Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/92/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213383
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114213383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobkyne: P. Y., H.. W., A.. XX.XX.XXXX,
W. XXX E. F.. X. XXX S., E., P. XHX, O., zastúpenej JUDr. Emilom Župíkom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Tr. SNP 48/A, proti žalovaným: X/ F. X.Á., H.. X., A.. XX.XX.XXXX, W. F. - A. Š., C. XXX,
2/. F. X., A.. XX.XX.XXXX, W. F. - A. Š., C. XXX, 3/ U. X., A.. XX.XX.XXXX, W. F. - A. Š.B., C. XXX,
4/ Y. X., H.. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. F. - A. Š., C. XXX, žalovaní v 1., 2., 3. a 4. rade zastúpení JUDr.
Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, 5/ C. M., A.. XX.XX.XXXX, W. F. - A.
Š., C. XXX/B, S..Č.. A. A. P., 6/ U. M., H.. O., A.. XX.XX.XXXX, W. F. - A. Š., C. XXX/B, zast. Mgr. Karolom

Ševecom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 29, 7/ U. P.E., A.. XX.XX.XXXX, W. F., Ď. XX, 8/ Y.
Č., A.. XX.XX.XXXX, W. X. X, 9/ E. M., H.. M., A.. XX.XX.XXXX, W. F.E. - A. Š., C. XXX, žalovaní v 7.,
8. a 9. rade zastúpení JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, 10/ P.
O., H.. C., A.. XX.XX.XXXX, W. C. XXXXX/XXXB, F., zastúpenej AKMG, s.r.o., IČO: 36800589, Dolná
6A, Banská Bystrica 974 01, o určenie predmetu dedičstva, o odvolaní žalovaných v 7., 8. a 9.rade,
žalobkyne, žalovaných v 1. - 4.rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 19C/28/2014-248 zo
dňa 09. 02. 2017 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. a II. s tým, že opravuje výrok I v časti údajov na LV č. XXXX v
k. ú. A. Š., parcely registra "I." ako parcela číslo XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria
a parcela číslo XXXX o výmere XXX m2 - orná pôda, ...

II. M e n í rozsudok vo výroku III. tak, že určuje že nehnuteľnosti - pozemky nachádzajúce sa v k.ú. A. Š.
zapísané na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX o výmere XXXm2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela
č. XXXX o výmere XXXm2 -zastavaná plocha, ktorá bola vytvorená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely
č. XXX/X patria v podiele 20/40 do dedičstva po U. W., nar. XX.XX.XXXX, zosnulom dňa XX.XX.XXXX

a v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanej v 10.rade zamieta.

III. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku IV.

IV. M e n í rozsudok vo výroku V. tak, že žalobkyňa a žalovaná v 10. rade nemajú nárok na náhradu
trov konania.

V. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spore o určenie, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva rozhodol, cit.:„I. Nehnuteľnosti, pozemky nachádzajúce sa v k.ú. A. Š., zapísané na liste vlastníctva č. XXX registra I.
O. ako parcela č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX o výmere
XXXX m2 - orná pôda, na liste vlastníctva č. XXXX registra I. O. ako parcela č. XXXX o výmere XXX m2

- zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX o výmere XXX m2 - orná pôda, na liste vlastníctva č.
XXXX registra I. A. ako parcela č. XXXX o výmere XXX m2 - orná pôda,
na liste vlastníctva XXXX registra I. O. ako parcela XXXX o výmere XXX m2 - orná pôda, parcela č. XXXX
o výmere XXX m2 - orná pôda a parcela č. XXXX o výmere XXXX m2 - orná pôda, na liste vlastníctva
č. XXXX registra I. A. ako parcela XXXX o výmere XXXX m2 - orná pôda, na liste vlastníctva č. XXXX

registra I. A. ako parcela XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, na liste vlastníctva
č. XXXX registra I. O. ako parcela XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č.
XXXX o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2 - orná pôda
a parcela XXXX/X o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria, na liste vlastníctva č. XXXX registra
I. A. ako parcela XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela XXXX o výmere XXX
m2 - orná pôda, ktoré boli vytvorené z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXX/X, p a t r i a v podiele

20/40 do dedičstva po U. W.O., A.. XX.X.XXXX Y. N.. XX.X.XXXX.

II. V prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k žalovaným v 1. až 9. rade z a m i e t a .

III. Vo vzťahu k žalovanej v 10.rade žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

IV. Medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. až 9.rade, žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania
p r á v o .

V. Žalovaná v 10.rade m á vo vzťahu k žalobkyni p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %

trov konania“.

2. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav, cit.:
„Žalobkyňa P. W., A.. X.XX.XXXX Q. W., je podľa rodného listu dcérou G.. U. W. Y. P., H.. F.. V čase
narodenia žalobkyne otec žalobkyne mal XX rokov a matka XX rokov. Rodný list bol zapísaný v knihe

narodení matričného obvodu W., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XXXX.
Podľa Certifikátu vydaného dňa X.X.XXXX - Vyhlásenia o smrti, č. XXXXXX, opatreného odtlačkom
pečiatky O. X. H. Q. S., vyhotoveného v slovenskom jazyku, P. W. A. T. XX.XX.XXXX Q. N. Q. Č.B.,
dcéra X. F. Y. P. U. Y.. W., zomrela dňa XX.X.XXXX. Ako osoba, ktorá oznámila jej smrť, je uvedená
P.. Y., dcéra.

Podľa Certifikátu vydaného X.X.XXXX - Vyhlásenia o smrti, č. XXXXXX, opatreného odtlačkom pečiatky
O.X.H.Q.S.,vyhotovenéhovslovenskomjazyku,„U.W.H.,U.Y.W.,U.Y.W.“narodenýdňaXX.X.XXXX
Q. Č., syn U. W. a manžel P. H. F., zomrel dňa XX.X.XXXX.
Z fotokópie cestovného pasu žalobkyne vydaného SR vyplýva, že P.Á. Y. sa narodila dňa X.XX.XXXX
Q. W.. Z fotokópie cestovného pasu žalobkyne vydaného O. vyplýva, že P. P. P. Y. sa narodila dňa

X.XX.XXXX Q. W..
Podľa osvedčenia o štátnom občianstve vydaného dňa XX.X.XXXX Krajským úradom v W., žalobkyňa
označená P. Y., H.. W., A.. X.XX.XXXX Q. W. (č.listu 5), je štátnou občiankou Slovenskej republiky.
P. Q. v čestnom prehlásení zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že ako rodinnému príslušníkovi (bratranec
žalobkyne) sú mu známe rodinné pomery žalobkyne a jej rodičov. Podľa pasov X. Y. O. a rodeného listu

potvrdil totožnosť žalobkyne, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa je jedinou dcérou P. Y. U. W.I..
Súd na základe vyjadreného právneho záveru odvolacieho súdu doplnil dokazovanie vypočutím P. Q.,
ktorý uviedol, že matka žalobkyne bola sesternicou jeho matky. Pamätal si, keď odchádzali rodičia
žalobkyne do O. spolu so žalobkyňou - v roku 1948. Odchádzali legálne, mali riadne vybavené všetky
povolania. V roku 1964 prišiel na Slovensko otec žalobkyne, U. W.. Bol navštíviť aj svoju rodnú obec

- C., po návrate prechádzajúc cez N. sa zastavil a rozprával, aký je prekvapený zmenami, ktoré
nastali, pohoršoval sa nad tzv. znárodnením poľnohospodárskeho majetku, ktorý v tom čase bol zabratý
družstvami alebo štátnymi majetkami. Spomínal X. P., že majú rozdelený majetok, o ktorý prišli tým,
že tento bol znárodnený, že ho má družstvo. Spomínal rodinný dom - a následne „nejaké“ pozemky v
Š., že tieto mali rovnomerne rozdelené so sestrou na základe priania rodičov. Svedok uviedol, že U.

W. spomínal, že rodičia podelili majetok, ktorý vlastnili, pre neho a pre sestru s tým, že tam bol nejaký
rodinný dom a pozemky, ktoré následne boli znárodnené, z čoho bol nešťastný. Bližšie okolnosti uviesť
nevedel.G.. Š. F. (synovec P. W.) v čestnom prehlásení zo dňa 30.4.2007, uvádzajúc vyššie uvedené osobné
údaje manželov P. Y. U. W., potvrdil, že žalobkyňa je ich jediným potomkom.
P. F. (E.) vo vyhlásení zo dňa 26.4.2007 a W. L. (bratranec žalobkyne), vo vyhlásení zo dňa 3.5.2007

uviedli, že žalobkyňa P. P. Y., rod. W. - W., narodená dňa X.XX.XXXX Q. W., spolu so svojimi rodičmi
prišla do O. v roku 1948 a že je ich jediným dieťaťom. Ďalej potvrdili osobné údaje a totožnosť žalobkyne
a jej rodičov. Poukazujúc na skutočnosť, že otec žalobkyne si zmenil priezvisko na W. uviedli, že U. Y.
W. (W.) uvedený v úmrtnom liste č. XXXXXX je U. W. uvedený ako otec P. P. W. v jej rodnom liste a je
osobou totožnou s U. W., ktorý je ako vlastník parcely č. XXX/X zapísaný v katastri nehnuteľností.

Uvedené je súladné so skutočnosťami zistenými z listinných dôkazov (z č.l.sp. 19C 28/2014, 72 až
93), ktoré boli predložené Slovenským národným archívom, nakoľko zo správy Národného výboru v
W. zo dňa 3.4.1947 vyplynulo, že manželka U. W., P. W.Č., A.. XX.X.XXXX Q. N., žiadala o udelenie
živnostenského oprávnenia v obchode s drevom, a v tej súvislosti bolo vydané aj úradné hlásenie E. Q.
A. W. G. W., z ktorého vyplýva, že po štátnoobčianskej stránke spoľahlivosti závada proti nej zistená
nebola, teda v tomto čase sa zdržiavala v W., bytom M. J. X. Z ďalších listinných dôkazov bolo zistené,

a to výmeru Krajského národného výboru v W. zo dňa 26.1.1950, že na základe zákona č. 247/1948
Sb. komisia zaradila P. W. podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zamestnaním obchodnícka do tábora nútenej práce
v A. na 24 mesiacov, pričom podľa správ z nasledujúceho obdobia roku 1950 vyplynulo, že tak P. W.,
ako aj U. W. (otec žalobkyne) nemohli byť zadržaní a dodaní do tábora nútených prác, nakoľko opustili
územie Československej republiky.

Podľa výpisu pozemkovoknižnej zápisnice č. XXX kat. úz. A. Š. v roku 1920, nadobudol do vlastníctva
nehnuteľnosti, ideálny podiel 1 titulom kúpy 9.7.1920, čís. XXXX, U. W. (bez ďalších identifikačných
údajov) a P. L., H.. W..
Rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 13C 89/87-17 zo dňa 29.5.1987 bolo z pôvodnej mpč. XXX/
X, kat. úz. A. Š.B. určené vlastnícke právo v prospech Q. O., odvodené z výšky jej spoluvlastníckeho

podielu k uvedenej parcele, a to k parcelám B. XXXX - ovocný sad o výmere XXXX m2, B. XXXX -
zastavanej plochy o výmere XXX m2, B. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, B. XXXX - zastavanej
plochy o výmere XXX m2, B. XXXX - záhrady o výmere XXX m2 zapísaným na LV č. XXX, kat. úz.
F.. Z rozsudku ďalej vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti Q. O. nadobudla na základe kúpnopredajnej
zmluvy uzavretej dňa 27.2.1958 so svojou právnou predchodkyňou - matkou P. L., od ktorej odkupovala

už reálne vydelené časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX/X. Súd dospel k záveru, že Q. O.
dobromyseľne užívala nehnuteľnosti po dobu viac ako 10 rokov, medzi rokmi 1950 - 1964 a započítajúc
do uvedenej doby aj dobu držby užívania nehnuteľností právnou predchodkyňou určil, že nadobudla
vlastníctvo k nehnuteľnostiam vydržaním. Žalovaným v uvedenom konaní bol U. W..
Rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 14C 217/91-19 zo dňa 27.11.1991 bolo z pôvodnej mpč.

XXX/X, kat. úz. A. Š.B. určené vlastnícke právo v prospech žalovanej v 1. rade, odvodené z výšky jej
spoluvlastníckeho podielu, a to k parcelám B. XXXX - záhrada o výmere XXX m2, B. XXXX - zastavaná
plochaovýmereXXXXm2,B.XXXX-záhradaovýmereXXXm2,B.XXXX-záhradaovýmereXXXXm2
zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. F. - A. Š.. Z odôvodnenia rozsudku okrem iného vyplýva, že žalovaná
v 1.rade kúpnou zmluvou zo dňa 2.2.1959 odkúpila od P. L. časť pôvodnej mpč. XXX/X, ktorej časti

zodpovedajú predmetné parcely. Súd mal za preukázané, že žalovaná v 1.rade spolu so započítaním
vydržacej doby svojej starej matky P. L. predmetné parcely užívala nepretržite 10 rokov bez akýchkoľvek
sporov a preto určil, že žalovaná v 1.rade nadobudla vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam titulom
vydržania najneskôr k 1.1.1961. Žalovaným v tomto konaní bol U. W..
V prospech žalovanej v 1.rade bolo titulom vydržania notárskou zápisnicou zn. A. XX/XX osvedčené

vlastníctvo k parcelám O. XXXX, XXXX Y. XXXX/X zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. A. Š.B.. Žalovaná
v 1.rade následne previedla vlastníctvo k parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 a parcele
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaným na LV č. XXX na žalovaného v
2.rade, k parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXXX na žalovaného v
3.rade a k parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a

nádvoria o výmere XXX m2 zapísaným na LV č. XXXX na žalovaných v 3. a 4. rade.
Na tunajšom súde pod sp. zn. 8C 201/1991 sa viedlo aj ďalšie konanie žalobkyne G. M., H.. L.,
opäť proti U. W. o určenie vlastníckeho práva. Žalobkyňa požadovala, aby súd určil, že je vlastníčkou
spoluvlastníckeho podielu U. W., nakoľko tento jej to mal v roku 1964 ústne darovať. V tomto konaní
bola vypočutá svedkyňa Q. O., právna predchodkyňa žalovanej v 6.rade (čl. 34), ktorá uviedla, že jej nie

je známe, že by poručiteľ žalobkyne niekomu svoj spoluvlastnícky podiel daroval. Z výpovede svedkyne
ďalej vyplýva, že parcelu č. XXXX si po vzájomnej dohode rozdelila spolu s G. M. a jej sestrou.Žalovaní v 5. a 6.rade na základe kúpnych zmlúv uzavretých dňa 22.5.1995 s B. F., H.. Y. Y. Y. Y., H.. Š.,
nadobudli spoluvlastnícky podiel spolu 2/30 k parcelám č. XXXX, XXXX, XXXX Y. XXXX/X, zapísaným
na LV č. XXX, kat. úz. A. Š..

Notárskou zápisnicou zn. A. XXX/XX zo dňa 24.10.1995 spísanou notárom U.. U. P., bolo v prospech
žalovaných v 5. a 6.rade v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. osvedčené vlastníctvo k nehnuteľnosti -
parcele O. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2 pod B 1, 3, 4, 5 v celosti, zapísanej na LV č. XXX,
kat. úz. A. Š.. K návrhu na vydanie osvedčenia vlastníctva bolo okrem iného predložené prehlásenie
svedkov - žalovanej v 1.rade a P. H.. Svedkovia, ako aj žalovaní v 5. a 6.rade v tomto konaní, uviedli,

že okrem spoluvlastníckeho podielu užívajú ako vlastnú celú parcelu č. XXXX celkom o výmere XXXX
m2, zapísanú na LV č. XXX, t.z. vrátane podielu na parcele patriaceho príbuznému U. W..
Svedkyňa P. H. vo svojej výpovedi v tomto konaní na pojednávaní dňa 28.6.2007 (čl. 231 a nasl.) okrem
iného uviedla, že vzhľadom na časový odstup si nespomína, či nehnuteľnosti, vlastníctvo ktorých bolo
osvedčené v prospech žalovaných v 5. a 6.rade, títo užívali ako vlastné.
Nehnuteľnosti následne žalovaní v 5. a 6.rade previedli na žalovaných v 7. až 10. rade. Na žalovaného

v 8.rade vlastníctvo k parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 zapísanej na LV č. XXXX;
na žalovaných v 7. a 8. rade vlastníctvo k parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 zapísanej
na LV č. XXXX v podiele 1/4 na každého; na žalovaného v 7. rade vlastníctvo k parcele č. XXXX/X -
orná pôda o výmere XXXX m2 zapísanej na LV č. XXXX a na žalovaných v 9. a 10. rade, (súd žalobu
proti žalovanému v 9. rade zamietol, pričom v tejto časti už rozhodnutie je právoplatné, preto pôvodne

žalovaná v 10. rade sa posunula na žalovanú v 9. rade).
V čestnom prehlásení zo dňa 11.12.2000 (č. 62 listu spisu 12C 271/04) žalovaná v 9. rade E. M.
prehlásila,prikúpenehnuteľnostivedenejnalistevlastníctvaXXXXk.ú.A.Š.,žejejjeznámaskutočnosť,
že predávajúci (C.Š. M. Y. U. M.) sú zapísaní za vlastníkov nehnuteľnosti na základe osvedčenia č. XXX/
XX zo dňa 24.10.1995, vydaného podľa zákona č. 293/92 Zb., predávajúci sa zaviazali, prevziať na seba

prípadné nároky tretích osôb.
V roku 2007 žalovaní v 5. a 6.rade previedli nehnuteľnosti evidované Správou katastra F., E. F., O..Ú..
A. Š., zapísané na LV č. XXXX (v súčasnosti LV č. XXXX), rodinný dom, súp. č. XXXXX postavený na
parcele reg. I. - O., F.. Č.. XXXX/X (v súčasnosti parc. č.. XXXX), pozemok parc. č. XXXX/X (v súčasnosti
parc. č. XXXX) - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc. č. XXXX/X (v súčasnosti

parc. č. XXXX) - orná pôda o výmere XXX m2, na žalovanú v 10. rade.
V danej veci bol znalcom G.. Y. S. vyhotovený znalecký posudok č. X/XXXX, v ktorom znalec
zidentifikoval stav pozemnoknižný so stavom v registri „I.“ v katastri nehnuteľností. Znalec poukázal na
skutočnosť, že písomná výmera mpč. XXX/X v pozemkovej knihe XX,XXX m2 je chybná. Znalec graficky
určil výmeru na XX,XXX m2. Výmery parciel v pozemkovoknižnom a katastrálnom operáte sú podľa

znaleckého posudku v dovolenej odchýlke pre identifikáciu a v ďalšom konaní je potrebné vychádzať z
katastrálneho operátu, teda zo stavu reg. I. - O..
Z posudku ďalej vyplynulo, že kataster vykonal chybný zápis podielov k parcelám zapísaným na LV č.
XXX, ktoré ostali po vyčlenení parciel, ku ktorým vlastnícke právo súd určil v prospech žalovanej v 1.rade
a Q. O. (U. W. XX/XX, C. Y. U. M. X/XX Y. F. X. X/XX). Podľa znalca nevyporiadaný v čase pred vydaním

osvedčení zn. A. XXX/XX a A. XX/XX ostal podiel U. W. 20/40 a podiel C. a U. M.I. 2/40; spolu 22/40
(= 11/20), pričom C. Y. U. M. patril podiel 1/20 a U. W. podiel 10/20. Podľa záveru znaleckého posudku,
do dedičstva po U. W. by mali patriť nehnuteľnosti: parcely č. XXXX/X - XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X Y. XXXX/X o celkovej výmere XXXXX m2, a to v podiele 9764/10740 (10740 : 11 =
976 m2). Podiel C. Y. U. M.I. by bol 976/10740.

Z knihovnej žiadosti Q. O., H..U. L., adresovanej Ľudovému súdu F. dňa 24.7.1958 (č.l.sp. 196), mal
súd zistené, že touto žiadosťou žiadala vklad vlastníckeho práva na nehnuteľnostiach zapísaných v A.
Š. vo vložke č. XXX s pripojenou kúpnopredajnou zmluvou vyhotovenou dňa 27.2.1958 a právoplatným
výmerom E. - F. Y. D. E. H. Q. F. zo dňa 21.2.1958 č. 1646/58 a navrhovala vydať uznesenie, ktorým

by bol povolený zápis vo vložke č. XXX na polovicu parcely č. XXX/X pod B 2, zapísanej na mene P.
L., H.. W..
Podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 27.2.1958 (jej dodatku v závere zmluvy č.l.sp. 197), P. L., H.. W.,
akopredávajúca,predalaQ.O.H..L.,svojejdcére,nehnuteľnosťnachádzajúcusavkatastrálnomúzemí
A. Š., pozemnoknižnej vo vložke č. XXX, parcelné č. XXX/X X ideálnej čiastkach ako je uvedené pod

B, t.j. 1/2 z podielu B2.
Podľa uznesenia č. 871/58 Ľudového súdu v F. zo dňa 24.7.1958, sa povolil zápis vo vložke č. XXX k
parcele č. XXX/X pod B 2 písanej na meno P. L., H.. W., podľa kúpnopredajnej zmluvy vystavenej vo C.
dňa 27.2.1958, potvrdeného vo C. dňa 9.7.1958 a právoplatného výmeru pôdohospodárskeho odboruúrady ONV v F. zo dňa 21.2.1958, vklad na vlastnícke právo na polovicu z podielu P. L. zreteľne uvedené
„t.j. na 1 k celku“.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle § 36 ods. 1, § 88, § 115, § 116, § 143, §
145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., podľa ust. § 130, § 134, § 136, § 140 Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb., podľa § 1 zákona č. 319/1991 Zb., pričom mal za preukázané, že žalobkyňa
je dcérou U. W. a P. H.. F., ktorí sa v roku 1948 odsťahovali do O., teda žalobkyňa preukázala, že
je univerzálnou dedičkou po poručiteľovi G.. U. W., ktorý vlastnil spoluvlastnícky podiel z pôvodnej

mpč. XXX/X, kat úz. A. Š.. Žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na danom určení, keďže
bez takéhoto určenia by jej postavenie ako jedinej dedičky bolo neisté. Ustálil, že žalovaní v 1/, 5/
a 6/ rade nemali titul na dobromyseľnú držbu predmetnej nehnuteľnosti, keďže mali tak oni, ako aj
ich právni predchodcovia vedomosť o tom, že podielovým spoluvlastníkom pôvodnej mpč. XXX/X je
právny predchodca žalobkyne. Poukázal na skutočnosť, že podľa vyjadrenia Q. O. právny predchodca
žalobkyne žiaden pozemok by nikomu zo žalovaných nedaroval a ani inak nepreviedol. Napriek tomu si

títožalovanívyčlenilizpôvodnejmpč.XXX/Xnehnuteľnosti,ktorésititulomvydržanianásledneosvedčili.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaní v 1/, 5/ a 6/ rade neboli dobromyseľnými držiteľmi
nehnuteľností, ktoré následne previedli na žalovaných v 2/až 4/ rade a žalovaných v 7/ až 10/ rade, preto
na týchto žalovaných previedli viac správ než im patrilo. Z tohto dôvodu vyhovel žalobe aj vo vzťahu k
žalovaným v 2/ a 4/ rade a žalovaným v 7/ až 10/ rade. Vyslovil názor, že podielové spoluvlastníctvo

k pôvodnej mpč. XXX/X nezaniklo spôsobom a formou, ktorú predpokladá Občiansky zákonník, teda
dohodou spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní, prípadne rozhodnutím súdu, keďže v oboch
prípadoch sa musí riešiť vzťah všetkých spoluvlastníkov k veci ako celku, nielen k určitému podielu. V
predmetnom konaní tak určil vlastnícke právo iba k niektorým parcelám vytvoreným z pôvodnej mpč.
XXX/X vychádzajúc zo záveru, že podielové spoluvlastníctvo zrušené a vyporiadané nebolo, pričom

však rešpektoval právoplatné rozhodnutia súdu v iných konaniach, v ktorých bolo určené vlastnícke
právo k častiam pôvodnej mpč. XXX/X. Vychádzal zo skutočnosti, že nebola preukázaná reálna
deľba predmetnej nehnuteľnosti s poukazom na pôvodný spoluvlastnícky podiel osoby, do dedičstva
po ktorej mala predmetná nehnuteľnosť patriť, určil, že tieto nehnuteľnosti patria v podiele 20/40, preto
prevyšujúcej časti uplatneného podielu 20/22 žalobu zamietol.

4. Vo vzťahu k žalovanej v 10.rade žalobu zamietol s poukazom na skutočnosť, že táto kupovala
predmetnú nehnuteľnosť prostredníctvom realitnej kancelárie a v tom čase na liste vlastníctva
neexistovala žiadna poznámka o prebiehajúcom súdnom spore. S poukazom na nález Ústavného súdu
SR uviedla, že bolo uvedené, že pri konfrontácií ústavných práv prevažuje princíp ochrany dobrej viery

pred zákazom prevodu viac práv na iného než má predávajúci. Z týchto dôvodov v tejto časti bola žaloba
voči žalovanej v 10.rade zamietnutá.

5. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. - 9.rade bolo rozhodnuté tak, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania s poukazom na pomer úspechu a neúspechu v

konaní, pričom úspešnej žalovanej v 10.rade bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

6. Proti citovanému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovaných v 7. - 9.rade, ktorí namietali,
že bolo porušené právo na spravodlivý proces tým, že neboli vypočutí vo vzťahu k okolnostiam, za akých
nadobudli nehnuteľnosť argumentujúc, že nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere. Zároveň uviedli, že

výrok rozsudku vo vzťahu k žalovanej v 9.rade nie je v súlade so zápisom na LV č. XXXX. Odvolatelia
namietali rozpornosť odôvodnenia rozsudku tým, že z rovnakého dôvodu, aký sa nachádza aj vo
vzťahu k nim bola zamietnutá žaloba vo vzťahu k žalovanej v 10.rade. Zároveň namietali nesprávne
skutkové zistenia, nakoľko žalovaný v 7.rade nekupoval nehnuteľnosti od žalovaných v 5. - 6.rade, ale
od inej osoby. Kúpne zmluvy sa v spise nachádzajú. Zo zmlúv vyplýva, že predávajúci vyhlásili, že sú

oprávnení s predmetom zmluvy nakladať. Za kúpené nehnuteľnosti riadne zaplatili, postavili si na týchto
rodinné domy a tieto nerušene užívali. Z výstavbou rodinných domov začali ešte pred podaním žaloby
a poukázali na skutočnosť, že či už právny predchodca žalobkyne alebo táto samotná sa viac ako 33
rokov o nehnuteľnosti nezaujímala. Odvolatelia nemali vedomosti o tom, že žalovaní v 5.a 6.rade si
osvedčili vlastnícke právo a dôverovali rozhodnutiam štátnych orgánov, ktoré vydali stavebné povolenie

či kolaudačné rozhodnutie. Poukázali na skutočnosť, že v pôvodnej mpč. parcele č. XXX/X existuje
doposiaľ podielové spoluvlastníctvo, no reálna deľba nezodpovedá žiadnej právnej úprave. Súd prvej
inštancie sa nezaoberal princípom dobrej viery, ktorý chráni účastníkov súkromnoprávnych vzťahov,
pričom poukázali na koncepciu dobromyseľnosti, otázku ochrany poctivého nadobúdateľa vlastníckehopráva. Z týchto dôvodov žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť vec súdu na nové konanie a ďalšie rozhodnutie.

7. Proti rozsudku bolo podané odvolanie tiež zo strany žalobkyne proti výrokom, ktorými bola žaloba
zamietnutá vo vzťahu k žalovanej v 10.rade. Nesúhlasila s tým, že žalovaná v 10.rade nadobudla
pozemok v dobrej viere len z toho dôvodu, že nebola upozornená na súdny spor. Rovnako Ústavný súd
SR vyjadril potrebu dôkladne skúmať existenciu dobrej viery, to však žalovaná v 10.rade nepreukázala.
Žalovaná v 10.rade pri obvyklej opatrnosti mala možnosť sa dozvedieť o súdnom spore, vedela, že

predávajúci nadobudli nehnuteľnosti na základe notárskeho osvedčenia, pričom osvedčenie osvedčuje
to, že osoba bude zapísaná ako vlastník, ak do 10 rokov nebude uplatnená na súde alebo v konaní
o pozemkových úpravách námietka inej osoby. Samotné konanie sa viedlo od roku 2004, teda pred
uplynutím 10 rokov od osvedčenia užívania nehnuteľnosti notárom. Z týchto dôvodov žiadala vyhovieť
odvolaniu a priznať nárok aj voči žalovanej v 10.rade v rozsahu ako u ostatných žalovaných.

8. Rozsudok bol tiež napadnutý odvolaním žalovaných v 1. - 4.rade, ktorí napadli výrok I.. Poukázali na
skutočnosť, že žalovaná v 1.rade sa na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 14C/217/1991 stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností tam uvedených. Odvolatelia trvali na tom,
že žalobkyňa si mala uplatniť reštitučný nárok, pretože pozemky jej otca v minulosti museli prejsť na
štát podľa prezidentských dekrétov, alebo po opustení majetku v čase ilegálnej emigrácie jej rodičov do

zahraničia. Poukázali na skutočnosť, že súd mal skúmať či sa na osoby rodičov žalobkyne nevzťahovali
prezidentské dekréty o konfiškácií majetku a v takomto prípade si mala žalobkyňa uplatniť reštitučný
nárok, ktorý má prednosť pred nárokom v občianskoprávnom konaní. Nakoľko sa súd týmto nezaoberal,
rozhodol nesprávne.

9. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaných v 1. - 4.rade vo svojom vyjadrení uviedla, že žalobkyňa si nemohla
uplatniť reštitučný nárok na podiel svojho otca, nakoľko podiel na pôvodnej parcele nikdy neprešiel na
štát a ani prezidentské dekréty sa ho netýkali. Žalobkyňa nespochybnila rozsudok Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 14C/217/1991 s tým, že týmto rozsudkom bol vyriešený podiel 8/40 v pôvodnej parcele
vydelenímčasti.A.všakžalovanísiďalšieparcelyzpôvodnejparcely,ktorésúpredmetomtohtokonania.

XX. Žalovaná v XX.rade k podaným odvolaniam žalovaných v 1. - X.rade uviedla, že sa s týmito
stotožňuje, rovnako sa stotožnila s dôvodmi odvolania žalovaných v 7. - X.rade. Vo vzťahu k odvolaniu
žalobkynežiadala,abysúdtomutoodvolaniunevyhovelapoukázalanasvojepostaveniedobromyseľnej
nadobúdateľky pozemkov. F. na obsah kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudla nehnuteľnosti s tým,

že v LV nebola spochybnená hodnovernosť údajov katastra. F. uzatváraní kúpnej zmluvy konala v dobrej
viere, že uzatvára kúpnu zmluvu s vlastníkom nehnuteľnosti.

XX.ŽalobkyňakpodaniužalovanejvXX.radeuviedla,žezápisvkatastri nesvedčilotom,žepredávajúci
sú vlastníci. Z listu vlastníctva vyplývalo, že predávajúci nadobudli nehnuteľnosti na základe osvedčenie

notára a následne sa ukázalo, že nejedná sa o skutočných vlastníkov. F. boli v čase predaja v postavení
oprávneného držiteľa. Bolo vecou bežnej opatrnosti zistiť, či po dobu 10 rokov nebola podaná proti
predávajúcim vlastnícka žaloba, pričom táto bola podaná v roku 2004 a ku kúpe nehnuteľnosti došlo
v roku 2007. Z tohto dôvodu vyplýva, že žalovaná v 10.rade sa nemôže odvolávať na dôveru v zápis v
liste vlastníctva. Poukázala na úpravu poznámky v katastrálnom zákone, ako aj na skutočnosť, že z jej

strany bol podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré však súd zamietol.

12. Žalovaná v 10.rade k podanému vyjadreniu žalobkyne uviedla, že pri overovaní údajov z kúpnej
zmluvy vychádzala z dostupných verejných zdrojov a lustrácia na súde nepatrí medzi kroky, ktoré možno
považovať za bežnú opatrnosť. Taktiež uviedla, že žalobkyňa v záujme ochrany svojich záujmov mala

žiadať o zápis poznámky o začatí konania do katastra, čo v konečnom dôsledku privodilo súčasný
stav, kedy ako dobromyseľná vlastníčka si nemôže byť istá svojich práv. Žalobkyňa si nesplnila svoju
prevenčnú povinnosť zápisu poznámky, čím by nedošlo ku kúpe nehnuteľnosti zo strany žalovanej v
10.rade.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolania
žalovaných nie sú dôvodné a za dôvodné považoval odvolanie žalovanej vo vzťahu k výroku III. a s

tým súvisiaceho výroku V.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

16. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správnyprávnyzáver(okremzamietnutiažalobyvovzťahukžalovanejv10.Rade).Keďžeanivpriebehu
odvolaciehokonaniasanatýchtoskutkovýchaprávnychzisteniachničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojil
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie(okrem zamietnutia žaloby vo
vzťahu k žalovanej v 10. rade), na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,

pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

18. Podľa § 2 z.č.293/92 Zb. účinného v čase vydaní notárskych osvedčení v roku 1995, na základe
osvedčenia notára (ďalej len „osvedčenie“) vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v

evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení.
Ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo
v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích
pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba
vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto

lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.
Po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej
nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa.
Lehota uvedená v odseku 2 neskončí skôr, ako bude pre príslušné katastrálne územie schválený projekt
pozemkových úprav vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov, ak ide o

nehnuteľnosť, na ktorú sa pozemkové úpravy vzťahujú.

19. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky žalovaných v 1. -
4.rade boli riešené už predošlým rozhodnutím odvolacieho súdu, č. k. 15Co/169/2015-179, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobkyne bol evidovaným

spoluvlastníkom k pôvodnej mpč parcele XXX/X,. a to aj po roku 1989, teda v období od roku 1948 do
roku 1989 nebola vo vzťahu k jeho majetku spáchaná krivda na jeho vlastníckych právach výkonom
štátnej moci. Preto je použitie reštitučných predpisov vylúčené. Z týchto dôvodov považoval odvolací
súd odvolacie námietky žalovaných v 1. - 4.rade za irelevantné.

20. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaných v 7. - 9.rade odvolací súd uvádza, že z obsahu
zápisníc nevyplýva návrh na výsluch odvolateľov v konaní, pričom títo boli zastúpení zástupcom v
konaní, ktorý v zmysle zásad CSP ako prostriedok procesnej obrany navrhuje vykonanie dôkazov. Je
na aktivite strán sporu, aby aktívne predkladali a navrhovali dôkazy, pričom ich neunesenie znamenáprocesný neúspech v konaní. Súd prvej inštancie nezamietal návrh na takýto dôkaz, a preto nemožno
hovoriť o tom, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovaným v 7. - 9.rade.
O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožní

realizáciu práv strany sporu, ktorá dosiahne určitú intenzitu odôvodňujúcu záver o tom, že celé konanie
sa javí ako nespravodlivé. Tento záver z obsahu spisu zistený nebol aj s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti a zásady CSP.

21. Rovnako tak vo vzťahu k meritu veci sú irelevantné aj odvolacie dôvody o tom, že predmetné

nehnuteľnosti nadobudli odvolatelia od iných subjektov než ako ich označil súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia, táto skutočnosť nie je pre posúdenie veci samej právne významná.

22. Pokiaľ sa týka odvolacích dôvodov ohľadom dobromyseľnosti odvolateľov pri nadobúdaní
vlastníckeho práva, tu odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie, ako aj na závery, ku
ktorým dospel súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku voči žalovanej v 10.rade.

23. Odvolací súd považoval za právne dôvodné zmeniť napadnutý rozsudok vo vzťahu k žalovanej v
10.rade podľa § 388 CSP. V konaní bolo preukázané, že žalovaná v 10.rade nadobudla predmetné
nehnuteľnosti počas trvania súdneho konania o určenie rozsahu dedičstva, pričom ich nadobudla od
predávajúceho, ktorý bol v pozícií oprávneného držiteľa na základe notárskeho osvedčenia podľa

zákonač.293/1992Zb..Zatejtosituáciepodľanázoruodvolaciehosúduniejeaplikovateľnérozhodnutie
Ústavného súdu SR, na ktoré poukázal súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej v 10.rade. Odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že zásada nemo plus iuris vo vzťahu nadobudnutia nehnuteľnosti od
nevlastníka v slovenskom právnom poriadku naďalej platí. Existujú z nej určité výnimky, ktoré možno
subsumovať pod prípady, že ide o nadobudnutie nehnuteľnosti od nepravého dediča, nadobudnutie

nehnuteľnosti od nevlastníka v rámci konkurzného konania, nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka
v exekučnom konaní, nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v rámci dobrovoľnej dražby, pričom
práve nadobudnutím od nevlastníka v rámci konkurzného konania sa zaoberal Ústavný súd SR
u rozhodnutí, ktoré naznačil súd prvej inštancie. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti od držiteľa, ktorý
nadobudol nehnuteľnosť v zmysle zákona č. 293/1992 Zb., ide o nadobudnutie od osoby, ktorá na liste

vlastníctva ešte nie je evidovaná ako vlastník. Takáto osoba podľa názoru odvolacieho súdu nadobúda
postavenie vlastníka až pokojným užívaním nehnuteľnosti a nerušeným užívaním po dobu 10 rokov.
Toto v danom prípade splnené nebolo, preto podľa názoru odvolacieho súdu sa na prejednávaný prípad
nevzťahuje výnimka zo zásady nemo plus iuris, a preto považoval odvolací súd za dôvodné vyhovieť
žalobe aj voči žalovanej v 10.rade. Podľa názoru odvolacieho súdu je súčasťou riadnej opatrnosti a

primeranej opatrnosti nadobúdateľa nehnuteľnosti, v prípade, že tento ju nadobúda od osoby, ktorá
je zapísaná ako oprávnený držiteľ v zmysle citovaného zákona na základe notárskeho osvedčenia,
zisťovať či ohľadom predmetnej nehnuteľnosti sa nevedie nejaké súdne konanie alebo iné konanie.
V danom prípade odvolací súd má za to, že pri takejto skutkovej situácií v kolízií dvoch ústavných
princípov, princípu právnej istoty a princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, kedy

nemožnozachovaťmaximumobidvochzákladnýchprávprihliadnuťnaprincípvšeobecnejspravodlivosti
vzhľadom k individuálnym okolnostiam prípadu, kedy podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné
nezohľadniť riziko nadobúdateľa nehnuteľnosti, ktoré nadobúda vec od osoby, ktorá je zapísaná ako
oprávnený držiteľ. Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil s odvolaním žalobkyne a napadnutý
rozsudok v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby voči žalovanej v 10.rade zmenil. Tvrdenia žalovanej

v 10.rade, že žalobkyňa porušila prevenčnú povinnosť tým, že nezapísala vo forme poznámky
prebiehajúce súdne konanie, odvolací súd nevyhodnotil ako relevantné, nakoľko takúto povinnosť zákon
neukladal.

24. Z § 2 zákona č. 293/1992 Zb., ktorý bol účinný v čase vydania notárskych zápisníc o osvedčení

vlastníckeho práva vyplýva, že osoba, ktorá sa zapisuje za vlastníka nehnuteľnosti podľa osvedčenia
sa stáva vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti až na základe vydržania v prípade, že do 10 rokov nie je
uplatnené vlastnícke právo inej osoby. To platí aj pre osobu, na ktorú bola nehnuteľnosť počas tohto
obdobia prevedená, pričom je nepochybné, že žaloba o určenie vlastníckeho práva bola podaná do 10
rokov, teda už v roku 2004

25. Rovnako odvolací súd nepovažoval za relevantnú odvolaciu námietku vo vzťahu k meritu veci to, že
právny predchodca žalobkyne, resp. žalobkyňa po dlhú dobu, ktorá viac ako 33 rokov sa nezaujímala o
nehnuteľnosť, s poukazom na zásadu nepremlčateľnosti vlastníckeho práva.26. Odvolací súd upresnil výrok I. vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, H. „.“, ako
parcela XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX o výmere XXX m2,

ako to vyplýva z výpisu z listu vlastníctva v k. ú. A. Š.. Týmto odvolací súd opravil zrejmú nesprávnosť
vo výrokovej časti rozsudku.

27. S poukazom na ust. § 396 ods. 2 CSP, odvolací súd zmenil výrok V. rozsudku o trovách konania vo
vzťahu medzi žalovanou v 10.rade a žalobkyňou, keď vyslovil, že žiadna z týchto strán navzájom nemá

nárok na náhradu trov konania s poukazom na pomer úspechu a neúspechu vo veci, kedy bol uplatnený
podiel vo výške 20/22 a úspešná žalobkyňa v rozsahu 20/40.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).