Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. november 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 4T/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116010760
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116010760.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I predseda senátu JUDr. Ladislav Bujňák v senáte zloženom z členov senátu Ing.

GabrielaLalkovičaaMgr.AnnyPalenčárovejnahlavnompojednávaníkonanomdňa4.10.2016vtrestnej
veci obž. Marty Alexyovej, nar. 13.6.1955 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
T. H. - nar. XX. X. XXXX v W., trvale bytom U. B. P.,
Š. B. XXXX/XX

je vinná, že

v presne nezistenom čase od 22.00 hod. dňa 7.11.2015 najpravdepodobnejšie o 00:30 hod do 02:00
hod dňa 8. 11. 2015 v U. B. P., Š. B. XXXX/XX v byte č. XX na XX. poschodí v jeho obývacej časti po
predchádzajúcom nedorozumení s manželom Y. H., nar. XX. X. XXXX toho veľkou silou jedenkrát bodla
sediaceho na okraji postele kuchynským nožom s dĺžkou čepele 132 mm do oblasti hrudníka vľavo,
čím mu takto spôsobila bodno-reznú ranu na prednej ploche hrudníka vľavo, pokračujúcu cez mäkké
tkanivá do hrudníka do bodno-rezného kanála do hrudnej dutiny a cez osrdcovníkový vak do prednej

steny pravej komory srdca a do dutiny pravej komory srdca smerom spredu dozadu kolmo na zvislú
os tela a taktiež na priečnu os tela v dĺžke asi 11 - 12 cm, čo viedlo k tamponáde srdca, ktorá bola
bezprostrednou príčinou smrti poškodeného Y. H.

teda
v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobila smrť
a uvedený čin spáchala na chránenej osobe

tým spáchala
zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona

Za to sa odsudzuje

Podľa § 147 ods. 2/ Tr. zákona s použitím § 39 ods. 1, § 36 písm. d/, písm. i/, § 37 písm. m/, § 38 ods.
2, ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5(päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona jej ukladá trest prepadnutia veci - 1 ks kuchynský nôž .
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len súd) na hlavnom pojednávaní (ďalej len HP) vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkyne - poškodenej, výsluchom svedkov, výsluchom znalcov

na návrh obhajcu obžalovanej a to i napriek tomu, že v obžalobe Krajského prokurátora v Košiciach
(ďalej len KP) bolo navrhnuté len prečítanie znaleckých posudkov a prečítaním znaleckých posudkov
Kriminalisticko expertízneho ústavu v Košiciach (ďalej len KEÚ) a prečítaním listinných dôkazov a zistil
skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obž. T. H. (ďalej len obžalovaná) bola na HP na č. l. 543 vypočutá za prítomnosti znalcov T.. U. B., T.. P.
P. a T.. Z. U. L., pričom obžalovaná nepoprela, že pichla nožom svojho manžela Y. H. (ďalej len nebohý),

avšak na svoju obranu uviedla, že to bolo len preto, lebo sa bránila jeho útoku.
Ďalej podrobne opísala konanie jej aj nebohého v inkriminovaný deň a to, že nebohý od rána pil, bola
mu kúpiť 7-ičku slivovice kopaničiarskej, no a potom začal piť, ona varila obed, bol veľmi nervózny a keď
dovarila obed, núkala mu, aby sa najedol, nechcel ani polievku a cestovinu všetko hodil na zem, lebo
mu nechcela ísť kúpiť 2. fľašu pálenky. Už v kuchyni ju začal biť, aj s päsťami, aj s barlou, ktorú používal

pri chodení, spadla na zem, kopol do nej, proste ju len bil. Okolo 13. 00 hod. mu išla kúpiť druhú fľašu
pálenky, chcel sex od nej, lebo sa vyzliekol, ona nechcela sex, že je opitý, že nech si ľahne a nech dačo
zje. Stále jej nadával, urážal ju, ťahal ju za vlasy a už vtedy ju škrtil v kuchyni, ale sa dokázala z jeho
zovretia oslobodiť. Škrtiť ju začal asi o 14.00 hod., potom mu povedala, aby jej dal svätý pokoj. Asi o
15.00 hod. išla kúpiť karpatskú vodku pol litra, dva litre mlieka a minerálnu vodu. Nebohý sedel, popíjal

druhú fľašu pálenku. Večer sa ho pýtala, že či nechce dačo zjesť, keďže nejedol nič celý deň, asi o 21.
00 hod. do 22. 00 hod. mu núkala večeru, povedal, že polievku nechce, tak mu uvarila klobásu a išla
mu to odniesť do izby. Nebohý sedel pri televízore a pozeral „K.“, sedel na posteli, tam je taburetka,
jedlo položila na tú taburetku, klobásu chleba aj s horčicou aj s nožíkom položila na taburetku a on to
prevrátil a začal do nej hneď skákať, lebo chcel sex. Opätovne ju začal škrtiť, že sa nemohla vyslobodiť z

jeho zovretia, bránila sa všelijak, ale sa nedalo, už nemohla ani dýchať, už aj chrčala, strácala vedomie
chvíľami, už si myslela, že je to jej koniec, tak zobrala ten nožík a pichla ho dakde do hrude. Nebohý
ešte sa tak zasmial, pustil ju zo zovretia, myslela si, že žije. Odišla do kuchyni a zjedla tú klobásu, čo
nebohý nezjedol, potom čo jedlo pozbierala zo zeme, a umyla ten nožík, ktorým pichla nebohého. Keďže
jej to nedalo, tak za cca 20 - 30 minút išla za nebohým do izby, tento ležal na posteli na chrbte ruky aj

nohy mal studené, nevedela čo má robiť, lebo nevidela žiadnu krv preto zavolala dcére nebohého (Z.
U.), táto jej povedala, aby zavolala pohotovosť, ktorá v krátkej dobe prišla a lekár zo záchranky povedal,
že je to „exitus“.
Ďalej vypovedala, že s nebohým žili disharmonicky, boli u nich časté hádky kvôli alkoholu, lebo nebohý
často pil, následne bol voči nej agresívny, čo malo za následok, že sa bili navzájom. Nebohý ju bil oboma

rukami, ako aj francúzskou barlou a škrtil ju aj v minulosti, ale vždy sa vedela vyslobodiť z jeho zovretia.
Priznala, že aj ona si niekedy vypila, pričom brala lieky na tlak.
Opätovne potvrdila, že ju prvýkrát škrtil nebohý asi o 14.00 hod., pričom ona aj nebohý spadli na zem, a
tak sa vyslobodila, ako aj to, že keď mu večer doniesla jedlo, tak mu toto položila na taburetku, nebohý
sedel na kraji postele, taburetka bola na konci postele, a vtedy nebohý na ňu zaútočil, pričom zhodil jedlo

z taburetky na zem aj s nožom, ktorým ho následne pichla. Začal ju škrtiť oboma rukami, tlačil ju k zemi,
pričom nebohý stále sedel, bránila sa, pričom padala k zemi, nahmatala a zdvihla nožík, pichla ho, aby
sa oslobodila, pred pichnutím nožom sa bránila aj tak, že ho odtláčala a škrabala až následne ho pichla
do hrude, pričom nôž nevypustila z ruky. Ihneď nezisťovala, čo sa nebohému stalo, myslela si, že žije
a tak odišla do kuchyne. Poprela, že by bola na nebohého nazlostená, nekričala na neho, vulgárne mu

nenadávala ani sa mu nevyhrážala. Opätovne sa vyjadrila ku skutočnosti, že nebohý málokedy nepil, že
ju neustále fyzicky napádal, vulgárne jej nadával, pričom vypovedala, že bodnutie nebohého bola podľa
nej jediná možnosť, ako sa ubrániť jeho útoku a nebola si vedomá, že mu útokom nožom môže spôsobiť
zranenia, ktoré sú nezlučiteľné so životom.

Svedkyňa - poškodená Z. U. (ďalej len poškodená) na HP na č. l. 551 vypovedala, že je dcérou
nebohého, a nevlastnou dcérou obžalovanej. Ku skutku vypovedala, že v inkriminovaný deň bola v
telefonickom kontakte s obžalovanou tak, že prvý telefonát bol asi o 11.00 hod., kde sa bavili o bežných
veciach, potom o 14. 00 hod. takisto len o bežných veciach, potom o 18. 00 hod. večer tam už bol taký
menší incident medzi nebohým a obžalovanou, kedy ju prvýkrát napadol. Asi okolo 20.00 hod. volala

obžalovanej, pričom sa táto sťažovala, že musela ísť znova kúpiť alkohol, potom už asi okolo 22. 00hod. bol ďalší telefonát, na čo jej povedala, že po vypití alkoholu je už kľud. Dala si telefón na tichý
režim, odvtedy už s obžalovanou netelefonovala, a až po polnoci zistila, že má 9 neprijatých hovorov od
obžalovanej, následne jej zavolala, čo sa deje, pričom obžalovaná je povedala, že otec - nebohý má

studené ruky a nohy, a kázala jej aby zavolala RZP - rýchlu zdravotnú pomoc s tým, že jej zavolá neskôr.
Ďalej vypovedala, že medzi obžalovanou a nebohým dochádzalo cca 10 rokov dozadu aj k fyzickým
útokom, čo bolo zapríčinené alkoholizmom nebohého. Väčšinu fyzických útokov vyvolal nebohý, čoho
svedkom bola asi pred troma rokmi aj ona, keď videla ako nebohý fyzicky napadol obžalovanú, pričom
podľa nej boli fyzické útoky na obžalovanú vážnejšieho charakteru, lebo ju napádal i barlou. Nemyslela

si však, že by niekedy usiloval o život obžalovanej. Potvrdila, že nebohý mal po mozgovej príhode vážnu
rečovú vadu, vedel vysloviť len pár základných slov, vydával len neartikulované zvuky, a podľa nej mal
postihnutú - ochrnutú celú ľavú stranu tela.
Svedok X. P. (ďalej len svedok P.) na HP na č. l. 656 v súlade so svojou výpoveďou z prípravného
konania (ďalej len PK) na č. l. 94 vypovedal, že ako sused nebohého a obžalovanej z ich bytu bolo
neustále počuť hádky, ktoré boli na dennom poriadku. Čo sa týka inkriminovaného času, bolo to asi o

pol jednej po polnoci opätovne počul hádku medzi obžalovanou a nebohým, kedy obžalovaná kričala na
nebohého vulgárne nadávky a to: „do piči, zdochni“. Tento hlas obžalovanej poznal, pretože tam spolu
bývajú 10 rokov, pričom nebohý vydával len nejaké nezrozumiteľné výkriky, keďže po chorobe dobre
nerozprával.Uvedenýčas,t.j.polhodinupopolnocisipamätalpreto,lebovtomčasebrallieky,následne
išiel spať, pričom si dal štuple do uší, ktoré predtým nemal. Bol celý deň doma, lebo maródoval. Celý deň

pred skutkom počul z bytu obžalovanej buchot a nadávky, potom bolo ticho, a zase ku večeru bolo počuť
buchot a nadávky čo vyvrcholilo o 00. 30 hod., kedy ešte počul neartikulované zvuky nebohého. K osobe
obžalovanej vypovedal, že táto sa starala o nebohého, chodila na nákupy, on s ňou žiadne problémy
nemal. Nebohý vonku nechodil, len raz ho videl na balkóne. Opätovne potvrdil, že trvá na svojej výpovedi
tak z PK, ako aj na HP, keďže cca 10 rokov počul neustále hádky medzi obžalovanou a nebohým,

pretože robil na smeny ráno, poobede aj nočné ako aj na skutočnosti, že mala obžalovaná kričať na
nebohého „do piči a zdochni“, keďže obžalovaná po jeho výsluchu uviedla, že nič také nekričala.
Svedok X.. Y. X. (ďalej len svedok X.) na HP na č. l. 567 ako záchranár rýchlej spoločnosti K. H..
U.. záchranná služba W., vypovedal, že v daný inkriminovaný večer, presný čas už uviesť nevedel,
nepamätá si už ani iné časové údaje, spolu s T.. Š. a vodičom, ktorého meno si už nepamätá, boli

operačným strediskom vyslaní na zásah do predmetného bytu, kde bola prítomná obžalovaná. Po
príchodezistili,ženebohýležalnaposteli,nijaknereagoval,apoprvotnom obhliadnutíT..Š.zistil,žesa
jedná o zástavu obehu a prakticky vitálne funkcie sú neprítomné, takže sa jednalo o smrť. V neskoršom
dohliadaní T.. Š. našiel nejakú bodnú ranu v oblasti srdca, s menším výtokom nejakej krvi. Keďže T.. Š.
zistil zavinenie inou osobou, zavolal políciu. Obžalovaná nič ohľadne zranenia T.. Š. nepovedala, necítil

od nej alkohol, bola trochu dezorientovaná - „rozhádzaná“, či to bolo alkoholom, alebo liekmi, uviesť
nevedel. Neustále opakovala, že „nedávno sa bol prejsť večer“, pričom mal na mysli, že sa bol nebohý
prejsť vonku.
Svedkyňa I. W. (ďalej len svedkyňa W.) na č. l 570 svedok Ľ.Í. G. (ďalej len svedok G.) na č. l. 580 a
svedkyňa H. X. (ďalej len svedkyňa X.) na č. l. 576 tak v PK ako aj na HP zhodne vypovedali, že z bytu

nebohého a obžalovanej bolo niekoľko rokov opakovane počuť krik a hádky, a to niekoľkokrát do týždňa
i cez deň, pričom k samotnému skutku sa vyjadriť nevedeli.
Svedkyňa V. X. (ďalej len svedkyňa X.), švagriná obžalovanej na HP na č. l. 573 vypovedala, že čo sa
týka úmrtia nebohého k tomu sa vyjadriť nevie, nakoľko pri skutku nebola.
K spolužitiu obžalovanej s nebohým vedela povedať len toľko, že nebohý sa správal k obžalovanej

neslušne. Bol agresívny, napádal ju, bil ju aj pred ňou, čo bolo asi v roku 2015. Bil ju palicu pre
postihnutých - s francúzskou palicou a to i napriek tomu, že bol postihnutý. Vypovedala, že aj ju udrel po
chrbte, na čo utiekla preč. I napriek tomu, že bol ochrnutý za pomoci francúzskej palice vedel chodiť po
byte, keďže tento bol malý, jednoizbový. Vypovedala, že jej obžalovaná povedala, že ju nebohý škrtil,
niekedy v roku 2015 už si presne na to nepamätala, avšak uviedla, že podľa nej bola obžalovaná voči

nebohému príjemná.
Súd všetky vyššie uvedené svedecké výpovede hodnotí ako priame dôkazy, svedčiace o rodinných
pomeroch medzi obžalovanou a nebohým, ktoré boli minimálne cca 10 rokov poznačené neustálymi
hádkami a fyzickým násilím. Keďže o týchto skutočnostiach svedkovia vypovedali viac krát tak v PK
ako aj na HP, súd ich hodnotí ako dôveryhodné, bez vnútorných rozporov, ktoré sú verifikované ďalšími

vykonanými dôkazmi.Znalkyňa T.. P. P. (ďalej len T.. P.) na HP na č. l. 557 zhodne ako v písomnom znaleckom posudku
z odvetvia súdneho lekárstva vypovedala, že nebohý bol naposledy na lekárskom vyšetrení podľa
zdravotnej dokumentácie na neurologickom 17.7.2006 a od tohto obdobia nemala k dispozícii žiadnu inú

zdravotnú dokumentáciu, v ktorej by bol vyhodnotený jeho aktuálny stav. Nevylúčila, že jeho zdravotný
stav sa mohol aj rapídnejšie zhoršiť, avšak vychádzala pri hodnotení zo záverov z týchto vyšetrení. Čo
sa týka úchopovej funkcie ruky, mal motorický deficit, t. z., že mal určitú stuhnutosť v prstoch pravej
ruky, avšak úchopovú funkciu nemožno hovoriť, že by nemal zachovanú. Vedel podržať aj palicu s
ktorou sa opieral, s ktorou chodil, to znamená, prichádza do úvahy aj možnosť, že hendikep tejto ruky

mu nebránil v tom, aby vedel uchopiť i prípadne krk osoby a stlačiť ho určitým spôsobom. Jemná
motorika bola narušená, (medicínsky to znamená napríklad prišívaním gombíka, jemná práca prstami
rúk), ale úchopová funkcia nebola do takej miery narušená, aby ju nebohý nemohol použiť. Znalkyňa
zároveň objasnila stav ochrnutia pravej, či ľavej strany tela nebohého, keďže poškodená vypovedala,
že podľa nej mal nebohý ochrnutú ľavú stranu tela a ľavú ruku a to tak, že v zdravotnej dokumentácii
sa nenachádza žiaden údaj o tom, že by mal oslabenú ľavú stranu tela, resp. ľavú hornú končatinu. Mal

cievnu mozgovú príhodu, ktorú prekonal a táto mu spôsobila pravostranné ochrnutie do pravej hornej i
ľavej dolnej končatiny, avšak od roku 2006 sa prestal liečiť, t. j. čo sa týka pravej ruky, úchopová funkcia
bola mierne oslabená, u ľavej ruky táto nebola porušená žiadnym spôsobom, teda ten úchop nebol
oslabený natoľko, aby nevedel zovrieť palicu, alebo krk. Záverom znalkyňa uviedla, že vychádzajúc zo
zdravotnej dokumentácie poškodenie nebohého bolo pravá ruka pravá noha.

T.. Z. U. L.. (ďalej len T.. U.) na HP na č. l. 560 zhodne ako v písomnom znaleckom posudku z odvetvia
chirurgia - traumatológia vypovedal, že obžalovaná bola vyšetrená 8.11.2015 okolo 16.41 hod., teda
do 24 hodín. Vzhľadom na to, že odborný lekár zaznamenal pomliaždenie s povrchovou odreninou,
povrchové odreniny na vonkajšej strane krku vpravo, ale bez krvnej podliatiny s tlakovou bolestivosťou
okolochrbticovéhosvalstvaviacpravo,možnopodľanehopredpokladať,žetáintenzitanebolaextrémne

veľká, pretože pri extrémne veľkej intenzite by museli byť vonkajšie viditeľné zmeny väčšie, boli by
opuchy, krvné podliatiny, ktoré neboli nezaznamenané. Z toho vyplýva, že ten tlak pôsobiaci na oblasť
krku mohol byť stredne veľkej intenzity, pričom pri postavení zoči - voči tlak ľavej ruky pôsobiacej na
oblasť krku bol väčší, pretože odborný lekár nepopisuje žiadne zranenia na pravej strane krku, teda na
tej hendikepovanej strane, ktorú poškodený mal. Čiže len na základe vonkajších stôp znalec usúdil, že

tá intenzita nemohla byť malá, ale nemohla byť ani extrémne veľká.

Podľa znalca celý problém škrtenia nie je mechanická záležitosť, je to záležitosť pôsobiaceho tlaku na
oblasť krčných veľkých ciev, ktoré vedú k nedokysličeniu mozgu a vlastne rádovo už po niekoľkých
sekundách začne byť ten človek taký, ako to on uviedol vo svojom znaleckom posudku t. j. po desiatich,

pätnástichsekundáchdokoncamôžestratiťplnevedomieatiestopypoškrtenínemusiabyťzvlášťveľké.
Podľa znalca je možné predpokladať, že mohlo dôjsť v tom čase toho pôsobiaceho tlaku na oblasť krku
obžalovanej k tomu, že nastala ischémia mozgu (nedokrvenie mozgu), preto z pohľadu znalca konanie
obžalovanej možno považovať za nie celkom racionálne. Ďalej znalec vypovedal, že keď nebohý držal
obžalovanú za krk, tak jej snaha bola nejakým spôsobom sa vymaniť z tohto zovretia, preto nechty viedli

ku vzniku škrabancov, ktoré zaznamenal odborný lekár, čo bolo znakom nejakého pohybu obžalovanej
sa vymaniť zo zovretia.
Znalec T.. U. B. (ďalej len T.. B.Ň.) na HP na č. l. 563 zhodne s písomnými znaleckými posudkami z
odvetvia súdneho lekárstva vypovedal, že aj po predložení fotodokumentácie prokurátorom KP na HP
nie je možné jednoznačne odpovedať na položenú otázku prokurátora KP na č. l. 564, keďže presne

by tento mechanizmus - útok určil vyšetrovací pokus, ktorý však nebol vykonaný, nakoľko obžalovaná
sa odmietla tohto procesného úkonu zúčastniť. Preto aj po položenej otázke prokurátorom KP ako aj
po predložení fotodokumentácie z miesta činu ako na č. l. 290 - 292 znalec na tom, čo uviedli spolu so
znalcom T.. I. V. v znaleckých posudkoch nechce už nič meniť, keď zistili, že bezprostrednou príčinou
smrtibolatamponádasrdcapribodnoreznomporanenísrdcasozakrvavenímodosrdcovníkovéhovaku.

Znalci v súvislosti s mechanizmom zranenia pripustili možnosť, že nebohý v sediacej polohe na posteli
začal škrtiť obžalovanú oboma rukami, pričom boli obrátení tvárami k sebe, vo vzdialenosti necelého
metra. Obžalovaná sa v ďalšej fáze mohla inštinktívne brániť pokusom uvoľniť zovretie rúk nebohého,
čím mu mohla spôsobiť kožné odreniny na vonkajšej ploche ľavého predlaktia a na chrbte ľavej ruky,
ako aj krvné podliatiny na vnútornej ploche pravého zápästia a na vonkajšej ploche ľavého predlaktia.

Následne v ďalšej fáze obžalovaná uchopila nôž hmatom zo zeme a počas pokračujúceho zápasu mohla
nebohému spôsobiť povrchovú bodno reznú ranu na vonkajšom okraji ľavého obočia a povrchovú reznú
ranu na vnútornej ploche pravého zápästia. V poslednej fáze obžalovaná mohla držiac nôž jeden krát
veľkou silou bodnúť nebohého do hrudníka vľavo, pri ktorom mohol vzniknúť bodno rezný kanál dohrudnej dutiny a cez osrdcovníkový vak do prednej steny pravej komory srdca a do dutiny pravej komory
srdca smerom spredu dozadu kolmo na zvislú os tela a taktiež kolmo na priečnu os tela v dĺžke asi 11
až 12 cm.

Vzhľadom k charakteru bodno reznej rany, charakteru a priebehu bodno rezného kanála, neprítomnosti
znečistenia rúk nebohého krvou, vzhľadom k tomu, že zraňujúci predmet bol vedený cez odev a najmä
vzhľadom k vyšetreným okolnostiam prípadu sa znalci priklonili k názoru, že najpravdepodobnejšie išlo
o napadnutie ostrým predmetom - nožom dĺžky čepele najmenej 11 - 12 cm a to druhou osobou -
obžalovanou.

Znalciďalejzistili,ženebohýsavčasesmrtinachádzalnarozhranístrednéhoažťažkéhostupňaopitosti,
a v čase smrti nebol ovplyvnený liekmi, alebo psychotropnými látkami.
Popísané bodno rezné poranenie srdca so vznikom tamponády srdca v danom prípade hodnotia znalci
z medicínskeho hľadiska ako smrteľné, pre všeobecnú povahu a smrti sa nedalo zabrániť ani včasnou
a odbornou lekárskou pomocou, pričom k nej došlo za krátko v priebehu niekoľkých minút po vzniku
poranenia to na mieste kde sa skutok stal.

Vyššie popísané smrteľné poranenie mohlo podľa znalcov vzniknúť v čase od 20. 00 hod. dňa 7.11.2015
do02.00hod.dňa8.11.2015abolovpríčinnejsúvislostisosmrťounebohéhočojevsúladesvykonaným
dokazovaním.
Znalkyňa T.. T. G. (ďalej len T.. G.) spolu s T.. W. K. vypracovali znalecký posudok z odvetvia psychiatria
na obžalovanú, pričom znalkyňa T.. G. na HP na č. l. 583 zotrvala na súhlasných záveroch znaleckého

dokazovania, pričom pri tomto bolo zistené, že obžalovaná v súčasnosti netrpí a ani v čase činu
netrpela duševnou chorobou alebo poruchou v zmysle psychózy. Obžalovaná je schopná chápať zmysle
trestného konania a v čase spáchania trestného činu mohla rozpoznať nebezpečnosť svojho konania
aj toto vedela ovládať, pretože jej vnímanie nebolo zmenené žiadnymi faktormi, ktoré by spôsobili
závažnejšie ovplyvnenie jej rozpoznávacích a ovládacích schopností. Keďže obžalovaná bola pod

vplyvom alkoholu, i napriek tomu bola jednoznačne preukázaná tak schopnosť obžalovanej rozpoznať
nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania ako aj schopnosť ovládať svoje konanie a táto bola
len nepodstatne zmenšená. Znalci nenavrhli uložiť obžalovanej žiadnu formu ochranného liečenia a z
psychiatrického hľadiska a pobyt obžalovanej na slobode nie je nebezpečný.
Znalec L.. Ľ. X. (ďalej len L.. X.) na HP na č. l. 585 zotrval na záveroch svojho znaleckého dokazovania

z odboru psychológia, kde uviedol, že u obžalovanej ide o emočne instabilnú osobnosť s cholerickou
temperamentovou bázou a nedostatočnou kontrolou správania sa v zložitejších situáciách. Keďže
obžalovaná udávala niekoľko ročné fyzické a psychické útoky voči jej osobe zo strany nebohého, znalec
vykonal vyšetrenie aj v tomto smere avšak neboli u nej zistené symptómy postraumatickej stresovej
poruchyanisyndrómtýraniaženy.Obžalovanápatríkosobámktorénastresafrustráciureagujúrôznymi

racionalizačnými postupmi. Znalec skúmal aj motív konania obžalovanej s konštatovaním, že primárnym
motívom s najväčšou pravdepodobnosťou mohla byť snaha obžalovanej urýchlene ukončiť nepríjemnú
situáciu vrátane strachu o život. Ďalším, sekundárnym motívom konania obžalovanej bolo skratové
riešenie, pri ktorom absentuje dostatočné zohľadnenie dôsledkov vlastných rozhodnutí a vlastného
správania sa na okolie a iných ľudí. Charakter trestného činu a spôsob jeho vykonania zodpovedá

osobnosti obžalovanej, pričom znalec nezavrhuje úvahu možnej priaznivej prognózy prevýchovy
obžalovanej.
Znalec ďalej na HP podrobne rozoberal niektoré otázky položené procesnými stranami, ktoré však
nijakým spôsobom neovplyvnili vyššie uvedené závery znaleckého dokazovania.
Pri hodnotení vyššie uvedených znaleckých posudkov si súd v celom rozsahu osvojil závery znaleckých

posudkovakoajzávery,ktorévyplynulizvýsluchovjednotlivýchznalcovnaHP,nakoľkoznalcivychádzali
z objektívne zistených skutočností a to jednak zo samotného vyšetrenia obžalovanej a obhliadky tela
nebohého, ako aj z ich dostupnej zdravotnej dokumentácie.
Súd pri výsluchu znalcov postupoval podľa § 145 ods. 2 Tr. poriadku, t. j. znalci odpovedali len
na položené otázky jednotlivých procesných strán ako aj podľa § 145 ods. 3 Tr. poriadku v tých

prípadoch, kde bol vypočutý len jeden z viacerých znalcov, keďže znalci pri znaleckom skúmaní dospeli
k súhlasnému záverečnému stanovisku.
Po predchádzajúcom súhlase obžalovanej a KP boli prečítané znalecké posudky KEÚ a to z
daktyloskopie na č. l. 239- 241, pričom neboli zistené žiadne ubotrebiteľné daktyloskopické stopy, z
odvetvia mechanoskopie, kde boli skúmané kuchynské nože v spojení so sivou polokošeľou (predmet

číslo 11), ktorú mal nebohý v čase smrti na sebe so záverom, že poškodenie predmetnej košele mohlo
byť spôsobené kuchynskými nožmi označenými ako predmet číslo 5 a číslo 6.Analýzou DNA odvetvia kriminalistická biologická a genetická analýza bolo potvrdené, že pôvodcom krvi
na predmetoch číslo 6 (čepeľ kuchynského noža) a na predmete číslo 11 (polokošeľa) bola osoba od
ktorej bol odobratý porovnávací materiál označený nebohý.

Z obsahu vyčíslenia škody poškodenou na č. l. 70 - 75 je zrejmé, že poškodená si riadne a včas uplatnila
náhradu na spôsobenú škodu - výdavky na pohrebné vo výške 600 Eur.
Zo správy o ohliadke mŕtveho na č. l. 160 je okrem iného zistené miesto a čas prehliadky, príčina
smrti, popis nálezu mŕtvoly, anamnéza a okolnosti smrti, ako aj čas smrti podľa posmrtných zmien a
to 7.11.2015.

Z obsahu predbežného pitevného nálezu na č. l. 161 je zrejmé, čo bolo bezprostrednou príčinou smrti,
t.j. smrť nastala tak, ako je uvedené v znaleckom posudku, ako aj z výsluchu súdneho znalca T.. B..
Zápisnica o ohliadke miesta činu a fotodokumentácia, plánik a videozáznam na č. l. 251 - 269, resp. 270 -
274 podrobne popisuje miesto činu, ktoré je podložené fotodokumentáciou, plánikom aj videozáznamom
s uvedením jednotlivých osôb zúčastnených na tomto procesnom úkone.
Zápisnica o vyšetrovacom pokuse, fotodokumentácia na č. l. 275 - 293 svedčí o skutočnosti, že dňa

1.3.2016 za prítomnosti okrem iných i obžalovanej bol vykonaný tento procesný úkon, ktorý bol aj
fotograficky zadokumentovaný, pričom obžalovaná len ukázala na miesto, kde sa mal stať žalovaný
trestný čin.
Z obsahu zápisnice o vydaní vecí na č. l. 294 je zrejmé, že obžalovaná bola vyzvaná na vydanie vecí
červeného trička a zelených kamaší dňa 7.11.2015.

Z obsahu záznamov hovorov ZZS SR linka 112 na č. l. 305 - 318, resp. 319 - 323 zo dňa8.11.2015 a ich
prepisov je zrejmý čas a obsah hovorov medzi obžalovanou a operačným strediskom.
Z obsahu správy z Psychiatrického oddelenia NsP v Levoči na č. l. 325 je zrejmé, že nebohý bol tri
krát t. j. v roku 2012 jedenkrát a v rokoch 2014 dva krát prevezený rýchlou zdravotnou pomocou na
psychiatrické oddelenie, keďže pod vplyvom alkoholu ohrozoval manželku.

Správy Mestskej polície v Spišskej Novej Vsi na č. l. 326 - 329 obsahujú skutočnosti, že rôznymi občanmi
v rokoch 2012 až do roku 2015 bola ako priestupca nahlásená obžalovaná, ktorá v desiatich prípadoch
bola riešená Mestskou políciou v Spišskej Novej Vsi, keď pod vplyvom alkoholu porušovala verejný
poriadok a iné.
Z obsahu informácií OO PZ Spišská Nová Vsi na č. l. 330 - 332 je zrejmé, že v roku 2012 a v roku 2014

asistovala polícia pri prevoze nebohého na psychiatrické oddelenie do Levoče.
Z lekárskej správy obžalovanej NsP v Spišskej Novej Vsi z 8.11.2015 na č. l.362 je zrejmé, že ošetrujúci
lekársúhlasilsumiestnenímobžalovanejdocelypredbežnéhozadržaniainapriektomu,žetátovykazuje
známy požitia alkoholických nápojov.
Výzva k odobratiu biologického materiálu na č. l. 364 tak, ako to prečítal prokurátor KP sa na tejto strane

nenachádza.
Charakteristiky na č. l. 366 - 367 je charakteristika ÚVTOS Košice, kde bola obžalovaná vo väzbe s
kladným hodnotením, druhá charakteristika - správa o povesti Mestského úradu Spišská Nová Ves ktorá
obsahuje všeobecné informácie o menovanej z miesta trvalého bydliska.
Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2T 26/1977 zo dňa 5.6.1978 bola obžalovaná

odsúdená pre trestný čin vraždy podľa § 219 Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku k trestu
odňatia slobody vo výmere 13 rokov so zaradením na jeho výkon do III. NVS.
Z evidencie priestupkov na č. l. 382 je zrejmé, že obžalovaná bola v roku 2014 a v roku 2015 riešená
za priestupky proti majetku v blokovom konaní pokutou.
Z dokladu poškodenej na č. l. 646 - 647 je evidentné, že obžalovaná jej uhradila spôsobenú škodu -

pohrebné vo výške 600 Eur.
Z odpisu registra trestov na č. l. 383 - 384, resp. 652 je zrejmé, že obžalovaná bola doposiaľ osem krát
súdne trestaná.

Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrnne ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku dospel súd k záveru,

že skutok sa stal tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku a tento spáchala bez akýchkoľvek
pochybností, obžalovaná.
Obžalovaná nepopiera spáchanie skutku. Jej obhajoba spočíva v tom, že išlo o nutnú obranu, keďže jej
zo strany nebohého hrdúsením (škrtením) hrozila smrť. uvedená skutočnosť je vyvrátená predovšetkýmvykonanými znaleckými posudkami a výsluchmi znalcov a preto aj z toho dôvodu boli títo prítomní pri
výsluchu obžalovanej na HP.
Predovšetkým znalec U. na HP vypovedal , že na krku obžalovanej boli odborným lekárom do 24 hod.

po spáchaní skutku zistené pomliaždeniny, ale bez krvných podliatín, ktoré vznikajú ak je sila zovretia
extrémne silná, t. j. konanie obžalovanej oslobodiť sa zo zovretia hrdúsenia bodnutím nebohého nožom
do oblasti pŕs považuje za neracionálne.
Súd k uvedenému uvádza, že podľa samotnej výpovede obžalovanej k hrdúseniu v ten inkriminovaný
deň mohlo dôjsť minimálne dva krát, t. j. nie je a ani nebolo z medicínskeho hľadiska možno bez

akýchkoľvek pochybností zistiť, či naozaj zranenia po hrdúsení obžalovanej vznikli vo večerných, alebo
odpoludňajších hodinách a teda či podnetom na bodnutie nebohého bolo hrdúsenie, alebo zlosť a
frustrácia obžalovanej z negatívnych vzťahov v ich manželstve, čo potvrdil aj znalec L.. X., keď na
HP vypovedal, že osoba obžalovanej je emočne instabilná s cholerickou temperamentovou bázou a
s nedostatočnou kontrolou správania sa v zložitých situáciách, pričom neboli u nej zistené symptómy
týranej ženy.

Ďalej bolo na HP zistené, že zo strany nebohého mohlo dôjsť k útoku na obžalovanú a to i napriek tomu,
že tento trpel pohybovou indispozíciou pravej strany tela, tak ako o tom vypovedala znalkyňa T.. P.I. a
bolo tiež preukázané, že k smrteľnému zraneniu došlo tak, ako to ustálili znalci T.. B. a T.. I. V., pričom
znovu súd poukazuje na tú skutočnosť, že konajúci znalci nemali možnosť presne určiť mechanizmus
útoku,keďžeobžalovanávyužilasvojeprávoaodmietlasazúčastniťprocesnéhoúkonu-vyšetrovacieho

pokusu, t. j. súd má za to, že skutok sa stal tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, Že
sa skutok stal bez akýchkoľvek pochybností priznáva aj obžalovaná.
Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že ak by aj došlo k hrdúseniu v nočných hodinách tak, ako to vo
svojej obrane uvádza obžalovaná, čo jednoznačne nepotvrdilo znalecké dokazovanie znalcom T.. U., je
potrebné opäť poukázať na znalecký posudok a výpoveď znalca L.. X., ktorý opäť na HP vypovedal, že

obžalovaná je osoba, ktorá na stres a frustráciu reaguje racionalizačnými postupmi, t. j. ak sa cca 10
rokov pred spáchaním skutku vždy dokázala ubrániť fyzickým útokom na pol tela ochrnutého nebohého,
a to aj o cca o 14.00 hod. v inkriminovaný deň, je nepochopiteľné, prečo to v tomto konkrétnom prípade
riešila radikálne a to bodnutím nebohého zraňujúcim predmetom - nožom s dĺžkou čepele cca 132 mm.
Vyššie uvedené skutočnosti, t. j. že manželstvo obžalovanej bolo cca 10 rokov disharmonické potvrdzujú

svedecké výpovede poškodenej, svedka P., svedkyne W., svedka G. a svedkyne X. ale aj prečítané
listinné dôkazy o priestupkoch obžalovanej ako aj správy z psychiatrického oddelenia NsP v Levoči a
správy Mestskej polície v Spišskej Novej Vsi.
Predovšetkým výpoveď svedka P. ktorú súd považuje za priamy dôkaz svedčí o skutočnosti, že konanie
voči nebohému malo iný charakter, ako charakter nutnej obrany. Tento viackrát vypovedal, že o cca o

00.30 hod. dňa 8.11.2015 ešte počul neartikulované zvuky od nebohého, na ktorého vulgárne kričala
obžalovaná: „do piči, zdochni“, na základe čoho súd na návrh KP upravil predpokladaný čas kedy sa
mal skutok stať, čo však neznamená, že časové údaje o smrti nebohého, ktoré boli určené znalcami,
t. j. od cca 20.00 hod. do 02.00 hod. sú irelevantné. Ide o časy, ktoré boli určené približne na základe
prvotne vykonaných úkonov, o čom svedčia aj prečítané záznamy z telefonických hovorov na linkách

112 a 158. Časové rozpätia úmrtia a času smrtiaceho útoku na nebohého boli spôsobené i v dôsledku
prvotných výpovedí obžalovanej, ktorá prvý krát tvrdila, že sa nebohý ešte bol nedávno vonku prejsť,
o čom vypovedal aj svedok X.. Ďalej nepravdivo v PK vypovedala, že skutok spáchal niekto iný,
následne vypovedala, že ho pichla, lebo ju stále bil, ďalej že ho musela zabiť, avšak tieto skutočnosti
nepovedala ohľadajúcim pracovníkom z rýchlej záchrannej pomoci (ďalej len RZP) ani lekárovi, ktorý

až pri opakovanej obhliadke tela nebohého zistil, že tento má bodnú ranu v hrudi. Aj poškodenej
telefonovala, že nebohý má len studené nohy a ruky a až táto jej povedala, nech zavolá RZP. Sama
obžalovaná vypovedala, že keď pichla nebohého, zobrala nôž, pozbierala prevrátené jedlo - klobásu,
odišla do kuchyne, nôž umyla a dojedla potravu, ktorú nebohý podľa jej výpovede prevrátil, t. j. vôbec sa
nezaujímalaoto,čije potrebnéposkytnúťaspoňzákladnúlekárskustarostlivosťnebohému. Prihliadnuc

aj na jej stav po požití alkoholu, ako to uvádzajú znalkyne, musela a mala vedieť, že ak podľa nej -
obžalovanej, v nutnej obrane zaútočila na nebohého, mala povinnosť zavolať RZP, čo však urobila až
na základe vyzvania poškodenej, z čoho je zrejmé, že na nebohého zaútočila z iného dôvodu ako to
uvádza, t. j. v zlosti pri skratovom konaní , pričom z nedbanlivosti spôsobila nebohému smrť.
Súd v tejto súvislosti uvádza, že je ťažko uveriť obrane obžalovanej v tom zmysle, že bodla nožnom

nebohého, aby si zachránila život a to predovšetkým z toho hľadiska, že takýto útok popísaný
obžalovanou zo strany nebohého nebol prvý krát, teda nemohol byť pre obžalovanú prekvapujúci,
a to berúc do úvahy skutočnosť, že manželstvo bolo cca 10 rokov poznačené neustálymi hádkami a
vzájomnými fyzickými útokmi.Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že časové rozpätia uvádzané obžalovanou, svedkom P. v
konfrontácii s prepismi hovorov na linkách 112 a 158 nie sú podstatné pre samotné posúdenie konania
obžalovanej, keďže táto nepopiera, že bodla nebohého do hrude tak, že mu týmto svojim konaním

spôsobila smrť. Okolnosti za akých sa tak stalo, ktoré uvádza obžalovaná a časové rozpätie spáchania
skutku, súd považuje za obranu obžalovanej, ktorá je podľa súdu bezpochyby nelogická a až absurdná.
Za nelogické konanie považuje súd konanie obžalovanej v tom, že po bodnutí nebohého táto mala
potrebu len pozbierať prevrátené jedlo nebohým, odísť do kuchyne a toto jedlo dojesť. Takéto konanie
obžalovanej súd považuje za absurdné až morbídne v tom, že obžalovaná musela vedieť, veď to aj sama

priznala, že minimálne zranila nebohého bodnutím do oblasti hrude, pričom urobila len to, že umyla nôž,
ktorým ho bodla a išla sa najesť.
Obžalovaná sa, podľa znaleckého posudku z odvetvia psychiatria, dopustila skutku pod vplyvom
alkoholu aj napriek tomu bola u nej jednoznačne preukázaná schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo a
protiprávnosť svojho konania a táto bola len nepodstatne zmenšená.
Obžalovaná netrpela, ani netrpí duševnou chorobou v zmysle psychózy a je schopná chápať zmysel

trestného konania a svoje konanie vedela ovládať.
Znalec z odboru psychológia sa vyjadril, že u obžalovanej nezavrhuje úvahu o možnej prognóze
prevýchovy.
Z hľadiska právnej kvalifikácie konanie obžalovanej napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu
zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona po objektívnej stránke v tom, že táto po cca 10

ročnom neustálom psychickom a fyzickom násilí - nožom napadla svojho manžela - nebohého tak, že
ho sediaceho na okraji postele v zlosti veľkou silou jedenkrát bodla do oblasti hrudníka vľavo, miesta,
kde sa nachádza životne dôležitý orgán - srdce v dôsledku čoho mu privodila smrť.
Subjektívna stránka trestného činu spočíva v jej nedbanlivostnom konaní podľa § 16 písm. a/ Tr. zákona
v kontexte s minimálnymi priestorovými možnosťami miesta spáchania trestného činu, ako aj dlhodobý

konfliktný spôsob života s nebohým a na ňou zvolené racionálne riešenia nepriaznivých životných
situácií, ktoré vznikli pred spáchaním skutku a trvali minimálne jedno desaťročie.
Na motíve konania obžalovanej, ktoré malo vôľový charakter sa z psychologického hľadiska podieľal
dlhodobý konfliktný vzťah medzi nebohým a obžalovanou.
Protiprávnosť konania obžalovanej spočíva v tom, že táto svojim konaním porušila záujem spoločnosti

na ochrane života a zdravia občanov.

Pri posudzovaní osoby obžalovanej, jej pomerov a možností nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona
sa súd opieral i o na HP prečítané listinné dôkazy a to správy o povesti z miesta trvalého bydliska, ktorá
je všeobecná.

Správa z ÚVTOS Košice, kde bola obžalovaná vo výkone väzby je pozitívna. Z aktualizovaného odpisu z
registra trestov je zrejmé, že obžalovaná bola doposiaľ osemkrát súdne trestaná, naposledy v roku 2003.
Súd po zvážení všetkých okolností rozhodných pre druh a výmeru trestu s prihliadnutím k základným
kritériám pri určovaní druhu a výmery trestu ako aj k ustanoveniu § 39 ods. 1 Tr. zákona dospel k záveru,
že vzhľadom k osobe obžalovanej a k vzhľadom aj k povahe trestného činu by uloženie trestu odňatia

slobody v zákonom určenej trestnej sadzbe podľa § 147 ods. 2 Tr. zákona vo výmere 9 až 12 rokov,
bolo neprimerane prísne.
Tu súd bral do úvahy osobu obžalovanej, ktorá je intenzívne liečená na indikovaný karcinóm na ľavom
prsníku (na č. l. 613 - 614), ako aj na pozitívne hodnotenie z výkonu väzby, avšak predovšetkým na
závery znalca L.. X., ktorý nezavrhol úvahu o možnej prognóze prevýchovy obžalovanej, ako aj na jej

vek.
Súd tak dospel k záveru, že účel trestu u obžalovanej tak možno dosiahnuť, pri zhodnotení priťažujúcich
i poľahčujúcich okolností, ktoré prevažujú, predovšetkým i pre okolnosti uvedené v ustanovení §
36 písm. i/ Tr. zákona, ako poľahčujúcu okolnosť, ktorá sčasti popisuje aj konanie obžalovanej v
žalovanom prípade, aj trestom kratšieho trvania a preto jej uložil trest odňatia slobody vo výmere 5

rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, keďže v posledných 10 rokoch nebola vo výkone trestu odňatia slobody.
Zároveň uložil i trest prepadnutia veci - noža, ktorého vlastníkom sa stáva štát.
Keďže ešte v priebehu HP obžalovaná uhradila poškodenej škodu - pohrebné vo výške 600 Eur (na č.
l. 646 - 647), súd sa touto otázkou nezaoberal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na Okresný súd Košice I