Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. august 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/315/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221850
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412221850.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty

PátrovičovejaJUDr.BorisaMinksa,vprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤs.r.o.,sosídlomvBratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, za ktorú koná ako advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti
žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 2. júla 2013, č. k. 13C/599/2012-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len
„OSP“) rozsudkom zo dňa 2. júla 2013, č. k. 13C/559/2012-59 zamietol návrh na zaplatenie majetkovej
škody a náhradu nemajetkovej ujmy a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku
uviedol, že žalobca sa návrhmi doručenými Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27. 09. 2012 domáhal
vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú
žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu z
dôvodu, že tento súd nerozhodol v zákonom určenej lehote o žiadostiach o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie v exekučných konaniach vedených pre pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 409400013 dlžníkom - povinným Y. J., nar. XX. XX. XXXX,
zo Zmluvy o úvere č. 4570719 dlžníkom - povinným Q. U., nar. XX. XX. XXXX, zo Zmluvy o úvere
č. 4500344 dlžníkom - povinným N. L.. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške po
125,- eur v každej z uvedených vecí a na nemajetkovú ujmu vo výške 275,- eur, resp. 330,- eur ako
aj náhradu trov konania. Žalobca svoje návrhy odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol
zvolenému exekútorovi vykonať exekúcie na vymoženie pohľadávok, ktoré mu vznikli voči označeným

dlžníkom z uvedených Zmlúv o úvere. Súdny exekútor pridelil každej z uvedených exekučných vecí
číslo, a to v prípade povinného Y. J. č. EX6844/2011, v prípade povinného Q. U. č. EX7589/2010, v
prípade povinného N. L. č. EX11052/2008. Spísané návrhy na vykonanie exekúcie spolu so žiadosťami
o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nové Zámky ako
miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa žalobných návrhov exekučný súd rozhodol o
žiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcievovecipovinnéhoY.J.aždňa25.07.2011vydaním
poverenia (s omeškaním viac ako 5 mesiacov); vo veci povinnej Q. U. až dňa 23. 09. 2010 vydaním

poverenia (s omeškaním viac ako 5 mesiacov) a vo veci povinného N. L. až dňa 29. 01. 2009 vydaním
poverenia (s omeškaním viac ako 6 mesiacov). K rozhodnutiu o žiadostiach súdneho exekútora došlo
v uvedených exekučných veciach podľa žalobcu až po uplynutí zákonom určenej lehoty. Tvrdeným
nesprávnym postupom exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku(EP),malavzniknúťžalobcovimajetkováškoda,ktorúpaušálnevkaždejzuvedenýchvecívyčíslilsumou
125,- eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. O škode sa žalobca
mal dozvedieť až po doručení upovedomení o začatí exekúcie. Taktiež mu v každej z uvedených vecí

mala vzniknúť aj nemajetková ujma, ktorú žalobca vyčíslil zo základu 660,- eur na rok, a to jednotlivo
sumou 275,- eur, resp. 275,- eur, resp. 330,- eur, keď exekučný súd mal byť bezdôvodne nečinný, v
dôsledku čoho došlo k vnútorným zásahom do spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania
a rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé
riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca súčasne vzniesol

námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové Zámky.
Krajský súd v Nitre uzneseniami č. k. 9NcC/215/2012-9 z 19. 10. 2012, č. k. 26NcC/222/2012-10 z
19. 10. 2012, č. k. 26NcC/129/2012-9 z 19. 10. 2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Nové
Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí a veci prikázal na prejednanie a rozhodnutie
Okresnému súdu Komárno, ktorému tieto napadli dňa 12. 11. 2012 pod sp. zn. 13C/599/2012 (súvisí s
pohľadávkou dlžníka Y. J.), dňa 29. 11. 2012 pod sp. zn. 13C/696/2012 (súvisí s pohľadávkou dlžníka

Q. U.) a dňa 05. 12. 2012 pod sp. zn. 13C/745/2012 (súvisí s pohľadávkou dlžníka N. L.). Ďalej súd
prvého stupňa poukázal na to, že v každej z uvedených vecí vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods. 1
OSP na doplnenie jeho podania, na čo žalobca podaniami z 22. 01. 2013, resp. 01. 02. 2013 súdu
oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keď
originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného, ktorý potvrdil prijatie

návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Žalobca vo všetkých
uvedených veciach navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom
žalovaného, keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme,
a preto môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu
konania neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky
predložil prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom
poukazoval na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania. Žalobca
dňa19.12.2012doručilOkresnémusúduNovéZámkyrovnopisynávrhovvoveciachvedenýchtunajším

súdom pod sp. zn. 13C/599/2012 a sp. zn. 13C/745/2012, dňa 13. 02. 2013 doručil tunajšiemu súdu
rovnopisnávrhuvovecisp.zn.13C/696/2012,pričomvsprievodnýchlistochupozornilnachybuvpísaní,
a to nesprávne uvedený dátum narodenia (každého) povinného, ktorého správny tvar je uvedený v
navrhnutom žalobnom petite.
Súd uznesením č. k. 13C/599/2012-25 z 30. 04. 2013 rozhodol o spojení vecí Okresného súdu Komárno

vedených pod sp. zn. 13C/599/2012, sp. zn. 13C/696/2012 a sp. zn. 13C/745/2012 na spoločné konanie,
ktoré bude vedené pod sp. zn. 13C/599/2012.
Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 03. 06. 2013 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo
na zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že
dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,

v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn.
IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. Poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu škody, ktorý si
žalobca uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy a na druhej strane i z dôvodu

nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Žalobcovi neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie
neželaného stavu a všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Vytklo žalobcovi, že ide
o predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v

ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady
škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Preto nárok žalobcu nepovažuje
za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že prax
ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne

posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok.
Argumentovalo tým, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského
súdu ako exekučnom titule po 01. 06. 2011. Preto ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podaná na súde po 01. 06. 2011, nárok v tejto časti je neopodstatnený. V súvislosti so znenímustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ EP účinnom pred 01. 06. 2011 poukázalo na dôvodovú správu
k jeho novelizovanému zneniu, ako autentický výklad Národnej rady SR. Do dovtedajšieho znenia
citovaného ustanovenia sa vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, aby sa predišlo mylným

interpretáciám tohto ustanovenia. V súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ministerstvo spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02 so záverom, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal podanie sťažnosti
na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii
prieťahov, ktorú môže konštatovať len Ústavný súd SR. Žalobca nepreukázal vznik škody vo vyčíslenej
paušálnej výške po 125,- eur a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo
675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými
prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby

nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo
potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003
Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo
pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb
D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami

žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé

právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.
V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako
následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo
návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej ďalej poukázal na to, že vo veci

vykonal dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom žalobcu k žiadostiam o predbežné
prerokovanie žiadosti o nároku škody z 27. 04. 2012, ktorý bol doručený Ministerstvu spravodlivosti SR
toho istého dňa (č. 1661, 6647, 5821) ako aj obsahom pripojených exekučných spisov Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 4Er/894/2011, 4Er/841/2010, 14Er/13/2009 , na danú vec aplikoval ustanovenia
zákona č. 514/2003 Z. z., a to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2,

§ 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP)
a § 45 ods. 1, 2 EP. Uviedol, že zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. za nesprávny úradný postup
Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje
skutočnosť, že exekučný súd mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie v prípade povinného Y. J. č. EX6844/2011 až dňa 25. 07. 2011 vydaním poverenia,
a tak k vydaniu poverenia malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty s omeškaním viac ako 5
mesiacov; v prípade povinnej Q. U. č. EX7589/2010 až dňa 23. 09. 2010 vydaním poverenia, a tak k
vydaniu poverenia malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty s omeškaním viac ako 5 mesiacov;
v prípade povinného Igora Perského č. EX11052/2008 až dňa 29. 01. 2009 vydaním poverenia, a tak k

vydaniu poverenia malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 6 mesiacov.
Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4Er/894/2011 súd zistil, že dňa
28. 04. 2011 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom ako oprávneným
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému: Y. J., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 09. 02.

2011 sp. zn. SR 14702/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 23. 06. 2011 doručil Okresnému súdu
Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 28. 04. 2011 obsahujúcou návrh na
vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd dňa
25. 07. 2011 vydal poverenie sp. zn. 4Er/894/2011-10, číslo exekútorského spisu: EX 6844/11, ktorým
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu

označeného v návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je Y. J.. Uvedené poverenie, ktoré má
všetkynáležitostipredpokladanév§44ods.6EP,bolopodľapripojenejdoručenkysúdnemuexekútorovi
doručené dňa 03. 08. 2011.Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4Er/841/2010 vyplýva, že dňa
09. 06. 2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému: Q. U., pričom za exekučný titul je označený rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 10. 03. 2010 sp. zn. SR 00709/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 04. 08. 2010 doručil Okresnému
súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 09. 06. 2010 obsahujúcou návrh
na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd dňa
23. 09. 2010 vydal poverenie sp. zn. 4Er/841/2010-8, číslo exekútorského spisu: EX 7589/10, ktorým

poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
označeného v návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je Q. U.. Uvedené poverenie, ktoré
má všetky náležitosti predpokladané v § 44 ods. 6 EP, bolo, podľa pripojenej doručenky, súdnemu
exekútorovi doručené dňa 07. 10. 2010.
Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/13/2009 vyplýva, že dňa
06. 12. 2008 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,

návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému: N. L., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 27. 08.
2008 sp. zn. SR 07930/08. Uvedený súdny exekútor až dňa 06. 01. 2009 doručil Okresnému súdu
Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou zo 06. 12. 2008 obsahujúcou návrh
na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd

dňa 29. 01. 2009 vydal poverenie sp. zn. 14Er/13/2009-7, číslo exekútorského spisu: EX 11052/08,
ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného
titulu označeného v návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je N. L.. Uvedené poverenie,
ktoré má všetky náležitosti predpokladané v § 44 ods. 6 EP, bolo, podľa pripojenej doručenky, súdnemu
exekútorovi doručené dňa 05. 02. 2009.

Podľa názoru súdu návrhy žalobcu v danej veci zodpovedajú ustanoveniu § 79 ods. 1 OSP, keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu, preto nič nebránilo vecnému prejednaniu týchto
návrhov, a keďže do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti žalobcu
o predbežné prerokovanie (27. 04. 2012), súd návrhy žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
nepovažoval za predčasné.

Prvostupňový súd konštatoval, že zákon č. 514/2003 Z. z. v § 9 ods. 1 výslovne uvádza ako príklad
nesprávneho úradného postupu aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom určenej lehote. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci nesprávnym úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj
vznik škody, a príčinná súvislosť medzi nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené

kumulatívne. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade
žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu vydaním poverenia s omeškaním viac ako 5 mesiacov (vec 4Er/894/2011, v ktorej
bola doručená žiadosť 23. 06. 2011 a poverenie bolo vydané 25. 07. 2011), resp. viac ako 5 mesiacov
(vec 4Er/841/2010, v ktorej bola doručená žiadosť 04. 08. 2010 a poverenie bolo vydané 23. 09. 2011),

resp. viac ako 6 mesiacov (vec 14Er/13/2009, v ktorej bola doručená žiadosť 09. 01. 2009 a poverenie
bolo vydané 29. 01. 2009).
V zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ EP v čase doručenia návrhov na vydanie poverení vo veciach sp. zn.
4Er/841/2010 a sp. zn. 14Er/13/2009 exekučnému súdu bolo možné vydať poverenie na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, ako exekučného titulu.

Uvedené ustanovenie zákona č. 233/1995 Z. z. bolo novelizované zákonom č. 102/2011 Z. z., na
základe ktorého sa s účinnosťou od 01. 06. 2011 podľa § 41 ods. 2 písm. d/ EP stali exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa tvrdení žalobcu je vykonateľný rozhodcovský
rozsudok exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i/ EP. Súd s týmto tvrdením nesúhlasí. Aj keď
vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie ako exekučný titul bolo doplnené do § 41 ods. 2 písm. d/ EP

novelou účinnou od 01. 06. 2011, táto by nepochybne bola nadbytočná v prípade stotožnenia sa súdu
s právnym názorom žalobcu, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa ustanovenia §
41 ods. 2 písm. i/ EP, ktorého sa žiadna novela Exekučného poriadku nedotkla. Pre výklad zákona
je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k zmene a
doplneniu § 41 ods. 2 písm. d/ EP zákonom č. 102/2011 Z. z. Podľa názoru súdu potom od účinnosti

zákona č. 144/2010 Z. z. dňa 01. 06. 2010 neexistovala žiadna zákonná lehota na vydanie poverenia
súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu - rozhodnutia rozhodcovského súdu (§ 41 ods. 2
písm. d/ EP), pričom s účinnosťou od 01. 06. 2010 novelizované ustanovenie § 44 ods. 2 EP veta
druhá sa vzťahuje aj na exekučné konania začaté pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z. z. (ASPIkomentár k § 44 EP). Z uvedeného dôvodu žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom
úradnom postupe exekučného súdu vo veciach sp. zn. 4Er/894/2011 a sp. zn. 4Er/841/2010, keď
v konaní nepreukázal, že k vydaniu poverení došlo až po uplynutí zákonom určenej lehoty, keďže

exekučný poriadok súdu neurčoval lehotu na vydanie poverení v uvedených exekučných veciach, v
ktorých exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie, pričom poverenia boli podľa
názoru súdu vydané v primeranej lehote. V prípade exekučnej veci sp. zn. 14Er/13/2009 bolo poverenie
pre súdneho exekútora vydané exekučným súdom v piaty deň po uplynutí poriadkovej lehoty určenej v
§ 44 ods. 2 veta druhá EP v znení účinnom do 31. 05. 2010. Žalobca preto v danom prípade neuniesol

dôkazné bremeno tvrdenia, že k vydaniu poverenia došlo s omeškaním viac ako 6 mesiacov. Pokiaľ
žalobca v danom prípade nenamieta nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci v dôsledku
konania súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti, je bez významu, kedy poverený súdny
exekútor vydal v uvedených exekučných veciach Okresného súdu Nové Zámky upovedomenia o začatí
exekúcie. Žalobca si v danom prípade v každej zo spojených vecí uplatnil nárok na náhradu majetkovej
škody vo výške po 125,- eur pozostávajúcej z nákladov žalobcu vynaložených v období medzi

doručením žiadosti o udelenie poverenia a vydaním poverenia a uplatnenú náhradu škody vo výške
125,- eur vyčíslil za obdobia ním tvrdeného omeškania exekučného súdu, a to titulom správy pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,-
eur, titulom nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- eur ako aj titulom
administratívneho spracovania urgencií exekučného súdu, poštovného a telekomunikačných výdajov

vo výške 15,- eur, avšak žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal
vznik žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 125,- eur v súvislosti s
tvrdeným omeškaním pri vydaní poverení v každej z uvedených exekučných vecí. Pritom podľa § 17 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj v zmysle § 442 ods.
1 OZ rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové

hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Napriek tvrdeniu o
rôznej dĺžke omeškania exekučného súdu s vydaním poverení, žalobca si v každej zo spojených vecí
uplatnil rovnakú náhradu majetkovej škody po 125,- eur, bez toho, aby špecifikoval koľko zamestnancov
pomocou informačného systému spravovalo pohľadávky jeho dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval
pomocou informačného systému, kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu.

Žalobca ani v jednej z uvedených exekučných vecí nepreukázal existenciu žiadnej svojej urgencie
exekučného súdu. Vydanie poverenia pre súdneho exekútora vo veci sp. zn. 14Er/13/2009 v 20. deň
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému
súdu nemohlo v danom prípade nielenže vyvolať stav právnej neistoty žalobcu, a nemohlo byť v
danom prípade ani príčinou vzniku žalobcom tvrdenej paušálnej škody vo výške 125,- eur. V súvislosti

s uvedeným nemožno prehliadnuť, že prípadný nesprávny procesný postup exekučného súdu môže
mať za následok vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve týmto postupom. Preto bez povšimnutia nemožno ponechať skutočnosť, že zo strany
súdneho exekútora nebola ani v jednej z predmetných exekučných vecí dodržaná lehota určená v

§ 44 ods. 1 EP na predloženie návrhov oprávneného na vykonanie exekúcií exekučnému súdu
spolu s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia. Žalobca by nepochybne mal náklady na
zamestnancov spravujúcich pohľadávky žalobcu voči dlžníkom až do ich uhradenia, resp. odpísania a
obdobne by mal aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému, pričom takéto náklady mal
aj v období od spísania návrhu na vykonanie exekúcie až do doručenia žiadostí súdneho exekútora o

vydanie poverení exekučnému súdu. Keďže v uvedených exekučných veciach zatiaľ súdny exekútor
nevrátil poverenia, je zrejmé, že žalobca naďalej má v súvislosti s vymáhanými pohľadávkami od svojich
dlžníkov náklady na zamestnancov spravujúcich tieto pohľadávky žalobcu až do ich uhradenia, resp.
odpísania a obdobne má aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému. Žalobca v konaní
nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných,

125,- eur v každej zo spojených vecí a nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadným zmenšením jeho majetku. Keďže
podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú určené
kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003
Z. z. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu v časti náhrady materiálnej škody zamietol. Prípadný

nesprávny úradný postup exekučného súdu bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca svoj nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho
legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktieždošlo k vyvolaniu rizík, a to rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a rizika insolvencie povinného. Za vnútorné zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovania
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenia jeho práv a stratu legitímnych očakávaní,

že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom, za stratu dôvery v právo a v spravodlivé
riešenie veci ako aj za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky si žalobca uplatnil
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú zo základu 660,- eur na rok vyčíslil pri tvrdenom
omeškaní 5 mesiacov sumou po 275,- eur, resp. pri tvrdenom omeškaní 6 mesiacov sumou 330,- eur.
Súd konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu, keď

nepreukázal omeškanie exekučného súdu pri vydávaní poverení v žalobcom tvrdenej dĺžke, pričom
mal za preukázané, že v exekučnej veci sp. zn. 14Er/13/2009 bolo poverenie pre súdneho exekútora
vydané po uplynutí lehoty určenej v § 44 ods. 2 veta druhá EP v znení účinnom do 31. 05. 2010, v
spojení s § 41 ods. 2 písm. d/ EP, avšak súdny exekútor JUDr. R. Krutý ani v jednej z predmetných
exekučných vecí nedodržal lehotu určenú v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhov oprávneného
na vykonanie exekúcií exekučnému súdu. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen

tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude
možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade
tvrdí, že o škode sa dozvedel až doručením upovedomenia o začatí exekúcie, nepochybne dovtedy
nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie,
resp. nečinnosti súdneho exekútora pri doručovaní žiadostí o vydanie poverení. Preto doba, ktorá

uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s
návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom, až do samotného vydania poverenia exekučným
súdom, ale aj do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť
žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a
rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane

stav predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky,
keď exekučným titulom sú rozsudky rozhodcovského súdu v spotrebiteľských veciach, pričom v iných
exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola už spochybnená právomoc rozhodcovského súdu
na vydanie takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená materiálna vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (napr. uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er/260/2009 zo 04. 08. 2009, uznesenie

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009 z 30. 09. 2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 10CoE/5/2010 z 23. 02. 2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 z 05. 05.
2010, uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoE/229/2010 z 27. 05. 2010, uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoE/228/2012 z 30. 08. 2012, uznesenie Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 10CoE/326/2010 z 09. 08. 2011, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE/59/2010

z 19. 04. 2011, ale aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 CoE 138/2010-44 z 30.
09. 2010 a s tým súvisiace uznesenie Ústavného súdu č. k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24. 02. 2011), aj s
poukazom na závery uznesenia Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť/Iveta Korčkovská C-76/10
zo dňa 16. 11. 2010. Exekučný súd nepochybne v každej z uvedených exekučných vecí realizoval
svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť,

či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu,
ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, nie je v rozpore
so zákonom. Toto posúdenie, podľa právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, je nepochybne
časovo náročné, čo viedlo aj zákonodarcu k vylúčeniu aplikácie 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia
súdnemu exekútorovi v prípade rozhodcovských rozsudkov (§ 44 ods. 2 EP v spojení s § 41 ods. 2 písm.

c/ad/EP)súčinnosťouod01.06.2010(zákonč.144/2010Z.z.).Ajpreprípadnýstavneistotyúčastníka
neprimerane dlhého konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne vysvetliť
motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku kompenzácii
stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený. Žalobca
v danom prípade nepreukázal nielen tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu, ale ani

tvrdené následky, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého
existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej
ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu. S poukazom na všetky uvedené závery
súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. a ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného

zákona, preto súd nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a
rozsahom žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu, ktorú Ministerstvu spravodlivosti SR, ako
ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca dňa 27. 04. 2012 pod číslami 1661, 6647,
5821. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.Rozhodnutie o trovách konania založil na ustanovení § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého súd náhradu
trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom
prípade bol úspešným účastníkom žalovaný, ktorý si v lehote určenej v § 151 ods. 1 OSP nevyčíslil

žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli, preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa odňal
účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a mal za to, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd vôbec nevysvetlil, prečo
zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, pričom právna neistota existuje vždy
do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca
vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty a posunul trvanie

právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces
neakceptovateľný.Exekučnýsúdrozhodovaloudelenípoverenianavykonanieexekúciesčímnemalnič
spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená
rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Odvolateľ zásadne namietal, že súd
prvého stupňa rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“ novou právnou úpravou

obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom
súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej
skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo
súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu
zodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Zdôraznil,žesúdboljednoznačneprisvojomrozhodovaníviazaný

ust.§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.vzneníúčinnompredprijatímzákonač.412/2012Z.z.anemohol
interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona
č. 412/2012 Z. z. Súd svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je
neprípustné. Súd len s poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v
tvrdení o výške škody, zamietol znalecké dokazovanie a žalobcovi tak znemožnil objektívnym spôsobom

preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku, pričom na zamietnutie znaleckého
dokazovania nemal súd žiadne udržateľné dôvody. Je predsa zrejmé, že znalecké dokazovanie je na
mieste nariadiť tam, kde je výšku škody nutné určiť s použitím odborných znalostí, ktoré právna veda
neposkytuje. Žalobca pred súdom uviedol, že zadal vypracovanie znaleckého posudku, a teda predložil
znaleckému ústavu dôkazy o ekonomickej podstate veci. Keďže výsledok znaleckého dokazovania mal

tvoriť jeden zo základov pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej, súd založil svoje rozhodnutie
na nedostatočne zistenom skutkovom stave.
Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, ale má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše, súd svojimi úvahami úplne neguje stabilizovanú

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy
v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako
napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy, atď. Poukázal na to,
že podľa štrasburského súdu Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok
takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahŕňajúc aj právo na rozhodnutie veci

v primeranej lehote. Súd, ale ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej
situácie. Nedostatok takýchto opatrení nemôže byť dávaný za vinu žalobcovi a je to predovšetkým štát,
ktorý musí plniť svoj pozitívny záväzok vo vzťahu k právu na prerokovanie veci v primeranej lehote.
Žalobca takýto záväzok nemá. Žalobca vôbec nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad
skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav

nesústredenejčinnostisúdu,kedysúdvyhodnocovalskutočnosti,ktoréspredmetomkonanianesúviseli.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po skonštatovaní,

že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP),preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnenýminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP) a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2
vyhl. č. 543/2005 Z. z.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
v zmysle § 219 OSP.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k spôsobeniu škody (ďalej
len citovaný zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení do 31. 12. 2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení do 31. 12. 2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa ods. 2, každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná
v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení do 31. 12. 2012, právo na náhradu
škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia

práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo
dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo
dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku (EP) v znení od 01. 09. 2005 do 31. 05. 2010, exekútor, ktorému
boldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 2 EP v znení zákona č. 144/2010 Z. z., účinného od 01. 06. 2010, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní skoro vôbec nekorešpondujú
s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založený napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa. Žalobca podal množstvo návrhov s rovnakým predmetom konania, pričom vo všetkých

konaniach podáva odvolania s totožným obsahom bez ohľadu na konkrétne okolnosti danej veci.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj

dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212
ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy.
Odvolací sa pri posudzovaní danej veci preto zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a

procesným postupom súdu prvého stupňa predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska
toho, či nedošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Z hľadiska dikcie ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012 nemožno
stotožňovať porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote a zbytočné prieťahy v konaní, pričom ide o osobitné dôvody nesprávneho úradného

postupu. Ak zákonodarca explicitne ustanovil, že za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, akýkoľvek
extenzívny výklad by bol v rozpore s účelom zákona. Pokiaľ nebola dodržaná zákonná 15-dňová lehota
na vydanie poverenia (ak bola zákonom v danom období stanovená), takýto stav predstavuje nesprávny
úradný postup súdu.

Nesprávny úradný postup však bez splnenia ostatných predpokladov - vzniku škody a danosti príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, nezakladá vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci.
Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku podrobne odôvodnil nenaplnenie ďalších predpokladov
vzniku zodpovednosti štátu, keď konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť

medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Žalobca právne relevantným spôsobom nenapadol
podrobné skutkové a právne závery súdu prvého stupňa o nenaplnení ďalších predpokladov vzniku
zodpovednostištátuzaškoduavrozporesodôvodnenímnapadnutéhorozsudkuuvádzal,žesúdprvého
stupňa rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou
v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., hoci súd prvého stupňa v predmetnej kauze správne aplikoval

ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012, a preto uvedené
úvahy odvolateľa ani nie sú predmetom odvolacieho prieskumu.
Súd prvého stupňa neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, keďže v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich
náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj správne vyhodnotil, jeho úvahy a dôvody podporujú

príslušný záver o nedôvodnosti nárokov žalobcu, rozhodnutie súdu je presvedčivé, premisy zvolené v
rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú
prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v súdenej veci nemá
právonanáhradumajetkovejanemajetkovejujmypodľazák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov z dôvodu nesprávneho úradného

postupu (§ 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003).
Napadnutýrozsudoksúduprvéhostupňajevovýrokuvecnesprávny.Odvolacísúdsavšaknestotožňuje
so záverom súdu prvého stupňa, že v čase rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenie neexistovala lehota 15 dní na vydanie poverenia.
V zmysle § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý

už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu.
Podľa § 44 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok,
ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa
osobitných predpisov.

Týmto osobitným predpisom je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov a v ňom uvedený § 41 ods. 2.Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 31. 05. 2010, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, c)
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd

nimi schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane
blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach
daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov
nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového
sporenia, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon (§ 41
ods. 2), j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie,

ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.
Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 102/2011 Z. z.), účinného od 01. 06.
2011, možno vykonať exekúciu aj na podklade a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí
osvedčených ako európsky exekučný titul , c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia,

ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, e) osvedčení o dedičstve,
vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f) vykonateľných
rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú
na mieste, g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov

schválených týmito orgánmi, h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho
zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného
zdravotného poistenia, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa
zákon, j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie,
ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom rovnako ako rozsudok súdu
všeobecného. Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje popri vykonateľných
rozhodnutiach súdu i ďalšie exekučné tituly. Do 31. 05. 2011 uvedené ustanovenie neobsahovalo
výslovne uvedenie rozhodcovského rozsudku, v písm. d/ boli uvedené vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Na základe toho ustanovenia sú pod písm. i/ za

exekučné tituly považované aj iné rozhodnutia a zmiery za podmienky, že ich súdnu exekúciu pripúšťajú
osobitné právne predpisy a takýmto iným rozhodnutím boli do 31. 05. 2011 považované aj rozhodcovské
rozsudky, keďže ich nebolo možné zamieňať s rozhodnutiami rozhodcovských komisií.
Až novelou Exekučného poriadku uskutočnenou zákonom č. 102/2011 Z. z. účinnou od 01. 06. 2011
boli do ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ priamo uvedené rozhodcovské rozsudky. Vzhľadom k tomu

rozhodcovské rozsudky bolo možné vykonať ako exekučné tituly do 31. 05. 2011 v zmysle § 41 ods.
2 písm. i/ EP.
Exekučný poriadok v § 44 ods. 2 v znení do 31. 05. 2010 stanovil 15 dňovú lehotu na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie bez výnimky, pričom táto lehota plynula od doručenia žiadosti o vydanie
poverenia. Novelou Exekučného poriadku uskutočnenou zákonom č. 144/2010 Z. z. s účinnosťou od

01. 06. 2010, bola do uvedeného ustanovenia zakotvená výnimka, podľa ktorej na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov uvedených v § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP nie je
žiadna lehota. Keďže rozhodcovský rozsudok bol zakotvený do ust. § 41 ods. 2 písm. d/ až od 01. 06.
2011, z tohto vyplýva, že aj pre rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul do 31. 05. 2011 existovala
15 dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku a

od 01. 06. 2011 už preň táto lehota nie je. Rozhodcovské rozsudky, ktoré boli vydané pred 31. 05. 2011
boli do 31. 05. 2011 exekučnými titulmi podľa ust. § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku ako iné
vykonateľné rozhodnutia, ktorých výkon pripúšťa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a od
01. 06. 2011 už ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, z čoho vyplýva, že
od 01. 06. 2011 je za exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku považovaný

aj rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom pred 01. 06. 2011.
Vychádzajúc z uvedenej právnej argumentácie odvolací súd zastáva právny názor, že podľa právnej
úpravy účinnej v čase začatia všetkých troch exekúcií, vedených na exekučnom súde pod sp. zn.
4Er/894/2011, 4Er/841/2010 a 14Er/13/2009 bol rozhodcovský rozsudok exekučným titulom podľa § 41ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že 15-dňová lehota na vydanie
poverenia sa vzťahovala na všetky tri spojené predmetné exekučné veci a exekučný súd mal postupovať
tak, aby zákonnú lehotu dodržal. Z výsledkov vykonaného dokazovania a z obsahu spisu vyplýva, že

exekučný súd ani v jednom prípade nedodržal zákonnú 15 dňovú lehotu na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Tvrdenia žalobcu v tom smere, že sa súd dostal do omeškania s rozhodovaním o
tejto žiadosti sú správne, správne však nie sú pokiaľ ide o tvrdenie, že omeškanie bolo viac ako 5 resp. 6
mesiacov, na čo poukázal aj prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Je však potrebné
zdôrazniť, že za dobu omeškania nemohla žalobcovi vzniknúť majetková škoda, ktorú si vyčíslil, ale

nepreukázal a taktiež ani nemajetková ujma, ktorej sa v konaní domáha.
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov je osobitným zákonom upravujúcim podmienky a spôsob náhrady škody,
ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom
vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona.
Jednou zo základných podmienok zodpovednosti štátu je, aby bola škoda spôsobená pri výkone verejnej

moci orgánom, ktorý verejnú moc vykonáva niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným. Druhým
predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním,
ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno
na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej
zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci,

má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Z hľadiska spôsobu, akým bola
škoda spôsobená, zákon rozlišuje základné dva okruhy zodpovednosti za škodu a to zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a § 6) a zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom (§ 9). Aj keď zákon explicitne nedefinuje pojem „nesprávny úradný
postup“, vo všeobecnosti za takýto možno považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi

normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa
dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z. z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu,
zbytočnéprieťahyvkonaní,akoajinýnezákonnýzásahdoprávaprávomchránenýchzáujmovfyzických

a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je
závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným
z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému
výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti
štátu ide teda o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak

je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť
vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
V nadväznosti na výklad podávaný právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup
považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho
činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym

úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie, či oneskorené vydanie
rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej
lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania.
Hoci nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným
postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že

úkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie vydané,
bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu
orgánuštátunezakladajúvadykonania(napr.prizhromažďovanípodkladovprerozhodnutie,hodnotenie
zistených skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok nesprávne rozhodnutie.
Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti

s prieťahmi v konaní. Úprava zodpovednosti za konanie orgánov verejnej moci za prieťahy v konaní
ako dôsledkov nesprávneho úradného postupu umožňuje riešiť spory už na vnútroštátnej úrovni a nie
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky alebo Európskym súdom pre ľudské práva. Vnútroštátny
prostriedok nápravy musí byť podľa judikatúry ESĽP teoreticky a prakticky efektívnym prostriedkom,
musí byť dostupný, musí byť v stave zabezpečiť nápravu vo veci sťažovateľa a poskytnúť mu dostatočnú

nádej na úspech (Akdivaris and others v. Turecko, rozsudok zo 16. septembra 1996).
Odvolací súd zdôrazňuje, že rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená
charakterom, ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov
súdneho konania a napokon aj činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sazúčastňujú na súdnom konaní. Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je však organizovať procesný
postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa
osoba obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Podľa zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci všeobecný súd môže pristúpiť k
priznávaniu náhrady škody v konaní podľa tohto zákona až v prípade, ak o existencii prieťahov v konaní
bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní, a to buď v rámci disciplinárneho konania, v konaní pred
Európskym súdom pre ľudské práva, alebo v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Z hľadiska dikcie ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. nemožno stotožňovať porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a zbytočné
prieťahy v konaní, keďže ide o osobitné dôvody nesprávneho úradného postupu. Ak zákonodarca
explicitne ustanovil, že za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, akýkoľvek extenzívny výklad by bol v
rozpore s účelom zákona. Pokiaľ nebola dodržaná zákonná 15-dňová lehota na vydanie poverenia (ak
bola zákonom v danom období stanovená), takýto stav predstavuje nesprávny úradný postup súdu.

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom nie je absolútne, ale v záujme právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam
upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. V súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny
úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu
štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý nenašiel svoj bezprostredný

výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod slovo „postup“ možno podriadiť ako konanie (činnosť) štátneho
orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, omisívnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym
úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti
a spravidla ide o postup, ktorý nesúvisí s rozhodovacou činnosťou. Podľa konkrétnych okolností môže
ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri nej alebo v jej dôsledku

dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre správanie sa štátneho orgánu alebo k
porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu.
Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom určenej lehote. Správnosť úradného postupu je treba posudzovať aj z hľadiska účelu, k
dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

Zodpovednosť podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012 je
jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie).
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
súčasné (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov: 1./ nesprávny úradný postup, 2./ vznik
škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy a 3./ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti by išlo vtedy, ak škoda vznikla
následkom nesprávneho úradného postupu, t. j. vtedy, ak nesprávny úradný postup a škoda by boli
vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak bolo preukázané, že ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ku škode by nebolo bývalo došlo.
Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky zákonník, skr. „OZ“)

uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Právna teória i prax považujú škodu za ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a
je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Ušlý zisk je v podstate ušlým
majetkovým prospechom spočívajúcim v tom, že nenastalo zväčšenie (rozmnoženie) majetku
poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, pokiaľ by

nebolo došlo k škodnej udalosti (pozri stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR Cpj 87/70).
Spôsob zisťovania ušlého zisku podnikateľa závisí v každom jednotlivom prípade na skutkových
tvrdeniach poškodeného, ktorými je uplatnený nárok na náhradu škody odôvodnený (NS ČR sp. zn.
25 Cdo 1920/99). Okolnosť, že žalobca v exekučnom súdnom konaní pre nečinnosť súdu nedosiahol
v zákonom stanovenej lehote vydanie požadovaného súdneho rozhodnutia, prípadne poverenia na

vykonanie exekúcie ešte nezaručuje samo osebe dôvodnosť a priznanie nároku na náhradu škody.
Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky
len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu
exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá
veta Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. februára 2012, sp. zn. 5 Cdo 205/2011).
Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom po uplynutí zákonnej lehoty však ešte
samo o sebe nezakladá zodpovednosť štátu podľa zák. č. 514/2003 Z. z.Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom je daná vtedy, ak je škoda
podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúsenosti adekvátnym dôsledkom protiprávneho
úkonu alebo škodnej udalosti. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola nastala bez tejto príčiny.

Pre zodpovednosť za škodu nie je nevyhnutné, aby vznik určitej škody bol pre konajúceho (škodcu)
konkrétne predvídateľný, ale je postačujúce, že pre optimálneho pozorovateľa nie je vznik škody vysoko
nepravdepodobný (ČR I.ÚS 3438/11).
Právne posúdenie príčinnej súvislosti môže iba spočívať v stanovení toho, medzi akými skutkovými
okolnosťami má byť jej existencia stanovená, prípadne určenie, či a aké okolnosti sú spôsobilé

tento vzťah vylúčiť. Vzťah príčinnej súvislosti musí preukázať poškodený, ktorému je treba poskytnúť
dostatočný dôkazný priestor, t.j. príležitosť preukázať existenciu takých skutkových tvrdení, ktoré sú z
hľadiska potencionálnej príčinnej súvislosti relevantné.
Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku podrobne odôvodnil nenaplnenie ďalších predpokladov
vzniku zodpovednosti štátu, keď konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Žalobca relevantným spôsobom nenapadol podrobné

skutkové a právne závery súdu prvého stupňa o nenaplnení ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu za škodu, a preto ani nemohli byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Žalobca si svoju
dôkaznú povinnosť nesplnil a nepreukázal splnenie zákonných predpokladov na vznik zodpovednosti
štátu za nesprávny úradný postup exekučného súdu, žalované sumy bližšie nešpecifikoval a ani ich
ničím nepreukázal, pričom jeho tvrdenia o vzniku škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených

nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím exekučného
súdu o tejto žiadosti, sa javia ako účelové. Žalobca ako právnická osoba, ktorej náplňou činnosti
je práve vymáhanie pohľadávok, nesporne na zabezpečenie svojej činnosti musí viesť databázu
vymáhaných pohľadávok prostredníctvom informačného systému až do ich vymoženia, prípadne

zániku iným spôsobom. Pracovné výkony zamestnancov v súvislosti so správou týchto pohľadávok,
administratívnymi prácami, udržiavaním informačného systému a pod. tak nepredstavujú zmenšenie
majetku žalobcu v čase nerozhodnutia súdu o žiadosti exekútora. Preto absentuje príčinná súvislosť
medzi konaním exekučného súdu a žalobcom tvrdenou škodou. Žalobca taktiež nešpecifikoval a ničím
nepreukázal ani uplatnenú nemajetkovú ujmu.

Súdprvéhostupňavdanejvecivzásadesprávneaplikovalplatnéprávoarozhodolvsúladesjudikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, v súlade s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s
právom na prerokovanie veci v primeranom čase. V konaní nebolo zistené, že by v exekučnej veci, od
ktorej si žalobca svoj nárok uplatňuje, nebolo rozhodnuté v primeranom čase. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiam odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že nároky žalobcu vo všetkých

troch spojených veciach nie sú dôvodné, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdil.
Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1a§142ods.1a§151ods.
1 OSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď si ich náhradu neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č.

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.