Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Baláž
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/314/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116209477
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116209477.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: Československá obchodná
banka, a. s., so sídlom 815 63 Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpeného HMG LEGAL,
s. r. o., so sídlom 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Červeňova 14, IČO: 35 885 459,
proti žalovanej: O. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX T. B., ul. X. R. XXX/XX, o zaplatenie
1.585,01 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 13C/143/2016-57 zo dňa 20. júna 2017, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o náhrade
trov konania, p o t v r d z u j e .
II. Vo zvyšku z o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.
III. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti voči žalovanej zaplatiť mu sumu 1.585,01 EUR s príslušenstvom na tom skutkovom základe,
že dňa 03. 12. 2013 uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 006330724R, na
základe ktorej žalovanej poskytol finančné prostriedky do výšky úverového limitu 1.000,- EUR. Žalovaná
poskytnutý úver nesplácala a bola v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej
splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Listom - Oznámenie o zosplatnení úveru - žalobca vyhlásil svoju
pohľadávku za splatnú k dátumu 25. 06. 2014. Pohľadávka žalobcu ku dňu 10. 05. 2016 predstavovala
sumu 1.585,01 EUR a pozostávala z istiny vo výške 905,40 EUR, riadneho úroku vo výške 482,53 EUR,
úrokov z omeškania vo výške 121,65 EUR a poplatkov vo výške 75,43 EUR.
2. Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že sporové strany uzatvorili dňa 03. 12. 2013 zmluvu
o ČSOB spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá je zmluvou spotrebiteľskou v
zmysle § 52 a nasl. OZ. Na základe predmetnej zmluvy žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver
vo výške 1.000,- EUR splatný v 24 pravidelných mesačných splátkach k 25. dňu v mesiaci. Prvá splátka
bola splatná dňa 25. 01. 2014 a posledná dňa 25. 12. 2015 s tým, že prvá až predposledná splátka
predstavuje 53,61 EUR a posledná splátka bude bankou vypočítaná na základe priebehu splácania
úveru. Žalovaná úver riadne a včas nesplácala, v dôsledku čoho žalobca v súlade s § 565 OZ a čl. 9,
bod 9.1 písm. a) Obchodných podmienok úver predčasne zosplatnil k 25. 06. 2014. Žalovaná celkove
na úver zaplatila sumu 195,43 EUR.3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1 veta prvá, § 9
ods. 2, § 11 ods. 1 písm. d) a § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy. Ďalej súd vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 3, 4, ods. 2 veta tretia, § 54
ods. 1, 2, § 565, § 566 ods. 2, § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
4. Podľa právneho názoru okresného súdu predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje náležitosti v
zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V dôvodoch rozsudku okresný súd
uviedol, že zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko
zmluva obsahuje údaj o RPMN, avšak nie sú v nej uvedené všetky predpoklady použité na jej výpočet,
hoci podľa uvedeného zákona je nutné, aby v zmluve výslovne uvedené boli. Ďalej v zmluve absentuje
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) uvedeného zákona, keďže zmluva obsahuje len uvedenie súhrnnej
mesačnej splátky aj to iba prvej až predposlednej s tým, že posledná splátka bude bankou vypočítaná
na základe priebehu splácania úveru a nie je zrejmé, koľko z každej jednotlivej splátky predstavuje istina
úveru a úroky. Podľa názoru okresného súdu účelom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) je pritom informácia
pre spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, aby vedel rozlíšiť, ako bude s jeho splátkou naložené,
aká časť splátky bude použitá na istinu úveru, úrok a poplatky. Žalovaná čerpala úver vo výške 1.000,-
EUR, doposiaľ zaplatila sumu 195,43 EUR započítanú žalobcom na istinu, úroky, úroky z omeškania a
poplatky, súd však túto sumu v súlade s § 853 ods. 1 OZ v spojení s § 566 ods. 2 OZ započítal iba na
istinu t. j. poskytnutý úver. Po odčítaní plnenia žalovanej o čerpanej sumy zostáva nesplatená časť úveru
vo výške 804,57 EUR (1.000 - 195,43). Súd v tejto časti istiny teda žalobe vyhovel a uložil žalovanej túto
sumu aj s príslušenstvom uhradiť v súdom určenej lehote a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol
vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
5. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods.
1 CSP t. j. podľa pomeru úspechu strán. Vzhľadom na približne rovnaký úspech oboch strán v spore
(úspech žalobcu 50,76 %, úspech žalovanej 49,24 %) súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.
6. Proti rozsudku okresného súdu, a to proti jeho druhému a tretiemu výroku, podal odvolanie v zákonnej
15 - dňovej lehote žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z.,
teda z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietal správnosť záveru okresného súdu, že zmluva neobsahuje všetky predpoklady na výpočet
RPMN. Podľa jeho názoru zmluva tieto predpoklady obsahuje (výška čerpania, dátum posledného
čerpania, výška splátky, výška poplatkov, dátum poslednej splátky alebo počet splátok). V súvislosti
s názorom súdu o absencii údaja o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17. 02. 2016 sp. zn. 17Co/194/2015, ako aj
uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. 11. 2015 sp. zn. 13Co/144/2014 v zmysle rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne, dohodnutie výšky anuitných splátok tak, že prvá až posledná anuitná splátka
bude predstavovať určitú konkrétnu sumu a posledná anuitná splátka bude bankou vypočítaná na
základe priebehu splácania úveru, je dostatočne určitou a zrozumiteľnou. Ďalej žalobca poukázal na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 9. novembra 2016, v zmysle ktorého „článok
10 ods. 2, písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať tak, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere
uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Z
uvedenej smernice tiež vyplýva, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po
sebenasledujúcimisplátkaminemusívoformeamortizačnejtabuľkyspresňovať,akáčasťkaždejsplátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Je teda zrejmé, že úverová zmluva, na základe ktorej vznikol
záväzkový vzťah medzi stranami, obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom a súd dospel k
nesprávnemu záveru, keď úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov. Poukázal tiež na to, že súd
mal žalobcovi priznať úroky z omeškania v úrokovej sadzbe 5,15 % ročne. Na základe uvedených
skutočností žiadal, aby odvolací súd zrušil druhý a tretí výrok napadnutého rozsudku a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.
7. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario
CSP) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil, vo zvyšku ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutým z nasledovných dôvodov:
9. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že spotrebiteľská zmluva zo dňa
03. 12. 2013 uzavretá medzi stranami neobsahuje všetky predpoklady použité na výpočet RPMN (§ 9
ods. 2, písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z.). Stotožňuje sa s tvrdením žalobcu, že zmluva obsahuje údaje o
výške čerpania, dátume posledného čerpania, o výške splátky, výške poplatkov, dátum poslednej splátky
alebo počet splátok, a teda z tohto dôvodu nie je možné dospieť k záveru, že predmetná zmluva je
bezúročná a bez poplatkov. Naopak, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu,
že v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2, písm. k) uvedeného zákona, že zmluva obsahuje
len uvedenie súhrnnej mesačnej splátky, avšak iba prvej až predposlednej s tým, že posledná splátka
bude bankou vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Z uvedeného dôvodu nie je relevantné
pre posúdenie veci, koľko z každej jednotlivej splátky predstavuje istina úveru a úroky, navyše, keď v
zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V súdenej veci nie
je problém s určením lehoty splatnosti splátok, ale s ich výškou, pretože ich výška je určená len od prvej
do predposlednej splátky a výška poslednej splátky je ponechaná na ľubovôľu žalobcu. Žalovaná teda
až do uhradenia predposlednej splátky nemala vedomosť o tom, aká bude výška jej poslednej splátky,
a preto sa odvolací súd nestotožňuje s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17. 02. 2016 sp.
zn. 17Co/194/2015, v zmysle ktorého takýto spôsob splácania poskytnutého úveru je dostatočne určitý
a zrozumiteľný.
10. V § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. sú uvedené náležitosti o spotrebiteľskom úvere, pričom
v § 11 toho istého zákona v odseku 1 sú uvedené dôsledky porušenia povinností tak, že poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) až k), r) a v)
a § 10 ods. 1. Povinnosť obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) až k), r) a v) a § 10 ods. 1,
ako aj povinnosť písomnej formy zmluvy nie sú uvedené kumulatívne, tzn., že stačí, ak nie je splnená
len niektorá z uvedených náležitostí a v tom prípade sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
Keďže v predmetnom prípade zmluva neobsahuje výšku všetkých splátok istiny, správne okresný súd
zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov.
11. Tvrdením žalobcu, že mu mali byť priznané úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne a nie vo
výške 5 % ročne, sa odvolací súd nezaoberal vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu, ktorý
podal odvolanie len proti druhému a tretiemu výroku rozsudku okresného súdu a v petite odvolania sa
domáhal zrušenia taktiež len druhého a tretieho výroku napadnutého rozsudku.
12. Keďže odvolanie nesmerovalo proti výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi súdom priznanú
istinu s príslušenstvom, v tomto výroku zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
13.Odvolacísúdrozsudokokresnéhosúdupotvrdilajvovýrokuonáhradetrovkonaniaakovýrokzávislý
od rozhodnutia vo veci samej ako vecne správny z tých istých dôvodov, ako rozhodol súd prvej inštancie
(§ 387 ods. 2 CSP). V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, avšak žiadne trovy
odvolacieho konania jej nevznikli, preto jej ich náhradu odvolací súd nepriznal.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.