Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/160/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116210788
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116210788.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore
žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00151700, so sídlom v Bratislave, Dostojevského
rad č. 4, proti žalovanému M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. - H., G. č. XX, zastúpenému
JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Sládkovičova č. 26, o zaplatenie
115,48 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
12C/142/2016-65 zo dňa 12.01.2017, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok) m e n í tak, že žalovaný

je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 115,48 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol (prvý
výrok), žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania od
žalobcu v plnej výške (tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého žalobca a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu č. 0370251985 zo dňa 04.09.2013 o kapitálovom
životnom a úrazovom poistení so začiatkom poistenia od 05.09.2013 na dobu určitú do 04.09.2040;

strany dojednali poistné v sume 22,80 € mesačne splatné vždy k piatemu dňu v mesiaci; žalovaný
neuhradil poistné splatné dňa 05.10.2013, dňa 05.11.2013, dňa 05.12.2013, dňa 05.01.2014, dňa
05.02.2014 a dňa 05.03.2014; dlžné poistné neuhradil žalovaný ani do jedného mesiaca od doručenia
výzvy žalobcu na jeho zaplatenie a preto poistenie zaniklo dňa 06.03.2014; žalovaný neuhradil dlžné
poistné za dobu od 05.10.2013 do zániku poistenia dňa 06.03.2014 v sume 115,48 €; na majetok
žalovanéhoboldňa02.06.2014vkonaníOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.1K/24/2014vyhlásený
konkurz, ktorý bol zrušený dňa 05.04.2016 po splnení konečného rozvrhu výťažku; spornú pohľadávku

z titulu dlžného poistného neprihlásil žalobca do konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného; dňa
29.09.2015 podal žalovaný na konkurzný súd návrh na oddlženie.1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobcu nedôvodná,
pretože pohľadávku v sume 115,48 € z titulu dlžného poistného za obdobie od 05.10.2013 do zániku
poistenia dňa 06.03.2014 si žalobca neprihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného, čo

má za následok nemožnosť jej uplatnenia v súdnom konaní; vychádzal z názoru, že pohľadávky, ktoré
bolo možné uplatniť v konkurze na majetok fyzickej osoby, nemožno po zrušení konkurzu po splnení
konečného rozvrhu výťažku priznať v súdnom konaní; poukázal na to, že konkurzné konanie vedené
proti fyzickej osobe ako dlžníkovi je všeobecne považované za tzv. generálnu exekúciu a účelu konkurzu
by sa priečila možnosť po jeho ukončení uplatňovať a vymáhať pohľadávky, ktoré v konkurze uplatnené

neboli; argumentoval, že medzi účinky konkurzu patrí aj zmena splatnosti záväzkov, prerušenie súdnych
konaní, či zastavenie exekučných konaní, preto aj uvedené následky majú podľa súdu za cieľ dosiahnuť,
aby pohľadávky voči fyzickej osobe ako dlžníkovi boli uplatnené v konkurze a uspokojené v najvyššej
možnej miere; súčasne podľa výpisu zo zoznamu pohľadávok možno po zrušení konkurzu podať návrh
na výkon rozhodnutia alebo exekúciu; vyjadril názor, že z týchto skutočností možno dôjsť k záveru, že
pohľadávky, ktoré je možné uspokojiť v konkurze vedenom na majetok fyzickej osoby, nie je možné

po zrušení konkurzu priznať v súdnom konaní; bolo by proti zmyslu právnej úpravy, aby v prípadoch
konkurzunamajetokfyzickejosoby,nemalkonkurzvplyvnapohľadávkysplatnédovyhláseniakonkurzu,
resp. splatné vyhlásením konkurzu; v uvedených prípadoch by bol totiž konkurz na majetok fyzickej
osoby bez praktického významu, nakoľko dlžník by sa svojich dlhov nezbavil, iba by prišiel o majetok
a čiastočne uhradil pohľadávky prihlásené do konkurzu; súd prvej inštancie poukázal aj na to, že na

konkurz fyzických osôb nadväzuje úprava oddlženia, keď v zmysle zákona pohľadávky, ktoré zostali po
zrušení konkurzu neuspokojené a neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením
uznesenia o oddlžení stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné (§ 171 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.) s tým,
že oddlženiu podliehajú pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené;
vyjadril názor, že by bolo proti zmyslu právnej úpravy konkurzného konania a následného oddlženia, ak

by pri fyzických osobách bolo možné pohľadávky následne uplatniť na súde a po priznaní pohľadávky
tieto vymáhať v exekučnom konaní; veriteľ, ktorý si neprihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, by sa
tak dostal do výhodnejšej pozície, ako veriteľ, ktorý pohľadávku do konkurzu prihlásil; poukázal na to,
že na rozdiel od konkurzu vyhláseného na majetok právnickej osoby, po ukončení ktorého nastáva
spravidla zánik právnickej osoby, konkurzom vyhláseným na majetok fyzickej osoby k zániku fyzickej

osoby nedochádza; uvedené úvahy viedli súd k záveru o nemožnosti priznania pohľadávky žalobcu,
aj keď právna úprava výslovné ustanovenie potvrdzujúce závery súdu neobsahuje; uvedené závery
súdu však čiastočne potvrdzuje nová právna úprava účinná od 01.03.2017, ktorá precizuje ustanovenia
o konkurzoch vyhlásených na majetok fyzických osôb a aj ich oddlženie; aj keď konania začaté pred
01.03.2017 sa dokončia podľa doterajších predpisov, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky

pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas
skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené (§ 206f ods. 1 zákona
č. 7/2005 Z. z.); uvedenou právnou úpravou zákonodarca deklaruje, že zmyslom právnej úpravy je
práve zánik vymáhateľnosti všetkých pohľadávok v uvedených prípadoch a tento úmysel, hoci výslovne
nevyjadrený v doterajšej právnej úprave, deklaruje práve uvedeným prechodným ustanovením, v ktorom

špecifikuje, že po oddlžení sa stávajú nevymáhateľným všetky pohľadávky dlžníka bez ohľadu na ich
prihlásenie či neprihlásenie do konkurzu; návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného
skončenia konania vedeného pod sp. zn. 1NcKR/3/2015 zamietol podľa § 162 ods. 1 písm. a) C.s.p.,
pretože uvedené konanie nemá na prejednávaný spor žiadny vplyv, pretože jeho predmetom nie je
výkon rozhodnutia ani exekučné konanie, keď zákon zákaz začatia konania v dôsledku oddlženia

fyzickej osoby vzťahuje len na konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci
dlžníkovi (§ 169 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.).

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 1 a § 105 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (účinného do 28.02.2017); o trovách konania

rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie zo dňa 22.02.2017 (č.l. 71-72
spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok)
a v rozsahu výroku o nároku na náhradu trov konania (tretí výrok). Vyjadril názor, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.h/ C.s.p.). Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že pohľadávky, ktoré bolo možné prihlásiť do
konkurzu vyhláseného na majetok fyzickej osoby, nemožno po zrušení konkurzu po splnení konečného
rozvrhu výťažku priznať v súdnom konaní; vyjadril názor, že v zmysle platnej právnej úpravy nemá

neprihlásenie pohľadávky veriteľom počas trvania konkurzného konania za účinok nevymáhateľnosť
pohľadávky; zo žiadneho ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. nevyplýva, že by sa neprihlásená
pohľadávka do konkurzného konania mala stať nevymáhateľnou; zákon č. 7/2005 Z. z. spája zánik
práva vymáhať pohľadávku iba s prípadmi pohľadávok neprihlásených do reštrukturalizačného konania,
nie však s pohľadávkami neuplatnenými v konkurznom konaní; pokiaľ by mal zákonodarca zámer

spojiť s neprihlásením pohľadávky do konkurzného konania zánik jej vymáhateľnosti, začlenil by do
zákona č. 7/2005 Z. z. výslovné zákonné ustanovenie (ako v prípade reštrukturalizácie), ktorým by
zánik vymáhateľnosti takejto pohľadávky priamo stanovil; takéto zákonné ustanovenie však neexistuje;
s takouto možnosťou sa podľa pripravovanej novelizácie zákona č. 7/2005 Z. z. počíta až v novej
právnej úprave; vyjadril názor, že taký výrazný zásah do práv veriteľa, akým je strata vymáhateľnosti
jeho pohľadávky, nie je možné zmysle zásady právnej istoty a zásady zákonnosti uskutočniť inak,

ako výslovným zákonným ustanovením, ktoré výslovne stanoví presné podmienky, za ktorých takýto
následok nastane; takýto nedostatok právnej úpravy nie je možné odstrániť ani odkazom na účel právnej
úpravy, ak zákon takéto konanie či správanie veriteľa výslovne nezakazuje a priamo ani nesankcionuje;
pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na procesné účinky spojené s vyhlásením konkurzu na majetok
úpadcu (§ 47 zákona č. 7/2005 Z. z.), tak uvedené účinky pominuli zrušením konkurzu dňa 05.04.2016;

v čase podania žaloby neexistovala prekážka uplatnenia práva na súde ani v exekúcii; skutočnosť,
že po zrušení konkurzu možno na základe výpisu zo zoznamu pohľadávok podať návrh na exekúciu
či výkon rozhodnutia, nemá vplyv na vymáhateľnosť pohľadávok neprihlásených do konkurzného
konania, nakoľko uvedené zákonné ustanovenie sa týka možnosti vymáhania pohľadávok prihlásených
a zistených v konkurznom konaní, nie pohľadávok v konkurze neuplatnených, navyše zákonná úprava

nestanovuje u pohľadávok neprihlásených do konkurzu pre zánik ich vymáhateľnosti; pokiaľ súd prvej
inštancie poukázal na ustanovenie zákona ohľadne nevymáhateľnosti pohľadávok (§ 171 ods. 2 zákona
č. 7/2005 Z. z.), toto ustanovenie upravuje nevymáhateľnosť pohľadávok, ktoré neboli uspokojené v
konkurznom konaní a neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia oddlženia; v prejednávanom
spore sa však nejednalo o prípad, ktorý by naplňoval predmetnú hypotézu právnej normy, nakoľko v

čase rozhodovania súdu nedošlo k oddlženiu a ani stanoveniu skúšobnej doby; z ustanovenie § 169
zákona č. 7/2005 Z. z. naopak vyplýva, že v oddlžení sa počas skúšobnej doby môžu uspokojovať
pohľadávky veriteľov, ktoré zostali po skončení konkurzného konania neuspokojené a to vrátane
pohľadávok neuplatnených v konkurze; pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobnej doby začať
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; pokiaľ však ešte nie

je schválená skúšobná doba platí, že veriteľ pre svoju pohľadávku môže viesť aj exekúciu na majetok
dlžníka; zdôraznil, že zákon ani počas skúšobnej doby nezakazuje uviesť základné súdne konanie (len
výkon rozhodnutia a exekúciu) a dáva teda možnosť domôcť sa svojho práva cestou súdu; vyjadril názor,
že neexistovala zákonná prekážka preto, aby súd prejednal a priznal právo uplatnené v súdnom konaní
a tým zosilnil (judikovaním práva) veriteľovo právo dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky v konaní o

oddlžení dlžníka. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.03.2017 (č.l. 78-81 spisu) k odvolaniu prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne uviedol, že podané odvolanie žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodné; súd

prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie a vec správne právne posúdil;
nesúhlasil s názorom žalobcu, že neprihlásenie pohľadávky do konkurzu nemá za následok zánik jej
vymáhateľnosti; poukázal na to, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, žalobca si však spornú
pohľadávku do konkurzu neprihlásil, napriek tomu, že existovala a bola splatná; zdôraznil, že účinky
konkurzunastalizverejnenímuzneseniaovyhláseníkonkurzuvobchodnomvestníku;poukázalnato,že

keby bol názor žalobcu správny, právna úprava tzv. malého konkurzu na majetok dlžníka (fyzickej osoby)
by bola v plnej miere obsolentná a popierala by zákonodarcom sledovaný cieľ, t.j. mechanizmu zbavenia
sa existujúcich záväzkov dlžníka; v tejto súvislosti podotkol, že právny predpis je potrebné vykladať so
zreteľom na hodnoty, ktoré súd týmto predpisom chránené, ako aj so zreteľom na sledovaný cieľ a účel
právneho predpisu (logický výklad); poukázal aj na to, že dňom 01.03.2017 vstúpila do účinnosti zmena

zákona č. 7/2005 Z. z., ktorá ustanovila nevymáhateľnosť všetkých pohľadávok dlžníka, ktoré zostali po
zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu
na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené; zákonodarca mal jednoznačne v úmysle predmetnou
právnounormouprecizovať,resp.odstrániťistévákuum(nejednoznačnosť)právnejúpravy,ktorésícesozreteľom na sledovaný cieľ a účel zákona bolo z jeho ustanovení zrejmé, no doposiaľ nebolo výslovne v
zákone uvedené; faktická možnosť uspokojenia sa veriteľov z majetku dlžníka aj po zrušení konkurzu by
jednoznačne oslabovala postavenie dlžníka, ktorý za účelom zbavenia sa dlhov dobromyseľne vstupuje

do konkurzného konania; možnosť veriteľov uplatňovať si svoje v čase konkurzného konania existujúce,
ale do konkurzu neprihlásené pohľadávky, by celkom zrejme popierala samotný účel a sledovaný cieľ
právnej úpravy konkurzu fyzickej osoby. Na základe uvedeného považoval napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie za vecne správny a navrhol ho potvrdiť.

2.3 Žalobca v replike zo dňa 29.03.2017 (č.l. 85-86 spisu) k vyjadreniu žalovaného uviedol, že cieľom
konkurzného konania nie je „zbavenie sa dlhov“, ale naopak dosiahnutie kolektívneho uspokojenia
veriteľov dlžníka z majetku úpadcu; pokiaľ žalovaný hľadí na konkurzné konanie len ako na prostriedok
zbavenia sa dlhov, tak takéto skreslené a zjednodušené chápanie cieľa konkurzného konania môže
viesť aj k nesprávnemu záveru o právnych následkoch neprihlásenia pohľadávky do konkurzu vo
vzťahukjejďalšejvymáhateľnosti;pokiaľzákonodarcavýslovnenestanovil,žepohľadávkaneprihlásená

do konkurzu stráca zrušením konkurzu vymáhateľnosť, je na slobodnej vôli veriteľa, či sa rozhodne
uspokojiť svoju pohľadávku v konkurznom konaní alebo sa vystaví riziku, že svoju pohľadávku
po skončení konkurzu už nebude môcť uspokojiť, buď z dôvodu výmazu obchodnej spoločnosti,
neexistencie ďalšieho majetku alebo premlčania svojej pohľadávky; poukázal aj na názor doc. JUDr.
Milana Ďuricu, PhD. v publikácii Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii z roku 2010, podľa

ktorého „pohľadávky, ktoré si veritelia v konkurze neuplatnili, nemohli byť ani uspokojované počas
oddlženia, a tieto si môžu veritelia po zrušení konkurzu bez akýchkoľvek obmedzení vymáhať od dlžníka
v celej výške až do smrti dlžníka a po jeho smrti aj voči dedičom za zákonom stanovených podmienok“,
keď s týmto názorom sa v plnej miere stotožnil, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z.
nevyplýva, že by sa nie je prihlásená pohľadávka do konkurzného konania mala stať nevymáhateľnou,

a preto je právny názor súdu prvej inštancie nesprávny; z týchto dôvodov zotrval na svojom návrhu na
zmenu napadnutého rozsudku v zmysle vyhovenia žalobe v plnom rozsahu.

2.4 Žalovaný v duplike zo dňa 20.04.2017 (č.l. 90-92 spisu) k replike žalobcu prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne uviedol, že žalobca opakovane uvádza tie isté skutočnosti, ktoré už uviedol v konaní

pred súdom prvej inštancie; poukázal na to, že slovné spojenie „zbavenie sa dlhov“ používa vo svojej
terminológii samotný zákonodarca vo viacerých ustanoveniach zákona č. 7/2005 Z. z.; vyjadril názor,
že každý právny predpis je nevyhnutné vykladať a jeho jednotlivé ustanovenia aplikovať so zreteľom
na hodnoty, ktoré sú týmto právnym predpisom chránené, ako aj so zreteľom na sledovaný cieľ a
účel zákona (logický výklad); správanie veriteľa v podobe neprihlásenia pohľadávky do konkurzu a jej

následné uplatnenie po zrušení konkurzu by mohlo založiť špekulatívne správanie veriteľov, ktorý by
v snahe vyhnúť sa pomernému uspokojeniu svojich pohľadávok v konkurze uprednostňovali možnosť
domáhať sa uspokojenia svojich pohľadávok vo vyššom rozsahu až po zrušení konkurzu; takáto
možnosť veriteľov by neúmerne oslabovala postavenie dlžníka, preto takáto možnosť by celkom zrejme
popierala samotný účel a legitímny cieľ právnej úpravy konkurzu fyzickej osoby (tzv. malého konkurzu);

opätovne poukázal na odstránenie nejednotnosti výkladu právnej úpravy zmenou zákona č. 7/2005 Z.
z. s účinnosťou od 01.03.2017; zdôraznil, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, ktorý bol dňa
05.04.2016 zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku, pričom dňa 29.09.2015 podal na súd návrh
na oddlženie, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté, preto prechodné ustanovenia novej právnej úpravy
o zániku vymáhateľnosti neprihlásených pohľadávok v konkurze (§ 206f ods. 3 a 4 zákona č. 7/2005

Z. z.) sa vzťahujú aj na jeho prípad, čo žalobca vo svojej replike žiadnym spôsobom nezohľadňuje; na
základe uvedeného zotrval na svojom návrhu na potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.5 Dupliku žalovaného doručil súd prvej inštancie žalobcovi do vlastných rúk na vedomie dňa
28.04.2017 prostredníctvom pošty (č.l. 93 spisu).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2

C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby žalobcu (druhý výrok) podľa § 388 C.s.p. zmenil,
pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.3 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.4 Odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky
žalobcu, vyjadrenia žalovaného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu

prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku v zmysle
vyhovenia žalobe žalobcu v plnom rozsahu. Medzi stranami neboli sporné skutkové zistenia súdu prvej
inštancie, z ktorých vyplynulo, že žalobca a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu č. 0370251985 zo dňa
04.09.2013 o kapitálovom životnom a úrazovom poistení so začiatkom poistenia od 05.09.2013 na
dobu určitú do 04.09.2040; strany dojednali poistné v sume 22,80 € mesačne splatné vždy k piatemu

dňu v mesiaci; žalovaný neuhradil poistné splatné dňa 05.10.2013, dňa 05.11.2013, dňa 05.12.2013,
dňa 05.01.2014, dňa 05.02.2014 a dňa 05.03.2014; dlžné poistné neuhradil žalovaný ani do jedného
mesiaca od doručenia výzvy žalobcu na jeho zaplatenie a preto poistenie zaniklo dňa 06.03.2014;
žalovaný neuhradil dlžné poistné za dobu od 05.10.2013 do zániku poistenia dňa 06.03.2014 v sume
115,48 €; na majetok žalovaného bol dňa 02.06.2014 v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp.

zn. 1K/24/2014 vyhlásený konkurz, ktorý bol zrušený dňa 05.04.2016 po splnení konečného rozvrhu
výťažku; spornú pohľadávku z titulu dlžného poistného neprihlásil žalobca do konkurzu vyhláseného
na majetok žalovaného; dňa 29.09.2015 podal žalovaný na konkurzný súd návrh na oddlženie; podľa
zisteniaodvolaciehosúduuznesenímsp.zn.1NcKR/38/2015zodňa06.02.2018súdoddlžilžalovaného,
keď uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 13.02.2018; medzi stranami zostala sporná

právna otázka, či v prípade, keď veriteľ neprihlási svoju splatnú pohľadávku do konkurzu vyhláseného
na majetok dlžníka (fyzickej osoby), je oprávnený túto svoju pohľadávku po zrušení konkurzu po
splnení konečného rozvrhu výťažku uplatniť proti dlžníkovi žalobou v civilnom sporovom konaní; súd
prvej inštancie vychádzal z právneho názoru, že veriteľ v tomto prípade takúto svoju pohľadávku na
súde uplatniť nemôže, pretože je to v rozpore s účelom konkurzného konania; odvolací súd dospel

k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie je v tomto smere nesprávne; ako
konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zo zákona č. 7/2005 Z. z. (jeho
konkrétneho ustanovenia) záver o neprípustnosti uplatnenia pohľadávky neprihlásenej do konkurzu na
majetok dlžníka (fyzickej osoby) po zrušení konkurzu veriteľom žalobou v civilnom sporovom konaní
priamo nevyplýva; vo všeobecnosti možno uviesť, že predmetný zákon v príslušných ustanoveniach

o oddlžení (v rámci zmenia účinného do 28.02.2017 ako aj v znení účinnom od 01.03.2017) zakotvil
nevymáhateľnosť pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi ako jeden zo zákonných dôsledkov oddlženia;
výklad zákona č. 7/2005 Z. z. zo strany súdu prvej inštancie preto neprimerane zasahuje do základného
práva žalobcu ako veriteľa na prístup k súdu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky; k záveru
prijatému súdom prvej inštancie (s ktorým sa žalovaný stotožnil) nemožno podľa odvolacieho súdu

dospieť samotným výkladom zákona, pretože medze základných práv a slobôd možno upraviť za
podmienok ústavou len zákonom (článok 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); podľa odvolacieho
súdu k záveru prijatému súdom prvej inštancie nemožno dospieť ani výkladom zákona č. 7/2005 Z.
z., predmetom ktorého je „úprava riešenia úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym
uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v

reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej
osoby“ (§ 1 zákona č. 7/2005 Z. z.); nakoľko predmetný zákon upravuje postup veriteľov a dlžníka
výlučne v rámci konkurzu a reštrukturalizácie (vrátane oddlženia) je v rozpore s pravidlami výkladu
právnych predpisov dospieť samotným výkladom jeho ustanovení k záveru, ktorý smeruje mimo predmetjeho úpravy (t.j. k právu veriteľa na uplatnenie pohľadávky po zrušení konkurzu); navyše je zrejmé, že
pokiaľ zákonodarca výslovne zakotvil nevymáhateľnosť pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi po splnení
zákonných podmienok, je dôvodné sa z hľadiska princípu racionálneho zákonodarcu domnievať, že

keby jeho úmyslom bolo aj zakotvenie zákazu uplatnenia pohľadávky po zrušení konkurzu na majetok
fyzickej osoby v súdnom konaní výslovne by to ustanovil v texte zákona; preto odvolací súd z hľadiska
prejednávaného sporu dospel k záveru, že aj keď žalobca neuplatnil svoju pohľadávku na dlžnom
poistnom za obdobie od 05.10.2013 do 06.03.2014 v sume 115,48 € v konkurze vyhlásenom na majetok
žalovaného dňa 02.06.2014, ktorý bol zrušený dňa 05.04.2016 po splnení konečného rozvrhu výťažku,

neexistuje zákonná prekážka na uplatnenie uvedenej pohľadávky v prejednávanom spore; takouto
prekážkou nie je ani konanie o oddlžení žalovaného začaté dňa 29.09.2015 (t.j. podľa právnej úpravy
účinnej do 28.02.2017) a ani samotné rozhodnutie o oddlžení žalovaného zo dňa 06.02.2018, pretože
v zmysle zákona tieto nemajú žiadny vplyv na prejednávaný spor; následok oddlženia žalovaného v
podobe nevymáhateľnosti pohľadávky spôsobuje nemožnosť viesť na (prisúdenú) pohľadávku výkon
rozhodnutia alebo exekúciu, t.j. nevymáhateľnosť nemožno stotožňovať s nemožnosťou uplatniť

pohľadávku v súdnom konaní; nakoľko mal odvolací súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli
poistnú zmluvu so začiatkom poistenia dňa 05.09.2013, v ktorej sa žalovaný zaviazal platiť dohodnuté
poistné v sume 22,80 € mesačne, pričom toto od 05.10.2013 neplatil, žalobca ho písomnou výzvou
vyzval na zaplatenie dlžného poistného v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy; keďže tak
žalovanýneurobilpoisteniezaniklodňa06.03.2014nezaplatenímpoistnéhoanivdodatočneposkytnutej

lehote a žalobcovi vzniklo právo na poistné do zániku poistenia, t.j. od 05.10.2013 do 06.03.2014 v
sume 115,48 € (5 krát 22,80 € v sume 114,- € za mesiace 10/2013 až 02/2014 plus 2 krát 0,74 € za dni
05.03.2014 a 06.03.2014 v sume 1,48 €, spolu dlžné poistné v sume 115,48 €); na základe uvedeného
odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok) zmenil tak, že uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 115,48 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení

s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Odvolací súd dospel k záveru o
dôvodnosti odvolania a splnení podmienok na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (bod

4.4 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu zmenil.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal aj výrok napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie o trovách konania (tretí výrok) a pristúpil k jeho zmene podľa § 396 ods. 2 C.s.p., podľa
ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie; v dôsledku zmeny napadnutého rozsudku v zmysle vyhovenia žalobe žalobcu v plnom
rozsahu bol žalobca v spore v plnom rozsahu úspešný a podľa § 255 ods. 1 C.s.p. mu vznikol nárok na

plnú náhradu trov konania; preto odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách
konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo

dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania
pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol
v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách
konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich

náhrady (pozri aj bod 8 odôvodnenia). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).