Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/136/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210243
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717210243.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom v Žiline, Hodžova 11, proti žalovanému: Q. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, V. - W., o zaplatenie 5.464,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 6Csp/138/2017-77 zo dňa 13.2.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 6Csp/138/2017-77 zo dňa 13.2.2018 zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 5.464,55 eur spolu s úrokom vo výške 250,81 eur, úrokom z
omeškania vo výške 2,48 eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.464,55 eur od

07.07.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd
žalobu zamietol. Zároveň žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podanou žalobou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 5.464,55 eur spolu s príslušenstvom, ako aj trov konania na tom skutkovom a právnom základe,
že dňa 16.11.2015 uzavrel úverovú zmluvu č. 262572, na základe ktorej mu poskytol sumu vo výške
6.000,- eur. Žalovaný predmetnú sumu sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach.

Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas, preto žalobca na základe
výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o jej predčasnej splatnosti dňa 26.6.2017 a to po
zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia zo dňa 21.4.2017. Ku dňu
predčasnému zosplatneniu, t.j. k 26.6.2017 predstavoval dlh žalovaného 5.777,84 eur, pozostávajúcej
z istiny vo výške 5.464,55 eur úrokov vo výške 250,81 eur, úrokov z omeškania vo výške 2,48 eur a
poplatkov vo výške 60,- eur, ktoré si však žalobca neuplatnil.
Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, § 488, § 489 Občianskeho zákonníka,

§ 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497, § 503 ods. 1 prvá veta
Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. a § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanými právnymi
predpismi v žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Konštatoval,že v danom prípade je predmetom konania nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd na niektoré
skutočností prihliadal ex offo. Zmluva o úvere bola uzatvorená za účinnosti zák. č. 129/2010 Z.z. a
po preskúmaní zmluvy súd konštatoval, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.

Bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému 6.000,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť v 108 pravidelných
mesačných splátkach. Žalovaný si svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil, preto
žalobca v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru ku dňu 26.6.2017. Zo žalobcom predloženého prehľadu splácania mal súd preukázanú históriu

splátok a mal preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 5.464,55 eur
spolu so zmluvnými úrokmi do predčasnej splatnosti úveru tak, ako ich vyčíslil vo výroku rozsudku. Vo
zvyšnej časti však žalobu zamietol, keď konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania až márnym
uplynutím dodatočne poskytnutej lehoty na úhradu dlhu, t.j. ku dňu 7.7.2017. Žalobca má nárok na
riadne dojednané úroky z úveru, avšak len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Zmluvný úrok
je odplata za užívanie požičanej sumy, pričom je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné

prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba zmluvného úroku sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. V
súlade s ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je záväzok platiť úroky splatný so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Nakoľko záväzok vrátiť peňažné prostriedky je splatný ku dňu vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, k rovnakému dňu je splatný aj záväzok platiť dohodnuté úroky. Obchodný
zákonník rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, od spôsobu splatenia istiny

úveru, t.j. jednorázovo alebo v splátkach. Zmluvné úroky prislúchali žalobcovi len do doby splatnosti
dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nastáva stav, kedy dlžník nemá taký právny
titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, teda nie je dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky,
ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkov. V opačnom prípade by bol
založenýústavnenekonformnýstav,kdebyspotrebiteľbolvystavenývšetkýchsankčnýmmechanizmom

vynútenia plnenia a veriteľ by naďalej „pohodlne inkasoval“ úroky z úveru. Išlo by o právny stav, kedy
by sa fakticky popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku. Preto nemožno sa domáhať
zaplatenia príslušenstva z príslušenstva. Prijatím opačného záveru by mohol veriteľ „donekonečna“
inkasovať príslušenstvo z príslušenstva (úroky z úrokov), čo by viedlo k tomu, že priznané príslušenstvo
z istiny by už nebolo posudzované ako príslušenstvo pohľadávky, ale ako novovzniknutá samostatná

pohľadávka. Preto s poukazom na uvedené v časti žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1, § 261 ods. 1, 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, v ktorej bola žaloba zamietnutá, podal žalobca odvolanie.
V odvolaní uviedol, že s argumentmi súdu prvej inštancie, pokiaľ tento v časti žalobu zamietol, sa

nestotožňuje a považuje rozsudok v tejto napadnutej časti za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým,
že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca má za to, že nárok na
zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov, až po jej vrátenie, teda aj po predčasnom
zosplatnení.Vtejtosúvislostipoukázalnaniektorérozsudkuodvolacíchsúdovpojednávajúcichobdobnú
problematiku. Odvolateľ tvrdí, že či už z oznámenia žalobcu, že sa celý úver stav splatný alebo

odstúpenie od zmluvy nevylučujú, aby bol dlžník pri omeškaní s vrátením úveru povinný platiť ako úroky
z úveru, ktoré predstavujú cenu - odplatu za prenechanie peňažných prostriedkov na ich využívanie
(nie odplatu podľa § 499 Obchodného zákonníka za dohodnutie záväzku poskytnúť úver), tak aj úroky
z omeškania, ktoré sú sankciou za porušenie povinností, t.j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas.
Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v

napadnutom rozsahu zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie aj v zamietnutom rozsahu a žalovaného
zaviaže povinnosťou uhradiť dlh tak, ako si ho žalobca podanou žalobou uplatnil v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a zároveň žalovanému uloží povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania,
ktoré vznikli žalobcovi zaplatením súdneho poplatku z odvolania.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP) bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario a v spojení s ust. § 219
ods. 3 O.s.p. odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa ust. § 387 ods. 1,2
CSP v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správne. V odvolaním nenapadnutej časti zostal
rozsudok okresného súdu nedotknutý.

4. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
potrebnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol asvoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je zrozumiteľné, jasné a vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z
uvedených dôvodov sa potom krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

5. S poukazom na vyššie uvedené nemohol odvolací súd prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých
založilsvojeodvolanie,ktoréodvolacísúdnepovažovalzadôvodné.Ajpodľaodvolaciehosúdužalovaný
sa dostal do omeškania až márnym uplynutím dodatočne poskytnutej lehoty na úhradu dlhu, t.j. ku dňu

7.7.2017. Žalobca má nárok na riadne dojednané úroky z úveru, no len do vyhlásenia splatnosti úveru.
Záväzok vrátiť peňažné prostriedky je splatný ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti a k rovnakému
dňu je splatný aj záväzok platiť dohodnuté úroky. Nie je dôvod na to, aby veriteľ mal nárok na úroky,
ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Keďže však došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru, k rovnakému dňu je splatný aj záväzok platiť dohodnuté úroky. Zmluvné
úroky prislúchajú žalobcovi len do doby splatnosti úveru. Správne preto súd prvej inštancie v časti žalobu

zamietol ako nedôvodnú, keď odvolací súd v tomto rozhodnutí nezistil žiadne pochybenie a potvrdil ho
ako vecne správne.

6. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)