Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. marec 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616200381
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1616200381.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpená spoločnosťou Bobák,
Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti
žalovanému: A. o zaplatenie sumy 507,65 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 431,46 € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo
sumy 431,46 € od 23.16.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

3.Žalobcasúd priznáva náhradutrovvrozsahu70%trovkonania,oktorýchrozhodnesamostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.01.2016 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 507,65 € s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 507,65 €
od 11.07.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a
náhrady škody. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvy č. A7492261, č. A7492255, ktorých
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanému

2 SIM karty za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď SIM kartám bolo
pridelené účastnícke číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Žalobca si uplatňuje náhradu škodu vo výške
76,19 € titulom spôsobenej škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie Samsung S5610, keď škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu žalovaný spôsobil tým, že získal
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom
dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný

záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za
poskytnuté služby. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 601,33 Eur
vyfakturovaných v období 2014/02-2014-04. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 26.06.2014 oznámil
žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho
na úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou
pohľadávky. Žalobca po zaslaní pokusu o pokonávku odpísal časť pohľadávky v sume 7,96 € a túto
sumu si v konaní neuplatnil.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.3. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované.

4. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 22.02.2018.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny
stav.

7. Zo zmluvy o poskytnutí verejných služieb č. A7492261 zo dňa 22.01.2014 (ďalej len „zmluva“) súd
zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako užívateľom podľa §

44 a nasl. zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov;
žalovaný túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Na základe tejto zmluvy poskytol
žalobca žalovanému ako užívateľovi SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete
poskytovateľa a používania služieb v programe „Sova 10 eur“. SIM karte bolo pridelené telefónne číslo
XXXXXXXXXX, SIM karta mala č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve bol dňa 22.01.2014

medzirovnakýmiúčastníkmiuzavretýdodatok,predmetomktoréhoboladohodaoaktiváciiúčastníckeho
programu „Sova 10 eur s aktiváciou služby TV v mobile s Archívom, nekonečné SMS a MMS, bonusová
služba: nekonečné volania na vybrané číslo v Orangei, CLIP a prístup k internetu“ na SIM karte (bod.
1.1, 1.4 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového telekomunikačného zariadenia zn. Samsung S5610
so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 0,50 € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaný sa

zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/
dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3
b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní
také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo
vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného, ku ktorým sa

zaviazal v dodatku alebo v zmluve (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky
program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku) a bude
riadne a včas uhrádzať cenu za služby. V prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode
2.3 alebo 2.4 článku (najmä, že poruší povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb alebo poruší
povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu a po celú dobu viazanosti užívať služby a neuskutočniť žiadny

úkon smerujúci k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či
naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi
zmluvnú pokutu v sume 79,50 € (bod 2.5 b/ dodatku).

8. Zo zmluvy o poskytnutí verejných služieb č. A7492255 zo dňa 22.01.2014 (ďalej len „zmluva“) súd

zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako užívateľom podľa §
44 a nasl. zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov;
žalovaný túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Na základe tejto zmluvy poskytol
žalobca žalovanému ako užívateľovi SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do
siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Mobilný internet Klasik“. SIM karte bolo pridelené

telefónne číslo 0917580926, SIM karta mala č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX.

9. Súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č.
5238129143 splatnou 22.02.2014 sumu 21,88 €, faktúrou č. 5238125588 splatnou 22.02.2014 sumu
64,10 €, faktúrou č. 5241864835 splatnou 22.03.2014 sumu 18,40 €, faktúrou č. 524186032 splatnou

22.03.2014 sumu 109,72 €, faktúrou č. 5245634544 splatnou 22.04.2014 sumu 241,34 €, faktúrou č.
5245639437 splatnou 22.04.2014 sumu 3,98 €. Súčet vyúčtovaných služieb predstavuje sumu 459,42
€. Žalobca si v konaní uplatnil sumu 439,42 € (76,19 €- uplatnená škoda ) a vyfakturovanú čiastku vo
výške 7,96 € odpísal.10. Pokusom o pokonávku zo dňa 26.06.2014 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky
z titulu neuhradených elektronických komunikačných služieb v sume 439,42 € a úhradu zmluvnej

pokuty /náhrady škody v sume 79,50 € a v prípade mimosúdneho vymáhania poplatkov za mimosúdne
vymáhanie 10 €, spolu požadoval úhradu sumy 528,92 € najneskôr do 10.07.2014. Po zaslaní pokusu
o pokonávku žalovaný neuhradil ani časť pohľadávky.

11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo

na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

12.Podľa§43ods.12písm.b)zák.č.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchúčastníkjepovinný
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

13. V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinného
v čase uzavretia zmluvy o pripojení, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných

telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

14. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy

o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v
zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu
za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.21. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23.Podľa§3ods.1nar.vl.SRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, v znení neskorších predpisov, (účinného od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu v znení dodatku k zmluve,

na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby v ním zvolenom
programe služieb. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou v znení dodatku medzi žalobcom,
ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp.
inej podnikateľskej činnosti, ako dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako
podnikom v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a na druhej

strane žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka a podľa § 5 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastníkom,
je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku je
zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky

ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

25. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu. Žalobca síce doložil do spisu

faktúry, ktorými vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb v sume 459,42 €, avšak v žalobe si
uplatnil cenu za poskytnuté služby v sume 431,46 €. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 431,46 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby.
Nakoľko žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť
žalobcovi i úroky z omeškania v sume 5 % ročne zo sumy 431,46 € a to od 23.11.2016 do zaplatenia.

Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky, ktorá ku dňu 23.11.2016 predstavovala 5 % (0 % + 5% = 5 %). Úroky z omeškania súd priznal
žalobcovi od 23.11.2016, kedy bola žaloba doručená žalovanému a kedy mohol plniť dlh po
prvý krát, keďže žalobca súdu nepreukázal v súlade s čl. 16. bod 16.2 všeobecných podmienok doklad
o doručovaní pokusu o pokonávku žalovanému, v ktorej určil lehotu splatnosti celého dlhu. Vo zvyšku

preto žalobu čo do uplatneného úroku z omeškania zamietol.

26. V prevyšujúcej časti uplatnenej paušalizovanej náhrady škody v sumy 79,16 € súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol z nižšie uvedených dôvodov.

27. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia Samsung S5610 v sume 80,- € a jeho akciovou cenou 0,50, avšak v
konaní si uplatnil škodu v dume 76,19 €. Tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením
povinnosti žalovaného. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že táto škoda mu vznikla neplnením záväzku
viazanosti zo strany žalovaného. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody teda

vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom
vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za
poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť

medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za
škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv.
zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených
povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskehozákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako
aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne
splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich

zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení
nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, preto
podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší
predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1

Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky
zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971). Skutočnou škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,

ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971). To, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku
škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný
beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaný nezotrval

so žalobcom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu
podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v
rámci svojej obchodnej politiky žalobca predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel
sledovaný žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením
právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného

zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so
žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, pretože tento za mobilný
telefón/telekomunikačného zariadenia dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno

v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas
prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda
vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých
zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho
predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením

povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného
v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako
uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej
žalobca dostal od žalovaného dojednanú kúpnu cenu.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému
vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 507,65
€, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 431,46 € t. j. 85 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy
76,19 € t. j. 15 %. Neúspech žalobcu je úspechom žalovaného. Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú

náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 70 % (85 - 15). Súd potom priznal žalobcovi náhradu
trov konania v tejto pomernej časti 70 %.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).