Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/132/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207150
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316207150.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobcov 1. Poľnolesy, s.r.o.,

Ruská Poruba č. 93, IČO: 48 089 656, 2. Poľnolesy Dubina, s.r.o., Ruská Poruba č. 93, IČO: 36 493
422, zastúpených Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského 1735/29, Dolný
Kubín, proti žalovaným 1. DAGRO, s.r.o., Štefánikova 35, Humenné, IČO: 44 456 387, zastúpenému
JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom, Štúrova 20, Košice, 2. Urbárska spoločnosť - pozemkové
spoločenstvo Ruská Poruba, Ruská Poruba, IČO: 37 938 592, o neplatnosť nájomnej zmluvy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcom právo na náhradu trov konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali dňa 2.8.2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadali určiť, že nájomná
zmluva uzatvorená dňa 1.5.2015 medzi žalovaným v 1. rade ako nájomcom a žalovaným v 2. rade ako
prenajímateľom, je absolútne neplatná.

2. Podanú žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 2. rade uzatvoril Zmluvu o predaji časti podniku so
subjektom J.. B. Q. - SHR, na základe ktorej prešlo na žalobcu právo výkonu práva nájmu na spoločnej

nehnuteľnosti v správe žalovaného v 2. rade a to k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX a LV č. XXX
v kat. území O. G., v zmysle nájomnej zmluvy z 25.2.2005, uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade ako
prenajímateľom a pôvodným nájomcom J.. B. Q..

Žalobca v 2. rade v roku 2015 zistil na podklade kontrol zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry
(ďalej len PPA), že žalovaný v 2. rade ako prenajímateľ uzavrel s tretím subjektom a to žalovaným v 1.
radeZmluvuonájmepodľaZák.č.504/2003Z.z.nadobuurčitúod9.5.2015do31.12.2019.Predmetom

zmluvy o nájme boli pozemky, totožné s pozemkami, ktoré mal v prenájme žalobca v 2. rade.

Žalobca v 2. rade uvedené pozemky prenajal podnájomnou zmluvou svojej dcérskej obchodnej
spoločnosti,ktorávdanomsporevystupujeakožalobcav1.rade.Keďžežalovanýv2.rademalužplatne
a účinne uzatvorenú zmluvu so žalobcom v 2. rade, v rozpore so zákonom uzatvoril ďalšiu nájomnú
zmluvu a tak obmedzil nárok žalobcov v 1. a 2. rade brať a poberať plody a úžitky z prenajatej pôdy a
uplatniť si nárok na dotácie na PPA.

O naliehavosti a záujme žalobcov na určení absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa
1.5.2015 medzi žalovanými, svedčí aj právoplatné rozhodnutie PPA, ktorým táto neschválila žalobcovi v
2. rade poskytnutie podpory jednak formou jednorazovej platby, ako aj doplnkovej vnútroštátnej platby abola jej uložená sankcia vo výške 1 881,68 eur. Zároveň uviedli, že naliehavý právny záujem na vyriešení
otázky absolútnej neplatnosti vyplýva už zo samotnej skutkovej a právnej situácie, keďže od posúdenia
tejto otázky bude závisieť aj posudzovanie oprávnenosti nárokov na vyplatenie priamych platieb od PPA

tak vo vzťahu k žalobcom, ako aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Preto je záujem žalobcov na tejto
otázke eminentný a nie je možné ju vyriešiť iným spôsobom ako rozhodnutím súdu.

Žalobcovia uviedli, že dôvodmi absolútnej neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými je to, že
zmluva mala byť podľa Zák. č. 504/2003 Z. z. uzatvorená minimálne na dobu päť rokov, musí obsahovať

jasné vyjadrenie predmetu nájmu, prinajmenšom aspoň odkaz na prílohu vo forme listov vlastníctva.
Uzatvorená zmluva je neurčitá a nejasná. Odporuje zákonu a aj ho porušuje a to k prvotnému vzťahu
medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom v 2. rade, keďže zmluva medzi nimi nikdy nebola vyhlásená za
neplatnú a zmluvné strany sa nedohodli písomne na jej ukončení. Nikto nemôže previesť na iného viac
práv, ako sám má a preto žalovaný v 2. rade nemohol uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalovaným v 1. rade,
o nájme tých istých nehnuteľností, ktoré už boli predmetom inej nájomnej zmluvy. Tento nájomný vzťah

nebol žiadnou zo zmluvných strán vypovedaný, resp. ukončený. Zmluva uzatvorená medzi žalovanými
je teda neplatná.

3. Žalovaný v 1. rade žiadal, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú. Poukázal na to, že dňa
25.2.2005 bola uzatvorená nájomná zmluva medzi žalovaným v 2. rade a J.. B. Q. a k tejto zmluve

bol uzatvorený dodatok. V zmysle zmluvy a dodatku bol J.. B. Q. povinný platiť za užívanie predmetu
nájmu nájomné vo výške 11,62 eur za 1 hektár prenajatej pôdy. Nájomné za rok 2014 neuhradil v celom
rozsahuažalovanýv2.radeevidujevočinemupohľadávkuvovýške422,52eur.Keďženájomcaneplatil
včas a v celom rozsahu nájomné, žalovaný v 2. rade vypovedal J.. B. Q. výpoveď zmluvy a zaslal mu
dokumentoznačenýako„Ukončenienájomnejzmluvyz25.2.2005“,datovanýdňom27.4.2015.Výpoveď

bola doručená J.. Q. dňa 4.5.2015. Tento list je nevyhnutné akceptovať ako výpoveď nájomnej zmluvy,
pretože z jeho obsahu možno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb zistiť vôľu žalovaného v 2. rade
túto zmluvu vypovedať. Keďže žalovaný v 2. rade mal za to, že výpoveď bola doručená správne, keď
bola doručená subjektu, o ktorom ako jedinom mala a mohla mať vedomosť, že je nájomcom zo zmluvy.
Žalovaný v 2. rade neuzatvoril so žalobcami žiadnu nájomnú zmluvu. V zmluve o predaji časti podniku

chýbazáväzokkupujúcehoprevziaťzáväzkypredávajúcehosúvisiacespodnikom,bačoviac,včlánku3
bod 3.3. zmluvy je výslovne uvedené, že predmetom predaja nie sú žiadne záväzky, pričom je nesporná
povinnosť nájomcu platiť nájomné a existencia záväzku J.. Q. bola zrejmá. Žalovaný v 1. rade preto
považuje zmluvu o predaji časti podniku za absolútne neplatnú a to z dôvodu absencie podstatných
náležitostí požadovaných pre daný typ zmluvy Obchodným zákonníkom. Zmluva o predaji časti podniku

tak v podstate ani neexistuje a k žiadnemu prechodu práv nájmu nikdy nedošlo. Žalovaný v 1. rade a
žalovaný v 2. rade podpísali dňa 9.5.2015 nájomnú zmluvu na prenájom nehnuteľností a k tejto zmluve
bola doložená príloha s parcelnými číslami a výmerami jednotlivých parciel, ktoré sú uvedené na LV č.
XXX a LV č. XXX kat. územie O. G.. Teda zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, pokiaľ ide o
označenie nehnuteľností, ktorých sa týka. Pokiaľ ide o dobu nájmu, nebola dohodnutá na minimálne

päť rokov, ale navrhol ju vlastník pozemkov a žalovaný v 1. rade to akceptoval. Samotná kratšia doba
nájmu automaticky nezakladá neplatnosť celej nájomnej zmluvy. Preto žalovaný v 1. rade žiadal, aby
žaloba bola zamietnutá.

4. Žalovaný v 2. rade tiež považoval žalobu žalobcov za zjavne nedôvodnú. Poukázal na ustanovenie

§ 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavosť právneho záujmu tak ako
ho odôvodnili žalobcovia nie je v danom prípade daný. Žalobcovia sa domáhajú určenia absolútnej
neplatnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými, odôvodňujúc svoj žalobný návrh uzavretím
zmluvy o predaji časti podniku so subjektom J.. B. Q. SHR, ktorou na žalobcu v 2. rade prešlo právo

výkonu práva nájmu na spoločnej nehnuteľnosti v správe žalovaného v 2. rade, vedených na LV č. XXX a
LV č. XXX kat. územie O. G.. Žalobcovia by museli preukázať platný nájomný vzťah medzi subjektom J..
Q. a žalovaným v 2. rade, lebo len právo z platného nájomného vzťahu mohlo byť prevedené na žalobcu
v 2. rade zmluvou o predaji časti podniku. Žalovaný v 2. rade však považuje nájomnú zmluvu uzatvorenú
s J.. B. Q., vrátane jej dodatku, za absolútne neplatný právny úkon. Zmluva a dodatok boli vypracované

J.. Q. a teda žalovaný v 2. rade nezapríčinil absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov. Zmluva a jej
dodatok sú absolútne neplatné, pretože chýba jedna z obligatórnych náležitosti a to označenie predmetu
nájmu. Nájomná zmluva z 25.2.2005 ani jej dodatok neobsahujú individuálne určenie predmetu nájmu,
to znamená presnú špecifikáciu nájmu. Nie je z nej zrejmé, ktoré poľnohospodárske pozemky majúbyť predmetom nájmu a zmluva neobsahuje prílohu, ktorá by pozemky špecifikovala. Zmluva by mala
byť neplatná aj z dôvodu, že bola uzatvorená na dobu neurčitú, najmenej však na 20 rokov, pričom to
odporuje ustanoveniu § 8 ods. 1 Zák. č. 504/2003 Z. z. Súd by mal ako prejudiciálnu otázku posúdiť

platnosť jednak nájomnej zmluvy medzi žalovaným v 2. rade a J.. Q., ako aj platnosť zmluvy o predaji
časti podniku uzatvorenej medzi J.. Q. a žalobcom v 1. rade. Žalovaný v 2. rade namieta tiež platnosť
čestného prehlásenia J.. Q. o tom, že informoval žalovaného v 2. rade o predaji časti svojho podniku.
Dokonca 4.5.2015 prevzal od žalovaného v 2. rade listinu označenú ako „Ukončenie nájomnej zmluvy
z 25.2.2005“ a pri preberaní listiny žiadnym spôsobom nenamietal, že už nie je nájomcom pozemkov.

Žalovaný v 2. rade sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v 1. rade o neplatnosti zmluvy o predaji
časti podniku.

5. Žalobcovia sa k vyjadreniam žalovaných vyjadrili tak, že ukončenie nájomnej zmluvy z 25.2.2005
doručené J.. Q., nemožno v žiadnom prípade považovať za taký právny úkon, ktorý v danej forme
a svojimi účinkami mal ukončiť dvojstranný právny vzťah. Ide o prosté oznámenie skutočnosti, že

valné zhromaždenie schválilo zrušenie nájomnej zmluvy z 25.2.2005, ale chýba samotný prejav vôle
prenajímateľa vypovedať nájomnú zmluvu a oznámiť to nájomcovi. Navyše k prevzatiu tohto oznámenia
J.. Q. došlo až 4.5.2015 a zmluva o predaji časti podniku nadobudla účinnosť už 30.4.2014, a
preto nemožno kvalifikovať toto oznámenie ako právny úkon vyvolávajúci účinky výpovede. Zároveň
žalobcovia tvrdili, že k nájomnej zmluve uzatvorenej medzi žalovanými nie sú evidované žiadne prílohy

a nespomínajú sa ani v zmluve. Zároveň poznamenali, že ak v tejto nájomnej zmluve nebola dohodnutá
doba nájmu na minimálne päť rokov, odporuje to Zák. č. 504/2003 Z. z. Naopak, zmluva uzatvorená
medzi žalovaným v 2. rade a J.. Q. z 25.2.2005 jednoznačne odkazuje na prílohy a to LV č. XXX a
LV č. XXX kat. územie O. G. a neporušila podmienky Zák. č. 504/2003 Z. z., lebo bola uzatvorená na
dobu dlhšiu ako päť rokov. Pokiaľ ide o oznámenie J.. Q. žalovanému v 2. rade, že došlo k uzatvoreniu

zmluvy o predaji časti podniku, tak zákon neupravuje formu, akým spôsobom je to potrebné oznámiť
prenajímateľovi. Prenajímateľ o tejto zmene vedel od roku 2014, lebo mu to oznámil samotný J.. Q.,
ktorý to potvrdil čestným prehlásením.

6. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že dňa 25.2.2015 bola uzatvorená

nájomná zmluva medzi prenajímateľom Urbárskou spoločnosťou - pozemkové spoločenstvo Ruská
Poruba a nájomcom J.. B. Q., predmetom ktorej bol nájom poľnohospodárskej pôdy, parciel zapísaných
na LV č. XXX a LV č. XXX kat. územie O. G.. K tejto nájomnej zmluve bol dňa 23.2.2011 uzatvorený
dodatok, ktorým sa menila výmera prenajatých parciel.

Dňa 30.4.2014 bola uzatvorená zmluva o predaji časti podniku medzi predávajúcim J.. B. Q. - SHR
a kupujúcim spoločnosťou Poľnolesy Dubina, s.r.o., Ruská Poruba, predmetom ktorej bol mimo iného
predaj práva vyplývajúceho z nájomných zmlúv medzi predávajúcim a žalovaným v 2. rade.

Dňa 27.4.2015 žalovaný v 2. rade vyhotovil list označený ako „Ukončenie nájomnej zmluvy zo dňa

25.2.2005“. V tomto liste oznámil J.. B. Q., že valné zhromaždenie schválilo zrušenie nájomnej zmluvy
z 25.2.2005 a jej dodatku č. 1. Zároveň ho vyzvalo na úhradu dlžnej sumy 844,52 eur. J.. B. Q. tento
list osobne prevzal dňa 4.5.2015.

Dňa 1.5.2015 bola uzatvorená zmluva o podnájme poľnohospodárskych pozemkov medzi nájomcom

Poľnolesy Dubina, s.r.o. Ruská Poruba a podnájomcom Poľnolesy, s.r.o. Ruská Poruba, predmetom
ktorej boli poľnohospodárske pozemky skutočne verifikované a uznané PPA, zapísané na listoch
vlastníctva pre kat. územie O. G. a iné.

Dňa 9.5.2015 bola uzatvorená nájomná zmluva medzi prenajímateľom Urbárska spoločnosť -

pozemkové spoločenstvo Ruská Poruba a nájomcom spoločnosťou DAGRO, s.r.o., Štefánikova 35,
Humenné, predmetom ktorej bol nájom poľnohospodárskej pôdy na LV č. XXX a LV č. XXX kat. územie
O. G..

7. Z obsahu spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. XC/XXX/XXXX mal súd za preukázané, že v

tomtokonanísúžalobcami1.Poľnolesy,s.r.o.RuskáPorubaa2.PoľnolesyDubina,s.r.o.,RuskáPoruba
a žalovaným je spoločnosť DAGRO, s.r.o., Štefánikova 35, Humenné. Predmetom konania je uloženie
povinnosti žalovanému zdržať sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do užívania nehnuteľností
žalobcov, nachádzajúcich sa v kat. území O. G..8. Po oboznámení sa s horeuvedenými listinnými dôkazmi a s obsahom žaloby mal súd za preukázané,
že žalobcovia žiadajú, aby súd určil, že nájomná zmluva uzatvorená dňa 1.5.2015 medzi žalovanými

v 1. a 2. rade je absolútne neplatná. Z listinných dôkazov vyplynulo, že dňa 1.5.2015 nebola medzi
žalovanými v 1. a 2. rade uzatvorená žiadna nájomná zmluva a preto nie je možné určiť jej absolútnu
neplatnosť. Z toho dôvodu súd podanú žalobu zamietol.

9. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že nájomná zmluva medzi žalovanými bola uzatvorená

dňa 9.5.2015. Ak by súd aj akceptoval skutočnosť, že žalobca len omylom uviedol nesprávny dátum
uzatvorenia nájomnej zmluvy, podanej žalobe by nebolo možné vyhovieť a súd by ju zamietol z
nasledovných dôvodov.

10. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Žaloba o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy je žalobou podľa § 137 písm. d) CSP, pretože zmluvy a
iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami. Určenie existencie
právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri
určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom,

čo je v prítomnosti. Z opísaných dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa
žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä
z hmotného práva). Nájomná zmluva, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha, bola uzatvorená podľa
Zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných
pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Citovaný zákon nemá ustanovenia o tom, že sa možno

domáhať určenia neplatnosti zmluvy uzatvorenej podľa tohto zákona. Zákon č. 504/2003 Z. z. je pritom
špeciálnymprávnympredpisom,podľaktoréhodochádzaknájmupoľnohospodárskejpôdyav§1ods.1
tohto zákona je uvedené, že nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje
ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa
to vzťahuje na podnájom. Osobitným predpisom sú §§ 663 až 684 Občianskeho zákonníka. Ani podľa

týchto ustanovení OZ nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti nájomnej zmluvy.

12. Súd podanú žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovia nemôžu požadovať, aby sa podanou žalobou
rozhodlo o určení právnej skutočnosti - neplatnosti nájomnej zmluvy, lebo to nevyplýva zo žiadneho
osobitného predpisu. Zároveň súd poukazuje na to, že takéto konanie o určenie neplatnosti nájomnej

zmluvy je nadbytočné, pretože v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XXX/XXXX sa
medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade vedie konanie o to, že žalovaný v 2. rade je povinný zdržať sa
akýchkoľvek neoprávnených zásahov do užívania nehnuteľností, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy,
o určenie neplatnosti ktorej ide v danom konaní. Súd v konaní vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX
bude musieť vyriešiť otázku platnosti všetkých uzatvorených zmlúv tak, aby mohol určiť, či žalovaný

v 1. rade neoprávnene zasahuje do užívania nehnuteľností žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade
nachádzajúcich sa v kat. území O. G.. Teda samostatné konanie o určení neplatnosti nájomnej zmluvy
nemá opodstatnenie, lebo súd v inom konaní bude musieť určiť, ktorá nájomná zmluva a medzi ktorými
subjektmi je platná. Z týchto dôvodov súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu žalobcov zamietol, žalovaní mali v
konaní úspech v celom rozsahu. Preto im súd vo vzťahu k žalobcom priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.