Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112242014
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:4112242014.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, vo veci
starostlivosti o nesvojprávnu B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., F. č. XXX/XX, zastúpenú Z. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v C., F. č. XXX/XX, ako opatrovníčkou, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry
v Banskej Bystrici, v konaní o návrhu navrhovateľa „K." T. sociálnych služieb, P.: XXXXXXXX, so sídlom

v X., na zmenu opatrovníka nesvojprávnej, o odvolaniach navrhovateľa a opatrovníčky proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/128/2013-139 zo dňa 23.11.2015, ako súdu prvej inštancie,
takto

r o z h o d o l :

Konanie o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie z a s t a v u j e.

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odvolal z funkcie opatrovníka nesvojprávnej Z. K. (prvý
výrok), do funkcie opatrovníka nesvojprávnej ustanovil Obec C. a vymedzil rozsah jeho oprávnení
(druhý a tretí výrok); v odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že rozsudkom zo dňa

16.09.1980 bola nesvojprávna pozbavená spôsobilosti na právne úkony a do funkcie jej opatrovníka
bola naposledy ustanovená Z. K. a to uznesením právoplatným dňa 28.01.2004; opatrovníčka ku dňu
07.03.2013 vypovedala zmluvu o poskytovaní sociálnej služby u navrhovateľa a nastúpila na starobný
dôchodok; nesvojprávna okrem pobytu u navrhovateľa celý svoj život prežila v rodinnom dome v Obci C.;
v starostlivosti opatrovníka a životných podmienkach nesvojprávnej neboli zistené žiadne nedostatky;
trestným rozsudkom zo dňa 13.03.2014 bola opatrovníčka nesvojprávnej Z. K. právoplatne odsúdená

za spáchanie trestného činu podvodu v súvislosti so správou majetku nesvojprávnej, keď prehlásila,
že v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka spĺňa podmienky vydržania nehnuteľností nesvojprávnej,
na základe čoho bolo vydané notárske osvedčenie a došlo k prevodu majetku nesvojprávnej na
opatrovníčku; súd prvej inštancie dospel k záveru, že v dôsledku právoplatného odsúdenia stratila
opatrovníčka spôsobilosť vykonávať funkciu opatrovníka nesvojprávnej; z dôvodu zabezpečenia
pokračovania bývania nesvojprávnej v prostredí, ktoré pozná, ustanovil jej súd opatrovníka v osobe

Obce C., ktorý je schopný spravovať majetok nesvojprávnej so starostlivosťou riadneho hospodára a je
schopný zabezpečiť aj opateru nesvojprávnej; súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia
§ 26 a § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ včas odvolanie zo dňa 13.01.2016 (č.l.
146-150 spisu). Nesúhlasil s napadnutým uznesením; vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne
posúdil; navrhol zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.2.2 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala aj opatrovníčka nesvojprávnej včas odvolanie zo dňa
28.01.2016 (č.l. 158-161 spisu). Nesúhlasila s napadnutým uznesením; vyjadrila názor, že ustanovenie

nového opatrovníka je v rozpore so záujmami nesvojprávnej; argumentovala, že je sesternicou
nesvojprávnej a otcovi nesvojprávnej sľúbila, že sa o nesvojprávnu postará a túto doopatruje, za
čo jej tento prisľúbil prepísanie majetku; k prepísaniu majetku však nedošlo z dôvodu úmrtia otca
nesvojprávnej; po jeho smrti sa nasťahovala k nesvojprávnej a začala ju opatrovať; nakoľko rodinný
dom potreboval opravu a rekonštrukciu, dočasne umiestnila nesvojprávnu u navrhovateľa a po

vykonaní rekonštrukcie ju vzala späť; zdôraznila, že nový opatrovník sa bráni vykonávaniu funkcie
opatrovníka, nesvojprávna je na ňu zvyknutá a naviazaná, bez jej prítomnosti prepadá panike a žiadne
lekárske vyšetrenie sa nemôže uskutočniť bez jej prítomnosti; zdôraznila, že má morálny záväzok voči
nesvojprávnej a bez existencie vzťahu k nesvojprávnej nie je opatrovníctvo možné vykonávať; uviedla,
že rodinný dom nezískala zo zištných pohnútok a jej konanie bolo ovplyvnené postojom súdu, ktorý
jej neschválil finančné prostriedky na jeho opravu; vyjadrila názor, že podvodu by sa dopustila, keby

dom predala a nesvojprávnu nechala v ústave; preto žiadala o prehodnotenie rozhodnutia o zmene
opatrovníka s prihliadnutím na záujem nesvojprávnej ponechať vo funkcii opatrovníčku, ktorá poskytuje
všestrannú materiálnu a morálnu pomoc a je na opatrovníčku fyzicky, psychicky a ľudsky naviazaná;
poukázala aj na to, že bez bližšieho šetrenia bol z opatrovníctva vylúčený jej syn napriek tomu, že
nesvojprávna ho pozná a má k nemu blízky vzťah; na základe uvedeného navrhla zamietnutie návrhu

na zmenu opatrovníka.

2.3 Opatrovníčka vo vyjadrení zo dňa 05.02.2016 (č.l. 175 spisu) k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že
navrhovateľ nemá k nesvojprávnej žiadny vzťah a odvolanie podal len zo zištných dôvodov v snahe
získať späť klienta a mesačný príspevok od štátu.

2.4 Prokurátor vo vyjadrení zo dňa 08.02.2016 (č.l. 177 spisu) k odvolaniu opatrovníčky zdôraznil, že
táto bola právoplatne odsúdená pre trestný čin podvodu, kde predmetom skutku bol neoprávnený prepis
rodinného domu nesvojprávnej na opatrovníčku, ktorá tak nemôže byť opatrovníkom; navrhol potvrdenie
napadnutého uznesenia.

3.1 Dňa 14.06.2018 doručil navrhovateľ súdu prvej inštancie písomné podanie zo dňa 11.06.2018 (č.l.
186 spisu), ktorým vzal svoje odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu späť.
Späťvzatie odvolania navrhovateľa doručil súd prvej inštancie opatrovníčke a prokurátorovi na vedomie.

3.2 Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), dokiaľ o odvolaní nebolo
rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

3.3 Podľa § 369 ods. 3 C.s.p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

3.4. Vzhľadom na to, že skôr ako o odvolaní proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie bolo
rozhodnuté, vzal navrhovateľ svoje odvolanie späť, odvolací súd konanie o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu súdu prvej inštancie zastavil.

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní opatrovníčky nesvojprávnej podľa § 34
C.s.p., preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a uznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 2 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej aj „C.m.p.“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.4.4 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky opatrovníčky nesvojprávnej ako aj
predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva,
že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o splnení podmienok na

zmenu opatrovníka nesvojprávnej v prejednávanej veci, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd
udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym zisteniam
ohľadne splnenia podmienok na zmenu opatrovníka nesvojprávnej (t.j. správne zistil skutočný stav veci),

na vec aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z
dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri
posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa
týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, že v dôsledku právoplatného odsúdenia stratila opatrovníčka spôsobilosť vykonávať funkciu

opatrovníka nesvojprávnej; z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 3T/13/2014 zo dňa 13.03.2014 bola opatrovníčka nesvojprávnej uznaná za vinnú z prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť v podstate na tom
skutkovom základe, že ako opatrovníčka nesvojprávnej si na základe osvedčenia o vydržaní nechala
osvedčiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam nesvojprávnej, keď za tento

trestný čin bola opatrovníčka nesvojprávnej odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov,
výkon trestu jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a poškodená
nesvojprávna bola odkázaná so svojím nárokom na náhradu škody na civilné sporové konanie; na riadne
vykonávanie zastupovania nesvojprávnej osoby nepostačuje len vyhovujúca starostlivosť po stránke
fyziologickej, ale je potrebné prihliadať aj na správu majetku nesvojprávnej zo strany opatrovníka;

po právoplatnom odsúdení pre trestný čin podvodu spáchaný proti majetku nesvojprávnej nie je
opatrovníčka vzhľadom na charakter odsúdenia vhodnou osobou na zastupovanie nesvojprávnej; je
zrejmé, že pokiaľ by bola súčasná opatrovníčka nesvojprávnej ponechaná vo funkcii opatrovníka aj vo
vzťahu k majetku nesvojprávnej, nie je dôvodné sa domnievať, že by táto uplatnila nárok na náhradu
škody v samostatnom civilnom sporovom konaní podľa trestného rozsudku o svojom odsúdení; len

súd v sporovom konaní je však oprávnený preveriť, či opatrovníčka nesvojprávnej splnila zákonné
podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku, ktorý bol predtým vedený vo
vlastníctve nesvojprávnej alebo nie; záujmy opatrovníčky nesvojprávnej sú tak v rozpore so záujmami
nesvojprávnej, čo ju priamo vylučuje z ďalšieho opatrovníctva; v odvolacom konaní nevyšli najavo
žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplynul záver o nespôsobilosti Obce C. vykonávať funkciu opatrovníka

nesvojprávnej; ustanovenie Obce C. za opatrovníka nesvojprávnej nevylučuje vykonávanie osobnej
starostlivosti Z. K. o nesvojprávnu, záležitosti ohľadne správy majetku nesvojprávnej a iné nevyhnutné
úkony pri zastupovaní nesvojprávnej však bude vykonávať ustanovený opatrovník podľa rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 2 ods.
1 C.m.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie v spojení s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania,

ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh; podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu
a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko v prejednávanej
veci nejde o konanie podľa § 53 C.m.p. a odvolací súd nezistil okolnosti pre priznanie náhrady trov
odvolacieho konania (§ 55 C.m.p.), o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti

a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj

vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).