Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112242014
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:4112242014.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o nesvojprávnu B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v C., F. č. XXX/XX, zastúpenú Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., F. č. XXX/
XX, ako opatrovníkom, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici, v konaní o návrhu
navrhovateľa „SVETLO" Zariadenie sociálnych služieb, IČO: 00351784, so sídlom v Olichove, na zmenu
opatrovníka nesvojprávnej, o odvolaniach navrhovateľa a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu

Banská Bystrica č.k. 31P/128/2013-84 zo dňa 11.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odvolanie navrhovateľa o d m i e t a ako podané neoprávnenou osobou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdnávrhnavrhovateľanazmenuopatrovníkanesvojprávnejzamietol.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že samotné prebiehajúce trestné stíhanie opatrovníčky nesvojprávnej
nie je dôvodom na zmenu opatrovníka, pretože nebola právoplatne odsúdená a je na ňu nutné
hľadieť ako na nevinnú. Pokiaľ sa týka osobnej starostlivosti opatrovníčky o nesvojprávnu, okresný súd
nenašiel žiadne také dôvody, pre ktoré by bolo nevyhnutné zmeniť jej opatrovníka; ako okresnému
súdu vyplynulo z osobného šetrenia sociálnej komisie Obecného úradu Badín, z potvrdenia poslancov
obecného zastupiteľstva a samotného starostu obce, opatrovníčka sa o nesvojprávnu riadne stará, táto

sa v jej domácnosti cíti šťastná. Opatrovníčka nesvojprávnej v minulosti objednala sociálnu službu u
navrhovateľa,tútozrušilaaprevzalaosobnústarostlivosťonesvojprávnu.Správamajetkunesvojprávnej
zo strany opatrovníčky je pod kontrolou okresného súdu. Okresný súd na základe zistených skutočností
dospel k záveru, že v súčasnosti nenastal dôvod na zmenu opatrovníka nesvojprávnej a preto návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podal prokurátor včas odvolanie zo dňa 20.12.2013 (č.l. 88-89 spisu),
ktorým navrhol zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. V
odvolaní poukázal v prvom rade na skutočnosť, že opatrovníčka nesvojprávnej osvedčením o vydržaní
nadobudla do svojho vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré zdedila nesvojprávna po svojom otcovi; v rámci
tohto procesu predložila opatrovníčka aj čestné prehlásenie nesvojprávnej, ktorá už bola v tom čase
súdnym rozhodnutím pozbavená spôsobilosti na právne úkony; podľa prokurátora z toho vyplýva, že nie

sú dostatočne chránené záujmy nesvojprávnej zo strany jej opatrovníka. Predmetné čestné prehlásenie
v tom čase už nesvojprávnej spochybňuje splnenie zákonných predpokladov vydržania v zmysle §
134 Občianskeho zákonníka. Opatrovníčka v minulosti žiadala cestou súdu schválenie právneho úkonu
a to udelenie súhlasu na výber finančných prostriedkov z vkladnej knižky nesvojprávnej, tento návrh
bol okresným súdom zamietnutý. Prokurátor zdôraznil, že opatrovníčka nesvojprávnej je obvinená z
trestného činu podvodu. Podľa prokurátora inštitút opatrovníka osoby, ktorá bola zbavená spôsobilosti

na právne úkony v celom rozsahu, je v súčasnom Občianskom súdnom poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
koncipovaný hlavne ako opatrovník a správca majetku opatrovanca, ktorému okrem iných povinnostímusí zabezpečiť primeranú starostlivosť. Je potrebné poukázať na to, že aj keď je tento inštitút primárne
upravený v ustanoveniach § 176 O.s.p. až § 180 O.s.p., kde upravuje opatrovníctvo maloletého, na
základe § 193 O.s.p. sa vzťahuje aj na opatrovníctvo osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony. V

prípade opatrovníctva osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony je však charakter tohto inštitútu
odlišný a zohľadňuje individuálne potreby osôb, ktoré sú pozbavené svojich práv hlavne pre chorobné
zmeny, na základe ktorých nie sú schopné vnímať realitu a uskutočňovať právne úkony za seba a chápať
ich zmysel alebo z dôvodu ich celkovej nemohúcnosti, z dôvodu úplnej nehybnosti a vegetatívneho stavu
(bdelá kóma). Na základe uvedeného zákon priamo neukladá osobnú povinnosť opatrovníkovi starať sa

o nesvojprávneho vzhľadom na to, že vo väčšine prípadov je potrebné zabezpečenie vysoko odbornej
starostlivosti spolu s medikamentóznou liečbou. Opatrovník má povinnosť zabezpečiť túto starostlivosť
pre nesvojprávneho a dohliadať na to, či jej výkon je adekvátny. Opatrovníkova ťažisková povinnosť tkvie
hlavne v starostlivosti o majetok nesvojprávneho a o zabezpečenie výkonu jeho práv tak, aby to bolo v
jeho prospech. Má za úlohu, ak nie zveľaďovať jeho majetok, tak ho aspoň udržiavať v takej miere, v akej
bol pred jeho ustanovením do funkcie opatrovníka. S poukazom na uvedené skutočnosti mal prokurátor

za to, že už samotné vznesenie obvinenia proti opatrovníčke nesvojprávnej vnáša do výkonu jej funkcie
pochybnosti, či ju vykonáva v prospech nesvojprávnej. Pri rešpektovaní zásady prezumpcie neviny je
ale potrebné zdôrazniť, že vznesenie obvinenia je možné len vtedy, keď skutočnosti zistené v priebehu
vyšetrovania dávajú viac ako všeobecný záver, že spáchania trestného činu, pre ktorý je vedené trestné
stíhanie, sa dopustila osoba, ktorej sa obvinenie vznáša. Určité pochybnosti o spôsobilosti opatrovníčky

zotrvať vo funkcii tiež vyplývajú v spomínanej zápisnici o vydržaní nehnuteľnosti. Prokurátor mal za to,
že uvedené pochybnosti o osobe opatrovníčky mali byť premietnuté do konania s väčšou váhou ako
to bolo v konaní pred okresným súdom. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu.

Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie aj navrhovateľ (č.l. 95-96 spisu), ktorým navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Podanie
odvolania odôvodnil navrhovateľ ustanovením § 205 ods. 1, ods. 2 písm. f) O.s.p. Napadnutý rozsudok
okresného súdu považoval za nesprávny a vydaný na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
V celom rozsahu sa pripojil k dôvodom odvolania, ktoré podal vo veci prokurátor. Poukázal na to, že

nesvojprávna bola u neho umiestnená od 16.08.2004 do 28.02.2013. Spočiatku sa ťažšie adaptovala,
ale potom si zvykla, vytvorila si priateľské vzťahy a aktívne sa zúčastňovala podujatí organizovaných
zariadením. Opatrovníčka neprejavovala významnejší záujem o nesvojprávnu. Skutočný záujem začala
prejavovať až po tom, ako sa dozvedela o podaní návrhu na zmenu opatrovníka. Toto bol zrejme
aj skutočný dôvod na zrušenie zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb, pretože nesvojprávna bola

podľa vlastného vyjadrenia spokojná. Skutočnosti, ktoré boli zistené orgánmi činnými v trestnom
konaní a na základe ktorých bolo začaté trestné konanie a vznesené obvinenie opatrovníčke, sú
dostatočným dôvodom pre zmenu opatrovníka, pretože spôsobujú stret záujmov medzi opatrovníčkou
a nesvojprávnou, ale tiež preukazujú, že opatrovníčka nevykonávala svoje povinnosti s náležitou
starostlivosťou a v záujme ochrany majetku nesvojprávnej.

K odvolaniu prokurátora sa opatrovníčka nesvojprávnej vyjadrila písomným podaním zo dňa 14.01.2014
(č.l. 98 spisu), v ktorom uviedla, že z celého obsahu odvolania nie je preukázateľný záujem prokurátora
o nesvojprávnu a podmienky jej života. Prokurátor neberie do úvahy momentálny zlepšený zdravotný
stav nesvojprávnej a vytvorenie neporovnateľne lepších životných podmienok. Poukázala na všeobecne

známe podmienky chovancov v ústavoch sociálnej starostlivosti, kde sa o umiestnenie uchádza
niekoľkonásobne viac záujemcov, než je miest (lôžok) a starostlivosť je len nevyhnutná. Dala sľub,
že sa o nesvojprávnu postará. Musela však chodiť do práce a len po jej nástupe do dôchodku sa
môže celodenne o nesvojprávnu starať. Táto má svoju zariadenú izbu v zrekonštruovanom dome
v prostredí, ktoré pozná. U navrhovateľa bývala v päťposteľovej izbe so spolubývajúcimi s rôznym

mentálnym postihnutím. Vyjadrila nepochopenie ohľadne toho, koho prokurátor vlastne chráni. Nevie
o čo ide navrhovateľovi, ktorého poslaním je úplne iná činnosť, ako chodiť na pojednávania a hradiť
cestovné náklady. Vyjadrila počudovanie nad tým, ako sa navrhovateľ dostal k listinným dokladom a
aké je pozadie boja o umiestnenie nesvojprávnej v ústave. Na základe uvedeného navrhla napadnutý
rozsudok v záujme nesvojprávnej potvrdiť.

K doručenému odvolaniu navrhovateľa (č.l. 97 spisu) sa opatrovníčka nesvojprávnej nevyjadrila.Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.

Odvolací súd podané odvolanie navrhovateľa proti napadnutému rozsudku okresného súdu vyhodnotil
ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Zo spisu vyplýva, že po vyhlásení rozsudku
do zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.12.2013, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku,
sa navrhovateľ vzdal práva podať odvolanie proti vyhlásenému rozsudku, ktorú skutočnosť potvrdil na
osobitnom úradnom zázname (č.l. 83 spisu). V zmysle § 207 ods. 1 O.s.p. vzdať sa odvolania možno len

voči súdu a to až po vyhlásení rozhodnutia. Vyhlásenie o vzdaní sa práva odvolania už nemožno odvolať
(Zborník IV, strana 1096). Odmietnutím odvolania po tom, čo sa účastník konania práva podať odvolanie
účinne vzdal, nedochádza k odňatiu možnosti účastníka konania konať pred súdom (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/61/1999 zo dňa 01.11.1999). Nakoľko navrhovateľ
sa po vyhlásení napadnutého rozsudku vzdal práva podať odvolanie, nie je oprávnenou osobou na
podanie odvolania (zanikla jeho subjektívna legitimácia na podanie odvolania) a preto podané odvolanie

navrhovateľa proti napadnutému rozsudku odvolací súd odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu určenom § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že dňa 04.12.2012 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Nitra
písomné podanie zo dňa 03.12.2012 označené ako žiadosť o zmenu opatrovníka, ktorým navrhol
zmenu opatrovníka nesvojprávnej a svoje ustanovenie za jej opatrovníka. Dňa 17.12.2012 doručil
prokurátor Okresnej prokuratúry v Nitre vstup do konania podľa § 35 ods. 2 písm. e) O.s.p.

Uznesením č.k. 13P/399/2012-24 zo dňa 03.01.2013 začal Okresný súd Nitra konanie o zmene
opatrovníka nesvojprávnej; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2013. Uznesením č.k.
13P/399/2012-57 zo dňa 12.03.2013 preniesol Okresný súd Nitra svoju miestnu príslušnosť na Okresný
súd Banská Bystrica; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2013. Okresný súd prejednal
vec na pojednávaní dňa 27.05.2013 (č.l. 69-71 spisu), na ktorom vypočul navrhovateľa, opatrovníčku

nesvojprávnej a prokurátora; následne na pojednávaní dňa 11.12.2013 vyhlásil napadnutý rozsudok. V
priebehuodvolaciehokonaniaodvolacísúdzistil,žerozsudkomOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.
3T/13/2014 zo dňa 13.03.2014 mala byť opatrovníčka nesvojprávnej uznaná za vinnú z prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť v podstate na tom skutkovom
základe, že ako opatrovníčka nesvojprávnej si na základe osvedčenia o vydržaní nechala osvedčiť

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam nesvojprávnej; za tento trestný čin bola
opatrovníčka nesvojprávnej odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon trestu
jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov; poškodená nesvojprávna bola
odkázaná so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. V uvedenom trestnom
konaní zastupoval nesvojprávnu navrhovateľ ako ustanovený opatrovník.

Na základe podaného odvolania prokurátora dospel odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku
okresného súdu a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 3 O.s.p.) k záveru, že sú tu dôvody na
zrušenie rozsudku.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci okresný súd nesprávne
vo veci samej rozhodoval formou rozsudku, pretože správne malo byť vo veci samej rozhodnuté formou
uznesenia. Podľa § 152 ods. 1 O.s.p., rozsudkom rozhoduje súd o veci samej; zákon ustanovuje, kedy
súd rozhoduje vo veci samej uznesením. V opatrovníckom konaní o zmenu opatrovníka nesvojprávneho
rozhoduje súd vo veci samej v zmysle § 193 O.s.p. v spojení s § 176 ods. 2 O.s.p. uznesením. Na

uvedenom závere podľa názoru odvolacieho súdu nič nemení ani ustanovenie § 189a ods. 1 O.s.p.,
pretože sa vzťahuje len na okamih určenia opatrovníka v rozsudku o pozbavení alebo obmedzení
spôsobilosti na právne úkony; aj keď je určenie opatrovníka obsiahnuté v rozsudku nestráca charakter
uznesenia (§ 192 ods. 2 O.s.p.); preto o každej zmene v osobe opatrovníka nesvojprávneho rozhoduje
súd vo veci samej uznesením (pozri aj R 77/1968). Navyše z hľadiska prejednávanej veci nie je bez

významu, že súčasná opatrovníčka nesvojprávnej bola do funkcie ustanovená uznesením, konkrétne
uznesením č.k. 31P/297/2003-38 zo dňa 19.12.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2004,
preto nie je zrejmé z akého dôvodu rozhodoval okresný súd v prejednávanej veci vo veci samej
rozsudkom.Okresný súd pochybil aj v tom, že pokiaľ dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru o
nesplnení podmienok na zmenu opatrovníka nesvojprávnej, návrh „zamietol“. Konanie v prejednávanej

veci začalo uznesením o začatí konania na základe podnetu navrhovateľa, preto nemožno hovoriť
o podanom návrhu na začatie konania, ktorý by bolo možné zamietnuť. V prípade, že okresný súd
dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu opatrovníka nesvojprávnej, mal správne
konanie uznesením zastaviť (t.j. konanie skončiť nemeritórnou formou; pozri Zborník I, strana 151) alebo
uznesením vysloviť, že na zmenu opatrovníka nesvojprávnej nie je zákonný dôvod (t.j. konanie skončiť

meritórnou formou); v žiadnom prípade však neprichádza do úvahy okresným súdom zvolený spôsob
zamietnutia „návrhu“, ktorý v skutočnosti podaný vôbec nebol.

Ďalšieho procesného pochybenia sa okresný súd dopustil v rámci dokazovania. O priebehu konania
na okresnom súde (vrátane dokazovania) môže odvolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne
zo zápisníc o pojednávaní (§ 40 ods. 1 O.s.p. a § 122 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 122 ods. 1 O.s.p.

súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez
ústneho pojednávania. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä
výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb,
listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd
(§ 125 O.s.p.). Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní

listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie
(129 ods. 1 O.s.p.). Zo spisu okresného súdu vyplýva, že na prejednanie veci samej boli nariadené dve
pojednávania na deň 27.05.2013 a na deň 11.12.2013. Zo zápisnice o pojednávania zo dňa 27.05.2013
(č.l. 69-71 spisu) vyplýva, že sa na ňom navrhovateľ, opatrovníčka nesvojprávnej a prokurátor osobne
zúčastnili, okrem prednesov navrhovateľa a prokurátora vykonal okresný súd dokazovanie výsluchom

opatrovníčky nesvojprávnej ako účastníka konania (§ 131 ods. 1 O.s.p.); zo zápisnice o pojednávaní zo
dňa 11.12.2013 (č.l. 81-82 spisu) vyplýva, že po prednesoch navrhovateľky, opatrovníčky nesvojprávnej
a prokurátora, vyhlásil okresný súd dokazovanie za skončené a následne vyhlásil napadnutý rozsudok.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd založil svoje skutkové
zistenia aj na listinných dôkazoch, ktoré sa nachádzajú v spise (napr. výpoveď zmluvy o poskytovaní

sociálnej služby nesvojprávnej u navrhovateľa, správa Obce Badín alebo sťažnosť opatrovníčky proti
uzneseniu o vznesení obvinenia), ale aj na listinných dôkazoch, ktoré sa v spise nenachádzajú (napr.
zápis z prešetrenia sociálnych pomerov nesvojprávnej), pretože sa podľa zistenia odvolacieho súdu
nachádzajú v pripojenom spise okresného súdu sp. zn. 31P/87/2013. Odvolací súd v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že vykonávanie dôkazov na pojednávaní je vyjadrením zásady priamosti občianskeho

súdneho konania a výnimky sú možné len v prípadoch, keď sú splnené podmienky pre vydanie
rozhodnutia bez ústneho pojednávania (o takýto prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďže okresný
súd nerešpektoval spôsob, ktorý zákon predpisuje pre vykonávanie listinných dôkazov (§ 122 ods.
1 O.s.p. a § 129 ods. 1 O.s.p.), zaťažil svoje konanie tzv. inou procesnou vadou. Ak totiž skutkové
zistenia okresného súdu neboli podložené procesne správnym dokazovaním (dokazovaním vykonaným

spôsobom, ktorý určuje zákon), nemal a ani nemohol mať pre svoje právne závery žiadne podklady.
Spôsob vykonania dôkazu musí jednoznačne vyplývať zo zápisnice o pojednávaní; buď v nej musí byť
uvedené, že bola prečítaná určitá presne označená listina (alebo jej presne označená časť) alebo musí
zo zápisnice vyplývať, že predseda senátu (samosudca) oznámil obsah tejto listiny. Všeobecne platí,
že skutkové zistenia súdu, ktoré majú základ v nesprávne vykonanom dôkaze, nepožívajú v odvolacom

konaní ochranu. V dôsledku vyššie uvedeného procesného pochybenia okresného súdu došlo v konaní
k tzv. inej procesnej vade konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V dôsledku nevykonania dokazovania listinnými dôkazmi v súlade so zákonom zaťažil okresný súd
svoje konanie ďalšou procesnou vadou, ktorá mala za následok odňatie možnosti účastníkov konania

konať pred súdom. Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.). Právo účastníkov konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu
sa v konaní realizuje tak, že sudca spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní
účastníkovi, aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje
za významné. Procesnú možnosť účastníka konania vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napríklad

z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravosti a správnosti obsahu
listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonávaní ohliadky a
podobne) musí súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania. Osobitne zákon ukladá súdu umožniť
účastníkom konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej(§ 118 ods. 4 prvá veta O.s.p.). Vyjadrenie účastníka konania k vykonanému dôkazu je potom jedným
z podkladov, ktoré súd pri ich hodnotení berie do úvahy; preto takéto vyjadrenie zo strany jednotlivých
účastníkov konania môže byť významným faktorom ovplyvňujúcim intenzitu dôkaznej sily pripisovanej

konkrétnemu hodnotenému dôkazu súdom. Z obsahu zápisníc o pojednávaní pred okresným súdom
nevyplýva,žeokresnýsúdnapojednávaniachvytvorilúčastníkomkonaniaprocesnúmožnosťvyjadriťsa
kvykonanýmdôkazomvzmysleustanovenia§123O.s.p.alebo§118ods.4prvávetaO.s.p.arealizovať
z týchto ustanovení vyplývajúce procesné oprávnenia účastníka konania (v tejto súvislosti odvolací
osobitne zdôrazňuje, že z hľadiska porušenia citovaných ustanovení postupom okresného súdu nie je

rozhodujúce či ide o tzv. sporové konanie alebo tzv. nesporové konanie). Týmto postupom okresného
súdu, ktorý bol spôsobený nevykonaním dokazovania listinnými dôkazmi v súlade so zákonom, došlo
podľa názoru odvolacieho súdu k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom a súčasne vzhľadom
na charakter tejto vady rozhodnutie okresného súdu nemožno považovať za správne. Táto vada konania
zakladá ďalší zákonný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p.).

Pokiaľ ide o vyhodnotenie dôvodnosti podaného odvolania zo strany prokurátora okresnej prokuratúry, v
priebehu odvolacieho konania vyšlo najavo, že opatrovníčka nesvojprávnej bola odsúdená za úmyselný
trestný čin podvodu, ktorého sa mala dopustiť na úkor majetku nesvojprávnej, preto túto skutočnosť
je potrebné v ďalšom konaní vyhodnotiť a opätovne vo veci rozhodnúť. Odvolací súd sa stotožňuje

s názorom prokurátora, že na riadne vykonávanie zastupovania nesvojprávnej osoby nepostačuje
len vyhovujúca starostlivosť po stránke fyziologickej, ale je potrebné prihliadať aj na správu majetku
nesvojprávnej zo strany opatrovníka. Okresný súd bude musieť v ďalšom konaní vyhodnotiť, či osoba
súčasnej opatrovníčky nesvojprávnej je naďalej vzhľadom na charakter odsúdenia vhodnou osobou na
zastupovanienesvojprávnej,ďalejprípadnevyhodnotiť,čiosobanavrhovateľajevhodnánaustanovenie

za opatrovníka nesvojprávnej vzhľadom na jej súčasné bydlisko alebo či je tu iná osoba (napr. obec),
ktorá by bola vhodnou osobou na zastupovanie nesvojprávnej. Je zrejmé, že pokiaľ by bola súčasná
opatrovníčka nesvojprávnej ponechaná vo funkcii opatrovníka aj vo vzťahu k majetku nesvojprávnej,
nie je dôvodné sa domnievať, že by táto uplatnila nárok na náhradu škody v samostatnom občianskom
súdnom konaní podľa trestného rozsudku o svojom odsúdení; len súd v sporovom konaní je však

oprávnený preveriť, či opatrovníčka nesvojprávnej splnila zákonné podmienky vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnému majetku, ktorý bol predtým vedený vo vlastníctve nesvojprávnej alebo nie. Pri
rozhodovaní o tom koho má súd ustanoviť za opatrovníka osoby pozbavenej spôsobilosti na právne
úkony je potrebné dať prednosť príbuzným tejto osoby, prípadne iným osobám, ktoré spĺňajú podmienky
na ustanovenie za opatrovníka; nie je vylúčené, aby opatrovníkom nesvojprávneho bol prípadne aj

advokát (tieto osoby možno za opatrovníka ustanoviť len s ich súhlasom); ak tu nebude príbuzný
nesvojprávneho, resp. iná vhodná osoba, môže byť osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony za
opatrovníkaustanovenáobec,prípadnejejzariadeniesprávnousubjektivitouakotzv.verejnýopatrovník
(súhlas s ustanovením za opatrovníka sa v tomto prípade nevyžaduje). V každom z uvedených prípadov
platí, že za opatrovníka nesvojprávneho nemôže byť ustanovená osoba, ktorej záujmy sú v rozpore

so záujmami opatrovanca. Okresný súd v ďalšom konaní procesne správnym a zákonným spôsobom
zopakuje a doplní dokazovanie za účelom zaistenia pokiaľ možno najlepšieho záujmu nesvojprávnej z
hľadiska prejednávanej veci.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.