Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. marec 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/111/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517221214
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7517221214.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.
SlávkyZborovjanovejaJUDr.JánaSlebodníkavsporežalobkyneV.H.,nar.X.X.XXXX,bytomvC.W.S.,
Š. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Gelenekym, advokátom advokátskej kancelárie, so sídlom v Košiciach,
B. Nemcovej 24 proti žalovanému W. H., nar. X.X.XXXX, bytom v C. W. S., Š. XX, zastúpenému
Advokátkou kanceláriou Vasiľ, Šimonovič & partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO:

47 240 482, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Košice - okolie zo dňa 17.10.2017 č.k. 15C/249/2017-10 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobkyni priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vydal neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému W. H.
zakázal vstupovať do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území C. W. S., obec C. W. S., zapísanej
na LV č. XXXX pod parc. č. registra „C“ X/X (správne X/X, poznámka odvolacieho súdu) - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 121 m2, a parc. č. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, ako
aj rodinného domu so súp. č. XXX, stojaceho na parc. č. X/X až do právoplatného rozhodnutia v konaní
o rozvod manželstva účastníkov vedeného na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn. 19P/307/2017.

Žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.

2. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v znení ako toto bolo uvedené vo výroku uznesenia, odôvodnila tým, že spolu so žalovaným sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností, teda aj rodinného domu, v ktorom spoločne
bývajú. Sú v rozvodovom konaní. V návrhu uviedla, že k podaniu návrhu na rozvod manželstva ju viedla

skutočnosť, že žalovaný sa k nej správa agresívne, najmä po požití alkoholických nápojov, ponižoval ju
tak, že musela upratovať byt, ktorý v opilosti pošpinil. Nadával jej a vyhrážal sa jej aj pred ich maloletým
synom, psychicky ju týral, vyhadzoval z domu a dokonca ju raz aj fyzicky napadol. V dôsledku jeho
správania štyrikrát aj s maloletým synom opustila spoločnú domácnosť, odišla k rodičom. V záujme
zachovania rodiny a po prísľuboch žalovaného, že sa napraví sa k nemu opakovane vrátila. Z jej
podnetu navštevovali manželskú poradňu, avšak bezvýsledne. Spory medzi nimi vznikali aj pri výchove

maloletého dieťaťa, keď žalovaný aj pod hrozbou násilia presadzoval svoj názor. Nezhody vyvrcholili dňa
6.10.2017, keď v dôsledku jej nesúhlasu s výletom žalovaného spolu s ich maloletým synom k rodičom
žalovaného do Spišskej Novej Vsi a to pre chorobu maloletého dieťaťa, vyvrcholilo agresívne správanie
sa žalovaného tým, že tento kopol do psa a zovretou päsťou naznačil útok na žalobkyňu spojený s
pokračujúcimi nadávkami a vyhrážkami, a to v prítomnosti ich maloletého syna, ktorý sa bál a plakal.
Na základe tejto skutočnosti OPRZ Košice-okolie, odbor poriadkovej polície OOPZ SR Čaňa v zmysle §

27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore vykázala žalovaného zo spoločného obydlia na
dobu 10 dní. V návrhu žalobkyňa taktiež uviedla, že sa cíti bezprostredne ohrozená spolu s maloletýmsynom, má obavu, že žalovaný sa po návrate do spoločnej domácnosti po 10 dňoch bude opätovne
agresívne správať a bude pokračovať vo fyzickom aj psychickom násilí. Uviedla, že ďalšie spolužitie
so žalovaným považuje za neznesiteľné a aj v záujme maloletého dieťaťa je nevyhnutné, aby tieto ich

nezhody boli upravené neodkladným opatrením.

3.Súdprvejinštancieuznesenieodôvodniltým,žežalobkyňaňoutvrdenéskutočnostivnávrhuosvedčila
výpisom z LV č. XXXX, kat. úz. C. W. S., ako aj potvrdením č. PÚ:439/2017 zo dňa 6.10.2017 vydaného
OOPZ SR Čaňa o vykázaní žalovaného zo spoločného bydliska. Na základe toho s poukazom na ust.

§ 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. e/ a § 328 ods. 2 CSP konštatoval, že zmyslom neodkladného
opatrenia je dočasná alebo trvalá úprava pomerov účastníkov. Prostredníctvom tohto inštitútu zákon
chráni slabšiu stranu aj za cenu zásahu do práva na bývanie, v tomto prípade právo vlastníka.
Konštatoval, že prednosť má právo na ochranu zdravia a života druhého manžela a členov rodiny,
spolubývajúcich. Mal za to, že žalobkyňou opísané skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov formou zákazu dočasného vstupovania žalovaného do domu v záujme telesnej a duševnej

integrity žalobkyne, ako aj maloletého dieťaťa a v záujme ochrany pred možnými ďalšími útokmi zo
strany žalovaného, minimalizovania jej strachu o zdravie a život a zabezpečenie pokojného práva na
bývanie v dome, ktorého je spoluvlastníčkou. Z týchto dôvodov návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 CSP a s poukazom na
úspech žalobkyne priznal jej náhradu trov konania.

4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/
CSP a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, to zakladá odvolací dôvod uvedený v §
365 písm. g/ CSP. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci v
súlade s § 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok. V odvolaní konštatoval, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí skutkovými vadami z dôvodu nesprávne vytvoreného skutkového
základu určujúceho pre rozhodnutie. Potvrdil tvrdenie žalobkyne, že s touto je v rozvodovom konaní,

ako aj to, že z ich manželstva pochádza syn R., nar. 25.7.2016 a na Okresnom súde Košice - okolie
sa pod sp.zn. 9P/206/2017 vedie aj konanie o úprave práv a povinností k maloletému synovi. Toto
v čase podania odvolania nebolo právoplatne skončené. Potvrdil dôvod pre rozvod ich manželstva
spočívajúci v neprekonateľnosti rozdielu ich názorov na manželstvo a rozvod manželstva považuje za
lepšie riešenie v záujme maloletého dieťaťa ako neustále vzájomné konflikty. Dôvody rozvodu vníma

však odlišne ako matka. Je toho názoru, že práve ona bola zdrojom ich konfliktov tým, že opakovane
vyvolávala žiarlivostné scény, podozrievanie, osočovanie a tak slovné, ako aj fyzické napádanie. Napriek
tomu, že pracoval 10 až 12 hodín denne, ustavične mu vytýkala slabé finančné zabezpečenie rodiny,
jeho neschopnosť materiálne sa o nich postarať. Potvrdil, že matka dieťaťa opakovane odišla z ich
spoločného domu, bolo to však po vzájomnej hádke, kedy akoby na protest „z trucu“ odišla k rodičom

a po niekoľkých dňoch sa opäť vrátila. On ju z domu nikdy nevyhadzoval a ani nežiadal o návrat.
Vždy to bolo výsledkom jej rozhodnutia. Považuje za veľmi tvrdé a nespravodlivé zakázať mu vstup
do ich spoločného domu, ktorý má záujem využívať výlučne za účelom zabezpečenia styku s ich
synom. Potom, čo žalobkyňa na neho vymyslela rôzne podnety, začal mať z jej konania strach a on
sám sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval. V súčasnosti býva u svojich rodičov a až do skončenia

konania o úpravu práv a povinností k maloletému synovi nemieni s matkou dieťaťa žiť v spoločnej
domácnosti. Do domu má záujem vstupovať výlučne za účelom kontaktu so synom a predpokladá, že
právoplatným rozhodnutím bude vyriešená aj otázka miesta prevzatia a odovzdania syna. So synom
má veľmi dobrý a silný vzťah a venoval mu všetok svoj voľný čas. Vie sa postarať o zabezpečenie
všetkého, čo tento potrebuje a je odhodlaný urobiť všetko preto, aby jeho vzťah nebol narušený a mohol

pokračovať v intenciách riadneho vzťahu otec - syn. Má za to, že matka nijakým spôsobom nepreukázala
dôvodnosť nariadenie neodkladného opatrenia, z jej strany sa jedná výlučne o jednostranný svojvoľný
opis existujúcich skutočností, prostredníctvom ktorých ho osočuje a aktívne sa podieľa na deštrukcii jeho
vzťahu k synovi. Nesúhlasí s jej tvrdením o nadmernom požívaní alkoholu z jeho strany a poukázal v
tomto smere na skutočnosť, že vykonáva prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy a pravidelne

sapodrobujedychovejskúškenaalkohol,keďžejehopracovnýpomertrváuždlhšíčas,jenesporné,žes
alkoholom problém nemá a táto téma bola súdu podsunutá ako zámienka na dosiahnutie jeho odlúčenia
od syna. Popiera aj svoje agresívne správanie a ako dôkaz k odvolaniu pripojil čestné prehlásenie ich
známych, ktorí ich poznajú a vedia, že to bol práve on, kto sa o dieťa počas každej voľne chvíle stará.Konštatoval, že matka častokrát odchádzala z domu večer a vracala sa až neskoro v noci. V tom čase
sa staral výlučne o syna sám. Ich známi boli mnohokrát svedkami toho, že to bola práve matka dieťaťa,
ktorá ho slovne napádala a chovala sa k nemu nepríjemne. V odvolaní popísal aj skutkové okolnosti zo

dňa 6.10.2017. Popieral, že sa v uvedenej situácii vyjadroval nadávkami na osobu žalobkyne, resp. jej
rodiny. Hovoril iba o tom, že keď je celý týždeň v práci a má voľný víkend, chce ho stráviť so synom a
situáciu vyhrotila žalobkyňa, ktorá sa otočila k nemu, v dôsledku čoho stuhol a čakal fyzický útok od nej
ako sa to už stalo dvakrát v minulosti. Uviedol, že on by manželku nikdy fyzicky nenapadol a nestalo sa
to ani nikdy predtým. Následne žalobkyňa telefonicky volala otcovi a ten sa mu cez hlasný odposluch

vulgárne vyhrážal, na čo vôbec nereagoval. Nie je pravdou, aby pri tejto situácii bol vystresovaný ich syn,
keďže tento sa po celý čas v obývačke hral a neplakal. Za takejto situácie žalobkyňa zavolala políciu.
Táto mu následne oznámila, že je vykázaný z ich spoločného domu na dobu 10 dní. Nepovažovali za
potrebné vyhovieť jeho žiadosti o dychovú skúšku, musel odovzdať kľúče od domu, zbaliť si veci a
odísť preč. Má za to, že z konania matky je zrejmé, že sa jedná o vyvrcholenie rozpadu ich vzťahu a
táto absolútne neprijateľným spôsobom zneužila ich spoločného syna na vyriešenia sporu vo vlastný

prospech. Po vydaní neodkladného opatrenia mu prostredníctvom jeho rodičov odkazuje, že si môže
prísť pre dieťa a zobrať si ho na víkend. Takýto jej postup ho zneisťuje, keďže vzhľadom na rozhodnutie
súdu,ktorémuzakazujevstúpiťdodomu,mázjejodkazovobavy,žebudúzneužitéprotinemu.Mázato,
že matka neosvedčila naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, keďže táto nepredložila
žiadny relevantný dôkaz v podobne lekárskej správy, znaleckého posudku, či akéhokoľvek stanoviska

alebo vyšetrenie, ktoré by svedčilo uvádzaným skutočnostiam a je toho názoru, že v tomto smere
neuniesla svoje dôkazné bremeno o podozrení z násilia. K odvolaniu pripojil svoj pracovný posudok od
zamestnávateľa a čestné prehlásenia dvoch osôb.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Táto žiadala napadnuté uznesenie ako správne

potvrdiť. V odvolaní uviedla, že pred súdom prvej inštancie bolo preukázané dlhodobé agresívne
správaniežalovaného,ktorévyvrcholilodňa6.10.2017.Poukázalanato,žepolicajtizistili,žeagresívnym
správaním žalovaného môže dôjsť k útoku na život a zdravie jej a to v prítomnosti ich maloletého
dieťaťa.Mázato,žepsychickétýraniepotvrdzujúajfotografie,ktorépripojilakvyjadreniuaktorýmimieni
preukázať, že bola nútená upratovať po žalovanom potom, čo opustil ich spoločný dom, ktorý pošpinil

fekáliami pod vplyvom alkoholu. Uviedla, že čestné prehlásenia, ktoré pripojil k odvolaniu mu dali jeho
priatelia, s ktorými spolu popíjali alkohol. Títo nepoznajú agresívne správanie žalovaného v dome, v
ktorom boli účastníci sami bez svedkov a preto tieto prehlásenia považuje za irelevantné. Za nedôvodné
považuje odvolanie aj v časti, v ktorej žalovaný argumentuje svojou snahou o udržanie vzťahu s ich
maloletým synom. Poukázala na to, že bolo vydané rozhodnutie o úprave práv a povinností k dieťaťu v

konaní vedenom pod sp.zn. 9P/206/2017, kde styk žalovaného s maloletým dieťaťom bol okrem iného
upravený tak, že toho si žalovaný má preberať mimo spoločného rodinného domu. Je teda toho názoru,
že jeho vykázanie z domu mu nebráni v styku s maloletým synom.

6. K vyjadreniu žalobkyne sa opätovne vyjadril žalovaný vo svojom písomnom podaní doručenom súdu

prvej inštancie 2.1.2018. V tomto vyjadrení konštatoval, že na základe oznámenia OOPZ v Čani zo dňa
6.10.2017, ktoré bolo aj dôvodom pre jeho vykázanie z domu, sa viedlo na Okresnom úrade Košice
- okolie, odbore všeobecnej vnútornej správy priestupkové konanie, o ktorom bolo rozhodnuté tak, že
toto konanie vo vzťahu k nemu bolo zastavené s odôvodnením, že spáchanie skutku, o ktorom sa
koná nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Má za to, že takto je odôvodnený jeho nesúhlas

s tvrdeniami žalobkyne, že táto preukázala jeho dlhodobé agresívne správanie. K fotografiám, ktoré
žalobkyňa do spisu doložila uviedol, že tieto mali byť vyhotovené 29.6.2017 a večer predtým z obáv
ďalších možných konfliktov vyvolávaných žalobkyňou po pracovnej smene v trvaní 30 hodín priznal
požitie alkoholu. Odmieta však tvrdenia o jeho nedôstojnom správaní po návrate domov. Popiera, že
by žalobkyňu po prebudení nútil k upratovaniu fekálií. Tieto sa v dané ráno v dome ani nenachádzali,

keďže podľa vyjadrenia žalobkyne tieto už upratala. Má teda za to, že uvedené fotografie boli účelovo
zinscenované a boli súčasťou jej dlhodobého zámeru rozvrátiť manželstvo. K vyjadreniu pripojil aj
fotodokumentáciu sms komunikácie a má za to, že táto je dôkazom o jeho korektnom správaní sa k
žalobkyni, ktorá mu v týchto sms správach preukazuje náklonnosť počas prebiehajúceho konania.

7. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 380 CSP a na základe
toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie sa vyporiadal
so zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia a aj správne o návrhu rozhodol,pokiaľ tomuto vyhovel. Ani počas odvolacieho konania neboli preukázané žiadne také právne významné
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie než ako rozhodol súd prvej inštancie.

8. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní
od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ rozhodne súd do 24 hodín
od doručenia návrhu.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.

12. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že v tomto sa žalobkyňa domáha
jeho vydania v súlade s ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, teda aby žalovanému bola uložená povinnosť

nevstupovať dočasne do domu alebo do bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

13. V súlade s citovaným zákonným ustanovením poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že v rámci
civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba za splnenia zákonných

predpokladov. Keďže súd rozhoduje v krátkej dobe (24 hodín) a spravidla bez nariadenia pojednávania,
bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah
samotného návrhu. Splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia teda musí
súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s

vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní, keďže o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súd nerozhoduje na základe vykonaného dokazovania, z ktorého by ustálil skutkový stav, ale
iba na základe oboznámenia sa s obsahom návrhu a dôkazmi v ňom označenými a pre rozhodnutie
je podstatný záver o tom, či navrhovateľ neodkladného opatrenia aspoň osvedčil svoje tvrdenia (§
326 CSP). Navrhovateľ teda musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť

neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
To predstavuje aj argumentačnú líniu v zmysle zákona vyžadovaného na odôvodnenie rozhodnutia.
Osvedčenie skutočností z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v
zmysle § 185 a nasl. CSP.

14. S poukazom na tieto dôvody nepovažuje odvolací súd za dôvodné odvolacie námietky, v ktorých
žalovaný poukazuje na nedostatky vo vykonanom dokazovaní súdom prvej inštancie, ako aj pri
ustaľovaní skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania, keďže pri tomto rozhodovaní súd
prvej inštancie dokazovanie nevykonal. Keďže o neodkladnom opatrení, ktorého sa žalobkyňa v konaní
domáhala, súd rozhoduje do 24 hodín od podania návrhu, teda v mimoriadne krátkom časovom

úseku, je pre jeho rozhodnutie podstatný záver o tom, či žalobkyňa aspoň osvedčila ňou tvrdené
skutočnosti a v takomto prípade je povinnosťou súdu vyhovieť návrhu. Aj odvolací súd považuje za
takejto situácie za právne významný dôkaz rozhodnutie polície o vykázaní žalovaného zo spoločného
obydlia a zákaze vstupovať doň v zmysle § 27a policajného zákona. Toto rozhodnutie je výsledkom
vyhodnotenia konkrétnej situácie, ktorú policajný orgán zistí na mieste a ktoré v danom prípade vyústilo

do vykázania žalovaného zo spoločného obydlia. Takýto záver predpokladá zistenie prejavov domáceho
násilia, ktoré vzhľadom na skutočnosť, že sa odohráva v úzkom rodinnom kruhu bez prítomnosti iných
osôb, vystavuje navrhovateľa do obtiažnej situácie zabezpečiť a označiť dôkazy na jeho preukázanie.
Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, že v danej situácii nemožno od žalobkyne
spravodlivopožadovaťvkrátkomčasovomúsekuoznačenieďalšíchdôkazovnapreukázaniedomáceho

násilia zo strany žalovaného. Vyhodnotenie situácie príslušníkom polície je v súlade so skutkovým
stavom, ktorý potvrdil aj sám žalovaný, že ich manželstvo je v rozvrate, dochádza medzi nimi k
nezhodám, ktoré vyúsťujú do hádok, ako aj násilia, za ktorého iniciátorku označil žalovaný žalobkyňu.
Takéto prostredie nie je vhodným východným prostredím pre maloleté dieťa a taktiež potvrdzuje dôvodpre nariadenie neodkladného opatrenia. Za dôvodnú nemožno považovať ani odvolaciu námietku
žalovaného, ktorú tento zakladá na svojom tvrdení o potrebe zabezpečiť jeho styk s maloletým synom
tak, aby nedochádzalo k ich vzájomnému odcudzeniu. Posúdenie týchto otázok je predmetom konania

a rozhodovania súdu v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a teda nemá
priamy súvis s neodkladným opatrením. Takéto svoje právo môže totiž žalovaný vykonávať aj za jeho
účinnosti.

15. K dôkazom, ktoré žalovaný, ako aj žalobkyňa súdu prvej inštancie označili a predložili po jeho

rozhodnutí považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že Civilný sporový poriadok ustanovuje v
rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie
relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Toto má osobitný
význam pre odvolacie konanie. Pre posúdenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie. Je preto vylúčené, aby súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach,

ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti už odvolací súd prihliadnuť
nemôže.

16. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vrátane správneho výroku
o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí plná náhrada trov odvolacieho
konania. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.