Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/105/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203874
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8313203874.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o.,

Politických vězňu 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej O. P., bytom G.
P. XXX, o zaplatenie 391 eur s prísl.

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e sčasti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 p r i z n
á v a vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 vo
vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.3.2013 podal žalobca na tunajší súd návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V ňom uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný na zmenkovú sumu a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov
od vystavenia“. Žalobca disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných
potenciálne existujúcich vzťahoch žalovaného a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto
konaní uplatnená. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ zmenky z nej doposiaľ

nezaplatil nič, preto žalobca žiadal, aby súd podľa článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
ES č. 86/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanej povinnosť zaplatiť:
a) zmenkovú sumu vo výške 391 eur,
b) zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 391 eur od 27.9.2010 do zaplatenia,
c) 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 391 eur od 13.12.2010 do zaplatenia,
d) zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,30 eur,
e) náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok,

f) náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Procesné podmienky na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia ES č. 861/2007 bolisplnené, lebo žalobca je obchodnou spoločnosťou na území Českej republiky a žalovaná je fyzickou
osobou na území Slovenskej republiky - ide o cezhraničný spor, ktorého hodnota nepresahuje 2 000 eur
bez príslušenstva, čo je v súlade s článkom 2, 3 tohto nariadenia.

3. V súlade s článkom 5 tohto nariadenia, súd doručil žalovanej kópiu návrhu a vyplnené
tlačivo na odpoveď. Žalovaná sa nevyjadrila.

4. Súdu bolo doručené oznámenie Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., že vstupuje

do daného konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Vo svojom vyjadrení k návrhu poukázalo
na príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných zmluvných podmienkach
v týchto zmluvách, ako aj na Smernicu Rady č. 93/13 EHS. Podľa vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného, napriek tomu, že žalobca svoje právo uplatňuje zo zmenky, súd je povinný v každom
štádiu konania ex offo skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľské právne vzťahy a následne aplikovať
normy spotrebiteľského práva. Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah a

odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné. Súd by nemohol
aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, čím by bolo spotrebiteľovi odopreté jeho právo na právnu
ochranu. V danom prípade samotná dohoda o zabezpečení zmenkou a dohoda o vyplnení zmenky
je v rozpore so zákonom, ktorý ju tak robí absolútne neplatnou. Z takejto neplatnej zmluvy nevzniklo
žalobcovi právo na vyplnenie zmenky a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Zároveň

žiadal, aby súd ako dôkaz pri rozhodovaní použil formulárovú zmluvu spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ktorou disponuje. Uplatňovanie nároku žalobcom zo zmenky považoval za neplatný právny úkon
v zmysle § 39 OZ, v dôsledku obchádzania zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občianskeho
zákonníka. Žiadal teda návrh žalobcu zamietnuť v celom rozsahu. V prípade, že by súd posúdil zmenku
ako absolútne neplatnú a návrh žalobcu ako návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, vedľajší

účastník vzniesol námietku premlčania.

5. Žalobca vzniesol námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania
a žiadal, aby o tom súd rozhodol a to tak, že jeho vstup do daného konania nepripustí. Odôvodnil to
tým, že konanie je európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu a je právne regulované

Nariadením Rady ES č. 861/2007, kde postup strán je upravený odlišne od vnútroštátnej úpravy a
nepripúšťa vedľajšie účastenstvo. Tiež poukázal na argumentáciu Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn.
6Cdo 357/2012 o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného v štádiu skráteného
konania. Poukázal na nesúlad ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. s Ústavou Slovenskej republiky.
Poukázal na to, že v praxi dochádza k situácii, kedy právnické osoby hromadne vstupujú do konaní

v spotrebiteľských veciach, získavajú prístup k osobným údajom spotrebiteľov, konajú bez toho, aby
boli aspoň v minimálnom kontakte s účastníkmi a neoprávnene tak zasahujú do súkromného života
účastníkov konania.

6. Súd doručil účastníkom konania a tiež vedľajšiemu účastníkovi listinné dôkazy z

pripojeného exekučného spisu a to pôvodnú zmluvu o úvere a všeobecné obchodné podmienky
právneho predchodcu súčasného žalobcu.

7. Na základe toho žalobca zaslal súdu písomné vyjadrenie k veci, v ktorom uviedol, že
súd postupuje mimo režimu Nariadenia Rady ES č. 861/2007 a aplikuje prednostne vnútroštátne právo.

Poukázal na to, že ani on, ani žalovaná dokazovanie zmluvou o úvere a ďalšími listinami nenavrhli.
Zároveň uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Zmenka
je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú v zmenke uvedené. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22.8.2002
sp. zn. 25Cdo 1839/2000 a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013.

Trval na tom, aby súd postupoval podľa Nariadenia Rady ES č. 861/2007, podľa ktorého by vo veci
nemalo dôjsť k nariadeniu pojednávania. Nariadeného pojednávania sa žalobca nezúčastnil a nežiadal,
aby súd odročil pojednávanie z dôvodu jeho neprítomnosti. Vo vyjadrení k veci samej poukázal na
príslušné ustanovenia Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. a na niektoré rozhodnutia
odvolacích súdov v obdobných veciach.

8. V priebehu konania žalobca zobral podanú žalobu späť sčasti a to v rozsahu
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne, čím si žalobca uplatnil v danom konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. Teda žalobcaviac neuplatňoval zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, ale žiadal súd priznať zmenkový úrok len v
časti 0,06% denne. Ostatné časti návrhu a petitu ponechal žalobca bez zmeny.

9. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v

tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej
doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z

vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168, alebo pojednávanie.

Žalobca zobral podanú žalobu späť sčasti a to predtým, než sa vo veci začalo prvé
pojednávanie, preto súd konanie v tejto časti zastavil, lebo aj na prípadný nesúhlas žalovanej so

späťvzatím žaloby by súd neprihliadol.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmenkou,
ktorá bola prílohou návrhu, s úplným výpisom z Obchodného registra žalobcu, s vyjadrením žalobcu k
veci, s vyjadrením vedľajšieho účastníka k veci a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.

XXEr/XXX/XXXX. Z tohto spisu súd oboznámil najmä zmenku, zmluvu o úvere, všeobecné obchodné
podmienky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako aj rozhodnutia, ktoré v tomto konaní boli vydané.

11. Vykonaným dokazovaním mal za preukázaný nasledovný skutkový stav.

12. Žalobca spolu s návrhom predložil fotokópiu zmenky, ktorú vystavila žalovaná v
Humennom dňa 23.4.2010 Na zmenke je uvedené číslo zmluvy XXXXXXXXX. Je tam uvedená
zmenková suma 391 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 27.9.2010. Tiež je tam text splatné:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Na opačnej strane zmenky je text „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému

dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705“. Totožnú zmenku pripojil oprávnený,
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, k návrhu na vykonanie exekúcie v konaní vedenom na
Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX. V danom konaní bola povinnou súčasná
žalovaná a predmetom exekúcie bola rovnaká zmenková suma a zmenkový úrok.

13. Súd zistil, že súčasťou exekučného spisu je aj zmluva o úvere, ktorá má rovnaké číslo,
ako je číslo uvedené na zmenke a bola uzatvorená v ten istý deň, ako je uvedený deň vystavenia
zmenky. V zmluve je uvedená výška úveru, výška poplatku za poskytnutie úveru, celková suma, ktorú
má dlžník zaplatiť a údaj o splátkach. Zmluva neobsahuje údaj o výške úroku, ani údaj o RPMN. K
predmetnej zmluve boli pripojené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 14 obsahujú

dohodu o vyplnení zmenky s nasledovným textom: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmenky /ďalej aj ako vystaviteľ/ vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remitentovi /ďalej aj ako remitent/ vystavil veriteľ zmenku, v ktorej nie súd vyplnené zmenková suma a
dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumy.Ručiteľjestaktovystavenejzmenkyzaviazanýakozmenkový
ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň,

kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas
štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku,
alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknúť ku dňu vyplatenia zmenky. Dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto

podmienok stal splatný celý dlh“. Z obsahu exekučného spisu ďalej vyplýva, že exekučným titulom bol
rozhodcovský rozsudok. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
prvostupňovým súdom zamietnutá a uznesenie bolo potvrdené krajským súdom.14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že podaná žaloba nie je dôvodná a
na základe nasledovného právneho hodnotenia ju zamietol.

15. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorú žalobca predložil ako dôkaz osvedčenia
uplatneného nároku. Táto zmenka zabezpečuje splnenie záväzku žalovanej zo zmluvy o úvere, ktorú
uzatvorila so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Súdu je známe z jeho
rozhodovacej činnosti, že táto spoločnosť vykonáva poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaná
predmetnú zmluvu uzatvorila ako dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ a je tiež vystaviteľom žalovanej

zmenky. Súd teda považoval veriteľa - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. za dodávateľa v rámci svojej
obchodnej činnosti podľa § 52 ods. 3 OZ a žalovanú za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Príslušnú
zmluvu o úvere vyhodnotil súd ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ.

16. Keďže vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ a zmenkou bola zabezpečená pohľadávka
vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo povinnosťou súdu ex offo skúmať predmetnú zmenku až po

úroveň dohody o vyplňovacom práve. Bolo potrebné preveriť, či táto dohoda je zákonná a ak nie,
prihliadnuť na možnú absolútnu neplatnosť úkonu, v ktorom má nárok základ. Vyplýva to aj z právnej
úpravy Smernice č. 93/13 EHS, podľa ktorej sa spotrebiteľ v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a
táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol

vplývať na ich obsah. Tu súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora č. C-419/2011 zo
14.3.2013 /Česká sporiteľňa, a. s. proti Geraldovi Feichterovi/ alebo rozhodnutie ESD C-76/10, z ktorých
vyplýva, že napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako
abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.
Samotný Európsky súdny dvor v uvedenom prípade z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako

spotrebiteľa.

17. Z uvedeného vyplýva, že i v rámci súdneho konania, ktoré je založené na zmenke,
musí súd aj bez námietok dlžníka skúmať nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých zmenka
vychádza, prípadne ktoré sú priamo konkrétne premietnuté v zmenke a poskytnúť ochranu právam

spotrebiteľa.

18. Keďže žalobca pripojil k návrhu len samotnú zmenku a bolo potrebné zistiť povahu
a podmienky vzniku pôvodného záväzkového vzťahu, musela byť zabezpečená úverová zmluva, z
ktorej nárok bol zmenkou zabezpečený. Súd zistil, že na predloženej zmenke je uvedené číslo, ktoré je

totožnésčíslomúverovejzmluvy,ktorábolasúčasťouexekučnéhospisuvkonanípôvodnéhovystaviteľa
zmenky a žalovanej. Preto bol do konania pripojený príslušný exekučný spis.

19. Súd sa teda oboznámil s obsahom úverovej zmluvy, súčasťou ktorej boli aj všeobecné
podmienky poskytnutia úveru a mal za jednoznačne preukázané, že v danom prípade zmenka bola

vystavená ako zabezpečovací právny prostriedok k spotrebiteľskej zmluve. Zabezpečený (primárny)
právny úkon je úverová spotrebiteľská zmluva a zabezpečovací právny úkon (akcesorický) je zmenka.
Zmenka má všetky formálne náležitosti. Po formálnej stránke je platným právnym úkonom, ale pre svoju
platnosť, vzhľadom k tomu, že ide o akcesorický zabezpečovací právny úkon, je nevyhnutná aj platnosť
primárneho právneho úkonu, ktorý zabezpečuje, teda úverovej spotrebiteľskej zmluvy a platnosť

príslušného článku všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na základe ktorého blankozmenka bola
veriteľom vystavená. Úlohou súdu bolo preto z úradnej povinnosti skúmať platnosť primárneho právneho
úkonu spotrebiteľskej zmluvy a platnosť príslušného článku všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
na základe ktorého zmluvné strany uzatvorili dohodu o vyplnení zmenky v budúcnosti.

20. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007).

21. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospechzmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a), b), j), k), m), 5 OZ

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

23. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

24. Podľa článku 2 písm. a) Smernice 93/13/EHS, na účely tejto smernice „nekalé
podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernica 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

25. Oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy mal súd za preukázané, že v nej dlžník
vyhlásil, že „sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v
nejuvedenýchasúhlasísoVšeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru,ktorésúnazadnejstranetejto
zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“. Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru obsahujú vopred veriteľom navrhnuté zmluvné podmienky, teda ucelený text, ktorý je súčasťou (na

zadnejstranezmluvy)predmetnejZmluvyoúvere.Ikeďdlžníkformálnevzmluvevyhlásil,ženemáknim
žiadne výhrady, je zrejmé, že i v prípade jeho námietok tento nemal reálnu možnosť ovplyvniť podstatu
dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré boli formulované na veriteľom vopred pripravenom tlačive
zmluvy, a teda dlžník iba mohol akceptovať len zmluvu ako celok, alebo ju odmietnuť. Z uvedeného je
zrejmé, že všeobecné podmienky poskytnutie úveru nemožno považovať za individuálne dohodnuté,
resp. že neobsahujú individuálne dohodnuté zmluvné podmienky, a teda ani bod 14 Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru nemožno považovať za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku
(uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010).

26. Z článku 14 všeobecných podmienok úverovej zmluvy mal súd preukázané, že v
tomto článku sa zmluvné strany spotrebiteľskej úverovej zmluvy dohodli o vyplnení vystavenej zmenky

v budúcnosti. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (čl.
4) (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007). Ak dohoda o vypĺňacom práve pri
blankozmenke nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa
plnenie z neprijateľných podmienok, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V nadväznosti na § 17
zmenkového zákona treba posúdiť, či takýmto konaním indosatár nekonal na škodu odporkyne ako

dlžníčkyzospotrebiteľskéhoúveru.Súddospelkzáveru,žečlánok14všeobecnýchpodmienokúverovej
spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa § 53 ods. 5 OZ je neprijateľná
podmienka v článku 14 všeobecných podmienok spotrebiteľskej zmluvy neplatným právnym úkonom
v tejto časti. Neplatným spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Sporná zmenka, ktorá vznikla
ako zabezpečovací právny úkon k primárnemu právnemu úkonu spotrebiteľskej zmluve nemôže byť

považovaná za platný právny úkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania
neplatnej dohody o vyplnení zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy.

27. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že uzavretie spotrebiteľskej zmluvy

bolo podmienené podpisom zmenky zo strany spotrebiteľa, čo vyplýva z rovnakého dátumu zmenky a
úverovej spotrebiteľskej zmluvy, ako aj z článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy. V momente uzatvárania úverovej spotrebiteľskej zmluvy obsahovou náležitosťou úverovej
zmluvy bola povinnosť dohodnúť sa na vypísaní zmenky podľa článku 14 všeobecných podmienok
úverovej zmluvy ako podmienky poskytnutie úveru. Táto podmienka je neprijateľná zmluvná podmienka

podľa § 53 ods. 2 OZ, pretože nie je individuálne so spotrebiteľom dojednaná, tvorila neoddeliteľnú
súčasť formulárovej úverovej zmluvy - všeobecných podmienok a bez jej podpisu by spotrebiteľ nedostal
úver, preto podmieňovala uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutie úveru a spotrebiteľ obsah
úverovej zmluvy a článku 14 všeobecných podmienok o vyplnení zmenky nemohol ovplyvniť. Dôkazné
bremeno na preukázanie opaku podľa § 53 ods. 3 OZ má veriteľ, právny predchodca žalobcu. Dôkazné

bremeno neuniesol.

28. Dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky je
neprijateľnouzmluvnoupodmienkouajpodľa§53ods.4písm.a)OZ,pretožespotrebiteľnemalmožnosť
sa s týmto ustanovením oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy.

29. Podľa § 53 ods. 4 písm. b), m) OZ, je dojednanie o vypĺňacom práve zmenky (článok
14 všeobecných podmienok) neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto
podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej
strany POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany

práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva
spotrebiteľa. Taký záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie
dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10).30. Podľa § 53 ods. 1 OZ je preto dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok o
vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že spôsobuje značnú
nerovnováhu práv a povinností, teda značne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v tomto úverovom vzťahu

vystavením a následným indosovaním zmenky zo spotrebiteľského vzťahu. Súd preto nevychádzal
len z prísnej formálnosti zmenkového práva, pretože mal preukázané, že došlo k zneužitiu inštitútu
zmenkového práva v neprospech jednej zmluvnej strany spotrebiteľa obchádzaním ustanovení zákona
o ochrane spotrebiteľa, čo je zároveň aj rozpor so zákonom a teda neplatnosť právneho úkonu podľa
§ 39 OZ, § 265 Obchodného zákonníka (obmedzenie a zákaz zmeniek pri spotrebiteľských úveroch -

§ 4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z. z., § 17 ods. 3 Zák. č. 129/2010 Z. z.). Značnú nerovnováhu v právach
spôsobuje dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok úverovej zmluvy aj preto, že veriteľ sám
vyplní zmenku v deň splatnosti celého dlhu. Žalovaná ako spotrebiteľ nijako nemohla ovplyvniť výšku
zmenkovej sumy, dátum splatnosti zmenkového úroku, ktoré si do zmenky jednostranne dopísal veriteľ.
Dojednanie vyplňacieho práva zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľkej
zmluvy je neplatné aj podľa § 37 ods. 1 OZ pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť. Dojednanie je neurčité,

nepreskúmateľné v časti: „Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia.“. Je zrejmé, že suma bola jednostranne do zmenky
uvedená veriteľom a ku dňu uzavretia dohody v článku 14 všeobecných podmienok spotrebiteľ nevedel,
aká suma do zmenky bude dopísaná. V momente uzatvárania dohody uzavrel neurčitú dohodu čo
do článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Nebola konkretizovaná výška

zmenkovej sumy, ktorá mala byť dopísaná do zmenky na základe vypĺňacieho práva zmenky a neboli ani
určitým preskúmateľným spôsobom stanovené kritériá, na základe ktorých zmenková suma do zmenky
mala byť dopísaná tak, aby bola určiteľná a preskúmateľná za pomoci výkladových pravidiel.

31. Dohoda o vypĺňacom práve zmenky v článku 14 všeobecných podmienok je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože
výška úveru (dlhu) a úroku mala byť takto určená až v čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru,
kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a splatnosť zmenkového úroku podľa článku 14
všeobecných podmienok.

32. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky podľa článku 14 všeobecných podmienok je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože dojednanie umožnilo
veriteľovi, aby pri vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku
neprimerane vysokú sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. V
zmenke je veriteľom vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25% denne krát 365 dní = vo výške 91,25%

ročne. K vyplneniu zmenky veriteľom došlo momentom zosplatnenia dlhu. Ide o rozpor so zákonom (§
4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z. z.). Zároveň ide o nekalú podmienku podľa článku 2 písm. a) v spojení
s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13 EHS. Touto nekalou zmluvnou podmienkou a
zároveň neprijateľnou si veriteľ zabezpečil za nesplnenie záväzku spotrebiteľa neprimerane vysoké
príslušenstvo pohľadávky zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (91,25% ročne). Podľa názoru súdu

ide o neplatnosť tohto dojednania aj v nadväznosti na § 3 oZ pre rozpor s dobrými mravmi a podľa §
39 OZ a podľa § 265 Obchodného zákonníka (obchádzanie zákona o maximálnej úrokovej miere pri
spotrebiteľských úveroch podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov, ktorých
výška nepresahuje v priemere úrokovú mieru 10% ročne v porovnaní so zmenkovým úrokom 91,25%
ročne.).

33. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej
spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 OZ, pretože v rozpore
s kogentnými ustanoveniami zákona mu uvedené dojednanie umožnilo obísť zákonné ustanovenia
a vpísať do zmenky pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré mu vôbec nevznikol nárok. Úverová

spotrebiteľská zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zák. č. 258/2001
Z. z., § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z. Neobsahuje údaj o RPMN a neobsahuje rozpis splátok. Podľa
§ 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. a § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z. sa spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

34. V danom prípade je teda dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok úverovej
spotrebiteľskej zmluvy o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa §
53 ods. 5 OZ zároveň neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou. Zmluvná podmienka je z užuvedených dôvodov neplatná aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 ods. 1 OZ pre rozpor s kogentnými
ustanoveniami zákona a pre obchádzanie zákona podľa § 39 OZ, § 265 Obchodného zákonníka.

35. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008
konštatoval absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 OZ a § 265 Obchodného
zákonníka. Zároveň konštatoval, že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť
právo na vyplnenie blankozmenky. V odôvodnení ďalej uviedol: „Obchádzanie zákona obsahom alebo
účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému

zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.
O nedovolenosť a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči
dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré samy o sebe
nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako
nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto práva podľa práva, ale
tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci“.

36. Podľa § 154 ods. 4 O. s. p. a podľa § 494 OZ, z neplatného právneho úkonu, z
neplatnej zmenky súd nemohol priznať navrhovateľovi zmenkové plnenie, preto návrh zamietol.

37. Podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 O. s. p., je súd viazaný predmetom sporu čo do

výšky, čo do základu nároku. Súd nemohol priznať navrhovateľovi nároky tvoriace predmet sporu, keď
dospel k záveru, že zmenka je neplatným právnym úkonom.

38. Predmet sporu netvoril návrh žalobcu na zaplatenie úveru a príslušenstva na základe
úverovej spotrebiteľskej zmluvy, aby súd zvažoval, že návrhu vyhovie v tom rozsahu, že mu prizná

bezúročný úver (zostatok úveru) bez poplatkov (zákon č. 258/2001 Z. z. a zákon č. 129/2010 Z. z.).
Nárok bol uplatnený na základe zmenky ako právneho titulu, nebol uplatnený na základe úverovej
spotrebiteľskej zmluvy. Okrem viazanosti súdu predmetom sporu rozhodnutiu súdu priznať žalobcovi
úver (zostatok úveru) bez úrokov, bez poplatkov, bránila aj tá skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal,
koľko skutočne žalovaná zaplatila z poskytnutého úveru ku dňu rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O.

s. p.).

39. Dlh s rovnakým základom nároku je (bol) súčasne vymáhaný aj v zmenkovom konaní,
aj v exekučnom konaní, súd nemal preukázané ani to, či dlžník nezaplatil viac, ako mu ukladá zákon.
Súd preto nemohol za tejto skutkovej a dôkaznej situácie z úradnej povinnosti podľa § 153 ods. 4 O. s. p.

zaviazať žalobcu k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške preplatku zákonného plnenia. Takýmto
postupomzároveňžalovanejbolaodňatámožnosťpodaťabsolútnenámietkyčiastočnéhoaleboúplného
zániku záväzku zaplatením.

40. V nadväznosti na § 17 zák. č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového a na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 tak dospel súd k záveru,
že v tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na skúmanie skutkových a právnych okolností,
na základe ktorých zmenka bola vystavená (kauzálny nexus) a to ex offo v záujme ochrany práv
spotrebiteľa. Súd mal preukázané, že subjekt pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka
- spotrebiteľa (porušil vedome kogentné zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa). V príčinnej

súvislosti s tým neprimerane navýšil svoju pohľadávku veriteľa na úkor (na škodu) spotrebiteľa a
vystavením a indosovaním zmenky sťažil, resp. znemožnil ochranu spotrebiteľa v príčinnej súvislosti
so vzniknutou škodou. Takému nekalému konaniu súd nemohol poskytnúť právnu ochranu. Súd má
za to, že cieľom idosovania zmenky na navrhovateľa bolo inkasovať zmenkovú sumu bez toho, aby
zmenkový dlžník nemohol vzniesť námietky a bez toho, aby súd z úradnej moci namiesto spotrebiteľa

aplikoval kogentné zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Preto sa súd domnieva, že aj keď
žalovaná v tomto konaní neprodukovala námietky, súd musí z úradnej moci chrániť práva spotrebiteľa,
dané kogentnými ustanoveniami zákona.

41. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na zaplatenie nárokov zo zmenky zamietol v

celom rozsahu.

42. Žalobca vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva na stranežalovaného v tomto konaní. Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného z vlastnej
iniciatívy svojim písomným podaním. Zároveň sa vo veci vyjadril a poukázal na neprijateľné zmluvné
podmienky, spotrebiteľské vzťahy a neplatnosť dohody o zmenke.

43. Žalobca podal námietku neprípustnosti vstupu do konania vedľajšieho účastníka, o
ktorej súd už nerozhodoval, lebo účinnosťou Zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku od
1.7.2016, právne postavenie vedľajšieho účastníka v konaní zaniklo. Nedošlo k jeho transformácii na
osobitný subjekt podľa § 95 CSP. Keďže Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. (ďalej len združenie)

vstúpilo do daného konania ako vedľajší účastník a to z vlastného podnetu, až do rozhodnutia súdu o
jeho neprípustnosti v danom konaní vystupovalo na strane žalovanej a patrí mu náhrada trov konania
za jednotlivé úkony. Náhradu trov konania tomuto združeniu súd priznal v súlade s ustanovením §
255 ods. 1 CSP, lebo vystupovalo na strane sporu, ktorá bola v konaní úspešná. Podľa § 251 CSP,
trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní
v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva. Trovy, ktoré vznikli združeniu súd považoval za

odôvodnené a účelne vynaložené, lebo v čase vstupu do konania toto združenie ako vedľajší účastník na
strane žalovanej bolo právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv spotrebiteľa. V
súlade s týmto svojim postavením združenie zaslalo do konania písomné vyjadrenie, v ktorom poukázalo
na nedôvodnosť podanej žaloby a žiadalo žalobu zamietnuť, pričom svoj návrh riadne procesne aj
hmotnoprávne odôvodnilo.

44. Po podaní žaloby na súd, dňa 28.6.2013 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS (ďalej len združenie) oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej,
v súlade s § 93 ods. 2 O. s. p. Ďalej uviedlo, že ak bol vo veci vydaný platobný rozkaz podľa § 172
ods. 9 O. s. p., podáva proti nemu odpor. Námietku premlčania a námietky voči neprijateľným zmluvným

podmienkam a nekalým obchodným praktikám vzniesol aj vo veciach, v ktorých platobný rozkaz vydaný
nebol a žiadal o doručenie návrhu na začatie konania. Dňa 21.11.2013 oznámilo, že vystupuje z konania
ako vedľajší účastník, preto súd tomuto združeniu už nedoručoval žalobu s prílohami. Dňa 15.10.2014
združenie uplatnilo náhradu trov konania v prípade úspechu žalovanej a to ako reakciu na podanie
žalobcu, ktorý sa vyjadril k oznámeniu o vstupe vedľajšieho účastníka.

45. Hore uvedenému združeniu súd náhradu trov konania nepriznal, aj keď od jeho
oznámenia o tom, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, po vystúpenie z konania bol vedľajším
účastníkom, v súlade s ustanovením § 93 ods. 2 O. s. p. účinného do 30.6.2016. Žalovaná, na strane
ktorej združenie vystupovalo, bola v konaní v celom rozsahu úspešná, ale združeniu súd náhradu trov

konania nepriznal, lebo ich nepovažoval za dôvodné a účelne vynaložené. Oznámenie o vstupe do
konania bolo formulárovým oznámením, obsahujúcim oznámenie o podaní odporu, vznesenie námietky
premlčania a námietku neprijateľných zmluvných podmienok. Nereagovalo však vôbec na skutočnosť,
že žalobca uplatnil návrh podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č.
861/2007. Následne združenie vystúpilo z konania bez toho, aby bolo oboznámené s obsahom návrhu,

ktorý mu nebol ani doručený. Súd mu náhradu trov konania nepriznal, lebo procesné úkony za ktoré túto
náhradu žiadal neboli účelne vynaložené v prospech žalovanej, na strane ktorej vystupovalo.

46. O výške náhrady trov konania združenia rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.