Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/126/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117237776
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:6117237776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: S. I., s.r.o., so sídlom X. XX,
XXX XX I., Q.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
spol. s.r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, proti žalovanej: I. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom I.
4, XXX XX G. G., právne zastúpenej: Mgr. Miroslav Baláž, advokát so sídlom Sládkovičova 8, 080 01
Prešov, o zaplatenie 179,- Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.
k. 8Csp/323/2017-72 zo dňa 15.6.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v I. a III.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom na súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 179,- eur s
príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá bola spôsobená žalobcovi konaním žalovanej.

2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaná porušila svoje zákonné povinnosti v tom, že
nezabránila správaniu sa svojho psa, ktorý zranil psa žalobcu a v dôsledku týchto zranení bol tento
povinný vynaložiť sumu 179,- eur, ako náklady spojené s odvozom a ošetrením psa.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 4 zákona č. 282/2002 Z. z., § 415, § 420, §
424, § 441, § 442 a § 517 Občianskeho zákonníka.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie zdôvodnil takto: „Na základe vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V danom prípade bolo nepochybné, že ku škode na majetku
žalobcu došlo v dôsledku správania psa žalovanej, ktorý pohrýzol psa žalobcu, čo si následne vyžiadalo

jeho veterinárne ošetrenie. Žalovaná, ktorá za svojho psa zodpovedá, porušila svoju povinnosť uvedenú
v § 4 ods. 1 zák. č. 282/2002 Z.z., t.j. povinnosť zabraňovať vzniku škodám, a to tým, že jej pes nemal
náhubok. Majiteľ domácky chovaného zvieraťa je povinný urobiť potrebné opatrenia na to, aby zviera
nemohlo spôsobiť škodu; forma opatrení pritom záleží od okolností konkrétneho prípadu (rozsudok
NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 3516/2007). Aj keď povinnosť nosiť náhubok zákon ukladá pri nebezpečných
psoch (§ 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 282/2002 Z.z.) a ich pohybe na verejnom priestranstve, vzhľadom na
predošlé incidenty žalovaná mohla a mala predpokladať možný konflikt v budúcnosti, ku ktorému neskôr

aj došlo a to dňa 18.03.2016. Ak by pes žalovanej mal náhubok, nepochybne by k takým následkom, aké
nastali, nedošlo a to bez ohľadu na to, ktorý pes by zaútočil ako prvý. Súd nepovažuje za vierohodné
tvrdenie žalovanej, že pes žalobcu nemal náhubok, nakoľko je len málo pravdepodobné, aby sa uvedené
plemeno neubránilo psovi žalovanej, resp. by nespôsobilo zranenia aj jemu. Žalovaná tvrdila, že predincidentom bola medzi nimi vzdialenosť 10 až 15 m. Aj keď svedkyňa mala psa na dlhšom vodítku, tak
podľa názoru súdu by nemohlo dôjsť ku kontaktu medzi psami bez toho, aby svedkyňa vodítko pustila,
čo však žalovaná v tomto a ani priestupkom konaní netvrdila. V konaní taktiež žalovaná nepreukázala

svoje tvrdenie, že svedkyňa psa žalobcu nedokázala ovládať. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd
za to, že v tomto prípade je daná zodpovednosť žalovanej za spôsobenú škodu minimálne vo forme
nevedomej nedbanlivosti, pričom žalovaná sa z tejto zodpovednosti nevyvinila. Je potrebné dodať, že
rozhodnutie správneho orgánu vo veci spáchania priestupku nie je pre súd záväzné, nakoľko v zmysle
§ 193 Civilného sporového poriadku („C.s.p.“) je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov iba o

tom, že bol spáchaný priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a
o tom, kto ho spáchal. Čo sa týka výšky škody, tak táto bola preukázaná pokladničnými dokladmi za
veterinárne ošetrenie a čistenie vozidla, ako aj výpoveďou svedka“.

5. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle zásady úspechu.

6. Proti citovanému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovanej, ktorá namietla, že súd pri
rozhodovaní nebral do úvahy skutočnosť, že pes žalobcu bol na neprimerane dlhom vodítku a ku
kontaktu medzi psami by nedošlo, ak by vodítko nebolo pustené. Zároveň namietla nezákonnosť
rozhodnutia z dôvodu, že protiprávne konanie bolo vyhodnocované príslušným správnym orgánom,

ktorý nepotvrdil tvrdenia žalobcu. Správny orgán zastavil svoje konanie z dôvodu nepreukázania
proti právneho konania. Zároveň súd prvej inštancie nebral do úvahy, že incident sa mal odohrať na
súkromnom pozemku, ktorého podielovou spoluvlastníčkou je aj žalovaná. Poukázala na všeobecne
záväzne nariadenie mesta G. G., podľa ktorého pevnosť vôdzky a jeho dĺžka musí byť psovi primeraná
tak, aby bolo možné psa ovládať v každej situácii a zároveň nebral do úvahy skutočnosť, že ani pes

žalobcu nemal náhubok.

X. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s poukazom
na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku. I. na to, že náhrada škody bola priznaná v zmysle
právnych predpisov, boli preukázané predpoklady vzniku tejto škody. Y. je pravdivá skutočnosť, že

vôdzka na ktorej bol pes žalobcu je dlhá XX až XX metrov. Jedná sa o bežnú vôdzku v dĺžke maximálne 3
metre, pričom ostatné odvolacie dôvody považoval za irelevantné. Taktiež v konaní nebolo preukázané,
že svedkyňa, ktorá viedla psa žalobcu nie je schopná takéhoto psa ovládať a taktiež nie je rozhodujúce
ani to, kde k incidentu došlo. Poukázal na to, že súd nie je viazaný dokazovaním, ktoré vykonal správny
orgán, pričom však aj v tomto rozhodnutí sa uvádza, že k incidentu došlo na pozemku v tom čase

neohradenom a verejne prístupnom bez označenia zákazu vstupu.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,

ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

13. K jednotlivým odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia

ohľadom dĺžky vôdzky psa žalobcu. Z obsahu spisu nevyplývajú dôkazy, ktoré by podporovali jej tvrdenia
o tom, že vôdzka na ktorej bol uviazaný pes žalobcu bola neprimerane dlhá. Pokiaľ sa týka otázky
posúdenia skutočnosti, či pes žalobcu mal náhubok tu odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na
presvedčivé závery súdu prvej inštancie, ktorý jasne a zrozumiteľne vysvetlil svoju úvahu o tom, prečo
považoval za nepodložené tvrdenia žalovanej o tom, že pes žalobcu nemal náhubok vzhľadom na to, že

v tejto veci neboli predložené ďalšie dôkazy je postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní zisteného
skutkového stavu správny a presvedčivý.

14. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky ohľadom miesta incidentu z pripojeného priestupkového spisu
bolo preukázané, že v čase incidentu predmetný pozemok nebol ohradený a taktiež nebol označený ako

súkromný pozemok, preto tieto skutočnosti vo vzťahu k predmetu konania nie sú relevantné, tak ako to
správne uviedol súd prvej inštancie.

15. Rovnako sa súd prvej inštancie správne vyporiadal aj s námietkou, že v priestupkovom konaní
nebola žalovaná uznaná vinnou. Odvolací súd v tejto skutočnosti uvádza, že aj v prípade, ak určité

konanie nenaplní skutkovú podstatu priestupku, či trestného činu táto skutočnosť neznamená sama o
sebe, že predmetné konanie nezakladá nárok na občianskoprávnu zodpovednosť v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka, na ktoré správne poukázal súd prvej inštancie.

16. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie dôsledne vykonal hodnotenie dôkazov

podľa zásad uvedených v § 191 ods. 1 CSP, kedy zhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti s
prihliadnutím na to, čo počas konania vyšlo najavo a jeho závery majú logické opodstatnenie.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).