Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/169/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213383
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114213383.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne P. Y., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX E. F.. X.
XXX S., E., P XHX, O., zastúpenej JUDr. Emilom Župíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Tr. SNP
č. 48/A, proti žalovaným: 1/ F. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - A. Q., C. XXX, 2/ F. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. - A. Q., C. XXX, 3/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - A. Q., C. XXX, 4/ Y.
X., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - A. Q., C. XXX, žalovaní v 1., 2., 3. a4.rade zastúpení JUDr.

Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, 5/ C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. -
A.Q.,C.XXX/B,t.č.naneznámommieste,zast.opatrovníčkouAnnouJáchymovou,súdnoutajomníčkou
OkresnéhosúduVranovnadTopľou,6/U.M.,rod.O.,nar.XX.XX.XXXX,bytomF.-A.Q.,C.XXX/B,zast.
Mgr. Karolom Ševecom, advokátom so sídlom v Prešove. Hlavná 29, 7/ U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F., P. XX, 8/ Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. 2, 9/ E. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - A. Q.,
C. XXX, žalovaní v 7., 8. a 9. rade zastúpení JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove,

Sládkovičova 8, 10/ P. O., r. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - A. Q., C. XXXXX/XXXB, , zastúpenej
AKMG, s.r.o., IČO: 36800589, Dolná 6A, Banská Bystrica, 974 01, o určenie predmetu dedičstva, o
odvolaní žalovaných v 1/ až 4/ rade, 6/, 7/ až 9/ rade, 10/ rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 19C 28/2014-108 zo dňa 19.3.2015 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území A. Q. a zapísané na

- LV č. XXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 132 m2 - zastavené plochy a nádvoria a parcela
č. XXXX o výmere 1782 m2 - orná pôda
- LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 128 m2 - zastavené plochy

- a nádvoria a parcela č. XXXX o výmere 862 m2 - orná pôda
- LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 765 m2 - orná pôda
- LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 609 m2 - orná pôda, parcela
- č. XXXX o výmere 496 m2 - orná pôda a parcela č. XXXX o výmere 1113 m2 - orná pôda
- LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 1172 m2 - orná pôda
- LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 503 m2 - zastavané plochy

- a nádvoria
- LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 105 m2 - zastavené plochy a nádvoria,
parcela č. XXXX o výmere 33 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere 856 m2
- orná pôda a parcela č. XXXX/X o výmere 84 m2 - zastavané plochy a nádvoria
- LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 122 m2 - zastavané plochy a nádvoria a
parcela č. XXXX o výmere 978 m2 - orná pôda

- LV č. XXXX ako parcela č. XXXX o výmere 186 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX
o výmere 813 m2 - zastavaná plocha,ktoré boli vytvorené z pôvodnej pozemno-knižnej parcely č.XXX/X, patria v podiele 9764/10740 do
dedičstva po U. W., nar. XX.X.XXXX a zomrelému XX.X.XXXX,

Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobkyňa je podľa rodného listu dcéru G.. U. W. a P. rod. F.,
pričom v čase narodenia žalobkyne mal jej otec 34 rokov a matka 27 rokov. Rodný list je zapísaný
v knihe narodení Matričného obvodu Bratislava vo zväzku XX, ročník XXXX, st. XX pod poradovým
číslom XXXX. Otec žalobkyne zomrel dňa XX.X.XXXX a matka dňa XX.X.XXXX. Podľa osvedčenia

o štátnom občianstve vydanom dňa 21.2.1997 Krajským úradom v Bratislave žalobkyňa je štátnou
občiankou Slovenskej republiky. Žalobkyňa bola jedinou dcérou P. a U. W., ako to potvrdil v čestnom
vyhlásení P. Q., ktorý je v príbuzenskom pomere so žalobkyňou. Súd prvého stupňa poukázal aj na
jeho svedeckú výpoveď, v zmysle ktorej rodičia žalobkyne odišli spolu so žalobkyňou v roku 1948 do
Kanady, pričom tento odchod bol legálny. V roku 1964 prišiel Slovensko navštíviť otec žalobkyne U. W.,
ktorý sa podľa vyjadrenia svedka pohoršoval nad znárodnením poľnohospodárskeho majetku vrátane

jeho, ktorý mal so sestrou P. rozdelený na základe priania rodičov. Z výpisu pozemno-knižnej zápisnice
č. XXX, kat. úz. A. Q. mal preukázané, že U. W. (bez ďalších identifikačných údajov) a P. L., rod. W.
nadobudli tam uvedené nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva po 1 titulom kúpy z 9.7.1920.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 13C 89/87-17 zo dňa 29.5.1987 bolo z pôvodnej mpč. XXX/
X, kat. úz. A. Q. určené vlastnícke právo v prospech Q. O., a to k parcelám EN XXXX - ovocný sad o

výmere 3476 m2, EN XXXX - zastavané plochy o výmere 171 m2, EN XXXX- záhrada o výmere 155
m2, EN XXXX - zastavaná plocha o výmere 530 m2 a EN XXXX - záhrada o výmere 124 m2 zapísaných
na LV č. XXX kat. úz. F.. Z tohto rozsudku vyplynulo, že uvedené nehnuteľnosti nadobudla Q. O. na
základe kúpno-predajnej zmluvy uzavretej dňa 27.2.1958 so svojou právnou predchodkyňou - matkou
P. L., od ktorej odkupovala už reálne vydelené časti pôvodnej pozemno-knižnej parcely mpč. XXX/X.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 14C 217/91-19 zo dňa 27.11.1991 bolo z pôvodnej mpč. XXX/
X, kat. úz. A. Q. určené vlastnícke právo v prospech v tomto konaní žalovanej v 1/ rade, a to k parcelám
EN XXXX - záhrada o výmere 161 m2, EN XXXX - zastavaná plocha o výmere 1027 m2, EN XXXX-
záhrada o výmere 130 m2, EN XXXX - záhrada o výmere 2665 m2 zapísaným na LV č. XXX kat. úz.
F. - A. Q.. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalovaná v 1/ rade kúpnou zmluvou zo dňa 2.2.1959

odkúpila od P. L. časť pôvodnej mpč. XXX/X, ktorej zodpovedali predmetné parcely. V oboch konaniach
bol žalovaným U. W., na neznámom mieste. Notárskou zápisnicou N XX/XX bolo osvedčené vlastníctvo
v prospech žalovanej v 1/ rade k parcelám KN XXXX, XXXX a XXXX/X zapísaných na LV č. XXX, kat.
úz. A. Q., pričom táto žalovaná následne previedla vlastníctvo k parcele č. XXXX/X- orná pôda o výmere
1718 m2 a parcele XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2 na žalovaného v 2/ rade,

k parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere 765 m2 zapísanej na LV č. XXXX na žalovaného v 3/ rade a
k parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere 919 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
126 m2 zapísaných na LV XXXX na žalovaných v 3/ a 4/ rade. Notárskou zápisnicou N XXX/XX zo dňa
24.10.1995 spísanou Notárskym úradom U.. U. P. bolo v prospech žalovaných v 5/ a 6/ rade v zmysle
zákona č. 293/1992 Zb. osvedčené vlastníctvo k parcele KN XXXX - orná pôda o výmere 7081 m2 pod

W v celosti zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. A. Q.. Títo žalovaní previedli následne svoje nehnuteľnosti
na žalovaných v 7/ až 10/ rade, pričom na žalovaného v 8/ rade previedli vlastníctvo k parcele č. XXXX/
X - orná pôda o výmere 1193 m2 zapísanej na LV č. XXXX, na žalovaných v 7/ a 8/ rade vlastníctvo k
parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere 482 m2 zapísanej na LV č. XXXX v podiele 1 na každého, na
žalovaného v 7/ rade vlastníctvo k parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1087 m2 zapísanej na LV č.

XXXX a na žalovaných v 9/ a 10/ rade vlastníctvo k parcelám KN XXXX/X - orná pôda o výmere 965 m2
a KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 122 m2 zapísaných na LV XXXX. Súd prvého
stupňaďalejuviedol,ževpredmetnomkonaníbolznalcomG..Y.S.zidentifikovanýstavpozemno-knižný
so stavom v registri C v katastri nehnuteľností, pričom výmera pôvodnej pozemno-knižnej parcely mpč.
XXX/X bola stanovená na 19012 m2. Zároveň posudok poukázal na chybný zápis podielov k parcelám

zapísaným na LV č. XXX, pričom podľa znalca nevyporiadaný v čase pred vydaním osvedčení N XXX/XX
a N XX/XX ostal podiel U. W. 10/20 a podiel C. a U. M. vo výške 1/20. Súd prvého stupňa konštatoval, že
podľa záveru znaleckého posudku do dedičstva po U. W. by mali patriť nehnuteľnosti parcely č. XXXX/
X až XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X o celkovej výmere 10740 m2, a to v
podiele 9764/10740 a C. a U. M. by ostal podiel 976/10740.

Prvostupňový súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 36 ods. 1, § 88, § 115, § 116 ods. 1, 2, § 143 a
§ 145 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb., § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 3, § 136 ods. 1, § 140 a § 453a
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 319/1991 Zb.o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácii, § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 247/1948 Zb. o táboroch
nútenej práce a § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Mal za preukázané, že žalobkyňa je

dcérou U. W. a P. rod. F., ktorí sa v roku 1948 odsťahovali do Kanady, teda žalobkyňa preukázala,
že je univerzálnou dedičkou po poručiteľovi G.. U. W., ktorý vlastnil spoluvlastnícky podiel z pôvodnej
mpč. XXX/X, kat úz. A. Q.. Žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na danom určení, keďže
bez takéhoto určenia by jej postavenie ako jedinej dedičky bolo neisté. Ustálil, že žalovaní v 1/, 5/
a 6/ rade nemali titul na dobromyseľnú držbu predmetnej nehnuteľnosti, keďže mali tak oni, ako aj

ich právni predchodcovia vedomosť o tom, že podielovým spoluvlastníkom pôvodnej mpč. XXX/X je
právny predchodca žalobkyne. Poukázal na skutočnosť, že podľa vyjadrenia Q. O. právny predchodca
žalobkyne žiaden pozemok by nikomu zo žalovaných nedaroval a ani inak nepreviedol. Napriek tomu si
títožalovanívyčlenilizpôvodnejmpč.XXX/Xnehnuteľnosti,ktorésititulomvydržanianásledneosvedčili.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaní v 1/, 5/ a 6/ rade neboli dobromyseľnými držiteľmi
nehnuteľností, ktoré následne previedli na žalovaných v 2/až 4/ rade a žalovaných v 7/ až 10/ rade, preto

na týchto žalovaných previedli viac správ než im patrilo. Z tohto dôvodu vyhovel žalobe aj vo vzťahu k
žalovaným v 2/ a 4/ rade a žalovaným v 7/ až 10/ rade. Vyslovil názor, že podielové spoluvlastníctvo
k pôvodnej mpč. XXX/X nezaniklo spôsobom a formou, ktorú predpokladá Občiansky zákonník, teda
dohodou spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní, prípadne rozhodnutím súdu, keďže v oboch
prípadoch sa musí riešiť vzťah všetkých spoluvlastníkov k veci ako celku, nielen k určitému podielu. V

predmetnom konaní tak určil vlastnícke právo iba k niektorým parcelám vytvoreným z pôvodnej mpč.
XXX/X vychádzajúc zo záveru, že podielové spoluvlastníctvo zrušené a vyporiadané nebolo, pričom
však rešpektoval právoplatné rozhodnutia súdu v iných konaniach, v ktorých bolo určené vlastnícke
právo k častiam pôvodnej mpč. XXX/X.

V súvislosti s argumentáciou žalovaných, že žalobkyňa sa mala domáhať svojich nárokov
prostredníctvom reštitučného zákonodarstva súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/2009, v zmysle záverov ktorého reštitučné predpisy neboli vydané pre ten
účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto
vlastníckeho práva. Preto ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila

svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej
náhrady domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva. Konštatoval, že
v danej právnej veci právny predchodca žalobkyne ilegálne opustil územie republiky s manželkou a
následne boli zaradení do tábora nútenej práce z dôvodu, že ohrozovali výstavbu ľudovodemokratického
zriadenia, ktoré obdobie v súčasnosti je nazývané obdobím neslobody. Nikdy však nedošlo k zabratiu

jehomajetkuštátom,aletentozačalbyťbezprávnehodôvoduužívanýjehopríbuznými.Pretojedôvodná
žaloba opierajúca sa o všeobecné predpisy občianskeho práva. Vo vzťahu k prevodom nehnuteľností zo
žalovaných v 5/ a 6/ rade v prospech ďalších nadobúdateľov prvostupňový súd sa priklonil k právnemu
názoru, v zmysle ktorého od nevlastníka nemožno nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnej veci
poukazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010. Vo vzťahu k argumentácii

žalovaných v 7/ až 9/ rade o možnosti vyporiadať nároky právneho predchodcu žalobcu v zmysle
medzinárodnej zmluvy prijatej v roku 1970, súd prvého stupňa konštatoval, že existenciu takejto zmluvy
z dostupných zdrojov preukázanú nemal a v tomto smere neboli zo strany žalovaných navrhnuté ďalšie
dôkazy.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1/ až
4/ rade. Namietali nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie vecí. Vyslovili
názor, že žalobkyňa sa nemôže domáhať určenia, že do dedičstva po jej právnom predchodcovi patrí
iný spoluvlastnícky podiel na zostatku časti pôvodnej pozemno-knižnej parcely, než aký mal pôvodne
zapísaný.PoukázalinarozhodnutieNajvyššiehosúduSR,zktoréhoodôvodneniavyplýva,ževminulosti

došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k pôvodnej pozemno-knižnej parcele, v
dôsledku čoho každý z pôvodných podielových spoluvlastníkov užíval reálne vyčlenenú časť z pôvodnej
pozemno-knižnej parcely. Namietali tiež, že žalobkyni bol prisúdený spoluvlastnícky podiel, ktorý vlastne
vypočítalgeodetprivypracovanígeometrickéhoplánu,sčímnemožnosúhlasiť.Prvostupňovýsúdsatak
vôbec nezaoberal otázkou, či došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k pôvodnej

pozemno-knižnej parcele, teda či došlo k reálnej deľby a teda či právnemu predchodcovi žalobkyne patrí
spoluvlastnícky podiel alebo reálne vyčlenená časť pôvodnej parcely. Trvali na to, že žalobkyňa si mala
uplatniť reštitučný nárok, keďže pozemky jej otca v minulosti museli prejsť na štát podľa prezidentských
dekrétov alebo po opustení majetku v čase ilegálnej emigrácie jej rodičov do zahraničia. V prípade,že na právnych predchodcov žalobkyne sa vzťahovali konfiškačné dekréty prezidenta republiky, tak
žalobkyňa si mala uplatniť reštitučný nárok v zákonom stanovenej lehote a nemôže si uplatňovať nárok
v občiansko-právnom konaní, keďže lex specialis má prednosť pre Občianskym zákonníkom. Navrhli

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie proti rozsudku podala aj žalovaná v 6/ rade, ktorá uviedla, že v konaní bola preukázaná iba
skutočnosť, že žalobkyňa je dcérou U. W. a P., rod. F., ktorí v roku 1948 odišli do Kanady, čo však
nepostačuje pre záver, že je dcérou toho U. W., ktorý je zapísaný k pozemkovo-knižnej zápisnici č. XXX

kat. úz. A. Q. k parcele mpč. XXX/X v podiele 24/40. Pozemno-knižný vlastník U. W. totižto v pozemno-
knižnej vložke nie je bližšie identifikovaný, pričom podľa ďalších zápisov mal svoj spoluvlastnícky podiel
nadobudnúť kúpou v roku 1920 a teda, ak by to mal byť otec žalobkyne,tak by mal v čase kúpy 15
rokov. Absentuje potom schválenie poručenského súdu, ktoré sa vyžadovalo v tom čase na území
Slovenska, kde platilo uhorské právo. Žalobkyňa v konaní nepredložila zmluvu ani žiaden hodnoverný
dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že skutočne jej otec nadobudol spoluvlastnícky podiel v roku 1920 k spornej

nehnuteľnosti. V tejto súvislosti namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Navrhla napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaní v 7/, 8/ a 9/ rade svoje odvolanie zdôvodnili ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, e/ Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), teda nesprávnymi skutkovými zisteniami ako aj nesprávnym

právnym posúdením vecí. Poukázali na to, že nemajú vôbec žiadne vedomosti o histórii parcely mpč.
XXX/X, t.j. akým spôsobom bola nadobudnutá, užívaná, resp. či vôbec bola medzi spoluvlastníkmi
v súlade so zákonom rozdelená a vyporiadaná. Ani z obsahov spisov Okresného súdu Prešov
sp. zn. 13C 89/87 a 14C 217/91 nie je možné uzavrieť, kedy, medzi kým a za akých okolností
došlo medzi právnymi predchodcami žalobkyne a žalovaných k reálnej deľbe nehnuteľností a tejto

skutočnosti nebola venovaná náležitá pozornosť ani v predmetnom konaní. Dokazovanie bolo totižto
sústredené na skutočnosť, či U. W. zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. XXX, kat. úz. A. Q. pod B1 je
právnym predchodcom žalobkyne. Mali za to, že základom preukázania dôvodnosti nároku žalobkyne je
preukázanie, či došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva dohodou, resp. rozhodnutím súdu, resp. či
k takejto deľbe došlo pred rokom 1950, resp. pred ilegálnou imigráciou právneho predchodcu žalobkyne

alebo po tomto roku. Na objasnenie tejto skutočnosti bolo preto vhodné oboznámiť sa s obsahom kúpnej
zmluvy zo dňa 2.2.1959. Súdu prvého stupňa vytkli to, že rešpektoval súčasný stav podelenia pozemkov
bez toho, aby sa náležite venoval otázke, či vôbec bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo k pôvodnej
mpč. XXX/X a na základe akého právneho dôvodu žiadala žalobkyňa určiť podielové spoluvlastníctvo
len k častiam parciel CKN vytvoreným z pôvodnej mpč. XXX/X v podiele 9764/10740-in, hoci U. W.

podľa zápisu v pozemnoknižnej vložke č. XXX, kat. úz. A. Q. je zapísaný v podiele 20/40. Žalovaní v
7/ , 8/ a 9/ rade vyslovili domnienku, že im súd ako dobromyseľným neposkytol ochranu vlastníckeho
práva nadobudnutého v dobrej viere, teda vec nesprávne právne posúdil. Nesprávne právne posúdenie
videli aj v nesprávnom posúdení námietky týkajúcej sa dohody medzi vládami ČSSR a Kanady zo
dňa 18.4.1973, keď poukázal na zákon č. 79/1963 Zb. Dohoda zo dňa 18.4.1973 má totižto charakter

medzinárodnej zmluvy upravujúce občianskoprávne vzťahy s medzinárodným prvkom a ktorej podstata
spočívala v menovitej dohode o výške náhrady za majetok ponechaný na území bývalej ČSSR a
vyplatenia vlastníkov týchto vecí. Obsahovo by išlo o prípad zániku nárokov v dôsledku splnenia, čo
je jeden z dôvodov zániku záväzkov podľa občianskeho práva. Vytkli súdu prvého stupňa, že takúto
dohodu nezabezpečil a nemohol tak ani zistiť, či je možné túto dohodu aplikovať na posudzovanú vec

a či nedošlo k zániku záväzku splnením, resp. neuplatnením nároku. V tejto časti preto považovali
rozhodnutie za nepreskúmateľné. Vyslovili tiež názor, že na posudzovanú vec nie je možné aplikovať
uznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS231/09,keďžeprávnypredchodcažalobkyneopustilúzemie
vtedajšej ČSR, pričom pred odchodom predal hnuteľný majetok a na ostatný majetok bola uvalená
národná správa. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejme, akým spôsobom a či vôbec bola ukončená

národná správa na majetok U. W. a či vzhľadom na všetky okolnosti odchodu v súlade s vtedy platnými
právnymi predpismi nedošlo k opusteniu a tým ex lege k jeho prechodu na štát. V závere zdôraznili, že
dotknutým rozhodnutím vznikla nedôvodná nová krivda pre nich. Navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná v 10/ rade namietala taktiež nesprávne skutkové zistenia súdom prvého stupňa ako aj
nesprávne právne posúdenie vecí. Poukázala na rozporné tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k titulu
nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu jej otcom, teda samotná žalobkyňa vyvrátila svoje tvrdenia,
že práve pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania sú tie, o ktorých jej otec hovoril. Namietalaneunesenie dôkazného bremena žalobkyňou v tom smere, že jej právny predchodca bol vlastníkom
zapísaným v pozemnoknižnej vložke. Za kľúčovú otázku považovala odvolateľka aj naďalej to, či U. W.
zapísaný v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, kat. úz A. Q. je U. W., ktorý bol otcom žalobkyne. V tejto

súvislosti poukázala na správu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Štátneho archívu v Prešove
zo dňa 3.2.2010, podľa ktorej v rodnej matrike Matričného obvodu Šarišské lúky, do ktorého patrila aj
obec Fintice sa nachádza zápis mena U. W. v dvoch prípadoch, a to v prvom prípade ide o U. W.,
nar. X.X.XXXX a v druhom prípade ide o U. W., nar. XX.X.XXXX, teda otca žalobkyne. Žalovaná v
10/ rade namietala, že súd prvého stupňa neprihliadal na jej postavenie dobromyseľnej nadobúdateľky

nehnuteľností, pričom neprihliadal na výnimky zo zásady rímskeho práva, že nikto nemôže previesť na
druhého viac práv ako má sám, čo spôsobuje možnosť nadobudnutia nehnuteľností aj od nevlastníka.
Zdôraznila, že v čase nadobudnutia nehnuteľností boli jej právni predchodcovia zapísaní v katastri
nehnuteľností ako vlastníci, teda nešlo o nadobudnutie od nevlastníka, pričom platnosť právneho úkonu
je potrebné posudzovať k okamihu, kedy k právnemu úkonu došlo. V súvislosti s touto argumentáciou
poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 274/2006 a rozhodnutie Najvyššieho súdu

ČR sp. zn. 22Cdo 1186/98. Do pozornosti dala aj skutočnosť, že žalobkyňa sleduje daným sporom
iba spravodlivé odškodnenie za majetok po svojom nebohom otcovi a reálne nemá záujem získať
nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

K odvolaniu žalovaných v 1/ až 4/ rade žalobkyňa uviedla, že proti znaleckému posudku a výške

podielu nemal v priebehu konania žiaden z účastníkov námietky, preto takáto námietka v odvolaní je
nielen v rozpore s procesnými zásadami, ale aj prejavom neúcty a nekorektnosti k súdu a účastníkom.
Zdôraznila, že nemohla si uplatniť žiaden reštitučný nárok, keďže jej otcovi nebol žiadnym individuálnym
právnym aktom vyvlastnený majetok. Poprela, že by jej otec kolaboroval, keďže v tom čase bol radcom
na ministerstve lesov, takže kolaborovať mohol akurát s nemeckými lesníkmi. Vo vzťahu k odvolaniu

žalovanej v 6/ rade uviedla, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že Jozef W., nar. XX.X.XXXX
bol zapísaný ako spoluvlastník pôvodnej parcely č. XXX/X, z ktorej sa neskôr vytvorili parcely, ktoré
sú predmetom tohto konania, teda zapísaný vlastník je jej otcom. Neuvedenie dátumu narodenia v
pozemkovej knihe bolo v tom čase bežnou vecou. Rozsudok považovala za vyčerpávajúco odôvodnený.
Vo vzťahu k odvolaniu žalovaní v 7/, 8/ a 9/ rade žalobkyňa uviedla, že v priebehu konania bolo

dostatočným spôsobom preukázané, že pozemky, ktoré sú predmetom konania majú pôvod v pôvodnej
parcele XXX/X a bolo tiež preukázané, akým spôsobom došlo k postupnému deleniu tejto nehnuteľností
a zmene vlastníctva. Tieto skutočnosti nakoniec boli žalovaným počas 11 rokov trvania sporu známe
a nejasnosti majú až teraz. Vo vzťahu k namietanému získaniu nehnuteľností v dobrej viere žalobkyňa
uviedla, že žalovaní mohli tomuto sporu predísť, ak by pozemky nekupovali pre uplynutím 10 rokov od

zápisu manželov M. v katastri. Za nezrozumiteľný návrh považovala skúmanie dohody medzi vládami
C. a Kanady z dôvodu, že jej otcovi nebol vyvlastnený majetok žiadnym individuálnym právnym aktom,
ale jeho vlastnícke právo ostalo zachované, teda nie je dôvod v tejto súvislosti vôbec uvažovať o
reštitúcii, či o medzinárodnom odškodnení. Odvolanie žalovanej v 10/ rade navrhla žalobkyňa zamietnuť
s poukazom na skutočnosť, že spôsob nadobudnutia podielu k pôvodnej parcele č. XXX/X nebol nikdy

sporný a pokiaľ sa namietala absencia rozhodnutia poručenského súdu vzhľadom na vek U. W., tak
uviedla, že takéto rozhodnutie musela existovať, lebo inak by nebol zápis v pozemkovej knihe vykonaný.
Namietala, že jej povinnosťou nebolo dokazovať, že zápis v úradnej listine je legitímny. Trvala na tom,
že v priebehu konania bolo vykonané množstvo dôkazov, ktoré svedčia o tom, že jej otec je zapísaný
ako spoluvlastník k pôvodnej parcele č. XXX/X so svojou sestrou P.. K namietanému dobrovoľnému

nadobudnutiu nehnuteľností žalovanou v 10/ rade žalobkyňa uviedla, že táto si musela byť vedomá, že
nehnuteľnosti nadobúda len od oprávnených držiteľov a teda aj ona bude len oprávneným držiteľom,
ktorú skutočnosť žalovaná zjavne podcenila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1

O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 212 O.s.p. a zistil, že odvolacie námietky žalovaných sú čiastočne dôvodné, ale zároveň spôsobilé
privodiť zrušenie rozhodnutia.

Odvolania žalovaných obsahujú pochybnosť o tom, že Jozef W. zapísaný v pozemnoknižnej vložke

č. XXX, kat. úz. A. Q. ako spoluvlastník v podiele 1 je totožným s U. W. - otcom žalobkyne, nar.
XX.X.XXXX a zomrelým dňa XX.X.XXXX. Táto odvolacia námietka sa opiera o skutočnosť, že v
čase kúpy nehnuteľností by musel mať otec žalobkyne 15 rokov, a teda daný právny úkon by musel
byť schválený poručenským súdom, čo by sa premietlo v zápise v pozemkovej knihe. Poukazujúcna rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2M Cdo 21/2012 zo dňa 28.8.2013, teda na samotné
tvrdenia žalovaných, resp. ich právnych predchodcov, vrátane argumentácie v konaniach vedených
pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 13C 89/1987 a 14C 217/1991 je možné takmer so 100

% istotou konštatovať, že otec žalobkyne U. W., nar. XX.X.XXXX je U. W. zapísaným ako podielový
spoluvlastník v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k pôvodnej pozemnoknižnej parcele mpč. XXX/X. Túto
skutočnosť potvrdil aj svedok P. Q., Q. O. vypočutá ako svedkyňa v konaní vedenom na Okresnom súdu
Prešov pod sp. zn. 8C 201/1991 a v konečnom dôsledku svedčí o tom aj fotodokumentácia zobrazujúca
žalobkyňu spolu s právnymi nástupcami ďalšej pôvodnej pozemnoknižnej spoluvlastníčky P. L., rod. W..

Je ťažko uveriť tvrdeniu, žeby žalobkyňu kontaktovali a udržiavali s ňou vzťahy nielen písomným, ale
aj osobným kontaktom za stavu, že by táto nebolo považovaná za príbuznú. Žiaden iný logický dôvod
zo strany žalovaných v tomto smere ani nebol uvádzaný. Odvolací súd preto považoval danú odvolaciu
námietku za nedôvodnú. Naviac uvádza, že pre odstránenie pochybnosti žalovaných, aj s poukazom
na správu Ministerstva vnútra SR, Štátneho archívu v Prešove zo dňa 3.2.2010 o existencii dvoch U.
W. v Matričnom obvode Šarišské lúky, nič nebránilo žalovaným predložil súdu rodný list P. L., rod. W. a

porovnať tak totožnosť rodičov s rodičmi U. W., nar. XX.X.XXXX, keďže otcom U. O. W., nar. X.X.XXXX
bol U. W. a otcom U. W. - otca žalobkyne bol U. W.. Dôkazné bremeno na preukázaní opaku skutočnosti
tvrdených žalobkyňou a opaku dôkazov, ktorými svoje tvrdenie podporila je totižto na žalovaných.
Pre prijatie argumentácie žalovaných súdom nie je postačujúce iba tvrdenie, že v pozemkovej knihe
absentuje zápis o schválení právneho úkony poručenským súdom, keďže absencia takéhoto zápisu

automaticky neznamená, že k schváleniu právneho úkonu súdom nedošlo.

Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa prechodu nehnuteľného majetku na štát v dôsledku
odchoduotcažalobkynedoKanady,resp.zánikakýchkoľveknárokovvdôsledkuopusteniavecíodvolací
súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co 173/2007 - 326 zo

dňa 25.5.2009 v celom rozsahu. Túto odvolaciu námietku preto považoval odvolací súd za nedôvodnú
a pri rozhodovaní o odvolaniach na ňu neprihliadal. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že na majetok
U. W. bola nariadená národná správa, ktorej výsledok nebol preukázaný. Argumentácia týkajúca sa
národnej správy majetku však vzyšla zo strany žalovaných, preto bolo ich povinnosťou navrhnúť, resp.
predložiť súdu prvého stupňa dôkaz týkajúci sa tvrdenej skutočnosti. Pokiaľ takýto dôkaz zo strany

žalovaných nebol predložený alebo označený, nebol hodnotený v zmysle ustanovenia § 137 O.s.p. a
takémuto procesnému postupu odvolací sú nemôže nič vytknúť.

Žalovaní v 7/ až 9/ rade vo svojom odvolaní namietali nesprávny výklad dohody uzavretej medzi ČSSR
a Kanadou dňa 18.4.1973, nezabezpečenie takejto dohody a následne nezistenie, či nedošlo k zániku

nárokov žalobkyne v dôsledku neuplatnenia nárokov v zmysle danej dohody. K tomuto odvolací súd (v
zhode s konštatovaním prvostupňovým súdom) uvádza, že z dostupných prameňov práva sa nepodarila
zistiť existencia takejto dohody. Odvolací súd mal za to, že pokiaľ žalovaní danou dohodou disponujú,
nič im nebránilo jej kópiu predložil súdu s argumentáciou poukazujúcou na konkrétne časti dohody.

Žalovaní v 7/ až 9/ rade namietali aj neposkytnutie ochrany ich vlastníckeho práva nadobudnutého v
dobrej viere (bona fide). V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou súdu prvého
stupňa vrátane odkazu na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010 z 10.2.2010.

Odvolania žalovaných zhodne poukazujú na to, že žalobkyňa sa mala domáhať svojich nárokov v

zmysle reštitučných zákonov a ak tak neučinila, tak je vylúčené poskytnúť jej ochranu podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. Túto odvolaciu námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú aj s poukazom
na skutočnosť, že právny predchodca žalobkyne U. W. bol evidovaným spoluvlastníkom k pôvodnej
mpč. XXX/X aj po roku 1989 (konanie vo veci 14C 217/1991, 8C 201/1991), teda v období od roku 1948
do roku 1989 nebola vo vzťahu k jeho majetku spáchaná žiadna krivda na jeho vlastníckych právach

výkonom štátnej moci. Preto použitie akéhokoľvek reštitučného zákona (žalovaní ani neoznačili, ktorým
konkrétnym reštitučným zákonom by mali byť usporiadané nároky žalobkyne) je vylúčené.

Za dôvodnú však považoval odvolací súd námietku žalovaných týkajúcu sa určenia spoluvlastníckeho
podielu do dedičstva po U. W. ku konkrétnym nehnuteľnostiam výlučne podľa znaleckého posudku, teda

len k nehnuteľnostiam, ktoré sa takzvane „zvýšili“ po akceptácii právoplatných rozhodnutí Okresného
súdu Prešov vo veci 13C 89/1987 a 14C 217/1991. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí
konštatuje, že podielové spoluvlastníctvo k celej pôvodnej mpč. XXX/X zrušené a vyporiadané nebolo,
ale napriek tomu určil vlastnícke právo iba k niektorým parcelám vytvoreným z pôvodnej mpč. XXX/X s odôvodnením, že k ostatným častiam tejto pozemnoknižnej parcely rešpektoval právoplatné
rozhodnutia. Takýto záver je po právnej stránke neakceptovateľný. Konštatovať, že k pôvodnej mpč.
XXX/X existuje doposiaľ podielové spoluvlastníctvo a zároveň deklarovať stav zodpovedajúci reálnej

deľbe pôvodnej pozemnoknižnej parcely nezodpovedá žiadnej právnej úprave.. Napriek tomu, že súd je
viazaný iba výrokom predchádzajúcich rozhodnutí, nie je možné nechať bez povšimnutia odôvodnenie
rozsudku vo veci 14C 217/1991, teda skutočnosť, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z reálnej
deľby pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX/X. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na výsluch
svedka Mariana Q., ktorý okrem iného uviedol, že sám U. W. pri návšteve u nich vo Zvolene uviedol, že

so sestrou Máriou majú rozdelený majetok na základe priania rodičov, resp. že rodičia podelili majetok,
ktorý vlastnili medzi nich ako súrodencov vrátane rodinného domu a pozemkov, ktoré však následne boli
znárodnené, z čoho bol U. W. nešťastný. Aj rozhodnutie vo veci 13C 89/1987 vo svojom odôvodnení
poukazuje na reálne vydelené časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti
boli prisúdené Q. O.. Táto bola vypočutá aj ako svedkyňa v konaní vedenom pod sp. zn. 8C 201/1994,
kdeuviedla,žeporučiteľžalobkynenikomunedarovalžiadenpozemok,resp.svojspoluvlastníckypodiel.

S poukazom na uvedené je pochybný záver súdu prvého stupňa o doterajšej existencii podielového
spoluvlastníctva pôvodnej mpč. XXX/X, naviac za stavu, ak takýto záver sa neopiera o žiadne konkrétne
skutkové okolnosti. Na druhej strane, pre opačný záver, teda pre reálnu deľbu v minulosti, svedčia
viaceré dôkazy ako bolo uvedené vyššie. Je preto dôvodná odvolacia námietka žalovaných v 1/ až
4/ rade a 7/ až 9/ rade týkajúca sa nedostatočného vyporiadania sa so zrušením a vyporiadaním

podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou v minulosti prvostupňovým súdom.

Súd prvého stupňa prisúdil vlastníctvo poručiteľovi U. W. výlučne podľa znaleckého posudku, pričom
týmto znaleckým posudkom bol modifikovaný (aj podľa vyjadrenia znalca) chybný zápis podielov k
parcelám zapísaným na LV č. XXX. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že k oprave chyby zápisu

v katastri nie je oprávnený znalec, ale nápravu je možné dosiahnuť v súlade s ustanovením § 59 zák.
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv. Napriek tomu, že úlohou
znalca bolo zidentifikovať stav pozemnoknižný so stavom registra C, určil znalec nehnuteľnosti, ktoré
by mali patriť do dedičstva po nebohom U. W.. Takýto záver bol bez ďalšieho prevzatý prvostupňovým
súdom a premietnutý do výroku jeho rozhodnutia, hoci určenie rozsahu dedičstva je otázkou právnou

a nie odbornou spadajúcou pod odbor geodézie a kartografie. Ak znalecký posudok identifikoval
pozemnoknižnú parcelu mpč. XXX/X, bolo úlohou súdu prvého stupňa zdôvodniť, prečo práve tá - ktorá
konkrétna parcela patrí do dedičstva po U. W. a prečo v danom podiele.

S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením §
221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., teda z dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a
na základe toho dospel aj k nesprávnym právnym záverom. Úlohou súdu prvého stupňa bude venovať v
ďalšom konaní náležitú pozornosť skutočnostiam týkajúcim sa histórie pôvodnej mpč. XXX/X, teda stavu
danej nehnuteľnosti v časovom období od roku 1920 do roku 1948 vrátane oboznámenia sa s mapovými

podkladmi danej nehnuteľnosti v minulosti, čo by malo viesť k jednoznačnému záveru, či v minulosti
došlo k reálnej deľbe nehnuteľnosti alebo stav spoluvlastníctva trval až do smrti otca žalobkyne. Na
tieto okolnosti je povinná dať odpoveď žalobkyňa, pričom ňou tvrdené skutočnosti musia byť podložené
relevantnými dôkazmi a musí tomu zodpovedať aj navrhovaný petit žaloby.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné