Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200657
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317200657.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobkyne R. S., nar. XX. XX.

XXXX, Z. K. J. XXX, Y. K. J., zast. Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, Karpatská 804/10, Svidník
proti žalovanému Provident Financial, s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava 2, IČO: 35 805 731, zast.
De minimis, spol. s r.o., Lovinského 22, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenia
neplatnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 666,62 eur, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 666,62 eur od 14.2.2017 do zaplatenia, všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 21.5.2012,
v ktorej je uvedený administratívny poplatok, je neprijateľná a z toho dôvodu neplatná.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXX z
21.5.2012, uvedená v bode 1.2 : „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí
poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 5515 eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60

pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 8,58 eur a
poslednú splátku vo výške 8,78 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru, uvedenej v zmluve o
spotrebiteľskom úvere“, je neprijateľná a z toho dôvodu neplatná.

P r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s
tým, že výška trov bude uvedená v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd z a m i e t a návrh žalovaného na spojenie vecí vedených na Okresnom súde Humenné pod

sp. zn. XCsp/XX/XXXX, XCsp/XX/XXXX a XXCsp/XX/XXXX na spoločné konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 26. 1. 2017 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala žalovanému uložiť povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 666,62 eur a uhradiť náhradu trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 21. 5. 2012. Zároveň medzi stranami sporu došlo aj k uzatvoreniu Zmluvy
o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej žalobkyňa mala zaplatiť odmenu za službu žalovaného,

spočívajúcu v preberaní splátok. Žalobkyňa poukázala na to, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. a preto sa považuje úver
za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobkyňa plnila v prospech žalovaného viac ako čerpala, žiadala
vydať od žalovaného bezdôvodné obohatenie.2. Uznesením zo dňa 17. 1. 2018 č.k. XCsp/XX/XXXX-XX v súlade s ustanovením §139 v spojení
s ustanovením §140 ods. 1,2 C.s.p. a §143 ods. 1,2 C.s.p. súd pripustil zmenu petitu žaloby tak,

že žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie 666,62 eur s úrokom z omeškania
a nahradiť trovy konania. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX z 21.5.2012, v ktorej je uvedený administratívny poplatok, je neprijateľná a z toho dôvodu
neplatná. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXX z
21.5.2012, uvedená v bode 1.2: „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí

Poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 515 eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60
pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 8,58 eur a
poslednú splátku vo výške 8,78 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o
spotrebiteľskom úvere“, je neprijateľná a z toho dôvodu neplatná.

3. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach, nesúhlasil so žalobou žalobkyne, žiadal ju zamietnuť

a uplatnil si náhradu trov konania.

Podľa jeho názoru, Zmluva o úvere obsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle §9 ods. 2 písm.
f) zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedené, že konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy
je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Na základe

uvedeného má za to, že v zmluve sa nachádza presná časová špecifikácia jedného konkrétneho dňa,
kedy dôjde ku konečnej splatnosti úveru. Zákon vyžaduje len uvedenie termínu konečnej splatnosti
a nie uvedenie dátumu. Pojmy termín a dátum nie sú synonymami. Právna úprava neustanovuje
presný formát pre naplnenie uvedenej zákonnej náležitosti. Vzhľadom na nastavenie produktov u
žalovaného, preferencie jeho zákazníkov, zvolil žalovaný formát vyjadrenie konečnej splatnosti ako

konkrétny jeden nezameniteľný deň, určený aj pomocou týždňov, podľa toho ako si zákazník želá
predmetný úver splácať. Je to rovnako určité ako výplatný termín, ako náležitosť pracovnej zmluvy.
Žalovaný v zmluve o úvere uviedol termín konečnej splatnosti v presnom časovom formáte, pričom
vzhľadom na absenciu presného zákonného určenia zvolil formát tohto vyjadrenia, ktorý je podľa jeho
skúsenosti pre zákazníka najvhodnejší. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ

č. C-42/15. Žalovaný nezískava žiadnu výhodu, profit, či akúkoľvek úsporu s tým, aký spôsob tohto
vyjadrenie zákonnej náležitosti zvolí vo svojich adhéznych zmluvách.

Argumentácia žalobcu je podľa neho tiež v rozpore s európskou právnou úpravou, pretože smernica
2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere zavádza oproti predchádzajúcej úprave

tzv. maximálnu harmonizáciu, čiže požiadavku na prijatie takej vnútroštátnej právnej úpravy, od ktorej
sa nemožno odchýliť, čo má za následok, že výklad tohto ustanovenia tak ako ho prezentuje žalobca,
neobstojí. Ustanovenie čl. 10 smernice veľmi presne stanovuje náležitosti zmluvy o úvere. Odsek 2 tohto
článku nie je doslovne premietnutý do §9 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom toto ustanovenie
smernice má priamy účinok a je potrebné dať prednosť jeho aplikácii namiesto extenzívnemu

žalobcovmu výkladu. Zákon o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať vždy aplikovať v súlade
so smernicou. Poukázal na jazykové verzie smernice 2008/48/ES za účelom poukázania na nesprávny
výklad zákonného ustanovenia žalobcu. Poukázal, že rovnaký výklad smernice z hľadiska súladu
s vnútroštátnou právnou úpravou zastávajú aj Európska komisia, Slovenská republika a Nemecká
spolková republika, ako aj generálna advokátka Súdneho dvora A. W.. Tieto stanoviská žalovaný pripojil

k písomnému vyjadreniu.

Pokiaľ sa jedná o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia tak uviedol, že žalovaný nikdy
od žiadneho zákazníka neprijal plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich vzájomnej dohode, čím je vylúčené,
žeby sa žalovaný mohol bezdôvodne obohatiť.

Čo sa týka Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, táto je o doplnkovej službe a je samostatnou
akcesorickouzmluvoukzmluveoúvere,noniejepodmienkouzískaniaúveru.Aniprípadnábezúročnosť
a bezpoplatkovosť príslušnej hlavnej zmluvy o úvere nemá žiadny vplyv na obsah akcesorickej zmluvy
o doplnkovej službe, vrátane v nej dojednanej odmeny.

Následne podaním doručeným súdu dňa 27. 3. 2017 žalovaný súdu oznámil, že v danej veci nie
je pasívne vecne legitimovaným, pretože došlo k prevodu všetkých práv a povinností žalovaného,
súvisiacich so Zmluvami, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu a to na nového veriteľa - spoločnosťKRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.. K tomuto podaniu žalovaný predložil Oznámenie o postúpení
pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016, ktorým toto postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalobkyni.

V ďalšom podaní doručenom súdu dňa 24. 7. 2017 žalovaný vzniesol námietku premlčania, keďže už
uplynula subjektívna, ako aj objektívna premlčacia doba. Čo sa týka výšky RPMN, odplaty za dobrovoľné
doplnkové služby či sankcie sa do podkladov pre výpočet RPMN nezapočítavajú s poukazom na
ustanovenie §2 písm. g), ako aj §19 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Administratívny poplatok
si žalovaný účtuje za administráciu, tj. správu úveru a nie je odplatou za užívanie požičanej istiny, ako je

tomu pri úrokoch. Súčasne namietal, že žalobkyňa v danej veci nemá naliehavý právny záujem na určení
neprijateľných zmluvných podmienok. Má za to, že žaloba v časti o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok spadá pod ustanovenie §137 písm. d) C.s.p., ktoré ako podmienku ich procesnej prípustnosti
stanovuje, že ich prípustnosť je výslovne stanovená v osobitnom predpise. Žalobcom podané určovacie
žalobné návrhy túto podmienku procesnej prípustnosti nespĺňajú, preto sú neprípustné a je potrebné ich
zamietnuť. Určovacie žalobné návrhy sú navyše konzumované žalobným návrhom na plnenie.

4. Zástupca žalobkyne vo svojich písomných vyjadreniach mal za to, že úvery sa považujú za bezúročné
a bez poplatkov. Zmluva neobsahovala ani správny údaj o výške RPMN, pretože do výpočtu RPMN
žalovaný nezahrnul poplatok za zabezpečenie splátok úveru, pričom v tomto prípade by RPMN bola
oveľa vyššia. Rovnako Zmluva neobsahovala ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov.

Žalobkyňa ďalej poukázala na ustanovenie §53 Občianskeho zákonníka s tým, že administratívny
poplatok a poplatok za zabezpečenie splátok úveru považuje za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré
sú preto neplatné. Čo sa týka neprijateľných zmluvných podmienok, poukázal na rozsudok Krajského

súdu v Prešove zo dňa 8. 12. 2016 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, ako aj na ďalšie rozhodnutia súdov.

Poukázalnato,žeadministratívnypoplatok,dohodnutývzmluveoúvere,niejepodmienkouindividuálne
dojednanou, pretože z formy zmluvy je nesporné, že spotrebiteľ nemôže ovplyvniť jej obsah, aj keď má
možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy. Dôvodom neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky

je jej neurčitosť v predmete plnenia, keďže v zmluve sa nenachádza predmet plnenia, iba jeho cena, t.j.
administratívny poplatok. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom
vopred známe, pričom výška tohto poplatku značne prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako
úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za niečo závisel na výške poskytnutého úveru (v zásada

20,10% z požičanej sumy). Žalovaný vôbec nevysvetľuje, prečo žiada vyšší poplatok od zákazníka, ktorý
si požičiava vyššiu sumu, ako od toho, ktorému požičiava menej.

Ďalej poukázal na to, že zmluva o zabezpečení splátok úveru zakladá povinnosť obchodného zástupcu
osobne vyberať týždenné splátky za poskytnutý úver primárne v domácnosti dlžníka alebo na inom

dohodnutom mieste a táto služba je poskytovaná za odplatu vo výške 51,5% z poskytnutej istiny úveru.
Tento poplatok je neprijateľný, pretože je netransparentný, neurčitý a neprimerane prevyšuje náklady
na doplnkovú službu spojenú s hotovostným inkasovaním splátok. Žalovaný týmto poplatkom obchádza
správny výpočet RPMN, čím dochádza ku klamaniu spotrebiteľa a nekalej obchodnej praktike.

5. Súd vypočul žalobkyňu a oboznámil sa so žalobou a prílohami, predloženými listinnými dokladmi
a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvou o zabezpečení splátok úveru, prehľadom splátok,
oznámením o postúpení pohľadávok, vyjadreniami strán sporu, rozsudkami slovenských súdov,
návrhom na rozšírenie žaloby, uznesením o pripustení zmeny žaloby, pojednávaniami a zistil nasledovný
skutkový stav.

6. Medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola uzatvorená dňa 21. 5. 2012 Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníčke spotrebiteľský úver
vo výške 1000 eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu 1344,98 eur v 60 týždenných splátkach
pri výške 1. až 59. splátky 20,42 eur a poslednej splátky vo výške 22,20 eur. Splatnosť prvej splátky

bola v 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru bol 7. deň 60. týždňa
po dni uzavretia zmluvy. Výška úroku bola 23,57% p.a. zo sumy úveru, t.j. 143,98 eur a administratívny
poplatok vo výške 201 eur. RPMN bola vo výške 70,38% a priemerná RPMN bola vo výške 46,52%.7. Medzi stranami sporu bola uzatvorená aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru. Žalovaný sa touto
zmluvou zaviazal, že zákazníkovi za odmenu bude počas platnosti tejto zmluvy poskytovať službu
spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol

zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a jej bezodkladnom
použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Žalobkyňa sa zaviazala, že za poskytnutie služby žalovanému zaplatí odmenu vo výške 515
eur, ktorú bude splácať v 60pravidelných týždenných splátkach pri výške 1. až 59. splátky 8,58 eur a
poslednej splátky 8,78 eur.

8. Žalobkyňa súdu predložila výpis z účtu, resp. prehľad splátok a to za obdobie od 16. 10. 2015, kde
počiatočný stav je uvedený žalovaným vo výške 1869,98 eur. Zoznam obsahuje ďalšie splátky, ktoré
žalobkyňa vykonala po dni 16. 10. 2015, pričom posledná zapísaná splátka je z apríla 2016. Na karte sú
zaznamenané údaje - dátum splátky, čiastka, zostatok na úhradu a poradové číslo splátky. Za obdobie
od 16. 10. 2015 do 18. 1. 2016 sú tu zaznamenané splátky žalobkyne v celkovej výške 1532,52 eur.

Ďalšie splátky sú: 6eur, 6eur, 6eur, 15eur, 15 eur, 10 eur, 10 eur, splátka vo výške 20,10 eur, 5 eur, 15
eur a 31 eur. Spolu teda k tejto Karty vyplývajú úhrady žalobkyne v celkovej výške 1666,62 eur. Výšku
tejto sumy žalovaný nenamietal v žiadnom zo svojich podaní

9. Súd na pojednávaní vypočul žalobkyňu, ktorá potvrdila, že v minulosti uzatvorila so žalovaným tri

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože potrebovala finančné prostriedky, dátumy uzatvorenia zmlúv si
však nepamätá. Úvery čerpala postupne tak, že najprv jej bol poskytnutý prvý úver, ktorý splatila vrátane
poplatkov a úrokov, ktoré veriteľ požadoval. Potom jej bol poskytnutý druhý úver, ktorý tiež splatila a
napokon čerpala tretí úver. Peniaze jej boli poskytované v hotovosti.

Zmluvy boli uzatvárané tak, že sa stretla s pracovníčkou žalovaného, ktorá doniesla príslušné tlačivá,
vyplnila ich a žalobkyňa ich podpísala. Od tejto pracovníčky žalobkyňa dostala peniaze v hotovosti,
pričombolojejoznámené,žebudesplácaťkaždýtýždeň.Pracovníčkažalovanéhosižiadnymspôsobom
neoverila možnosť splácania úveru zo strany žalobkyne a ani sa nepýtala na jej solventnosť. Pýtala
sa len to, či žalobkyňa je zamestnaná. Úver bol žalobkyni poskytnutý automaticky na základe toho, že

odpovedala, že je zamestnaná.

Čo sa týka čerpaných finančných prostriedkov zo zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, žalobkyňa
súhlasila s tým, že čerpala finančné prostriedky vo výške 1000 eur. Pred podpisom zmluvy žalobkyni
neboli vysvetlené podmienky poskytnutia úveru. Nebola upozornená ani na to, že spolu so zmluvou

o spotrebiteľskom úvere uzatvára aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, táto zmluva jej nebola
vysvetlená a ani nebola oboznámená o možnosti odmietnuť uzatvorenie tejto zmluvy. Taktiež nemala
možnosť ovplyvniť údaje zo zmlúv a obe zmluvy musela akceptovať ako celok tak, ako jej boli
predložené.Zmluvujejvždydoniesolavypísalpracovníkžalovanéhoažalobkyňajulenpodpísala.Pýtali
sa jej len na zamestnanie, kde ak bola zamestnaná, úver jej bol poskytnutý a to vždy v hotovosti bez

akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia. Čo sa týka zmluvy o zabezpečení splátok úveru, žalobkyňa vôbec
nevie, čo to znamená. Nemala možnosť odmietnuť túto zmluvu podpísať, ani sa jej nikto nepýtal, či ju
chce uzatvoriť. Nikto jej nevysvetlil podmienky uzatvorenia tejto zmluvy, žalobkyňa ani nevie, čo táto
zmluva znamenala. Nemohla ovplyvniť žiadne podmienky uvedené v zmluve a ani sa jej nikto na to
nepýtal, ani sa s ňou o tom nerozprával. Žalobkyňa mohla zmluvu len podpísať ako celok. Bola jej

oznámená výška týždennej splátky, po ktorú si vždy prišiel pracovník žalovaného. Ak žalobkyňa nemala
dostatok financií na týždennú splátku, zobrali si od nej nižšiu sumu, ktorú mala. Výšku splácaných
týždenných splátok pracovník žalovaného zaznamenával do karty, kde tieto splátky aj podpísal. Túto
kartu žalobkyňa súdu predložila. Na otázku súdu, koľko v danom úverovom vzťahu žalovanému uhradila,
žalobkyňu uviedla, že presnú sumu nevie.

10. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o sumu, ktorú žalobkyňa uhradila
žalovanému na splatenie úveru č. XXXXXXXXX, tak vychádzal z údajov uvedených v karte splátok,
kde táto karta zrejme nie je celá kompletná, ale pri riadku č. 1 s dátumom 16. 10. 2015 je uvedený
počiatočný stav 1429,20 eur a zostatok na úhradu 430,78 eur. K sume 1429,20 eur bola pripočítané

ďalšie úhrady žalobkyne s výsledkom, že žalobkyňa celkovo uhradila žalovanému sumu 1666,62 eur.
Rovnako by sa táto suma mala dať vypočítať tak, že z celkovej sumy, ktorú mala žalobkyňa žalovanému
uhradiť, t. j. od sumy 1859,98 eur sa odpočíta zostatok, ktorý je na karte uvedený v riadku 25 a
mala by matematicky vyjsť suma, ktorú žalobkyňa uhradila. Lenže z posledných riadkov Karty vyplýva,že pracovník žalovaného sa zrejme pomýlil pri zapisovaní údajov. Preto je spočítať všetky splátky
žalobkyne, kde výsledná suma je 1666,62 eur s tým, že žalovaný výšku tejto v žalobe vyčíslenej sumy
ako bezdôvodné obohatenie ani nenamietal. Právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že úver bol

žalobkyni poskytnutý dňa 21. 5. 2012 a na tejto karte je prvá platba zaznamenaná 16. 10. 2015. Už z
toho je zrejmé, že žalobkyňa splácala splátky od roku 2012 do roku 2015 a to zrejme vo výške 1429,20
eur. Predchádzajúca karta sa zrejme stratila alebo sa vyplnila. Nemala by byť pochybnosť o tom, že
aké sumy žalobkyňa na úhradu daného úveru vykonala, pretože túto kartu vydal samotný žalovaný a
on do nej dopisoval údaje. Teda nie sú to údaje žalobkyne, ale údaje samotného žalovaného, ktorý ich

ani nerozporoval od začiatku sporu.

Má za to, že žaloba v časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok spadá pod ustanovenie §137
písm. d) C.s.p., ktoré ako podmienku ich procesnej prípustnosti stanovuje, že ich prípustnosť je výslovne
stanovenávosobitnompredpise.Žalobcompodanéurčovaciežalobnénávrhytútopodmienkuprocesnej
prípustnosti nespĺňajú, preto sú neprípustné a je potrebné ich zamietnuť. Určovacie žalobné návrhy sú

navyše konzumované žalobným návrhom na plnenie.

Právny zástupca žalobkyne žiadal žalobe po jej úprave vyhovieť. Žalobkyňa je toho názoru, že
zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, t.j. administratívny poplatok a odplatu za zmluvu o
zabezpečení splátok úveru. Vzhľadom aj na výpoveď žalobkyne je evidentné, že táto čerpala úver na

bežné veci a nemohla si dovoliť taký luxus, aby platila takú vysokú odmenu. Ak by mala možnosť splácať
úver iným spôsobom za nižšie náklady, určite by zvolila iný spôsob. Žalobkyňa nebola poučená o tom,
že má možnosť odmietnuť doplnkovú službu. Všetky listiny, ktoré jej boli dané na podpis, ak chcela úver
čerpať, musela podpísať. Právny zástupca žalobkyne v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia súdov,
napr. rozsudok KS v Prešove sp. zn. XXCo/XXX/XXXX.

Čo sa týka prípustnosti určenia neprijateľných zmluvných podmienok podľa §137 písm. c) a d) C.s.p.,
poukázal na to, že ustanovenie §137 C.s.p. neobsahuje taxatívny, ale len demonštratívny výpočet žalôb
a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie KS v V. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX a rozsudok KS v V. sp. zn.
XXCo/XXX/XXXX z 27. 11. 2017.

K vznesenej námietke premlčania uviedol, že táto je nedôvodná. Žalobkyňa sa dozvedela o tom, že
môže žiadať vydať bezdôvodné obohatenie, resp. to čo preplatila na poskytnutý úver, až od Združenia
ochrany občana spotrebiteľa HOOS v júni 2016. Žaloba bola podaná na súd 26. 1. 2017, teda od júna
2016 neubehla dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Čo sa

týka objektívnej premlčacej doby, tu treba aplikovať 10 objektívnu premlčaciu dobu a to vzhľadom na
konštantnú rozhodovaciu prax, kde súdy opakovane konštatujú, že konanie spoločnosti, ktorá sústavne
dlhodobo vo veľkom rozsahu poskytuje úvery a využíva taktiež neprijateľné zmluvné podmienky, sa nedá
chápať ináč ako úmysel obohatiť sa na úkor svojich spotrebiteľov. Teda ani objektívna premlčacia doba
neuplynula, pretože v danej veci bol úver poskytnutý v r. 2012. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok

KS v V. XXCo/XXX/XXXX z 12. 12. 2017, ktorý bol vydaný v obdobnej veci, ako je táto prejednávaná vec.

11. Podľa ustanovenia §1 ods. 2 Zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon“),
platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) Zák. č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie

a.) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b.) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.Podľa ustanovenia §9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a.) druh spotrebiteľského úveru,

b.) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c.) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d.) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e.) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f.) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g.) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h.) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i.) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j.) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k.) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l.) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m.) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n.) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o.) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p.) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q.) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r.) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s.) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t.) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u.) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v.) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w.) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x.) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y.) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úverpri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §11 ods. 4 Zák. č. 129/2010 Z. z., účinného od 1. 1. 2018, spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a

bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

12. Podľa ustanovenia §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen,,Zákon
o ochrane spotrebiteľa“), platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi stranami

sporu, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.

Podľa ustanovenia §8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje
za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od

kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť,
že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa ustanovenia §8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje,
ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným

spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej
praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ
prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

13. Podľa ustanovenia §3 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky

zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a
orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z
občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich

dohodou.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1,2 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosťoboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia §456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať

tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ustanovenia §458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

14. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu zo
zmluvy o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá dňa 21. 5. 2012. Na základe tejto zmluvy

žalobkyňa ako dlžník čerpala od žalovaného ako veriteľa finančné prostriedky a to vo výške 1000 eur.

Taktiež mal súd za preukázané, že žalobkyňa v danom úverovom vzťahu žalovanému už uhradila sumu
1666,62 eur, ktorú žalovaný nenamietal.

16. V danom prípade je nesporné a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobkyňou, ktorá je
fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalobkyne v tejto zmluve identifikačnými
znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom

občianskeho preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou
a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v
Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo. Súd má za to,že ak by na dané právne vzťahy bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu
postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a

použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah

zmluvy nemení.

Zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle §52 Občianskeho
zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie,
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

17. Uzatvorená úverová zmluva je tiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.
z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona
(§1 ods. 2 zákona). Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje
spotrebiteľské úvery a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej boli poskytnuté

spotrebiteľské úvery na iný účel ako výkon povolania alebo podnikania. Podľa citovaného zákona
obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania zmluvy
a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN),
výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona). V
súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť

uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. V prejednávanej veci zmluva o úvere, uzatvorená medzi stranami sporu, neobsahuje údaj o dobe
trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských
úveroch).

Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne a to uvedením konkrétneho dňa,
mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej
náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že vzmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X R. XXX/
XX, rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 19.11.2013, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, rozsudok Krajského
súdu v V. zo dňa 30.05.2012, sp. zn. XCo/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 25.02.2014,

sp. zn. XCo/XXX/XXXX) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných
prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto
slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedeného ustanovenia je to, aby spotrebiteľ

už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v O. O. zo dňa 19.9.2012, sp. zn.
XXCo/XXX/XXXX.

Pozri aj rozhodnutie Krajského súdu O. O. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX,
Krajského súdu I. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, Krajského súdu v V. sp. zn. XCo/
XXX/XXXX, sp. zn. XXCo/X/XXXX.

V zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch explicitne

vyjadruje ako jednu z obligatórnych náležitostí údaj o konečnej splatnosti. Tento údaj musí byť v zmluve
výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru,
nejednoznačne určený deň stanovený počtom dní od uzavretia zmluvy). Počet a výška splátok úveru
je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej
splatnosti úveru. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Ž.

sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 27.05.2014 v obdobnej veci, podľa ktorého dôsledkom absencie údaja o
konečnej splatnosti úveru je, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Je potrebné si uvedomiť, že zákon o spotrebiteľských úveroch je nutné vnímať ako právny predpis
slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu. Súd sa nestotožňuje s

názorom žalovaného, že konečnú splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých splátok (v
danom prípade 7. deň šesťdesiateho týždňa po uzavretí zmluvy). Inak by zákonodarca neuviedol ako
ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Spotrebiteľ by mal mať presne určené do kedy má úver splácať a ponechať to na
počítaní v danom prípade 60 týždňov nie je naplnením účelu spomínaného zákonného ustanovenia.

Navyše je náročnejšie počítanie lehôt podľa týždňov, ako bežné určenie splátok úveru podľa mesiacov.
Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu splátok,
pretože inak by sa uspokojil s už so spomínanou ďalšou náležitosťou podľa §9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z.z. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a preto termín konečnej splatnosti úveru
je potrebné určiť dátumovo (viď aj rozsudok Krajského súdu v Ž. sp. zn. XCo/XXX/XXXX).

Možno dať žalovanému za pravdu, že smernica Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/A. z
23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere predstavuje tzv. maximálnu harmonizáciu, ktorá
znamená, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujú od ustanovení tejto smernice (čl. 22 ods. 1). Súd však nezistil, že by záver o chýbajúcej

náležitosti zmluvy vyslovený v tomto rozsudku bol v rozpore s danou smernicou. Podľa čl. 10 ods. 2
písm. c) smernice totiž zmluva o spotrebiteľskom úvere má uvádzať aj dĺžku trvania zmluvy o úvere.
Ustanovenie §9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. a výklad súdu k týmto ustanoveniam nie sú v
rozpore s vyššie citovanou smernicou.

19. Ďalej súd má za preukázané, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú náležitosti v zmysle
ustanovenia §9 ods. 2 písm. j). Aj keď uvedená listina obsahuje výšku RPMN a celkovú čiastku, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, neobsahuje však všetky predpoklady, použité na výpočet tejto RPMN. Spôsob
výpočtu RPMN je uvedený v prílohe č. 2 citovaného zákona, pričom podkladom pre výpočet RPMN je
číslo posledného čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom

prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky alebo platby
poplatkov, výška splátky alebo platby poplatkov a interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi
dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Súd má za to, že Zmluvy
o úvere uvedené neobsahuje.,,Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ust. §11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov

použitých na výpočet RPMN (§9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému
odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité
na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje

uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité
pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené
aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že
je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad
súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu V. sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 11.05.2017.

Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v V. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa
03.11.2016, sp. zn. XCo/X/XXXX zo dňa 06.04.2017.

20. Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluvách o úvere absentuje aj ďalší
údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. k) a to údaj

o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška
mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v
súlade s uvedeným zákonným ustanovením.

V zmluve sa uvádza len výška splátky bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva

obsahovalavýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Zákonomstanovenéčlenenie
a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa
dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj
nároky, na ktoré nemá právo.

Zuvedenéhojezrejmé,žepovinnýmináležitosťamizmluvyospotrebiteľskomúverepodľaúpravyplatnej
v čase uzatvorenia zmlúv medzi žalobkyňou a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených
zložiekspotrebiteľskéhoúveru,tedatakkistine,akoajkúrokomainýmpoplatkom.Jetedajednoznačne,
že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich

počet a termín splátok.

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom

úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie
NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX).

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. XCo/XXX/XXXX Krajský súd v V. uviedol -„Jednou z
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje
ako bezúročný a bez poplatkov.“Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Okresného súdu I. sp. zn.
XXC/XXX/XXXX zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu P. W. sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 02.02.2016,

Okresného súdu V. sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v V. sp. zn. XXCo/XX/
XXXX zo dňa 01.12.2015, Krajského súdu v I. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 27.09.2016, Krajského
súdu v S. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 12.10.2016, Krajského súdu v Ž. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo
dňa 26.01.2017, Okresného súdu J. Q. sp. zn. XCsp/XX/XXXX zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v
Ž. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 29.11.2016, Krajského súdu Ž. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, Krajského

súdu I. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, Krajského súdu v V. sp. zn. XCo/XX/XXXX, sp. zn. XCo/XXX/XXXX,
sp. zn. XCo/XXX/XXXX, sp. zn. XXCo/XX/XXXX, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX.

Účelom náležitostí ustanovených v §9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je informovanie
spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo
mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť

istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky,
teda odplatu žalobcu. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných
ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej
forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou
splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide

o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

21. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver
je potrebné podľa ustanovenia §11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za
bezúročný a bez poplatkov.

22. Žalovaný v ďalšom tiež odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa
09.11.2016 v právnej veci D.-XX/XX, Home Credit Slovakia, a.s. c/a S. O..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.

2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch
neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec

smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o
úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že
zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský

zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie

splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To

však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, žežiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať

o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa

o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku pod sp.zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 8. 12.
2016, kde v bode 28 mimo iného odvolací súd uviedol, že „zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru
EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok

spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade si však musíme
uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je
oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo
veci D.-XX/XX poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval

k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.“.

Súd je preto názoru, že napriek citovanému rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských
úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich,
tak ako to ustanovuje §11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

23. Žalovanému tak vznikol na základe zmluvy o úvere nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov,
ktoré z jeho strany boli žalobkyni reálne poskytnuté a to vo výške 1000 eur. Doposiaľ však žalobkyňa
žalovanému zaplatila už sumu 1666,62 eur a na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie
vo výške 666,62 eur. Preto súd žalobe žalobkyne v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na vydanie

bezdôvodného obohatenia v uvedenej výške.

Súd má za to, že pasívne vecne ligitimovaný je v danej veci žalovaný, a nie spoločnosť KRUK Česká a
Slovenská republika, s.r.o., na ktorú mala byť pohľadávka zo zmluvy o úvere postúpená. K uzatvoreniu
zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou žalovaného a KRUK Česká a Slovenská republika,

s.r.o. došlo na základe Zmluvy zo dňa 16. 12. 2016. Žalobkyňa však vykonala úhrady ešte v prospech
spoločnostižalovanéhopredpostúpenímpohľadávkyatedanaúkoržalobkynesabezdôvodneobohatila
spoločnosť žalovaného, nie spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.. V zmysle vyššie
citovaného ustanovenia §451 Občianskeho zákonníka, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie má
ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, čo je v danej veci spoločnosť žalovaného.

Súd nemal ani za preukázané, že by z predmetnej zmluvy pohľadávka voči žalobkyni bola postúpená
na iný subjekt. Danú skutočnosť žalovaný súdu nepreukázal a ani žalobkyňa nepotvrdila, žeby o
danej skutočnosti mala vedomosť. Preto súd v danej veci mal jednoznačne preukázanú pasívnu vecnú
legitimáciu žalovanej spoločnosti a súd žalobe žalobkyne v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na

vydanie bezdôvodného obohatenia v uvedenej výške.

24. Žalovaný namietal premlčanie uplatneného nároku žalobcu a to z dôvodu uplynutia subjektívnej a aj
objektívnej premlčacej doby. Súd sa preto s touto námietkou musel vysporiadať.Podľaustanovenia§107odsek1a2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Vo vzťahu k tejto námietke žalovaného súd uvádza, že pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčania doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a objektívna trojročná
premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. desaťročná pri
úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade však podľa názoru súdu objektívna premlčacia
doba je desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného súd považuje za úmyselné.

Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a jeho
povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto
ak žalovaný obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch tým, že ním predložená úverová zmluvy
nemá zákonom stanovené náležitosti, toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

Súd poukazuje na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutiach odvolacích súdov a to
Krajského súdu v V. sp. zn. XCo/XXX/XXXX, XCo/X/XXXX, XCo/XX/XXXX, XCo/XXX/XXXX, XCo/
XX/XXXX, XXCo/XX,XX,XX/XXXX, XXCo/XX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX, XXCo/XX/
XXXX, XXCo/XXX/XXXX rozsudok Krajského súdu Ž. sp. zn. XCo/XXX/XXXX.

Pokiaľ sa jedná o subjektívnu premlčaciu dobu, súd je toho názoru že táto začala plynúť v mesiaci
jún 2016, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že na strane žalovaného na jej úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniu tým, že plnila z úverovej zmluvy aj nároky na ktoré v zmysle zákona žalovanému nárok
nevznikol. Žalobkyňa danú skutočnosť uviedla v žalobe, ktorú podala na súde dňa 26. 1. 2017, teda

počas plynutia subjektívnej premlčacej doby.

Žalobkyňa plnila žalovanému v dobrej viere že mu hradí nároky, ktoré si žalovaný nárokoval v zmysle
zmluvných dojednaní, ktoré už v tom čase mali byť dojednané v súlade s platnou právnou úpravou.
Žalobkyňa však žalovanému uhradil úroky a poplatky na ktoré žalobcovi nárok nevznikol, tak ako to súd

uviedol v predchádzajúcich odsekoch a neznalosť žalobkyne ako spotrebiteľa v čase plnenia, že plnila
to čo nemala, nemôže byť posudzovaná v jej neprospech. Aj zákonná formulácia plynutia premlčacej
doby na vydanie bezdôvodného obohatenia je koncipovaná tak, že subjektívna premlčacia doba začína
plynúť až odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Pri samotných úhradách spotrebiteľ plní titulom uzatvorenej zmluvy a vzhľadom na obvyklé

právne vedomie vôbec si nie je vedomý toho, že prijatím jeho platieb dochádza na strane dodávateľa
k vzniku bezdôvodného obohatenia. Samozrejme nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže
byť uplatňovaný v neurčitom časovom intervale a práve danému účelu zodpovedná zákonná úprava
stanovujúca objektívnu premlčaciu dobu.

Súd preto považoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného za nedôvodnú.

25. Je nepochybné, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, keďže prijal od nej plnenie
vo výške 666,62 eur. Preto žalovanému vznikla aj povinnosť uhradiť žalobkyni úroky z omeškania. Súd
priznal žalobkyni podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého

výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a to odo dňa nasledujúceho
po doručení žaloby žalovanému (žaloba bola žalovanému doručená dňa 13. 2. 2017), keďže doručenie
žaloby súd považoval za kvalifikovanú výzvu na zaplatenie sumy 666,62 eur.

26. Okrem nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl. žalobkyňa si uplatnila aj nárok na

určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a to zmluvnej podmienky v zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX z 21.5.2012, v ktorej je uvedený administratívny poplatok a zmluvnej podmienky
v zmluve o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXX z 21.5.2012, uvedenej v bode 1.2.. Súd žalobe
žalobkyne vyhovel aj v tejto časti, pretože citované zmluvné podmienky súd považoval za neplatné spoukazom na ustanovenie §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením §11 ods. 4 Zák.
č. 129/2010 Z.z., účinného od 1. 1. 2018, v zmysle ktorého sa spotrebiteľ môže domáhať neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Citované ustanovenie §11 ods. 4 Zák. č. 129/2010 Z.z. súd považuje

za procesné ustanovenie, ktoré v čase rozhodovania v danej veci, bolo účinné a teda je potrebné ho
aplikovať aj v danej veci.

Súd poukazuje, že tieto Zmluvy sú typickými formulárovými zmluvami, ktoré uzatvoril dodávateľ so
spotrebiteľomatedajednoznačnesajednáozmluvyspotrebiteľskévzmyslepríslušnýchustanovení§52

a nasl. Občianskeho zákonníka. Citované zmluvné podmienky súd považoval za neprijateľné, pretože
súd má za to, že neboli individuálne dohodnuté a súčasne jednoznačne spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán a to na úkor žalobcu ako spotrebiteľa.

27. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného o nemožnosti rozhodnúť o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky podľa ustanovenia §298 C.s.p. žalobami upravenými v ustanovení §137 písm. c) a d)

C.s.p.. Z ustanovenia §137 C.s.p. jednoznačne vyplýva záver, že obsahuje iba demonštratívny výpočet
žalôb. V zmysle ustanovenia §298 ods. 1 C.s.p. môže súd v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez
návrhu určiť, že zmluvná podmienka, používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Zákonná konštrukcia ods. 2 citovaného ustanovenia ukladá iba povinnosť súdu
uviesť vo výroku rozhodnutia znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v prípade, ak určil niektorú zo

zmluvnýchpodmienokkspotrebiteľskejzmluvezaneprijateľnúalebopriznalakékoľvekplnenieuvedenej
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Teda nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že určovacie
žalobnénávrhysú konzumovanéžalobnýmnávrhomnaplnenie.Rovnakýnázorvobdobnejvecivyslovil
aj Krajský súd v V. v uznesení zo dňa 26. 10. 2017 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX.

28. Súd konštatuje, že v danej veci žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neprijateľných
zmluvných podmienok. V danej veci bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
naliehavého právneho záujmu nespočíva na žalobkyni, keďže tento vyplýva priamo zo zákona. Zo
samotného ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobkyne ako
spotrebiteľky na určenie neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu

v postavení účastníka tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Platí, že členské štáty
zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva
bola podľa týchto podmienok na ďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované
existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k
uplatneniuprávnaplnenievyplývajúcichztakejtoneprijateľnejpodmienky,akoanito,kedysaspotrebiteľ
domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí D.-XXX/X potvrdil,
že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť

ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady
93/13/EHS. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľky má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ustanovenia §3 ods. 3 Zák. č. 250/2007 Z.z.,
z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s
judikatúrou Európskeho Súdneho dvora a ochranou spotrebiteľa a to slabšej zmluvnej strany (porovnaj

uznesenie Krajského súdu v V. zo dňa 26. 10. 2017 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).

29. Pokiaľ sa jedná o administratívny poplatok vo výške vo výške 201 eur, ktorý žalobkyňa žalovanému
uhradila v súvislosti s poskytnutým úverom, je zrejmé, že tento poplatok umelo navyšuje odplatu v
prospech dodávateľa, pričom tento poplatok predstavuje 20,1% poskytnutého úveru. Avšak z úverovej

zmluvy nie je vôbec zrejmé, za akú službu mala žalobkyňa daný poplatok uhradiť. Samotná neurčitosť
administratívneho poplatku vedie k záveru, že takýto poplatok je neprijateľný. Za neurčitý poplatok je
pritom možné opodstatnene považovať aj nekonkrétny poplatok a poplatok za neuzavretý a presne
nevypočítaný okruh plnení. Takéto dojednanie súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku a
teda za podmienku neplatnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán na úkor spotrebiteľa - žalobkyne. Na základe tejto zmluvnej podmienky teda žalobkyni nevznikla
povinnosť administratívny poplatok žalovanému zaplatiť.Súd v tomto smere poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove
sp. zn. XXCo/XXX/XXXX: ,,Sporné poplatky (administratívny poplatok, poplatok za zabezpečenie
splátok úveru) nie sú úrokmi, ale poplatkami, ktorým by v štandardných úverových vzťahoch mali

korešpondovať náklady za plnenia skutočne vykonané v prospech spotrebiteľa, v jeho záujme a
teda nepochybne, na skvalitnenie služby. Žalovaná sa spornými administratívnymi poplatkami snaží
sledovať tzv. doplnkovú službu. Pri štandardnom úverovaní, by za určitých okolností, mohli tieto poplatky
predstavovať tzv. vedľajšie cenové dojednanie. Doplnkové služby a vedľajšie plnenia nie sú hlavným
predmetom zmluvy. Hlavným predmetom plnenia a hlavným cenovým dojednaním pri spotrebiteľskom

úvere, je predovšetkým úver a úroky za úver. Pre právne posúdenie je zásadnou skutočnosť, že
podstatou a hlavným cieľom zmluvy bolo získať úver. Ako je zrejmé z § 53 ods. 1 OZ, ten explicitne
vylučuje zo súdneho prieskumu hlavný predmet plnenia a primeranosť jeho ceny. Nie teda poplatky,
ktoré, ak by boli platné, tak by mohli predstavovať vedľajšie cenové dojednanie, ktoré však súdnemu
prieskumu podliehať musia aj v súlade s požiadavkami komunitárneho práva so zreteľom na ochranu
spotrebiteľa.“

30. Žalobkyňa okrem splátok úveru mala uhrádzať aj odmenu, ktorá mala byť dohodnutá v bode 1.2.
zmluvy o zabezpečí splátok úveru vo výške 515 eur.

Súdjetohonázoru,žetzv.zmluvaozabezpečenísplátokúveru,bolalenumelovytvorenážalovanýmako

samostatná zmluva, aj keď je nadväzujúca na príslušnú úverovú zmluvu. V skutočnosti však je potrebné
ich vnímať ako súčasť úverovej zmluvy, pretože prestavuje len spôsob splácania úveru formou osobných
výberov splátok za službu, ktorá bola viazaná na samotný poskytnutý úver. Jedná sa iba o doplnkovú
službu ktorá mala byť poskytovaná zo strany žalovaného a to v priamej súvislosti s poskytnutým úverom.
Minimálne tak bod 1.2 zmluvy o zabezpečení splátok úveru možno považovať za neprijateľnú zmluvnú

podmienku, keďže spotrebiteľ (žalobkyňa) mal platiť za túto službu odmenu vo výške predstavujúcej
viac ako polovicu z poskytnutého úveru. Výška danej odmeny sa teda odvíja od výšky úveru a to vedie k
záveru, že žalovaný takýmto spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem pomerne nízkej úrokovej sadzby,
hoci v podstate aj spomínaná odmena odvíjajúca sa od výšky úveru plnila účel úroku. Ak by skutočne
malo ísť o odmenu za výber splátok, tá by mala byť rovnaká v každej jednej veci a je nelogické, aby

mala závisieť od výšky úveru.

,,Podľa záverov odvolacieho súdu je právne bezvýznamné, aká terminológia sa použije na označenie
platby za zabezpečenie splátok úveru (odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú
službu,ktoroužalovanýprostredníctvomsvojichzástupcovhotovostneinkasujesplátkyspotrebiteľského

úveru. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok.
Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku, je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška,
výrazne presahujúca náklady žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných
úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho
vyššia ako bolo uvedené. Uvedený poplatok sa totiž svojim rozsahom približuje súčtu úrokov a

administratívneho poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za
zabezpečenie splátok úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek logikou, neprimerane prevyšuje náklad
nadoplnkovúslužbu,ktorejplneniukorešponduje,ideoexcespripoužívaníinštitútupoplatku“-rozsudok
Krajského súdu v V. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 8. 12. 2016.

31. Súd zdôrazňuje, že zmluvy, uzatvorené medzi stranami sporu, sú typickými formulárovými zmluvami,
ktoré uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom a teda jednoznačne sa jedná o zmluvy spotrebiteľské v
zmysle príslušných ustanovení §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v rámci takýchto zmlúv skúma
to, či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a či na základe takýchto podmienok si dodávateľ
neuplatňuje nárok voči spotrebiteľovi. Súd toho názoru, že zmluvná podmienka v bode 1.2 Zmluvy o

zabezpečení splátok, ako aj zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere, v ktorej je uvedený
administratívny poplatok, je neprijateľná a to vzhľadom na výšku odmeny vo vzťahu k výške samotného
úveru, nakoľko takto dojednaná zmluvná podmienka jednoznačne spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán sporu na úkor žalobkyne ako spotrebiteľa, jedná sa o neprimerane vysoké plnenie
ktoré je neadekvátne službe, za ktorú malo byť poskytnuté.

Žalovaný poskytol žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 1000 eur. Oproti tomu požaduje celkovú
odplatu vo výške 859,98 eur (úrok z úveru 143,98 eur, administratívny poplatok 201 eur a odmenu za
preberanie splátok od dlžníčky 515 eur). Uvedené poplatky a odplaty evokujú dojem umelého navýšeniazískaných finančných prostriedkov od dlžníka, ktorý za túto odplatu nezískava žiadne protiplnenie.
Postup veriteľa smeruje k najvyššej možnej maximalizácii zisku a to v rozpore s dobrými mravmi. Tomu
nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky na obdobie 60týždňov

(konkrétne 420 dní) vo výške 1000 eur a oproti tejto poskytnutej sume má dlžník uhradiť navyše 859,98
eur. Oproti poskytnutej sume celková odmena (úroky, poplatok, odmena) pre žalovaného predstavuje
85,998% na obdobie 420 dní (t.j. ročne 74,74%). Takúto výšku odplaty však súd považuje za v
rozpore s dobrými mravmi a predpismi Občianskeho práva. Podľa priemerných úrokových mier z úverov
obchodnýchbánkvpercentáchvypočítanýchpodľaNariadenia(EC)K.A.,bolapriemernáúrokovámiera

z úverov s dobou splatnosti 1-5rokov v čase uzavretia zmluvy o úvere v hodnote 11,15% ročne.

Dobrými mravmi (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na
ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé,
poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol
právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania,

ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy
spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto
pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.

Odmena za poskytovanie peňažných prostriedkov podlieha súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých

mravov (§39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška odmeny, ktorá podstatne

presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššia odmena, rozhodne nie však viac ako o 100% oproti priemeru bánk.
Výška zmluvnej odmeny, ak táto prevýši priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako

100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška odmeny, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie
úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vzhľadom na skutočnosť,

že dohodnutá odmena medzi stranami podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, dospel súd k záveru,
že takto dohodnutá výška odmeny je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §39
Občianskeho zákonníka.

32.Zmluvnápodmienkavbode1.2Zmluvyozabezpečenísplátok,akoajzmluvnápodmienkavzmluveo

spotrebiteľskom úvere, v ktorej je uvedený administratívny poplatok, sú neprijateľné aj z toho dôvodu, že
tieto podmienky neboli individuálne dohodnuté. Žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že pred podpisom
zmluvy jej neboli vysvetlené podmienky poskytnutia úveru, nebola upozornená na to, že spolu so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvára aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, táto zmluva jej
nebola vysvetlená a ani nebola oboznámená o možnosti odmietnuť uzatvorenie tejto zmluvy. Taktiež

nemala možnosť ovplyvniť údaje zo zmlúv a obe zmluvy musela akceptovať ako celok tak, ako jej boli
predložené. Zmluvu jej vždy doniesol a vypísal pracovník žalovaného a žalobkyňa ju len podpísala.

33. Na základe vyššie uvedeného súd priznal žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s
prísl. a určil zmluvné podmienky z jednotlivých zmlúv (administratívny poplatok a odmenu zo zmluvy o

zabezpečení splátok úveru) za neprijateľné a teda neplatné tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej v plnom rozsahu patrí aj náhrada trov konania. Súd rozhodol
o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom
o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2

citovaného ustanovenia.

35. V podaní zo dňa 1. 2. 2018 žalovaný navrhol, aby postupom podľa §166 C.s.p. došlo k spojeniu
konaní, vedených na tunajšom súde pod sp. zn. XCsp/XX/XXXX, XCsp/XX/XXXX a XXCsp/XX/XXXX,
keďže vo všetkých týchto konaniach vystupujú totožné sporové strany.

Na vytýčenom pojednávaní dňa 13. 2. 2018 právny zástupca žalobkyne žiadal návrh žalovaného na
spojenie veci zamietnuť. Má za to, že jednou z praktík žalovaného je, že využíva možnosť odročenia
jednotlivých pojednávaní cez návrhy na spojenie vecí. Spojenie daných vecí však žalobkyňa nepovažuje
za hospodárne, pretože sa dostavila na pojednávanie, kde môže byť vypočutá a môže byť rozhodnuté vo
veci. Navyše, každá z tých vecí je v inom štádiu konania. Preto považuje spojenie vecí za nehospodárne.

Podľa ustanovenia §166 ods. 1 C.s.p., v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie
také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak
boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca,
u ktorého sa začalo konanie skôr.

Súd zistil, že v konaniach pod sp. zn. XCspXX/XXXX, XCsp/XX/XXXX a XXCsp/XX/XXXX vystupuje ako
žalobkyňa R. S. proti žalovanému Provident Financial, s.r.o.. Konanie vo veci XCsp/XX/XXXX začalo
podaním žaloby 26. 1. 2017 o 11:26 hod., vo veci XCsp/XX/XXXX konanie začalo podaním žaloby dňa
26. 1. 2017 o 14:09 hod. a vo veci XXCsp/XX/XXXX začalo konanie podaním žaloby dňa 26. 1. 2017

o 14:11 hod.. Teda z uvedeného vyplýva, že konania vedené pod sp. zn. XCsp/XX/XXXX a XXCsp/XX/
XXXX by mali byť pripojené k veci XCsp/XX/XXXX, lebo konanie v tejto veci začalo najskôr.

Ďalej súd zistil, že v konaniach pod sp. zn. XCsp/XX/XXXX bola pripustená zmena žalobného petitu
uznesením z 22. 1. 2018 a žalovaný sa k zmene žaloby vyjadril dňa 5. 2. 2018. Toto podanie nebolo

ešte doručené na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobkyne. V danom spore preto nie je možné vo
veci rozhodnúť bez doručenia tohto vyjadrenia protistrane.

Vo veci sp. zn. XXCsp/XX/XXXX bol určený termín pojednávania na deň 20.2.2018, pričom tento termín
môže eventuálne zrušiť len konajúci sudca v danom konaní, t.j. nie sudca, ktorý koná vo veci pod sp.

zn. XCsp/XX/XXXX.

V konaní pod sp. zn. XCsp/XX/XXXX súd vykonal dokazovanie a na pojednávaní dňa 13. 2. 2018 ho
aj ukončil a vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Vzhľadom na rôzne štádiá konaní pod sp. zn. XCspXX/XXXX, XCsp/XX/XXXX a XXCsp/XX/XXXX súd
nepovažoval za hospodárne pojednávanie pod sp. zn. XCsp/XX/XXXX odročiť len za účelom spojenia
týchto troch vecí a preto návrh žalovaného na spojenie veci zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.