Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/263/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114221449
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:7114221449.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobkyne: X. S., rod. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, H., právne zastúpenej JUDr. Luciou Krausovou, advokátkou, s miestom
výkonu činnosti G. XXX/XX, J., proti žalovaným: v 1/ rade S. S., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
XX, v 2/ rade Z. A., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, v 3/ rade S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.

XX, žalované v 1/ až 3/ rade právne zastúpené JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom, s miestom výkonu
činnosti E. XX, J., v konaní o zaplatenie 63.383,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 10C/127/2014-234 zo dňa 24. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1/ až 3/ rade p r i z n á v avoči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovaným v 1/ až 3/ rade priznal
voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v celom rozsahu.

2. Súd odmietol vykonať žalujúcou stranou navrhnutý dôkaz prezentovaný na
pojednávaní konanom 24.04.2018 právnou zástupkyňou žalobkyne, a to výsluch žalobkyne formou
dožiadania cestou Okresného súdu v Košiciach, nakoľko vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za

dôvodné a potrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru súdu by vykonanie tohto dôkazu
nielenže nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti konania, ale nevnieslo by to ani „viac svetla“ do
skutkového stavu, t.j. do skutkových tvrdení prezentovaných žalobkyňou, ktoré sú od počiatku konania
v samotnej podstate identické. Právna kvalifikácia je výlučne úlohou súdu. Súd poukazuje na to, že
žalobkyni nič nebránilo, aby sa sama iniciatívne dostavila na ktorýkoľvek súd prvej inštancie, či už v
mieste jej bydliska alebo mimo neho, a nadiktovala tam do súdnej zápisnice všetko to, čo by mienila
uviesť v rámci svojho výsluchu. Odhliadnuc od tejto možnosti, žalobkyni tiež nič nebránilo v tom, aby

svoje vlastné myšlienky, tvrdenia a vyjadrenia formulovala v písomnej forme tak ako to v priebehu celého
konania robila až doposiaľ, resp. aby tlmočením toho, čo chce súdu ešte v tejto kauze uviesť, poverila
svoju právnu zástupkyňu. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel opätovne k záveru, že nárok
uplatňovaný žalobkyňou nemá oporu v platných právnych predpisoch. Základnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti (spočívajúce v existencii takého úkonu /t. j.
protiprávneho úkonu alebo opomenutia toho, čo sa malo v súlade s právom vykonať/, ktorý je v rozpore s

objektívnym právom), existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
azavinenie.Súdpoukazujenato,žezáver,žedošlokporušeniupovinnostinemožnourobiťbezzistenia,
v akom konaní žalovanej strany, ktoré škodu vyvolalo, toto porušenie spočíva. Pokiaľ nie je splnenýzákladný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý je príčinou
vzniku škody a ktorého sa dopustili žalované, nie je nárok na náhradu škody daný. V posudzovanom
prípade súd nezistil žiadne konkrétne konanie, či jeho opomenutie, ktorým by žalované 1/ až 3/ (či už

spoločne alebo každá samostatne) vo vzťahu k žalobkyni mali porušiť povinnosť vyplývajúcu zo zákona
alebo záväzkovoprávneho vzťahu (z právneho úkonu dvojstranného, či jednostranného, úradného
rozhodnutia, iných právnych skutočností uvedených v zákone). Neposkytnutie peňažných prostriedkov,
či inej pomoci žalobkyni (v pozícii nevesty a švagriny) na úhradu dlhu vzniknutého počas trvania
manželstva nie je porušením žiadnej povinnosti (žiadnym protiprávnym úkonom), ktoré by mohlo byť

považovaný za príčinu vzniku škody. Poskytnutie peňažných prostriedkov by bolo len „prejavom dobrej
vôle“ žalovanej strany, na ktorý však nie je daný žiaden právom aprobovaný nárok. Keďže žalované 1/ až
3/ sa voči žalobkyni nedopustili žiadneho protiprávneho konania, neporušili voči žalobkyni žiadnu právnu
povinnosť, nemôžu niesť zodpovednosť za žiadnu škodu, ktorá žalobkyni mala vzniknúť, resp. aj vznikla.
V posudzovanom prípade nielenže nevznikol žiaden deliktuálny záväzok, ale nebol preukázaný ani vznik
iného záväzku (či právneho dôvodu), na základe ktorého by žalobkyňa mohla úspešne požadovať od

žalovanej strany zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaná v rade 1/ ako svokra a žalované v rade 2/ a 3/ ako
švagriné nemali a nemajú žiadnu povinnosť tak zákonného charakteru, ako ani kontraktuálneho, či iného
charakteru uhrádzať dlhy žalobkyne, resp. poskytovať jej na požiadanie finančné prostriedky.
Žalované 1/ až 3/ nemali a nemajú túto povinnosť ani vo vzťahu k manželovi žalobkyne, keďže im
nebolajudikovanážiadnapovinnosťposkytovaťmuvýživné.Súddospelkzáveru,žeskutok(/ne/konanie

- správanie žalovaných 1/ až 3/ opísané žalobkyňou) nezakladá opodstatnenosť nároku uplatňovaného
titulom náhrady škody, ani iným titulom. V nadväznosti na uvedené súd len stručne poznamenáva, že
neexistujúcinároknemôžebyťanipremlčaný.Vychádzajúczvyslovenéhoprávnehozáveru,jevsúdenej
veci irelevantné zisťovanie toho, či a aká škoda žalobkyni vznikla a kto za jej vznik zodpovedá. Z vyššie
uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že predmetná žaloba je zjavne nedôvodná, preto rozhodol

o žalobe tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku. O trovách celého (prvoinštančného i odvolacieho
konania) konania (výrok II. tohto rozsudku) rozhodol súd (§ 262 ods. 1 CSP) podľa § 255 ods. 1 CSP,
pričom vychádzal z toho, že žalované 1/ až 3/ boli v celom rozsahu úspešné, keďže žalobe žalobkyne
nebolo vyhovené (bola zamietnutá), preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Vo vzťahu k priznaniu nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd poznamenáva, že žalovaná

strana sa na vzniku týchto trov nijakým spôsobom nepodieľala. I keď výsledok
odvolacieho konania formálne vyznel v prospech žalovanej nemožno opomenúť, že k čiastočnému
zrušeniu meritórneho rozhodnutia tunajšieho súdu - I. a II. výroku rozsudku, č. k. 10C/127/2014-139
z 30.05.2017, došlo (bez meritórneho prieskumu tohto rozsudku) len pre procesné pochybenie, ktorého
sa dopustil súd, čo nemožno spravodlivo pričítať na ťarchu žalovanej strany a podľa názoru súdu ani

hodnotiť ako úspech žalobkyne vo vzťahu k meritórnemu posúdeniu predmetného sporu, čo je pre
priznanie nároku na náhradu trov primárne rozhodujúce. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

3. Voči citovanému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa (osobne, ako aj

prostredníctvom právnej zástupkyne). Odvolanie podáva z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, neboli splnené procesné podmienky, súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takejmiere,žedošlokporušeniupráva naspravodlivýproces,zistenýskutkovýstavneobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany. Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že
nevykonanie navrhnutého dôkazu - výsluchom žalobkyne na súde, v obvode ktorého sa nachádza
miesto jej bydliska, je porušením jej práva na spravodlivé súdne konanie. Žalobkyňa opakovane súd
prvej inštancie informovala o svojej finančnej a majetkovej situácii, ako aj o skutočnosti, že táto situácia
jej neumožňuje vycestovať do miesta súdu prvej inštancie. Žalobkyňa má za to, že argumentácia súdu

spočíva v tom, že mala dlhodobo možnosť vypovedať na ktoromkoľvek súde do zápisnice, ktorá by
následne bola doručená príslušnému súdu prvej inštancie, neobstojí. Takto vykonaný výsluch strany
sporu by nebol adresný, nakoľko príslušný súd prvej inštancie ani druhá strana sporu by nemali možnosť
klásť jej otázky, ktoré by mohli prispieť k objasneniu rozhodujúcich skutočností. Žalobkyňa poukazuje
na odsek 15 uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.01.2018 a zdôrazňuje, že postupom súdu

prvej inštancie jej bolo znemožnené realizovať jej procesné oprávnenia a zmarená možnosť aktívnej
účasti na konaní. Vo svojich podaniach súdu opísala skutkový stav, teda správanie žalovaných,
ktoré považuje za konanie zakladajúce jej nárok na náhradu škody. Žalobkyňa má za to, že konanie
žalovaných súdom špecifikované v odseku 15 rozsudku zo dňa 24.04.2018 bolo minimálne v rozpore sdobrými mravmi, a preto je podľa žalobkyne splnená základná podmienka pre priznanie nároku
na náhradu škody - protiprávne konanie žalovaných. Nebyť tohto správania žalovaných, žalobkyňa a
ani jej manžel by sa nedostali do životnej situácie, kedy bola pripravená o vlastný majetok a nemusela

by vynakladať značné finančné prostriedky (škoda 63.383,90 eur podľa predložených dôkazov) na jeho
opätovné získanie, preto je podľa žalobkyne preukázané aj naplnenie ďalších podmienok, a to škoda
a príčinná súvislosť medzi touto škodou a konaním žalovaných. Na dôvažok žalobkyňa poukazuje
na to, že žalované tak robili vedome, o čom svedčia dôkazy, ktoré má žalobkyňa k dispozícii (SMS
správy, ktoré by však bolo možné ako dôkaz vykonať len prečítaním z mobilného telefónu, ktorý má

k dispozícii žalobkyňa, nakoľko sa má jednať o starý typ mobilného telefónu, z ktorého nie je možné
zabezpečiť vytlačenie SMS správ). S prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie ani tento dôkaz nebolo
možné vykonať pre neumožnenie výsluchu žalobkyne. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje aj na
nesprávnosť rozsudku vo výroku o trovách konania. Má za to, že súd pochybil v tom, že žalovaným
priznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko žalobkyňa bola v tomto štádiu konania úspešná.
Žalobkyňa podala odvolanie odôvodnene a odvolací súd sa s jeho dôvodmi stotožnil. Nemôže byť na

ťarchu žalobkyne, že prvoinštančný súd rozhodol pri existencii procesných vád a spôsobil tak, že jeho
rozsudok bez ohľadu na vecný obsah musel byť zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie. Žalobkyňa
osobitne poukazuje na ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Má za to, že v danom prípade tieto dôvody existujú, a to
finančná, resp. majetková situácia žalobkyne, ktorá jej neumožnila ani len pricestovať na pojednávanie

(čo bolo v konečnom dôsledku dôvodom na priznanie nároku na bezplatnú právnu pomoc a oslobodenie
od súdnych poplatkov). Podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné pri posudzovaní dôvodov hodných
osobitného zreteľa prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strany
sporu, ako aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku. Žalobkyňa navrhuje, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a

žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.

4. Žalované 1/ až 3/ vo vyjadrení k odvolaniu udávajú, že rozsudok súdu prvej inštancie považujú
za správny. Stotožňujú sa s názorom súdu, že pokiaľ nie je splnený základný predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý je príčinou vzniku škody a ktorého by

sa dopustili žalované, nie je nárok na náhradu škody daný. V posudzovanom prípade súd nezistil žiadne
konkrétne konanie či jeho opomenutie, ktorým by žalované v 1/ až 3/ rade vo vzťahu k žalobkyni mali
porušiť povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo záväzkoprávneho vzťahu. Neposkytnutie peňažných
prostriedkov či inej pomoci žalobkyni (v pozícii nevesty a švagrinej) na úhradu dlhu vzniknutého
počas trvania manželstva nie je porušením žiadnej povinnosti, teda žiadnym protiprávnym konaní,

ktoré by mohlo byť považované za príčinu vzniku škody. Poskytnutie peňažných prostriedkov by bolo
len prejavom dobrej vôle žalovanej strany, na ktorý však nie je daný žiaden právom aprobovaný
nárok. Keďže žalované v 1/ až 3/ rade sa voči žalobkyni nedopustili žiadneho protiprávneho konania,
neporušili voči žalobkyni žiadnu právnu povinnosť, nemôžu niesť zodpovednosť za žiadnu škodu,
ktorá žalobkyni mala vzniknúť, resp. aj vznikla. Žiadnym konaním či nekonaním nespôsobili žalobkyni

žiadnu škodu a ako je zrejmé z podaní žalobkyne, spôsobila si ju žalobkyňa spolu s manželom svojím
konaním. Čo sa týka odvolania voči priznanej náhrade trov konania, toto považujú taktiež za nedôvodné,
pretože práve žalobkyňa spôsobila podaním nedôvodnej žaloby, že žalované musia účelne brániť
svoje právo prostredníctvom advokáta, keďže samé nevedia, ako postupovať v konaní. V samotnom
odvolacom konaní išlo len o žiadosť žalobkyne o právne zastúpenie, ktorú do rozhodnutia súdu prvej

inštancievôbecnepreukázala,ibatvrdila.Jezrejmé,žežalobkyňazastúpenáadvokátkoudoposledného
pojednávania neučinila ani jeden úkon smerujúci k preukázaniu jej nároku, a tak tomu bolo aj na
samotnom pojednávaní. Pokiaľ ide o ust. § 257 CSP, ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu
umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých
konkrétnych prípadov. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Je potrebné prihliadať v prvom
rade k majetkovým, sociálnym a osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania. Žalované 1/
až 3/ sú toho času na štát odkázané osoby. Žalovaná 1/ poberá opatrovateľský príspevok za opatrovanie
žalovanej 3/, ktorá je odkázaná na invalidný vozík a opateru inej osoby. Žalovaná 2/ je matkou na
rodičovskej dovolenke. Zaplatenie trov právneho zastúpenia v tejto veci, v ktorej žalované musia účelne

brániť svoje právo, by znamenalo existenčné problémy pre žalované 1/ až 3/, ktoré ani nespôsobili vznik
konania. Poukazuje na čl. 5 Civilného sporového poriadku. Žiada napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať
žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania.5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaných nevyjadrila.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania

žalobkyne v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Súd prvej inštancie v rozsahu

potrebnom pre rozhodnutie veci zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa
v plnom rozsahu stotožňuje s jeho skutkovými a právnymi závermi, na ktoré poukazuje v zmysle ust.
§ 387 ods. 2 CSP.

8. Odvolanie žalobkyne nepovažuje za dôvodné.

9. Hoci odvolanie žalobkyne je založené na viacerých odvolacích dôvodoch, hlavnou odvolacou
námietkou, od ktorej sa odvíjajú, resp. s touto skutočnosťou súvisia všetky odvolacie dôvody, je
nevykonanie výsluchu žalovanej dožiadaným súdom.

10. V zmysle ust. § 195 ods. 1 CSP, na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených

skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2
tým nie je dotknuté.

11. V zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

12. Žalobca, ktorý podáva žalobu a je v civilnom sporovom konaní pánom sporu, ak chce byť v konaní
úspešný, má v konaní v zásade dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdenia, t. j. tvrdiť rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce uplatnený nárok a povinnosť dôkaznú, tvrdené skutočnosti preukázať.

13. Základnou a prvotnou povinnosťou je povinnosť tvrdenia. Žalobca už v podanej žalobe, prípadne v jej

doplneniachazmenáchjepovinnýopísaťrozhodujúceskutočnosti.Tentoopisrozhodujúcichskutočností
spolu s petitom návrhu tvorí predmet konania. Tým žalobca vymedzuje, o čom a z akých dôvodov má súd
rozhodnúť. Tento predmet konania je v sporovom konaní záväzný pre súd. Predmet konania ovplyvňuje
vykonávanie dôkazov (dokazovanie smeruje len vo vzťahu k predmetu konania). Zároveň súd je týmto
vymedzením predmetu konania viazaný a nemôže predmet konania prekročiť (§ 216 ods. 1 CSP).

14. Žalobca je tak zodpovedný za vymedzenie rozhodujúcich skutočností v podanej žalobe, prípadne
v jej zmenách (zmena žaloby je účinná až jej pripustením zo strany súdu, § 139, § 141
CSP). Vymedzenie týchto rozhodujúcich skutočností tvorí aj predmet dokazovania, preto súd prvej
inštancie pri rozhodovaní, ktoré dôkazy vykoná, sa musel riadiť vymedzením rozhodujúcich skutočností

uskutočneným žalobkyňou.

15. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, konštatuje, že nárok uplatňovaný žalobkyňou nemá
oporu v platných právnych predpisoch, z rozhodujúcich skutočností vymedzených žalobkyňou v podanej
žalobenemožnovyvodiťžiadnyprávnynárokvočižalovanýmv1/až3/radenazaplateniesumy,ktorejsa

žalobkyňa domáhala. Žalobkyňa tvrdila, že žalované v 1/ až 3/ rade jej mali spôsobiť škodu na jej majetku
neposkytnutím peňažných prostriedkov či inej pomoci na úhradu dlhu jej a jej manžela vzniknutého
počas trvania manželstva. Súd prvej inštancie správne posúdil, že základným predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, t. j. protiprávny úkon alebo opomenutie toho,
čo sa malo v súlade s právom vykonať. Z tvrdených rozhodujúcich skutočností však nemožno vyvodiť

žiadnu právnu povinnosť žalovaných v 1/ až 3/ rade plniť dlh žalobkyne a jej manžela. Zároveň nemožno
vyvodiť ani morálnu zodpovednosť týchto subjektov za dlhy žalobkyne a jej manžela zo samotnej
skutočnosti, že žalobkyňa a jej manžel mali dlhy, ktoré žalované v 1/ až 3/ rade ako ich príbuzné odmietli
plniť. Žalobkyňa a jej manžel sú právne spôsobilé osoby a nebola preukázaná žiadna zodpovednosť
žalovaných v 1/ až 3/ rade za ich záväzky. Vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam nemožno konštatovať

žiadny právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanými v 1/ až 3/ rade na plnenie, ktoré žalobkyňa
požadovala.16. Uvedené nemohol zvrátiť ani výsluch žalobkyne ako dôkazný prostriedok, ktorý súd na návrh strany
môže, ale nemusí vykonať.

17. Pod porušením práva na spravodlivý proces je treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená porušenie ústavou
zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Obsah práva na spravodlivý súdny
proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri

jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je aj relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda,
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyni súdy vytvorili dostatočný priestor, aby mohla uplatniť
svoje procesné práva, ktoré jej vyplývajú z Civilného sporového poriadku ako procesného predpisu
upravujúceho konanie pred súdom. Žalobkyni vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu bola
ustanovená právna zástupkyňa, prostredníctvom ktorej mohla žalovaná aj v prípade svojej osobnej
neúčasti na pojednávaní uskutočňovať jej patriace procesné práva. Ustanovená právna zástupkyňa

sa aj pojednávania zúčastnila. Jediným jej návrhom na vykonanie dokazovania bol výsluch žalobkyne
dožiadaným súdom. Ten však vzhľadom na nedostatok rozhodujúcich skutočností uvedených v podanej
žalobe pre priznanie nároku aj podľa odvolacieho súdu bol nadbytočný a iba by navyšoval trovy konania.
Výsluch žalobkyne mohol byť zameraný len na rozhodujúce skutočnosti uvedené v podanej žalobe.
Žalobkyňa mala možnosť prostredníctvom ustanovenej právnej zástupkyne rozhodujúce skutočnosti

meniť, resp. dopĺňať, ktoré právo využité nebolo. Za situácie, keď z vymedzených rozhodujúcich
skutočností nemožno vyvodiť právny nárok žalobkyne voči žalovaným v 1/ až 3/ rade, súd prvej inštancie
postupoval správne, keď rozhodol bez vykonania tohto dôkazu.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie čo do výroku o zamietnutí žaloby ako

vecne správne potvrdil.

20. Vecnú správnosť vykazuje aj výrok o trovách konania, do ktorého sú zahrnuté trovy prvoinštančného,
ako aj odvolacieho konania predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu.
Žalované v 1/ až 3/ rade boli v konaní plne úspešnými stranami sporu. Nič na tom nemení ani skutočnosť,

že skôr vydané rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v odvolacom konaní pre procesné vady zrušené.
Pri meritórnom rozhodnutí veci sa hodnotí výsledok konania. Žalobkyňa ako neúspešná strana sporu je
tak povinná žalovaným v 1/ až 3/ rade nahradiť trovy konania.

21. Odvolací súd nezistil dôvody na aplikáciu ust. § 257 CSP. Nepriznanie náhrady trov žalovaným v 1/

až 3/ rade, ktoré boli vystavené zjavne bezdôvodnej žalobe a museli sa voči takejto zjavne bezdôvodnej
žalobe brániť, by bolo nespravodlivé, odporujúce základným princípom CSP (čl. 2 ods. 1, 2 CSP).
Pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným v 1/ až 3/ rade nie sú dostačujúce len nepriaznivé
majetkové a sociálne pomery žalobkyne, ale ohľad musí byť bratý aj na pomery druhej strany sporu, v
danom prípade žalovaných v 1/ až 3/ rade. Podľa názoru odvolacieho súdu aj vzhľadom na ich sociálny

status prezentovaný vo vyjadrení v odvolaní, ktorý žalobkyňa nespochybnila, a preto sa považuje za
nesporný, by sa rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žalovaným v 1/ až 3/ rade mohlo
nepriaznivo dotknúť ich sociálnych pomerov. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil aj vo výroku o trovách konania.

22. V súlade s ust. § 396 ods.1 § 255 ods.1 CSP vznikol žalovaným 1/ až 3/ ako úspešným stranám
odvolacieho konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku nebolo možné aplikovať ust. § 257 CSP ani na
rozhodovanie o trovách odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu odvolacieho súdu v pomere 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)