Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/164/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810203434
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5810203434.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci žalobcu: O.. G. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, H., právne zastúpený: JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom V. Z.
XXXX/XX, W. G., proti žalovaným: 1/ L.. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, H., 2/ V. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, H., právne zastúpení: JUDr. Veronika Leppová, advokátka, so sídlom
O. XX/XX, H., o určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 1C/67/2010-313 zo dňa 4. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným
1/, 2/ v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti veci
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že žalobca O.. G. U. je vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX k.ú. H. ako garáž, súp.č. XXXX, postavená na parc. KN-C č. 1752/55 a parcela

KN-C č. 1752/55 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2 o veľkosti podielu 1/1. Žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, štátu proti žalovaným v rade 1/ a 2/ náhradu nákladov
spojených s vyplatením znaleckej odmeny. Na základe vykonaného dokazovania považoval za zrejmé,
že garáž s pozemkom odkúpil žalobca v roku 1983 od G. U., ktorý garáž odkúpil od žalovaného v rade
1/ v roku 1979. Dôkazom sú listiny - Zmluva o prevode nehnuteľnosti (garáže) z osobného vlastníctva,
uzatvorená medzi žalovaným v rade 1/ a G. U. a Dohoda o odpredaji nehnuteľností uzatvorená
14.06.1983, uzatvorená medzi G. U. a žalobcom. Pravosť podpisov predávajúcich a kupujúcich bola

potvrdená znaleckými posudkami. Predmetnými zmluvami považoval za vyvrátené tvrdenie žalovaného
v rade 1/, že garáž G. U. len požičal po tom, čo mu ju G. U. vrátil. Zmluvu o prevode nehnuteľností
uzatvorenú medzižalovanýmvrade1/aG.U.podpísaliajsvedkovia(podľavyjadreniabývalejmanželky
G. U.) jeho rodičia. Nebolo preukázané, že žalovaní nadobudli späť vlastníctvo na základe dohody o
kúpe a prevode nehnuteľností - zrušenie, nakoľko kontrolným znaleckým posudkom bolo konštatované,
že podpis G. U. na tejto dohode s veľkou pravdepodobnosťou nie je jeho podpisom. Po kúpe, t.j. od roku
1983, žalobca užíval garáž s pozemkom prakticky nerušene ako svoje vlastné. Užívanie nehnuteľností

potvrdili svedkovia I. A., L.. S. N., ako i svedok H. G.. S poukazom potom na ustanovenia § 134 ods. 1, 2
a 3 OZ, ustanovenie § 135a OZ v znení platnom do 01.01.1992, ustanovenia § 507a ods. 3 OZ v znení
platnom do 01.01.1992 a vychádzajúc z toho, že žalobca nadobudol predmet držby garáž s pozemkom
na základe dohody o kúpe v roku 1983, po započítaní oprávnenej držby pred rokom 1991, minimálnepočnúc od 01.04.1984 uplynutím 10-ročnej doby, sa stal jej vlastníkom. Žalobca bol v tom, že garáž s
pozemkom nadobudol od vlastníka G. U., ktorý tieto nehnuteľnosti odkúpil od žalovaného v rade 1/ v
roku 1979. Bol dobromyseľný v držbe sporných nehnuteľností po celú dobu držby. Svedčia o tom nielen

výpovede svedkov, ktorí boli častými návštevníkmi žalobcu v predmetnej garáži, ale i potvrdenie mesta
Trstená zo dňa 20.01.2010 o tom, že daň z nehnuteľností zo stavby garáže, postavenej na pozemku
1752/55 k.ú. H. v období od roku 1993 do roku 2004, platil žalobca. Žalovaný v rade 1/ neuniesol
dôkazné bremeno, nepreukázal, že garáž s pozemkom bola G. U., od ktorého tieto nehnuteľnosti odkúpil
žalobca, len prenajatá. Na potvrdenie, že garáž G. U. vrátil žalovanému v roku 1979, neprihliadol z

dôvodu, že nie je zrejmý čas jeho vyhotovenia, bolo súdu predložené len vo fotokópií a kontrolným
znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že uvedenú listinu G. U. nepodpísal. Dôkazná
povinnosť preukázať pravosť a pravdivosť listiny preukazujúcej, že G. U. nebol vlastníkom garáže a
pozemku pod garážou, že žalobca nenadobudol vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam, pretože ich kúpil
odnevlastníkaanieodžalovaných.OpakpotvrdilsvedokG.,ktorémusámžalovanývroku1980oznámil,
že garáž predal G. U.. Žalobca nadobudol vlastníctvo ku garáži a k pozemku dňom 01.04.1994, preto

rozhodnutie o pridelení súpisného čísla XXXX pre budovu postavenú na parcele č. 1752/55 - radová
garáž, pre stavebníkov, žalovaných v rade 1/ a 2/, nie je v tomto konaní podstatné. Bolo vydané po
tom, ako vlastníctvo ku garáži a pozemku nadobudol žalobca. Rozhodnutie bolo vydané, ako tvrdí sám
žalovaný, za účelom zápisu nehnuteľností na stavebníka a následne na žalobcu, to isté platí aj o revízii
elektrického zariadenia vykonanej dňa 30.05.2007. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na

úspech žalobcu v spore a z tých istých dôvodov priznal podľa § 259 CSP i štátu nárok na náhradu
nákladov spojených s úhradou znaleckej odmeny znalkyni z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné
písmo, ako i znaleckému Kriminalisticko-expertíznemu ústavu PZ.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručili odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Nesúhlasili

s právnym názorom vysloveným zo strany okresného súdu a jeho postupom, pokiaľ žalobe žalobcu
vyhovel. Poukazovali, že v priebehu celého konania spochybňovali doklad - kúpnu zmluvu, na
základe ktorej mal žalobca nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti od G. U. ako podklad pre potvrdenie
dobromyseľnej držby, nakoľko G. U. nikdy nenadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré boli
predmetom kúpnej zmluvy z roku 1983. Žalovaní v rade 1/ a 2/ predložili súdu dostatok dokladov o tom,

že žalobca od samého počiatku mal vedomosť o tom, že výlučnými vlastníkmi nehnuteľností sú žalovaní
1/a2/apokiaľG.U.previedolnazákladekúpnejzmluvygarážspozemkomnažalobcu,zjehostranyišlo
o protiprávne konanie. Žalovaní 1/ a 2/ predložili súdu listy adresované žalobcovi z 13.07.1993 a G. U. zo
07.08.1993. V liste zo dňa 13.07.1993 sa žalovaný v rade 1/ dotazuje žalobcu, prečo užíva jeho garáž,
to znamená, že ani v roku 1993 žalovaný v rade 1/ nevedel, že garáž bola prevedená do vlastníctva

žalobcu. Žalobca ani po tomto liste neoznámil žalovaným 1/ a 2/, že kúpnou zmluvou z roku 1983
tieto nehnuteľnosti nadobudol od G. U.. Taktiež predložili súdu dohodu o kúpe a prevode nehnuteľností
- zrušenie, ktorou G. U. zrušil zmluvu o prevode nehnuteľností - garáže pri nemocnici. To, že sa
žalovaní považovali za vlastníkov nehnuteľností, preukazovali aj tým, že na pozemok, na ktorom je garáž
situovaná, bolo zmluvou o zriadení vecného bremena pri poskytnutí úveru peňažným ústavom zriadené

vecné bremeno. G. U. nikdy nemal úmysel kúpiť nehnuteľnosti od žalovaných, títo nikdy nemali úmysel
nehnuteľnosti predať. Jedným z dôvodov bola aj skutočnosť, že garáž bola spoločným bezpodielovým
spoluvlastníctvom žalovaných 1/ a 2/ a kúpna zmluva bez súhlasu druhého manžela by bola od samého
počiatku absolútne neplatná. Zmluvy o kúpe a prevode nehnuteľností, ktoré boli vyhotovené účastníkmi
v roku 1979, boli vyhotovené len preto, že rodičia G. U. v tom čase predali dom a synovi nechceli

vyplatiť jeho podiel inak, len na kúpu nejakej nehnuteľnosti. Preto požiadal G. U. žalovaného v rade 1/ o
vyhotovenie týchto listín. Po liste z roku 1993 sa žalobca nepokúsil o stretnutie so žalovanými, o tom, že
G. U. zomrel v roku XXXX, sa žalovaný dozvedel až v marci roku 2017. Žalobca napriek tomu, že o tejto
skutočnosti vedel, žalovaných 1/ a 2/ o tom neinformoval, na podklade čoho zastali názor, že žalobca
nesplnil podmienku dobromyseľnej a nerušenej držby, podal na Stavebnom úrade mesta Trstená návrh

na vydanie kolaudačného rozhodnutia zo dňa 15.10.2009, kde napodobnil podpisy žalovaných 1/ a 2/,
ani vtedy sa nekontaktoval s G. U., aby tento potvrdil nadobudnutie nehnuteľností. Tvrdenia žalobcu
o platení dane popreli, pretože garáž nebola skolaudovaná, nebolo jej pridelené súpisné číslo, nebola
zapísaná ani na liste vlastníctva. Mali za to, že bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie na zistenie,
kto mohol za G. U. vyhotoviť podpis na dohode o kúpe a prevode nehnuteľností - zrušenie, pretože ak G.

U. čo aj neplatnou zmluvou nenadobudol od žalovaného garáž do vlastníctva, nemohol ju ďalej predať
žalobcovi. Táto odpoveď je potrebná aj vzhľadom na správanie sa žalobcu, kde po celú dobu užívania
garáže nepriviedol G. U. za žalovanými, aby sa vyjasnila otázka nadobudnutia garáže G. U. a žalobu
podalažpojehosmrti.Poukazovali,žekúpnazmluvamedzižalovanýmvrade1/aG.U.,ktoroužalovaný1/ predal garáž G. U. a dohoda o kúpe a prevode nehnuteľností - zrušenie, boli vyhotovené v rovnakom
časovom období, všetky tri podpísané účastníkmi rovnakým guličkovým perom, pričom svedok M. T.,
ktorý túto listinu tiež podpisoval, zomrel v W.. Na podklade tohto žalovaní 1/ a 2/ prehlásili, že obe

listiny, tak kúpnu zmluvu, ako i listinu označenú ako dohoda o kúpe a prevode nehnuteľností - zrušenie,
nemožno považovať za falzifikát. Presnejšiu odpoveď na túto otázku by mohol dať jedine kontrolný
znalec. Jeho ustanovenie však okresný súd zamietol. Okresný súd vo svojom rozsudku uvádza, že
žalobca mal nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti od G. U. a jeho manželky, v žiadnej listine sa však
menomanželkyG.U.nevyskytuje.Vtomčasebolivrozvodovomkonaníanežilivspoločnejdomácnosti.

Pokiaľ i poukazoval na výpovede svedkov, ktorí potvrdili užívanie garáže žalobcom, nepreukazovali
zároveň dobromyseľnosť jeho držby a popreli, že by svedok G. mal záujem od žalovaných predmetnú
garáž odkúpiť. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, nakoľko v konaní nebolo preukázané, či G. bol držiteľom právneho titulu
na uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalobcom.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných sa plne stotožnil s odôvodnením a závermi súdu
prvej inštancie, zastal názor, že so všetkými námietkami žalovaných 1/ a 2/, ktoré sú obsiahnuté v ich
odvolaní, sa súd prvej inštancie náležite vyporiadal v rámci konania. Znalecký posudok Kriminalisticko-
expertízneho ústavu policajného zboru spolu s jeho doplnením v celom rozsahu preukazuje dôvodnosť
a pravdivosť tvrdení žalobcu, ktoré predniesol počas konania, a síce, že podpis vyhotovený k priezvisku

U. obsiahnutý na dohode o kúpe a prevode nehnuteľností - zrušenie (bez uvedenia dátumu vyhotovenia)
nevyhotovilG.U..Žalobcanadobudolspornúgarážvdobrejvierevroku1983kúpouodG.U.,tentosvoje
vlastníctvopreukázalpísomnouzmluvouspôvodnýmvlastníkomzodňa22.09.1979,akoajrozhodnutím
o prípustnosti stavby, v ktorom bola vyznačená zmena majiteľa garáže z pôvodného vlastníka na G.
U.. Žalobca teda v roku 1983 kúpil spornú garáž od subjektu, ktorý na základe relevantných dokladov

preukázal, že je jej vlastníkom. Na základe takéhoto nadobúdacieho titulu a dobrej viery, že predmetnú
garáž nadobudol právne perfektným úkonom od jej vlastníka, túto viac ako 25 rokov nikým nerušený ako
vlastnú užíval. Listiny predložené žalovaným, ktorých pravosť bola vylúčená znaleckým dokazovaním a
ktoré mali riešiť vzťah medzi G. U. a žalovaným v rade 1/, nemôžu ovplyvniť žalobcovu dobromyseľnosť
pri nadobúdaní spornej garáže a pri vstupe do jej držby a užívania. Skutočnosť, že žalovaní 1/ a

2/ zastávajú iný právny názor, ako v tejto veci prijal súd prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o
zjavnej neodôvodnosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozsudku. Za absurdnú označil argumentáciu
žalovaných 1/ a 2/ o tom, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, keď sami listinu
predloženú ako dohoda o kúpe nehnuteľností - zrušenie, napriek žiadosti súdu, výsledkom znaleckého
dokazovania a námietkam žalobcu nedoložili v originálnom vyhotovení. V tejto súvislosti poukázal na

uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 116/2012 zo dňa 12.07.2012. Odvolanie žalovaných 1/ a 2/ označil za
čistú špekuláciu, ktorej jediným účelom je oddialiť právoplatnosť meritórneho rozhodnutia v tejto právnej
veci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil, zároveň, aby priznal
žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. K námietkam
odvolateľov, uvedeným v podanom odvolaní, odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že dobrá viera
pri oprávnenej držbe zaniká vo chvíli, keď vlastník veci vážne urobeným prejavom vôle oznámi držiteľovi,

že vec nepatrí držiteľovi, ale jemu a uvedie k tomuto prejavu dôkazy.

6. Znamená to, že pokiaľ žalovaní v podanom odvolaní poukazovali, že v liste zo dňa 13.07.1993
sa žalovaný v rade 1/ dotazoval žalobcu, prečo užíva jeho garáž a žalobca mu ani po tomto liste
neoznámil, že kúpnou zmluvou v roku 1983 nehnuteľnosti nadobudol od G. U., je potrebné uviesť,

že žalovaní 1/ a 2/ jednak nepreukázali doručenie listu zo dňa 13.07.1993 žalobcovi, ale nebolo ani
povinnosťou žalobcu oznámiť žalovaným 1/ a 2/, že kúpnou zmluvou z roku 1993 predmetnú garáž od
G. U. nadobudol. Naopak, bolo povinnosťou žalovaných oznámiť žalobcovi, že mu garáž nepatrí, ale
že patrí im a podniknúť k tomu adekvátne kroky, minimálne vyzvať ho na vypratanie garáže, prípadnepodať žalobu na súde. Žalovaní 1/ a 2/ nielenže vo vzťahu k žalobcovi takto nepostupovali, ale sám
žalovaný v rade 1/ do výpovede pred prvoinštančným súdom uviedol, že mal snahu usporiadať vzťah k
predmetnej garáži so žalobcom, o cene garáže nekomunikovali, pri príležitostiach stretávaní sa v garáži

so žalobcom rozprávali hlavne o potrebe platiť daň za pozemok, spoločne riešili problém so zavedením
elektriny do garáže a on sám navrhoval, aby sa našiel spôsob, aby na list vlastníctva bol zapísaný
žalobca ako vlastník a nie on.

7. Pokiaľ v ďalšom žalovaní v podanom odvolaní namietali absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorou žalovaný

v rade 1/ odpredal garáž G. U. z dôvodu, že účastníkom zmluvy nebola aj žalovaná v rade 2/ ako jeho
manželka, je potrebné uviesť, že uvedená skutočnosť síce spôsobuje neplatnosť zmluvy, avšak nie
neplatnosť absolútnu, ale relatívnu, ktorej sa musí dotknutý účastník zmluvy v zákonom stanovenom
čase dovolať na súde. Relatívnu neplatnosť zmluvy možno namietať v lehote 3 rokov od uzatvorenia
zmluvy, ide o lehotu prekluzívnu, čo znamená, že márnym uplynutím stanovenej doby právo relatívnu
neplatnosť namietať zaniká.

8. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca nadobudol predmetnú garáž
kúpnou zmluvou písomne uzatvorenou s G. U. 14.06.1983. Námietka žalovaných o tom, že G. garáž
odpredával ako nevlastník, nakoľko garáž, ktorú pôvodne od žalovaného v rade 1/ G. U. kúpil kúpnou
zmluvou zo dňa 22.09.1979, vrátil žalovanému v rade 1/ a zároveň potvrdil, že od neho prevzal kúpnu

cenu tak, ako mu pôvodne za odpredaj garáže vyplatil, sa v konaní nepotvrdila. Kontrolným znaleckým
posudkom vypracovaným Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Bratislava z 04.05.2016 bolo
konštatované, že pri porovnaní sporného podpisu, ktorý mal byť napísaný G. U. na dohode o kúpe a
prevode nehnuteľností - zrušenie, sporný podpis pravdepodobne G. U. nevyhotovil. Bývalá manželka
G. U. do výpovede pred súdom poprela podpis bývalého manžela na dohode o kúpe a prevode

nehnuteľností - zrušenie, taktiež poprela jeho finančnú tieseň, ktorá by mala byť dôvodom na vrátenie
garáže. Poprela tiež podpis bývalého manžela aj na potvrdení, podľa ktorého bola žalovanému v rade
1/ zaplatená suma 20.000 Kčs. Doručila zároveň čestné vyhlásenie, v ktorom popísala kúpu garáže
jej bývalým manželom v roku 1979 za sumu 25.000 Kčs, ako aj jej odpredaj žalobcovi v roku 1983 za
tú istú cenu. Ako dôkaz kúpy garáže G. U. od žalovaného v rade 1/ považovala odovzdanie jedného

vyhotovenia rozhodnutia o prípustnosti stavby s tým, že i zmena majiteľa garáže bola v predmetnom
rozhodnutí o prípustnosti stavby vyznačená.

9. Vyhodnotiac potom všetky dokazovaním zistené skutočnosti jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach, odvolací súd sa stotožnil s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ za vlastníka garáže a

pozemku určil žalobcu, nakoľko nielenže nebolo preukázané, ale kontrolným znaleckým dokazovaním
bolo dokonca vylúčené, že by G. U. vrátil garáž žalovanému v rade 1/, žalovaní 1/ a 2/ súdu nedoložili
žiaden hodnoverný dôkaz, ktorým by preukázali doručenie nimi tvrdeného listu z júla 1993 žalobcovi, ale
ani iný vážne urobený prejav vôle, ktorým mali žalobcovi oznámiť, že sporná garáž mu nepatrí, ale patrí
im. O existencii a vykonaní takéhoto oznámenia žalobcovi nepredložili žiaden dôkaz. Zjavne z výpovedí

žalovaných vyplýva, že mali vedomosť o tom, že žalobca užíva garáž, za vlastníkov ktorej sa považovali,
a teda bolo iba na nich, aby súdu preukázali, že počas plynutia 10-ročnej vydržacej lehoty urobili vo
vzťahu k nemu taký úkon, ktorým by jednoznačne vedeli súdu hodnoverne preukázať, že rušili žalobcu
v držbe garáže a ako vlastníci sa dožadovali vo vzťahu k nemu svojich práv. V tomto smere žalovaní
1/ a 2/ dôkazné bremeno neuniesli.

10. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd súc viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania
rozsudok prvoištančného súdu ako správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, stotožniac sa aj s jeho
odôvodnením, potvrdil. Žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný

súd po právoplatnosti veci samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)