Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Csp/87/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414204452
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4414204452.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: T. obchodná

banka, a.s., so sídlom R. XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, proti žalovaným v rade: 1. M. B., nar.
X.XX.XXXX, bytom A., C. XXX/X, 2. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. XXX/XX, o zaplatenie sumy
15.552,92 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovanej v 2. rade z a s t a v u j e.

II. Súd z a s t a v u j e konanie voči žalovanému v 1. rade a to v časti o zaplatenie 8.727,56 eur a v časti
o zaplatenie úroku vo výške 5,5 % ročne zo sumy 10.441,79 eur od 4.2.2014 do zaplatenia a v časti o

zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.122,54 eur od 4.2.2014 do zaplatenia.

III. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.825,36 eur a úrok z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 10.441,79 eur od 4.2.2014 do 13.6.2018 a úrok z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 3.441,79 eur od 14.6.2018 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade a to v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.3.2014 domáhal od žalovaných v rade 1 a 2 spoločne
a nerozdielne zaplatenia žalovanej:
- sumy 15.552,92 eur,
-úroku vo výške 5,5 % ročne zo sumy 10.441,79 eur od 4.2.2014 do zaplatenia,
- úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10.441,79 eur od 4.2.2014 do zaplatenie,
- a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo zmluvného úroku 2.122,54 eur od 4.2.2014 do

zaplatenia.
Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.
Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom zmluvy o hypotekárnom úvere č. 192392 zo
dňa 30.3.2011.
2.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmizaloženýmivspise,vypočulžalovanú
v rade 2 , pričom zistil nasledovný skutkový stav:
3. Zo zmluvy o poskytnutí úveru č. 192392 zo dňa 30.3.2011 súd zistil, že žalobca ako veriteľ poskytol

žalovaným v rade 1 a 2 ako dlžníkom úver na kúpu nehnuteľnosti špecifikovanej v zmluve a to vo
výške 20.000,- eur. Úver bol poskytnutý s dohodnutou úrokovou sadzbou 4,85 % ročne s platnosťou
do 15.4.2014, so súčasne dohodnutým spôsobom prípadnej zmeny úrokovej sadzby počas splácania
úveru. Podmienky splácania úveru boli dohodnuté v čl. VI úverovej zmluvy. Pohľadávka navrhovateľa zúverového vzťahu bola zabezpečená zriadením záložného práva v prospech banky k nehnuteľnostiam ,
na kúpu ktorých bol úver poskytnutý. Nakoľko si žalovaní v rade 1 a 2 ako dlžníci zo zmluvy riadne svoju
povinnosť zo zmluvy neplnili, úver riadne nesplácali, žalobca najskôr dlžníkov vyzval na úhradu dlžných

splátok úveru a to výzvou zo dňa 17.1.2012. Keďže si žalovaní v rade 1 a 2 svoju povinnosť riadne
nesplnili ani na základe uvedenej výzvy, žalobca listom zo dňa 16.5.2012 oznámil , že ku dňu 15.5.2012
vyhlásil celú pohľadávku z úveru za splatnú. Ku dňu vyhlásenia splatnosti celého dlhu bola pohľadávka
žalobcu voči žalovaným vyčíslená na sumu 20.548,64 eur a na úhradu tejto sumy boli súčasne obaja
žalovaní aj vyzvaní a bola im na úhradu pohľadávky poskytnutá lehota do 27.5.2012.

4. Písomnú zmluvu o úvere uzatvoril žalobca- banka a žalovaní v rade 1 a 2 -dlžníci ako spotrebitelia.
Súd túto posudzoval ako zmluvu úverovú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko je
zrejmé, že úverovú zmluvu ako zmluvný typ upravuje Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach
§ 497 a nasl.. Napriek tomu, že zmluva, ktorú zmluvné strany uzavreli, je ako zmluvný typ upravená
v Obchodnom zákonníku, nie je možné neprihliadať na skutočnosť, že účastníci zmluvného vzťahu

uzatvorili zmluvu, ktorú žalovaní uzatvárali ako spotrebitelia. Preto súd posudzoval zmluvu aj podľa
príslušných ustanovení § 52 a nsl. Občianskeho zákonníka. Súd však súčasne podotýka, že vzhľadom
na skutočnosť, že úver bol poskytnutý na kúpu nehnuteľnosti, nie je možné na zmluvu aplikovať
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko to výslovne vylučuje ustanovenie § 1 ods. 3
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Spotrebiteľským úverom nie sú:
a)hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,1)
b)úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,

c)úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov,
d)úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,
e)úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d),

f)úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkou iného úveru alebo pôžičky
podľa § 24 ; ak je na rovnaký
alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom
a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona,

g)nájom podľa Obcianskeho zákonníka ,2)
ak v zmluve o nájme nie je
ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,h)úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14
nie je ustanovené inak,
i)úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,

j)úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s
ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka
verejne,
k)úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného
orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,

l)úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky
podľa § 24 ,
m)úver podľa osobitného predpisu,3)
n)úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,
o)úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy

veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,
p)úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby
nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby,

ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
q)úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru
rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou
splátok.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovenej vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že účastníci konania uzatvorili platne
úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal
poskytnúť žalovaným v rade 1 a 2 ako dlžníkom dohodnuté peňažné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti
a žalovaní v rade 1 a 2 sa zaviazali žalobcovi poskytnutý úver v zmluve dohodnutým spôsobom splatiť

a to aj spolu s dohodnutými úrokmi. Súd mal preukázané, že žalobca si svoj záväzok zo zmluvy splnil,
úver v dohodnutom rozsahu žalovaným v rade 1 a 2 ako dlžníkom poskytol. Žalovaní ako dlžníci si
však svoje povinnosti zo zmluvy riadne neplnili, úver dohodnutým spôsobom riadne nesplácali. Preto
ich žalobca najskôr výzvou zo dňa 17.1.2012 upozornil na porušenú povinnosť a poskytol im lehotu
na doplatenie dlžných splátok. Keďže žalovaní v rade 1 a 2 dlžobu v stanovenej lehote nevyrovnali,

žalobca listom zo dňa dlžníkom oznámil, že vyhlásil ku dňu 15.5.2012 mimoriadnu splatnosť úveru a
k uvedenému dňu vyčíslil pohľadávku sumou 20.548,64. Žalobca tak urobil v súlade s § 53 ods. 9
OZ. Keďže pohľadávka žalobcu bola zabezpečená zmluvným záložným právo, žalobca pristúpil k jeho
realizácii a ako vyplýva z písomnej správy o výkone záložného práva zo dňa 3.2.2014, výťažkom z
dražby založenej nehnuteľnosti došlo k uspokojeniu dlžnej sumy len čiastočne. Zostatok pohľadávky

po výkone záložného práva ku dňu 3.2.2014 predstavoval 15.552,92 eur a pozostával z istiny úveru
10.441,79 eur a riadnych úrokov vyčíslených v sume 2.122,54 eur a z poplatkov 79,10 eur. Nakoľko
žalovaní v rade 1 a 2 uvedenú dlžnú sumu žalobcovi dobrovoľne neuhradili, obrátil sa žalobca so
svojim nárokom na súd. Žaloba bola žalovaným v rade 1 a 2 doručená, žalovanému podľa § 116 ods. 2
C.s.p.. Žiaden zo žalovaných nárok žalobcu v konaní nespochybnil. Naopak, v priebehu konania došlo

k čiastočnej úhrade dlžnej sumy žalovanou v rade 2, preto žalobca voči nej vzal žalobu v celom rozsahu
späť.

7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) žalobca môže vziať
žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.8. Z dôvodu späťvzatia žaloby voči žalovanej v rade 2. v celom rozsahu, súd konanie voči nej zastavil
v celom rozsahu podľa § 145 a nasl. C.s.p..

9. Žalobca teda vzal žalobu späť v celom rozsahu len voči žalovanej v rade 2. Vo vzťahu k žalovanému
v rade 1. zotrval na žalobe, ostatným podaním zo dňa 15.6.2018 však vzal žalobu z dôvodu čiastočnej
úhrady vykonanej po začatí konania čiastočne späť aj voči žalovanému v rade 1 a to v časti o zaplatenie
sumy8.727,56euravčastiozaplatenieúrokuvovýške5,5 %ročnezosumy10.441,79eur od4.2.2014
do zaplatenia a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.122,54 eur od

4.2.2014 do zaplatenia. Vo zvyšku , t.j. v časti o zaplatenie 6.825,36 eur a úroku z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 10.441,79 eur od 4.2.2014 do 13.6.2018 a úroku z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 3.441,79 eur od 14.6.2018 do zaplatenia, trval žalobca na žalobe voči žalovanému v rade
1, nakoľko pohľadávka vo výške 6.825,36 eur uhradená v tom čase nebola. Okrem tejto sumy žalobca
trval aj na úhrade úrokov z omeškania, na ktoré mu vznikol nárok podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keďže žalovaný v rade 1 je s úhradou dlžnej sumy v omeškaní a bol v omeškaní aj s

úhradou tej sumy, ktorá bola plnená až po podaní žaloby.

10. Vzhľadom na uvedené súd konanie voči žalovanej v rade 2 zastavil v celom rozsahu, voči
žalovanému v rade 1 zastavil v časti a vo zvyšku žalovaného v rade 1 zaviazal na úhradu dlžnej sumy
a to ako pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere.

11. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12.Otrováchúčastníkovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p..Žalobcasadomáhalzaplatenia
žalovanej sumy voči obom žalovaným spoločne a nerozdielne. V časti bolo konanie zastavené z dôvodu
úhrady zo strany žalovaných po začatí konania. V tejto časti má nárok na náhradu trov konania žalobca
a to podľa § 256 ods. 1 C.s.p., pretože zastavenie konania spôsobili žalovaní. Vo zvyšku bol žalobca
úspešný, v súvislosti s konaním o zvyšku žalobného nároku mu preto trovy prináležia podľa § 255 ods.

1 C.s.p.. Je teda zrejmé, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a to tak podľa
§ 256 ods. 1 C.s.p. ako aj podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko si však vo vzťahu k žalovanej v rade 2. v
súvislosti so späťvzatím žaloby voči jej osobe nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rade 1 a to v rozsahu 100 %. O konkrétnej
výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia a to podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie.