvislosti so vstupom motorového vozidla do kúpeľov F., ktorým

pricestovala a odcestovala z kúpeľov. Prvoinštančný súd považoval aj tento nárok za dôvodný.

14. Pokiaľ žalobkyňa uplatnila poplatok za služby v SLK F. vo výške 17,85 eur za vypratie odevov
práčovňou kúpele F., ktorého účelnosť žalovaný tiež namietal, prvoinštančný súd predmetný nároknepovažoval za dôvodný, pretože ani netvrdila, že by jej zdravotný stav nedovoľoval zabezpečiť si
vyčistenie odevov svojpomocne a tieto náklady za úkony nemali súvis s dopravnou nehodou a jej
následným poškodením na zdraví.

15. Nárok za poštovné vo výške 4,60 eura odoslaním originálu potvrdenia z nemocnice o tom, že je
hospitalizovaná za účelom, aby cestovná kancelária mohla stornovať cestovné náklady na kongres
považoval súd za dôvodný a nesporný. Pokiaľ žalovaný v tejto položke namietal, že žalovaná mohla
oznámenie realizovať povedzme aj emailom, súd predmetnú obranu žalovaného neuznal.

16. Prvoinštančný súd preto žalobe v časti o zaplatenie sumy spolu vo výške 513,14 eur vyhovel (t.j.
vo výške 387,88 eur titulom náhrady škody vzniknutej stratou veci, vo výške 96,66 eur - cestovné, vo
výške 20 eur - cena diaľničných známok, vo výške 4 eura - poplatok za vstup MV do kúpeľov a 4,60 eur
ako poštovné), na zaplatenie ktorej žalovaného zaviazal. Pretože žalovaný bol s úhradou tejto čiastky
v omeškaní, popri istine ho súd zaviazal tiež na zaplatenie 8,75% úrokov z omeškania zo sumy 387,88

eur od 14.7.2012 do zaplatenia a zo sumy 125,26 eura od 29.11.2012 do zaplatenia.

17. Žalobkyňou uplatnené nároky v nepriznanej výške nepovažoval súd za dôvodné, preto žalobcu v
prevyšujúcej časti zamietol.

18. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP (ohľadne zastavujúcej
časti konania) v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko žalovaný mal v konaní čiastočný úspech, súd
mu priznal náhradu trov pomerne vo výške 42% (po odpočítaní neúspechu žalobcu 29% od úspechu
vo výške 71%).

19. Žalobkyňa podala odvolanie proti tretiemu výroku rozsudku, v ktorom okresný súd žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol ako aj proti štvrtému výroku, ktorým okresný súd priznal žalovanej náhradu
trov konania v rozsahu 42%.

20. Navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi

náhradu škody ešte v sume 595,89 eura, 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 29.11. do zaplatenia a
nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100% a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

21. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

22. Poukázala na skutkový stav preukázaný pred súdom prvej inštancie poukazujúc na to, že žalobkyňa
dlhodobo pracuje v Nórsku, kde je zamestnaná ako lekárka a podobne tomu bolo aj v čase dopravnej
nehody.Vdobe,keďsajejstaladopravnánehoda,bolakrátkodobonanávštevenaSlovenskua5.9.2011
mala opätovne nastúpiť do svojho zamestnania v Nórsku. Návrat žalobkyne do miesta je trvalého pobytu
jej však bol práve v dôsledku dopravnej nehody znemožnený. Pri dopravnej nehode nesporne utrpela

vážnezranenia,ktorésivyžiadalijejdlhodobúhospitalizáciuvtrvaní11týždňov,následnúkúpeľnúliečbu
a dlho trvajúcu práceneschopnosť. V tejto súvislosti jej vznikli náklady, ktoré sa prejavili v jej majetkovej
sfére, nakoľko vynaložením týchto nákladov došlo k zníženiu jej majetkových hodnôt. Žiadne z týchto
nákladov by jej neboli vznikli nebyť vyššie uvedenej dopravnej nehody. Ide teda o majetkovú ujmu, ktorá
vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a ktorá je vyjadriteľná finančným ekvivalentom.

23. Žalobkyni konkrétne vznikli zvýšené náklady spočívajúce v platbách za telefonické služby v sume
127,89 EUR za hovory uskutočnené v priebehu mesiacov september, november a december roku 2011.
Žalobkyňa v dôsledku neočakávanej udalosti (dopravnej nehody) a jej následnej hospitalizácie, ako

aj s prihliadnutím na skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo krátko pred jej návratom do Nórska,
kde dlhodobo žije a pracuje, musela urýchlene riešiť hneď niekoľko záležitosti. Predovšetkým musela
oboznámiť svojho zamestnávateľa, že utrpela zranenia pri dopravnej nehode a že nemôže nastúpiť do
zamestnania, musela telefonicky zabezpečiť zastupovanie v zamestnaní, musela telefonicky oznámiť
nórskej poisťovni, že je práceneschopná, musela zrušiť svoju plánovanú účasť na kongrese, ktorý sa

mal uskutočniť dva týždne po dopravnej nehode, musela telefonicky oznámiť na letisku v Nórsku, že si
nemôže vyzdvihnúť tam zaparkované svoje motorové vozidlo v plánovanom termíne, musela telefonicky
zrušiť zakúpenú letenku na cestu späť do Nórska a objednať novú a vybaviť ešte množstvo ďalších
záležitosti. Žalobkyni ďalej vznikli náklady z dôvodu povinnosti zaplatiť sankčný poplatok za oneskoreniezaplatenia mýtneho poplatku. Žalobkyňa mala povinnosť zaplatiť mýtny poplatok za použitie diaľnice v
Nórsku, ktorú použila za účelom dopravy z miesta svojho dlhodobého pobytu a výkonu práce na letisko
v Nórsku pred odletom na Slovensko. Faktúra na úhradu mýtneho poplatku jej bola doručená na adresu

jej dlhodobého pobytu v Nórsku a pre úraz a následnú hospitalizáciu na Slovensku si nemohla uvedenú
zásielku vyzdvihnúť. Lehota na zaplatenie uvedeného mýtneho poplatku uplynula dňa 2.11.2011, teda
počas liečenia a pobytu žalobkyne na Slovensku. V dôsledku oneskorenej úhrady následne musela
žalobkyňa uhradiť sankčný poplatok v sume 105,46 EUR. Ďalším nákladom, ktorý musela žalobkyňa v
dôsledkudopravnejnehodyvynaložiť,bolpoplatokzaodkladaniepoštyvmiestejejdlhodobéhopobytua

výkonu práce v Nórsku počas jej neplánovanej hospitalizácie a liečby na Slovensku v období od 6.9.2011
do 29.2.2012, a to v sume 69,90 EUR. Žalobkyni v súvislosti s utrpenou dopravnou nehodou taktiež
vznikli náklady spojené s platbou za parkovanie jej motorového vozidla na letisku v Nórsku. Žalobkyňa
mala objednané parkovanie na letisku v Nórsku len na 6 dní. Keďže však bola pri dopravnej nehode
zrazená motorovým vozidlom a následne hospitalizovaná, nemohla sa v plánovanom termíne vrátiť do
Nórska, v dôsledku čoho jej vznikli náklady s platbou za dlhšie než plánované obdobie parkovania.

V súvislosti s predĺženým obdobím parkovania musela žalobkyňa zaplatiť aj za službu povinného
umytia motorového vozidla. Celkové náklady s predĺženým obdobím parkovania tak predstavovali sumu
167,37 EUR. Ďalšie náklady predstavuje suma vynaložená žalobkyňou na dopravu po jej návrate
do Nórska po hospitalizácii a liečbe, ktorú podstúpila na Slovensku. Keby sa bola žalobkyňa vrátila
do Nórska v plánovanom termíne, mala zabezpečený odvoz do miesta svojho dlhodobého pobytu v

Nórsku vlastným motorovým vozidlom zaparkovaným na letisku. Nakoľko však v dôsledku dopravnej
nehody musela svoj pobyt na Slovensku neplánovane dlhodobo predĺžiť, musela dať svoje motorového
vozidlo z letiska v Nórsku odviezť, nakoľko jeho zotrvanie na tomto parkovisku počas celej doby až
do času návratu žalobkyne do Nórska by stálo mimoriadne vysoké náklady. V dôsledku toho následne
po návrate do Nórska nemala zabezpečený odvoz z letiska a musela využiť autobusovú dopravu a

následne taxi službu. V súvislosti s tým je vznikli náklady v celkovej sume 53,43 EUR. Po návrate do
Nórska bola žalobkyňa v dôsledku zranení utrpených pri dopravnej nehode práceneschopná ešte tri
mesiace. Každý mesiac preto musela podľa nórskeho právneho poriadku povinne absolvovať lekársku
prehliadku u obvodného lekára, za ktoré následne musela zaplatiť celkovú úhradu v sume 71,84 EUR.
Táto práceneschopnosť bola žalobkyni spôsobená výlučne dopravnou nehodou a ku vzniku uvedených

nákladov by nebolo inak došlo. Celkovo vyššie uvedené náklady, ktoré musela žalobkyňa vo výlučnej
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou vynaložiť, predstavovali sumu 595,89 EUR.

24. Žalobkyňa vznik vyššie uvedenej škody v konaní pred prvoinštančným súdom preukazovala
predložením dokladov preukazujúcich vynaloženie nákladov v nórskom jazyku a ich prekladom. Vznik

uvedenej škody žalobkyňa podrobne zdôvodnila ako ústne pri svojom výsluchu na pojednávaní, tak
i písomne v podaní zo dňa 9.1.2017. Jediným dôvodom, ktorý uviedol okresný súd pre nepriznanie
náhrady tejto škody, bola skutočnosť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie
nároku v tejto časti, nakoľko nepredložila súdu náležitý preklad predložených listinných dôkazov.
Preklad dokumentov, ktorý súdu žalobkyňa, predložila považoval súd za nedostatočný, nakoľko nebol

vyhotovený odborne spôsobilou osobou a súd ho preto nepovažoval za relevantný a neprihliadal naň.

25. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalovaná prvý krát spochybnila škodu vo vyššie uvedenom
rozsahu v sume 595,89 EUR z dôvodu jej dokladovania a preukazovania listinami v cudzom jazyku
až na pojednávaní dňa 28.10.2016, kedy jej zástupca poukázala na to, že listinné doklady sú v inom

než slovenskom jazyku. Dovtedy žalovaná takúto námietku nevzniesla, o čom svedčí aj jej vyjadrenie k
žalobe zo dňa 31.5.2013, v ktorom namietala len účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia týchto nákladov
a preukázanie ich príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Predloženú dokumentáciu v nórskom
jazyku preukazujúcu výšku a druh vynaložených nákladov však nespochybňovala. Je potrebné dodať,
že žalovaná nespochybňovala dokumenty z dôvodu, že boli v inom než slovenskom jazyku, ani v

komunikácii so žalobkyňou pred podaním žaloby.

26. Po tom, čo žalovaná spochybnila doklady predložené žalobkyňou z dôvodu, že sú v inom ako
slovenskom jazyku na pojednávaní dňa 28.10.2016 zároveň súd na predvolaní na pojednávanie zo
dňa 1.12.2016 oznámil žalobkyni, že nebude vykonávať preklad týchto listinných dokladov. Žalobkyňa

preto zabezpečila preklad uvedených dokumentov a tento preklad listinných dokladov predložila súdu
s podaním zo dňa 9.1.2017. Žalobkyňa v uvedenom podaní presne označila, ktoré jednotlivé listinné
doklady v cudzom jazyku preukazujú vynaloženie konkrétnych nákladov a súčasne presne označila
číslovaním preklad týchto dokumentov ako „Dokument č. 1 až 16" a ktorý list prekladu patrí ku ktorémudokumentu v cudzom jazyku. Aj keď teda preklad dokumentov v cudzom jazyku nebol zviazaný s
prekladanými listinami, súdu bol preklad predložený prehľadne tak, že za každým dokumentom v
cudzom jazyku nasledoval jeho preklad. Súčasne bol preklad označený a v podaní žalobkyne opísaný

spôsobom, ktorý umožňoval jeho priradenie ku jednotlivým dokumentom v cudzom jazyku. Preto
nemožno akceptovať dôvod uvedený zo strany okresného súdu, že nebolo zrejmé, ktorých konkrétnych
listín sa preklad týka.

27. Po tom, čo žalobkyňa predložila súdu tento preklad dokumentov v cudzom jazyku, žalovaná

strana tento preklad nenamietala. Zo zápisnice z pojednávania dňa 18.1.2017 vyplýva, že zástupca
žalovanej potvrdil, že disponujú vyjadrením žalobkyne zo dňa 9.1.2017, s ktorým žalobkyňa predložila
preklad dokumentov v cudzom jazyku. Žalovaná teda o tomto predloženom preklade mala vedomosť a
nenamietala ani nerozporovala nesprávnosť či nedostatočnosť či už formy alebo obsahu tohto prekladu.
Za týchto okolností mal okresný súd predložený preklad akceptovať a hodnotiť ako relevantný, a to s
poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého skutkové tvrdenia

strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak teda žalovaná nepoprela
pravdivosť predloženého prekladu či už z dôvodu obsahu alebo formy, mal súd považovať predložený
preklad za nesporný a mal z neho pri rozhodnutí vychádzať.

28. Podľa odvolateľky okresný súd ohľadne zabezpečenia prekladu taktiež nepostupoval v súlade s

procesnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Podľa § 155 ods. 2 Civilného sporového
poriadku ak podanie alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku, súd vyzve toho, kto ich predložil, aby v určenej
lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu; inak ho zabezpečí sám.

29. Okresný súd mal teda vyzvať žalobkyňu, aby predložila preklad dokumentov v cudzom jazyku podľa

osobitného predpisu. V konaní však takáto výzva okresného súdu absentuje. Za takúto výzvu nemožno
považovať oznámenie súdu na predvolaní na pojednávanie zo dňa 1.12.2016, že nevykoná preklad
listinných dokladov. Uvedené oznámenie neobsahuje výzvu, aby žalobkyňa predložila úradný preklad
dokumentov v cudzom jazyku. Z ustanovenia § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku následne
vyplýva, že ak súd neurobí voči strane konania výzvu na predloženie úradného prekladu dokumentov

v cudzom jazyku, musí súd tento úradný preklad zabezpečiť sám. Teda postupom okresného súdu,
kedy tento nevyzval žalobkyňu na predloženie úradného prekladu predložených dokumentov a následne
ani sám preklad týchto dokumentov nezabezpečil, je v rozpore s ustanovením § 155 ods. 2 Civilného
sporovéhoporiadku.Porušenietohtoprocesnéhoustanoveniamánáslednevplyvnarozhodnutievoveci
samej, pretože okresný súd zdôvodnil nepriznanie časti nároku žalobkyne práve absenciou úradného

prekladu predložených listín v cudzom jazyku.

30. K samotnej dôvodnosti vyššie uvedených nákladov vynaložených zo strany žalobkyne ako aj ich
príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou žalobkyňa v konaní poukázala na ustanovenie §
442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo. V občianskom práve platí princíp úplnej náhrady škody (restitutio in integrum), teda škodu je
potrebné nahradiť vždy v plnom rozsahu, aby sa majetkový stav poškodeného dostal do stavu, aký
tu bol pred vznikom škody. Poškodenému sa má vykompenzovať majetková strata do tej miery, aby
sa eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené vznikom škody. Za škodu je pritom potrebné
považovať ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a

je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného. Obsahom pojmu majetková škoda
tak, ako ju jednotne zadefinovala judikatúra (R 55/1971), je zmenšenie majetku poškodeného.

31. Zároveň žalobkyňa podaným odvolaním napadla aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania.

32. Žalovaný vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V
dôvodoch vyjadrenia poukázal žalovaný na to, že žalobkyňa si v konaní pred súdom prvej inštancie
uplatňovala nároky, ktoré nespadajú pod rozsah nárokov, ktorý platí za škodcu poisťovňa a teda
žalovaný, ako aj nároky, pri ktorých nie je daná príčinná súvislosť medzi predmetnou dopravnou
nehodou a nutnosťou či účelnosťou vynaloženia týchto nákladov. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný

predloženú dokumentáciu v nórskom jazyku preukazujúcu výšku a druh vynaložených nákladov
nespochybňoval z dôvodu, že boli v inom než slovenskom jazyku, sa nezakladajú na pravde.33. Žalovaný v podaní adresovaným súdu dna 27.1.2016 uviedol, že celkovo rozporuje predmetné listiny
v inom než slovenskom jazyku, ktorými žalobkyňa odôvodňuje uplatńovaný nárok, a to aj z dôvodu,
že sú v jazyku odlišnom od slovenského jazyka. Žalobkyňa potom, čo jej súd uložil povinnosť zložiť

preddavok na vykonanie ňou navrhnutého dôkazu, t.j. prekladu predložených listín do slovenského
jazyka, žalobkyňa tento preddavok nezložila, a tak súd prvej inštancie navrhovaný dôkaz nevykonal.
Žalobkyňa následne predložila preklad listín z nórskeho jazyka do slovenského a tento preklad predložila
súdu podaním zo dňa 9.1.2017. Pokiaľ ide o tento žalobkyňou predložený preklad, k uvedenému súd na
pojednávaní dňa 18.1.2017 konštatoval svoje predbežné právne posúdenie nároku žalobkyne v rámci

ktorého uviedol, že vo vzťahu ku škode, ohľadne ktorej žalobkyňa predložila listinné doklady v inom než
slovenskom jazyku neuniesla svoje dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie príčinnej súvislosti a
pokiaľ ide vôbec o vznik tejto škody a tiež predpoklad preukázania príčinnej súvislosti sa javí zo strany
súdu nepreukázaný najmä v súvislosti s tvrdenou škodou, pokiaľ ide o zakúpenie určitých liečiv a liekov.
Vzhľadom na uvedené predbežné právne posúdenie súdu, už nebolo potrebné sa k týmto nárokom
žalobkyne zo strany žalovaného ďalej vyjadrovať, a to aj vzhľadom na to, že žalobkyňa žiadne ďalšie

dôkazy už nenavrhla.

34. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že z prekladu listín predložených žalobkyňou nebolo zrejmé,
kým boli vyhotovené, kedy boli vyhotovené a ktorých konkrétnych listín sa týkajú.

35. Pokiaľ však ide o nároky vyplývajúce z týchto listín, k tomu žalovaný v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie opakovane uviedol, že tieto náklady, ktoré si žalobkyňa uplatňovala na základe
listín v inom ako slovenskom jazyku, nie je možné považovať za náklady spojené s liečebným
procesom žalobkyne ako poškodenej resp. náklady vzniknuté v príčinnej súvislosti s predmetnou
dopravnou nehodou. Žalobkyňa si v rámci týchto nákladov uplatňovala faktúry za mobilný telefón,

poplatok za oneskorené zaplatenie inkasa, odkladanie pošty, dopravu z letiska, parkované, poplatok
za umytie auta, ako aj poplatok za lekárske prehliadky, ktorým sa žalobkyňa podrobila pred nástupom
do zamestnania. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala, že tieto náklady boli
účelnými a nevyhnutnými nákladmi, ktoré jej vznikli v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou
nehodou. Žalovaný v rámci týchto nákladov poukazuje napr. na poplatok za povinné umytie auta, ktorý

by, ak táto povinnosť skutočne bola daná, žalobkyňa mala bez ohľadu na to, či by k dopravnej nehode
došlo alebo nie, pričom žalovaný poukázal aj na to, že zo sumy 1000 nórských korún, predstavovala
čiastka 700 nórskych korún poplatok za vnútorné čistenie interiéru auta.

36. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukazoval aj na dôvody zamietajúcej časti rozsudku, ktorá

odvolaním žalobkyne nebola napadnutá (náklady za jednolôžkovú izbu v kúpeľoch a náklady na
zakúpený drogistický tovar).

37. Žalobkyňa vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalovaného (v odvolacej replike) poukázala na to,

že predmetom odvolacieho konania na základe podaného odvolania žalobkyne je už len náhrada
nákladov, ktoré žalobkyňa v konaní špecifikovala ako skutočnú škodu v zmysle § 442 Obč. zákonníka.
K námietkam žalovanej týkajúcim sa preukazovania nákladov na jednotlivé lieky, ako aj dôvodnosti
náhrady za príplatok za jednolôžkovú izbu sa žalobkyňa nevyjadrila, nakoľko z podaného odvolania je
zrejmé, že posúdenie týchto nárokov zo strany okresného súdu žalobkyňa rešpektuje a nedomáhala

sa podaním odvolaním zmeny rozhodnutia. Námietky žalovanej vo vyjadrení smerujú mimo obsah
podaného odvolania. K prekladu dokumentov v nórskom jazyku, ako aj správnosti postupu okresného
súdu ohľadne zabezpečenia tohto prekladu žalobkyňa trvá na dôvodoch uvedených v odvolaní a nemá
dôvod vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného čokoľvek zmeniť. Žalobkyňa trvá na tom, že po
predloženíprekladu,ktorýbolprehľadneriadneoznačenýadostatočnepodrobnepopísanývpríslušnom

podaní žalobkyne, žalovaná poznajúc obsah a formu tohto prekladu tento nenamietala.

38. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP) prejednal
odvolaniežalobkyneakopodanévčas,oprávnenouosobou,protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanie

prípustné a to bez nariadenia pojednávania v rozsahu uvedenom v § 379 a § 380 C.s.p. v napadnutej
zamietajúcej časti III. výroku o zaplatenie sumy 595,89 eur s príslušenstvom a výroku o trovách konania
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 380 ods. 1,2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP,pričom z obsahu odvolania možno vyvodiť aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ teda že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 595,89 eura s

príslušenstvom,ktorúškodužalobkyňapreukazovalapredloženímdokladovpreukazujúcichvynaloženie
nákladov v nórskom jazyku a následne tento predklad dokumentov v cudzom jazyku predložila samotná
žalobkyňa.

39. Žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že žalovaná pravdivosť predloženého prekladu nepoprela a preto mal

súd považovať tento preklad za nesporný a mal z neho pri rozhodnutí vychádzať. Zároveň namietala,
že okresný súd nepostupoval v súlade s ust. § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku, že preklad
týchto dokumentov nezabezpečil sám.

40.Ktýmtoodvolacímnámietkamodvolacísúd udávanásledovné:Žalovanývžiadostioospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní a zároveň vyjadrení sa k žalobe zo dňa 11.4. 2016 čl. 135 spisu namietal,

že pokiaľ sa žalobkyňa domáha nárokov, ktoré preukazuje listinnými dôkazmi v inom ako štátnom
jazyku, súd je povinný najskôr pribrať prekladateľa na preklad listinných dôkazov predložených do
súdneho spisu účastníkmi konania vyhotovených v inom ako štátnom jazyku s výnimkou českého (§
51 ods. 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Zz. o Spravovacom a
kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy).

41. Zároveň poukázal na dôvody uznesenia Najvyššieho súdu SR z 25.11.2013 sp.zn.7Cdo 16/2013,
že uvedenú povinnosť má súd bez ohľadu na to, či dôkaz listinou vykoná alebo ho nevykoná, pretože
právom účastníka je vyjadriť sa k návrhom na dôkazy, t.j. či a prípadne z akých dôvodov súd má alebo
nemá určitý dôkaz vykonať (§ 123 O.s.p.).

42. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.4.2016 čl. 137 spisu vyplýva, že po oboznámení sa
ospravedlnenia žalovaného z neúčasti na pojednávaní a písomného vyjadrenia žalovaného, týkajúceho
sa prekladu listinných dokladov, ktoré nie sú uvedené v slovenskom jazyku, zástupkyňa žalobkyne
uviedla, že buď žalobkyňa zabezpečí preklad listinných dokladov, ktoré nie sú uvedené v slovenskom

jazyku, alebo podá dispozitívny návrh v tomto smere. Žalobkyňa vo vyjadrení sa čl. 142,143 spisu
poukázala na to, že žalovaný až v súdnom konaní o náhradu škody požaduje preklad žalobkyňou
predložených listinných dôkazov. Pokiaľ súd zváži, že je nutné preklad žalobkyňou predložených
listinných dôkazov do slovenského jazyka navrhla žalobkyňa, aby tento preklad zabezpečil súd.
Následneprvoinštančnýsúdzvýpisuzozoznamuznalcov,tlmočníkovaprekladateľovzisťovaltlmočníka

z nórskeho jazyka, napokon sa súdu podarilo zabezpečiť prekladateľku z nórskeho jazyka do jazyka
českého (čo je v súlade s § 51 ods. 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o
Spravovacom poriadku). Zároveň uznesením č.k. 19C 86/2013-153 spisu zo dňa 7.júla 2016 uložil
žalobkyni povinnosť zložiť preddavok na vykonanie dôkazu, v súlade s ust. § 253 ods.1,2 CSP ako aj
s poučením podľa ust. § 253 ods. 3 CSP, že pokiaľ sa v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd

navrhnutý dôkaz nevykoná.

43. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 28.10.2016 predniesol, že podľa jeho vedomostí
žalobkyňa medzičasom požadovaný preddavok na trovy dôkazu zaplatila, nemá však o tom doklad.
Pojednávanie zo dňa 20.10.2016 bolo následne odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania

prekladom listinných dôkazov po zistení, či žalobkyňa medzičasom preddavok na navrhovaný preklad
predložila.

44. Súd prvej inštancie následne v predvolaní na pojednávaní zo 1.12.2016, ktoré bolo vytýčené na
deň 18.1.2017 o 9.15 hod. oznámil, že v súlade s ust. § 253 ods. 3 CSP navrhovaný dôkaz preklad

listinných dokladov nevykoná. Žalobkyňa k poslednému písomnému podaniu z 9.1.2017 predložila
„preklady listinných dokladov“ z ktorých nebolo zrejmé, kým boli vyhotovené, kedy boli vyhotovené,
ktorých konkrétnych listín sa týkajú.

45. Podľa § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak podanie, alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku,

súd vyzve toho, kto ho predložil, aby v určenej lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu;
inak ho zabezpečí sám.46. Žalobkyňa navrhla súdu vykonať preklad predložených listinných dôkazov v nórskom jazyku do
jazyka slovenského súdom, avšak súdom určený preddavok nezložila, preto správne okresný súd
postupoval, ak v súlade s ust. § 253 ods. 3 CSP navrhnutý dôkaz nevykonal. Pokiaľ prvoinštančný súd

na listinné dôkazy predložené v inom než štátnom jazyku (súčasne nie v českom jazyku podľa § 51
ods. 5 vyhlášky o Spravovacom poriadku) neprihliadol z dôvodu, že nebola splnená podmienka odbornej
spôsobilosti toho, kto preklad listinných dôkazov uskutočnil, nedopustil sa procesného pochybenia v
predmetnom spore.

47. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej
časti III. výroku o zaplatenie sumy 595,89 eura s prísl. týkajúcich sa nárokov poplatkov za telefón 9/2011,
11/2011, 12/2011 vo výške 127,89 eura, poplatku za oneskorené zaplatenie inkasa vo výške 105,46
eur, poplatkov za ukladanie pošty od 6.9. do 29.2.2012 vo výške 69,90 eura, dopravy z letiska vo výške
53,43 eur, parkovného za 18 dní a povinné umytie auta vo výške 167,37 eura, poplatkov za povinné
lekárske prehliadky pred nástupom do zamestnania vo výške 71,84 eur, spolu vo výške 595,89 eur ako

vecne správny potvrdil.

48. Prvoinštančný súd rozhodol o trovách konania vychádzajúc z pomeru úspechu žalobkyne a
žalovaného v spore podľa § 255 ods. 2 CSP.

49. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

50. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že sú naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre uplatnenie moderačného práva upraveného v ust. § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa
vzhliadol odvolací súd v predmete sporu,ktorým je nárok žalobkyne uplatnený titulom náhrady škody,
ktorá žalobkyni vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou z 30.8.2011 pri prevádzke motorového vozidla
vinníkom Ľ. T., ktorý mal u žalovaného v čase nehody uzatvorené povinné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú motorovým vozidlom podľa zákona č. 381/2001 Z.z.. Odvolací súd preto podľa ust.

§ 388 CSP zmenil rozsudok v IV. výroku o trovách konania tak, že stranám sporu v súlade s ust. §
257 CPP náhradu trov konania nepriznal. Aj nárok o náhrade trov odvolacieho konania je odôvodnený
v ust. § 257 v spojení s § 396 ods. 1 CSP.

51. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 posl. veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).