Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. február 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Csp/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202656
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8516202656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, pr. zast.: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka,
Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo proti žalovanému: X. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. XXX, XXX XX
L. v konaní o zaplatenie 1 043,64 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia žalovanej sumy s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 25.11.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 12.9.2008 žalobca
ako veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 531,10 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s
príslušným poplatkom vo výške 512,51 eur v 12-tich mesačných splátkach po 86,97 eur počnúc dňom
20.10.2008. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) sa strany dohodli, že
tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca zaslal žalovanému

viaceré upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Vzhľadom na porušovanie podmienok
splácania úveru stratil žalovaný výhodu splátok a dňa 25.11.2008 sa úver stal splatným. Žalobca
podal dňa 28.2.2009 trestné oznámenie na OR PZ Stará Ľubovňa vo veci podozrenia zo spáchania
prečinu úverového podvodu, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzavrel zmluvu o úvere s úmyslom
vôbec ju nesplácať. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č.k. 7T/17/2009-74 zo dňa 21.8.2009
uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobcu ako poškodeného
odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Uvedený trestný rozkaz nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.8.2009. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradil žiadnu
platbu. Žiadal preto žalobe vyhovieť.

3. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, a to rozsudok
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7T/17/2009-74 zo dňa 21.8.2009, zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo
dňa 12.9.2008 a VPPÚ.

4. Súd poučil žalovaného o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré žalovanému poslal spolu
so žalobou a jej prílohami a uznesením, ktorým ho vyzval, aby sa k nej vyjadril, uviedol rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie jehotvrdení. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril, aj keď mu boli všetky doručované listiny riadne
doručené.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Právny zástupca žalobcu prevzal
predvolanie až dňa 5.2.2018 z dôvodu pobytu na dovolenke. E-mailovým podaním doručeným súdu dňa
6.2.2018 ospravedlnil žalobca svoju neúčasť, ako aj neúčasť svojho právneho zástupcu na pojednávaní
dňa 7.2.2018 s tým, že žiadal, aby sa súdne konanie uskutočnilo v ich neprítomnosti, pričom trval na
podanej žalobe. Vzhľadom na obsah uvedeného ospravedlnenia súd prejednal vec aj v neprítomnosti

žalobcu a jeho právneho zástupcu.

6. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že si od žalobcu zobral úver vo výške vtedy ešte 16 000,-Sk a
zároveň popísal, na aký účel si zobral úver a ako prebiehalo podpisovanie zmluvy o úvere. Úver zobral
z dôvodu, že chcel svojej postihnutej ležiacej dcére predeliť izbu, aby mala vlastnú izbu a väčší pokoj.
Účel úveru uviedol aj pri uzatváraní úveru pracovníčke žalobcu, ktorá celú zmluvu vypísala. Bol vtedy

živnostník, pracoval v Ostrave, mal dobrý príjem, preto si myslel, že nebude problém splácať úver. V roku
2010 však dostal dva infarkty, potom bol na operácii ciev, v dôsledku čoho žili iba z opatrovateľského
príspevku manželky, preto úver nesplácal.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a dokladmi z

trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7T/17/2009, a to výpoveďou žalovaného (v trestnom konaní
v postavení obvineného) ohľadne účelu úveru, žiadosťou o poskytnutie úveru a daňovým priznaním
žalovaného zistil, že skutkový stav zodpovedá stavu, ako ho opísal žalobca v žalobe s tým, že žalovaný
poskytnutépeňažnéprostriedkypoužilnaprestavbudomu,atonapredeleniejednejizbynadveizby,aby
jeho postihnutá dcéra mala vlastnú izbu. Žalovaný bol v zmluve označený údajmi samostatne zárobkovo

činnej osoby.

8. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy

sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase
uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.

12. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase
uzavretia zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vyhlásenia rozsudku,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

14. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.15. Podľa § 106 ods. 1 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

16. Žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, v súvislosti s
uzavretím ktorej sa žalovaný dopustil trestného činu úverového podvodu. Keďže žalobca predložil a
poukázal na trestný rozsudok, ktorým bol odkázaný na občianske súdne konanie, súd uzavrel, že sa
žalobca domáha náhrady škody, a to vo výške poskytnutej istiny a poplatku, ktorý podľa zmluvy mal

žalovaný vrátiť spolu s istinou.

17. Súd po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán
(žalobca vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný, aj keď
označenýúdajmipodnikateľa,použilpeniazenasúkromnéúčely,tedavystupovalakospotrebiteľ)dospel
k záveru, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný síce bol v zmluve

označený ako živnostník, teda ako podnikateľ. V zmluve je zároveň predtlačená formulácia, že „dlžník
prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.“ Z uvedeného by sa mohlo
javiť, že úver bol žalovanému poskytnutý na podnikanie. Z úradnej činnosti je súdu však známe, že
obchodní zástupcovia žalobcu mali príkaz vpisovať do zmlúv údaje o dlžníkoch ako o podnikateľoch,
ak zistili, že títo vlastnia živnostenské oprávnenie. Uvedené sa súdu potvrdilo aj v danom prípade,

keďže z výpovedí žalovaného tak v trestnom konaní, ako aj v tomto konaní mal súd preukázané, že
žalovaný použil peniaze na súkromné účely, a to konkrétne na predelenie jednej izby za účelom jej
rozdelenia. Tento účel pritom uviedol aj pri podpise zmluvy. Napriek tomu bola zmluva pracovníčkou
žalobcu vypísaná s údajmi žalovaného ako živnostníka. Je pravdou, že žalovaný k uzavretiu zmluvy
pripojil svoje daňové priznanie ako podnikateľa, ale uvedené predkladal na preukázanie svojich príjmov

a keďže bol v tom čase podnikateľom, predložil daňové priznanie podnikateľa. Predtlačenú formuláciu
v zmluve o účele použitia poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorú dlžník nemôže zmeniť a ktorú
pri podnikateľoch mali pracovníci žalobcu vypĺňať, súd nepovažuje za dostatočnú na preukázanie účelu
využitia poskytnutého úveru, najmä ak sú tu vyššie uvedené pochybnosti. V prípade pochybností o
obsahu spotrebiteľskej zmluvy pritom platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti súd uzavrel, že žalovaný vystupoval pri uzatváraní ako spotrebiteľ a peniaze použil
na svoju súkromnú spotrebu.

18. V danom prípade teda išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že pri
uzavretí zmluvy došlo k spáchaniu trestného činu zo strany žalovaného. Aj keď sa teda žalobca domáha

náhrady škody, súd nemôže prehliadať skutočnosť, že uplatňovaný nárok vyplýva zo spotrebiteľskej
zmluvy a za tohto stavu je potom pri rozhodovaní o náhrade škody povinný prihliadať aj na to,
či uplatňovaný nárok nie je uplatňovaný v rozpore so zákonom, alebo z neprijateľných podmienok,
resp. či nárok žalobcu neoslabuje nejaká právna skutočnosť, ako napr. premlčanie, na čo súd pri
spotrebiteľských vzťahoch prihliada v zmysle cit. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. aj bez návrhu. V súvislosti

s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016, ktorým bol vyslovený nesúlad § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
súd poznamenáva, že verejné zasadnutie ÚS SR dňa 7.2.2018 bolo začaté o 10.00 hod. Súd ukončil
pojednávanie dňa 7.2.2018 o 9.15 hod., čiže rozsudok vyhlásil v čase, keď bolo uvedené ustanovenie
stále platné a účinné a súd ním bol viazaný.

19. Vychádzajúc z uvedených záverov a prihliadnuc na dobu od vydania, resp. právoplatnosti trestného
rozsudku, sa súd v prvom rade vysporiadal s otázkou, či nárok žalobcu nie je premlčaný, pričom dospel
k záveru, že došlo k premlčaniu uplatneného nároku. Občiansky zákonník pri náhrade škody rozlišuje
tzv. subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu. Subjektívna premlčacia doba je 2 roky a počíta sa odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je 3
roky, resp. 10 rokov a počíta sa odo dňa, keď ku škode došlo. Tieto doby sa môžu prekrývať, avšak v
prípade, že uplynie subjektívna 2-ročná premlčacia doba, právo oprávnenej strany sa premlčuje, aj keď
ešte neuplynula objektívna 3-ročná príp. 10-ročná premlčacia doba a naopak.

20. Zo žalobcom predloženého trestného rozsudku je zrejmé, že bol vydaný 21.8.2009 a právoplatnosť
a vykonateľnosť nadobudol dňa 21.8.2009 a že žalobca si uplatnil v trestnom konaní náhradu škody.
Žalobca si teda musel škodu uplatniť skôr, ako bolo rozhodnutie v trestnom konaní vydané. Ak by
však súd vychádzal aj z dátumu vydania trestného rozkazu, resp. z dátumu jeho právoplatnosti avykonateľnosti (čo by mohol byť najneskorší dátum, od ktorého by bolo možné počítať začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby), najneskôr by 2-ročná subjektívna doba by žalobcovi uplynula dňa
21.8.2011. Žaloba bola na súd doručená dňa 12.7.2016, teda evidentne oneskorene. Ak by si pritom

žalobca uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy na základe zmluvy o úvere, aj všeobecná 3-ročná
premlčacia doby by už uplynula.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, zohľadniac spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, pri ktorom
na premlčanie súd prihliada z úradnej povinnosti, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Za tohto stavu

nebolo potrebné zaoberať dôvodnosťou uplatňovanej sumy, ku ktorej je však potrebné poznamenať, že
ak by ju aj súd skúmal, vzhľadom na absenciu údaju minimálne o ročnej percentuálnej miere nákladov
by bol úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov.

22. O nároku na náhradu trov konania žalovanej súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný bola v konaní v celom rozsahu úspešný, teda by mal nárok na

plnú náhradu trov konania, ale trovy konania si neuplatnil, ani mu žiadne nevznikli, preto súd rozhodol
tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.