Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/134/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116212357
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116212357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.
s., so sídlom 010 11 Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej Y. P., nar. XX. XX. XXXX,
trvalý pobyt hlásený P. W. W., t. č. XXX XX D., H. G.. XXXX/XX, o zaplatenie 1 730,13 € s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12C/182/2016-45 zo dňa 24.
01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o povolení splácať súdom
priznanú istinu s príslušenstvom v splátkach p o t v r d z u j e.

II. Vo výroku, ktorým okresný súd čiastočne žalobu zamietol a vo výrokoch náhrade trov konania, p o
t v r d z u j e .

III. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi 1 730,13 €, zostáva nedotknutý.

IV. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 730,13 € v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 40 € mesačne splatných do 25. dňa toho ktorého mesiaca,
počnúc mesiacom marec 2017 s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia. Žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 28% ročne zo sumy 1 730,13 €
od 10. 04. 2014 do zaplatenia zamietol a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania od
žalovanej v plnej výške.

2. Po vykonanom dokazovaní okresný súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 05. 03. 2007
zmluvu o rastovom osobnom účte, na základe ktorej zriadil a viedol pre žalovanú bežný účet v banke č.
SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Práva a povinnosti zmluvných strán sa spravovali Všeobecnými
obchodnými podmienkami banky. Z predloženého prehľadu úrokových sadzieb účinných od 01. 06.
2016 vyplývalo, že úrok pri povolenom prečerpaní účtu je 19,9% ročne. Z výpisu z účtu za obdobie od
01. 04. 2014 do 09. 04. 2014 vyplýva vyrovnanie, bezhotovostný prevod, prevedenie dlhu klienta vo
výške 1 730,13 €. Nový zostatok na účte žalovanej bol ku dňu 09. 04. 2014 do výške 0,00 €. Uzavretú

zmluvu o bežnom účte súd považoval za zmluvu podľa § 708 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka.
K účtu bola zriadená možnosť, že žalobca - banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby či výbery,
aj keď majiteľ účtu - žalovaná na to nemá na účte potrebné peňažné prostriedky. Nakoľko žalovaná
pohľadávku vzniknutú z prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa § 710 v spojení s §497Obchodnéhozákonníkavovýške1730,13€žalobcovineuhradila,pričomsúdmalvýškupohľadávky
preukázanú z predloženého výpisu z účtu, súd podanej žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal uhradiť
žalobcovi sumu 1 730,13 €.

3. Súd vec právne podľa ust. § 497, 506, § 217 ods. 2, § 232 ods. 4, § 262 ods. 1 CSP, § 710, 708 ods.
1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

4. Okresný súd nepovažoval žalobu za dôvodnú v časti, v ktorej sa žalobca domáhal od žalovanej

zaplatenia zmluvného úroku vo výške 28% ročne zo sumy nesplatenej istiny 1 730,13 € od 10. 04. 2014
do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po uzavretí účtu žalovanej do zaplatenia. Podľa názoru
okresného súdu celková suma zmluvných úrokov musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného
zostatku, a to podľa § 497 Obchodného zákonníka v spojení s § 506 Obchodného zákonníka. Istina
je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru. Podľa § 503 ods. 1, prvej
vety, Obchodného zákonníka zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné

prostriedky t. j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutý úver sa tak zhoduje s dobou
splatnostiúveru.Celkovásumaúrokovvšakmusíbyťzaplatenánajneskôrdosplatnostidlžnéhozostatku
úveru. Po transakcii vykonanej zatvorením účtu dňa 09. 04. 2014 sa istina ďalej zmluvne neúročí. Z
uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 28% ročne zo sumy 1 730,13 do
10. 04. 2014 do zaplatenia zamietol.

5. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že v spore v nepatrnej časti úroku neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanej v plnej výške s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

6. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 psím. h/ CSP). Podľa
jeho názoru dohodnutý obchodný úrok patrí veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných prostriedkov,
nie do splatnosti dlhu. Poukázal pritom na ust. § 121 ods. 3 OZ, ako aj § 502 ods. 1, 503 ods. 3 a

§ 505 Obchodného zákonníka. Rozsudok okresného súdu napadol aj vo výroku o uložení povinnosti
žalovanej zaplatiť priznanú istinu s prísl. v splátkach. Tvrdil, že nie je zrejmé, akým spôsobom súd
skúmal tvrdenia žalovanej, že v súčasnosti je na materskej dovolenke a stará sa o štyri deti, pričom
„nemá takú veľkú sumu na uhradenie“. Ďalej mal žalobca za to, že rozsudok nie je náležite odôvodnený.
Nie je možné považovať súdne rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, jasné a určité, ak súd priznáva

plnenie v splátkach, avšak svoj názor nepodloží náležitou právnou argumentáciou a riadne vykonaným
dokazovaním. Posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by
malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu žiadal zmeniť a zaviazať žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a priznať žalobcovi náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj

odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

7. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

8. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a

§ 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario
CSP) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil z nasledovných dôvodoch:

9. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Žalobca v

podanom odvolaní namietal správnosť rozsudku okresného súdu len vo výroku, ktorým okresný súd
žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 28% ročne zo sumy 1 730,13 € od 10. 04. 2014 do zaplatenia
zamietol, a vo výroku, ktorým okresný súd povolil žalovanej zaplatiť súdom priznanú istinu v pravidelných
mesačných splátkach, a napokon aj vo výroku o náhrade trov konania. V týchto výrokoch krajský súd
považuje rozsudok okresného súdu za vecne správny, hoci vo výroku, ktorým okresný súd žalobu v časti

o zaplatenie úroku vo výške 28% ročne zo sumy 1 730,13 € od 10. 04. 2014 do zaplatenia zamietol,
z iných dôvodov. Podľa tvrdení žalobcu žalobca a odporkyňa uzavreli dňa 05. 03. 2007 zmluvu č.
12801240001, na základe ktorej žalobca zriadil pre žalovanú účet č. X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Podľa príslušných ustanovení zmluvy sa táto spravuje aj znením obchodných podmienok pre banky prejednotlivé produkty a VOP, pričom žalovaná sa s ich znením pred podpisom zmluvy riadne oboznámila,
čo potvrdila svojím podpisom. V zmysle bodu 3.8 VOP klient je povinný mať na účte dostatok finančných
prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií splátok úveru a poplatkov v zmysle

Sadzobníkaaakýchkoľvekfinančnýchzáväzkovvočibanke. Vzhľadomnaporušenieuvedenejzmluvnej
povinnosti žalovanou tým, že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny
a dlh nevyrovnala, žalobca zatvoril predmetný účet, o čom žalovanú informoval posledným výpisom z
účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu
vykonal dňa 09. 04. 2014 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta

previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. V zmysle bodu 3.12 VOP pri zúčtovaní úrokov, poplatkov,
operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane v prípadoch
dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu
bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje
majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte.
Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu

nepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúčtupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazáklade
úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. V súlade s citovaným znením VOP v spojení
s Výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky 1 730,13 € úročená úrokom vo výške 28% p. a., a
to až do vyplatenia celkovej pohľadávky.

10. Vyššie uvedené tvrdenia žalobca v konaní nepreukázal. V spise sa nachádza zmluva o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretá medzi Dexia bankou Slovensko, a. s. a Q. E.
zo dňa 03. 05. 2007 a Všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko, a. s., s účinnosťou od
01. 04. 2016. Pokiaľ sú však tieto Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01. 04. 2016, nemohla
sa predmetná zmluva spravovať aj znením týchto VOP. Pokiaľ sa ale zmluva nemohla spravovať

ustanoveniami týchto VOP, nemohla sa spravovať ani tými ustanoveniami, ktoré v predmetných VOP
ustanovujú práva a povinnosti účastníkov zmluvy pri nepovolenom prečerpaní (bod 3.12 VOP). Žalobca,
teda, v konaní nepreukázal, že má nárok na zaplatenie úroku vo výške 28% z istiny pohľadávky 1 730,13
€, a preto je rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zamietol žalobu o zaplatenie
úrokov vo výške 28% ročne z uvedenej istiny od 10. 04. 2014 do zaplatenia vecne správny a ako vecne

správny ho krajský súd v tomto výroku potvrdil.

11. Krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku, ktorým okresný súd žalovanej povolil
zaplatiť súdom priznanú istinu v splátkach. V tomto výroku okresný súd rozsudok dostatočne jasne a
zrozumiteľne odôvodnil. Uviedol v ňom, že splácať dlžnú pohľadávku v splátkach súd povolil z dôvodu

nepriaznivej sociálnej situácie žalovanej, ktorá je toho času na materskej dovolenke a nepoberá iný
príjem a pokiaľ žalobca uviedol v odvolaní, že nie je zrejmé, akým spôsobom tvrdenia žalovanej súd
skúmal žalobca bol na pojednávanie vytýčené na deň 24. 01. 2017 riadne predvolaný, svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil písomne podaním z 23. 12. 2016. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že v
čase, keď dlh vznikol, pracovala, v súčasnosti je na materskej dovolenke a stará sa o štyri deti a navrhla,

že pokiaľ bude zaviazaná uhradiť dlžnú sumu, žiadala o uloženie povinnosti uhradiť ju v splátkach po
40 € mesačne.

12. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 366 CSP prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom
prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa
týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d/ ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ sa žalobca dobrovoľne
nezúčastnil pojednávania pred súdom prvej inštancie, prostriedky procesného útoku alebo procesnej
obrany nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak z dôvodu svojho vlastného
zavinenia a nie bez svojej viny. Z uvedeného dôvodu takéto prostriedky v odvolacom konaní použiť
nemôže. Preto krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny aj vo výroku o povolení

žalovanej zaplatiť súdom priznanú istinu v splátkach.

13. Okresný súd taktiež potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý
je závislý od výroku vo veci samej.14.Vodvolacomkonaníbolavcelomrozsahuúspešnážalovaná,pretopodľa§255ods.1CSPvspojení
s § 262 ods. 1 CSP by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Keďže jej

však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovaná nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nemá.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervient, ak
spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.