Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/504/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314227556
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314227556.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
V. T., nar. XX.XX.XXXX a H. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova ul. č. 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov:
matky - K.. U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX F., zastúpenej JUDr. Denisou Jánošíkovou,
advokátkou so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, a otca - K.. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 4,
XXX XX V., zastúpeného JUDr. Tatianou Dlhošovou, advokátkou, so sídlom Nobelova 34, Bratislava,
P.O.BOX 28, 820 06 Bratislava, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.04.2017, č.k. 51P 545/2014-198, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o zročnom výživnom mení tak, že zročné výživné za
obdobie od 23.12.2014 do 31.03.2017 na maloletú V. T., nar. XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,XX eur a
na maloletého H. T., nar. XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,XX eur, je otec povinný splácať na každé z
maloletých detí v XX eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.04.2017 k
rukám matky pod následkom straty výhody splátok.

II. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 13.04.2017, č.k. 51P 545/2014-198, zvýšil výživné na
maloletú V. T., nar. XX.XX.XXXX, od 23.12.2014 zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne
a od 01.04.2017 na sumu XXX eur mesačne, a na maloletého H. T., nar. XX..XX.XXXX, od 23.12.2014 zo
sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne a od 01.04.2017 na sumu XXX eur mesačne, ktoré
je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15 dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na maloleté deti

za obdobie od 23.12.2014 do 31.03.2017 v sume X.XXX eur povolil otcovi splácať v XX eur mesačných
splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.04.2017 k rukám matky pod následkom straty
výhody splátok. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 04.10.2011,
č.k. 38P/134/2010-156 v časti výroku o výživnom. Vo zvyšku návrh matky zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na vyhodnotenie

zmeny pomerov na strane maloletých detí a rodičov v zmysle ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine dospel
k záveru, že návrh matky je čiastočne dôvodný. Za preukázanú zmenu pomerov od posledného
rozhodnutia súdu o výživnom zo dňa 04.10.2011, na strane maloletých detí považoval ich vek, ktoré boli
v čase podania návrhu staršie o štyri a pol roka a v čase rozhodovania súdu o takmer sedem rokov.Uviedol, že už v čase predchádzajúceho konania, výsledkom ktorého bolo uzavretie rodičovskej dohody
o výške výživného, boli matkou vyčíslené náklady na maloleté deti spolu v sume XXX eur, pričom ich
nárast matka vyčíslila a preukazovala spolu vo výške X.XXX eur mesačne. Konštatoval, že matka tak

napriek osobnej starostlivosti o maloleté deti, uhrádzala ich výdavky vo vyššej miere ako otec. Na starne
otca zaznamenal zmenu pomerov v oblasti dosahovania príjmu, keď sa jeho priemerný čistý mesačný
príjemzXXXeurmesačnezvýšilnaX.XXXeurmesačne,konštatovalzmenupomerovajvrodinnejsfére,
tým že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči dcére J. V., nar. XX.XX.XXXX, matka maloletej a jeho
partnerka, s ktorou vedie spoločnú domácnosť v V. je lekárka, ktorá po ukončení materskej dovolenky

a nástupu do zamestnania, dosahuje príjem cca X.XXX eur mesačne. U matky maloletých detí súd
prvej inštancie mal za preukázanú zmenu jej pomerov v oblasti výšky jej príjmu, keď v čase poslednej
úpravy výšky výživného dosahovala priemerný čistý mesačný príjem X.XXX eur, v čase podania návrhu
X.XXX eur brutto, v období od 01/2016 do 11/2016 vo výške X.XXX eur brutto, v 12/2016 jej pri skončení
pracovného pomeru bolo vyplatené odstupné vo výške X.XXX eur brutto. Z rozhodnutia Sociálnej
poisťovne zo dňa 07.03.2017 mal súd preukázané, že matka bola zaradená do evidencie uchádzačov

o zamestnanie a vznikol jej nárok na dávku v nezamestnanosti od 17.02.2017 na obdobie šiestich
mesiacov vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu XX,XXXX eur (cca XXX eur mesačne).
Súd prvej inštancie vyhodnotiac zárobkové a majetkové pomery rodičov, ich možností a schopností s
prihliadnutím na výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, ktorá aj touto podstatnou formou si
plní vyživovaciu povinnosť k nim, zvýšil výživné u oboch maloletých detí od podania návrhu do konca

marca 2017 o XX eur mesačne, dôvodiac aj tým, že na takto zvýšenom výživnom sa dohodli obaja
rodičia a od rozhodnutia súdu o XX eur mesačne, poukazujúc na uplynutie času viac ako 2 rokov od
podania návrhu a opätovnú zmenu pomerov na starne maloletých detí. Súd prvej inštancie do úvahy
na strane otca okrem výšky jeho príjmu vzal, že je vlastníkom trojizbového bytu v V., v ktorom nebýva,
ktorý však neprenajíma, ako i to, že príjem matky v čase rozhodovania súdu sa znížil z dôvodu jej

nezamestnanosti. Konštatoval tiež zmenu pomerov na strane maloletých detí od podania návrhu v roku
2014, keď v školskom roku 2016/2017 maloletý H. končí 8. ročník Základnej školy v Bratislave a maloletá
V. je študentkou 1. ročníka J. v F.. Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného vyhodnocoval aj
podiel osobnej starostlivosti otca o maloleté deti a jeho podiel na hradení zvýšených a mimoriadnych
výdavkov na maloleté deti nad rámec určeného výživného. Matkou vyčíslené výdavky na maloleté deti v

čase podania návrhu a v čase rozhodnutia, súdu prvej inštancie považoval za preukázané a primerané,
zodpovedajúce veku a aktivitám maloletých detí. Vyhodnotiac všetky kritéria z ktorých je potrebné pri
rozhodnutí o zvýšení výživného vychádzať, súd prvej inštancie výšku zvýšeného odstupňoval, výživné
na maloleté deti zvýšil čiastočne a vo zvyšku návrh matky zamietol. Zročné výživné od 23.12.2014
do 31.03.2017 vyčíslil v jednej sume na obe maloleté deti vo výške X.XXX eur (80x2 deti = 160 x 28

mesiacov), ktoré otcovi povolil splácať mesačnou splátkou XX eur, dôvodiac, že prihliadol na výšku
zameškaného výživného a na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca a jeho mesačné výdavky. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie otec maloletých

detí. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav.
Namietal, že na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol, pripustil predloženie nových dôkazov matkou
v počte 12 listín, čo svojím rozsahom mu znemožnilo sa s uvedenými listinami oboznámiť, preto sa k
nim nevyjadril, a to ani k výdavkom na maloletých, ako ich novým rozpisom uplatnila matka. Namietal,
že matkou uplatnené výdavky na maloleté deti namietal ešte na pojednávaní dňa 17.09.2015, ktorých

opodstatnenosť matka v priebehu konania nepreukázala. Mal za to, že tieto, aj matkou nanovo vyčíslené
výdavky na maloleté deti, mal súd v súlade s vyšetrovacou zásadou zisťovať a preukazovať. Namietal
výdavky na maloletého H. v súvislosti s jeho športovou činnosťou, futbalom, výdavky na maloletú V.
v súvislosti s potrebou nosenia zubného strojčeka, matkou nepreukázaných, poukazujúc na čiastočne
hradenie týchto nákladov zdravotnou poisťovňou. Rovnako podľa jeho názoru nie je preukázaný náklad

matky označený ako školské aktivity - imatrikulácia, školský výlet, lyžiarsky výcvik, príspevok do Rady
školy. Namietal uplatnenie výdavku na dopravu autom u oboch maloletých detí po XX eur mesačne, keď
súbežne majú uplatnené náklady na električenku, navyše, nebolo zistené o náklady akého auta matky
ide. Namietal, že u oboch detí boli do ich výdavkov zahrnuté aj náklady na bývanie v sume nájomné po
XX euro, elektrina XX euro, magio TV + internet XX euro, teda 83 euro pre každého. Uviedol, že nikdy

nesúhlasil so zvýšením výživného od podania návrhu do rozhodnutia vo veci samej o XX euro na každé
dieťa, napriek tomu, že súd z jeho súhlasu vychádzal. Preto v tomto rozsahu je rozhodnutie súdu, ktoré
sa odvoláva na dohodu rodičov nepodložené a arbitrárne. Tvrdil, že každá komunikácia bola vedená
ako návrh na bežné výživné, preto aj jeho kompromisný návrh bol zvýšiť výživné na každé dieťa o XXeur od rozhodnutia súdu. Namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal skutočnosťou a
to vznikom jeho ďalšej vyživovacej povinnosť k dcére J. V., nar. XX.XX.XXXX a skutočnosťou, že jej
matka MUDr. X. V., mala nárok na materský príspevok od 04/2015, neskôr až do 9/2016 na rodičovský

príspevok a týmto poklesom jej príjmu sa súd vôbec nezaoberal. V uvedenom období musel preto
hradiť podstatnou mierou aj ostatné náklady domácnosti s priateľkou. Namietal nedostatočné skúmanie
a správne vyhodnotenie jeho dosahovaného čistého mesačného príjmu, ako aj nesprávne vyhodnotenie
ním vynaložených výdavkov na maloleté deti nad rámec výživného, o čom predložil ich prehľad. Mal
za to, že plnenia, ktoré maloletým deťom poskytoval nad rámec výživného bolo potrebné zohľadniť

do tej miery, že zvýšenie výživného o XX eur s ktorým súhlasí, pri akceptovaní zvýšených nákladov
na maloleté deti mal súd prvej inštancie priznať od jeho rozhodnutia. Namietal nesprávne vyčíslenie
zročného výživného od podania návrhu od 23.12.2014, ktoré súd vypočítal za celých 28 mesiacov,
pričom za december 2014 ho mal súd vyčísliť pomerne iba za 9 dní. Odvolaciemu súdu preto navrhol,
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Matka a kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu otca nepodali.

5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej

CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca
je dôvodné čiastočne a to v namietanej časti o nesprávnom vyčíslení zročného výživného.

6. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú

zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene
výživnéhojepretopotrebnézistiť,čiavakom smeredošlokzmenepomerovodposlednéhorozhodnutia
o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku
výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného
berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnostiam a

majetkové pomery rodičov.

7. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie
všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom,
tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb

osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na
nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie
uvedenýchzákonnýchustanovení,základomprehodnotenieschopnostíamožnostírodičovplniťsisvoju
vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich
záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam

v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj
od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení
rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania
odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob
prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností

a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j.
medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada
priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni,
na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné,
ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce

zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne
závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových
schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..

8. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky

skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti z hľadiska
súčasných odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov,
na výživu ktorých sú maloleté deti plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny
pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného včase posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloleté deti rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 04.10.2011, č.k. 38P/134/2010-156.

9. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie zamerané na zistenie ako
zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak aj odôvodnených potrieb maloletých detí, zaoberal
sa všetkými právne významnými okolnosťami uvádzanými rodičmi, skutkové zistenia na základe
vykonanéhodokazovaniavyhodnotil,svojerozhodnutieajnáležitevzmysle§220ods.2,CSPodôvodnil,
z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v písomnom

vyhotovení napadnutého rozsudku pri určovaní výšky výživného v plnom rozsahu stotožnil, na toto
zmysle § 387 ods. 2, CSP poukazuje.

10. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd
prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletých detí
k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na

strane detí, túto súd prvej inštancie správne ustálil, správne určil rozsah zmeny pomerov vyčíslených
matkou a výšku výživného s poukazom na preukázanú zmenu pomerov správne odstupňoval, keď
výživné na maloleté deti čiastočne zvýšil aj od svojho rozhodnutia. Rovnako správne ustálil aj počiatok
zmeny pomerov na strane maloletých detí, porovnaním obdobia posledného rozhodnutia súdu o
výživnom. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb

maloletých detí ich vekom a rastom životných nákladov, pričom v danej prejednávanej veci okrem
bežného zvýšenia potrieb maloletých detí u nich došlo aj k výraznej zmene pomerov spojených so
zvýšením finančných výdavkov v súvislosti so štúdiom a venovaním sa ich mimoškolskej činnosti. Týmito
okolnosťami postupne došlo okrem zvýšenia bežných odôvodnených potrieb detí aj k zmene charakteru
výdavkov spojených s platením priamych poplatkov v škole, nákupom školských potrieb, platenia akcií

poriadaných školou, či mimoškolských záujmových aktivít a pod., ktoré v rozsahu tak ako ich matka
uvádzala sú podľa názoru odvolacieho súdu bežné a všeobecne známe a nie je potrebné ich všetky
osobitne dokazovať. V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že osobnú starostlivosť a výchovu o
maloleté deti zabezpečuje iba matka, keď otec žijúci s novou rodinou v V. sa na starostlivosti o maloleté
deti podieľa takmer výlučne iba platením výživného, a je potrebné povedať, že za takejto situácie,

osobná starostlivosť matky o deti naďalej nahrádza do značnej miery jej povinnosť finančne prispievať
na ich výživu, rovnako znamená, že zvýšenú časť krytia odôvodnených potrieb maloletých by mal
zabezpečiť otec. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by otec na
potreby maloletých detí prispieval iným plnením nad rámec určeného výživného, alebo že by prispieval
na ich mimoriadne výdavky priebežne vznikajúce napríklad v súvislosti s ich štúdiom, hradil im niektoré

z ich mimoškolských aktivít, alebo sa podieľal na spolufinancovaní napr. zubného strojčeka maloletej
V.. Tieto zistenia otec nevyvrátil ani vo svojom odvolaní, rovnako nepreukázal, že by svoje právo na
styk s maloletými deťmi realizoval a dostatočne využíval. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca a
jeho príjem, tento je aj podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilý na pokrytie zvýšených odôvodnených
potrieb maloletých detí, ktorých rozsah súd správne premietol do výšky čiastočne zvýšeného výživného,

a to aj pri zohľadnení vzniku jeho ďalšej vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o odvolacie námietky
otca, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, nemajúce vplyv na správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Tvrdenia o ktoré otec svoje odvolanie opiera, v konaní o návrhu matky na zvýšenie
výživného posudzoval a správne vyhodnotil súd prvej inštancie. Pokiaľ otec namieta, že súd vychádzal
z akejsi dohody rodičov o zvýšení výživného o XX eur mesačne od podania návrhu, pričom súd si jeho

vyjadrenia nesprávne vysvetlil, alebo námietky o tom, že sa nemal možnosť oboznámiť s listinnými
dôkazmi, doručenými mu na pojednávaní, odvolací súd udáva, že otec bol v konaní riadne zastúpený
právnym zástupcom, prítomným na pojednávaniach súdu spolu s ním, pričom z obsahu spisu ani z
obsahu zápisníc nevyplývajú akékoľvek námietky otca o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, ani
návrhy na doplnenie dokazovania. Otec mal vedomosť o predmete sporu, pričom mierou podielu svojej

starostlivosti o maloleté deti a existenciou zvýšených výdavkov na maloleté deti si bol vedomý, čo aj
sám počas konania niekoľkokrát potvrdil.

11. Určená výška výživného na maloleté deti podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného
stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti, preto odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie v jeho napadnutom výroku, ktorým zvýšil výživné na maloleté deti ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.12. Odvolací súd po preskúmaní danej prejednávanej veci, sa čiastočne stotožnil s odvolacími dôvodmi
otca o nesprávnom vyčíslení sumy zročného výživného, ktorá mala byť správne vyčíslená za mesiac
december 2014 pomerne, pričom nesprávnosť výroku o zročnom výživnom odvolací sud videl aj vo

vyčíslení zročného výživného jednou sumou na obe maloleté deti. Tu odvolací súd udáva, že zročné
výživné je finančný nárok maloletého dieťaťa, ktorý musí byť vo výroku vyčíslený na každé maloleté
dieťa jednotlivo. Odvolací súd nesprávny výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP,
zročné výživné vyčíslil na každé z detí jednotlivo a zročné výživné za mesiac december 2014, vyčíslil
pomerne od 23.12.2014.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).