Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315214458
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8315214458.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v spore žalobcu Intrum Slovakia, Mýtna 48,

811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48,
811 07 Bratislava, proti žalovanému Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX, XXX XX F., o zaplatenie
3319,39 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania pred súdom 1. inštancie a náhradu trov odvolacieho konania n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 31.12.2015 na tunajší súd žalobou, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú

k zaplateniu sumy 3319,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 3319,69
eur od 01.06.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým, že dňa
18.08.2006 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu,
na základe ktorej bol žalovanej zriadený bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Následne žalovaná dňa
01.12.2006 podpísala Žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu, na základe ktorého
banka schválila žalovanej povolené prečerpanie bežného účtu do výške úverového limitu 3319,39
eur. Po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, žalovaná porušila platobné povinnosti a

nedodržala zmluvné ustanovenia o bežnom účte a VOP VÚB, a.s. pre depozitné produkty. V dôsledku
toho pôvodný veriteľ vypovedal zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte, a to listom zo dňa
14.03.2013. Zároveň jej oznámil, že jeho pohľadávka z titulu poskytnutého povoleného prečerpania
vo výške 3319,39 eur sa ku dňu účinnosti výpovede stala splatnou v celosti. Výpoveď bola žalovanej
doručená dňa 19.03.2013 a účinky výpovede nastalo dňa 31.05.2013. Keďže žalovaná túto povinnosť
nesplnila, žalobca sa domáha zaplatenia dlžnej sumy prostredníctvom žaloby podanej na súd.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila. Uzavretie zmluvy o bežnom účte a čerpaní finančných
prostriedkov nepoprela, nepoprela avšak poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Toho času
je nezamestnaná, evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zároveň sa voči nej vedie viacero
exekúcii.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22.03.2017, č.k. 10C/72/2015-133, ktorým žalobu zamietol a
náhradu trov konania stranám nepriznal, posudzujú pohľadávku žalobcu uplatnenú v tomto konaní ako

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý z dôvodu jeho premlčania nebolo možné priznať.

4. Odvolací súd uznesením zo dňa 24.04.2018, č.k. 19Co/123/2017-152 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu
prvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Vodôvodneníuzneseniauviedol,ževpredmetnomspore sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal podaním žalovanej, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu
vykazuje známky nejasnosti. Pretože toto podanie bolo urobené v štádiu prvoinštančného konania, a
po nariadení pojednávania, musí sa ním nanovo zaoberať súd prvej inštancie. Bude preto úlohou súdu

prvej inštancie vo veci nariadiť pojednávanie, odstrániť nejasnosti podania žalovanej. Ak budú splnené
podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, rozhodnúť týmto spôsobom, v opačnom prípade po
opätovnom vykonanom dokazovaní, rozhodnúť v závislosti od procesnej situácie jedným zo spôsobov
upravených v ustanovení § 212 a násl. CSP.

5. Súd vykonal dokazovanie v rámci intencií odvolacieho súdu a opätovne sa oboznámil so žalobou
a jej prílohami a to Zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, žiadosťou
o poskytnutie kontokorentného úveru, výpoveďou Zmluvy o bežnom účte zo dňa 14.03.2013,
Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., pre depozitné produkty, Cenníkom VÚB, a.s.,
písomným vyjadrením žalobcu, vyjadrením žalovanej, vyjadrením VÚB banky, a.s, zo dňa 31.05.2015,
históriou z účtu žalovanej, výpoveďou žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Súd vypočul žalovanú, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že nárok žalobcu neuznáva a žalobu žiadala
zamietnuť, nakoľko bola podaná po dobe premlčania. Nepoprela, že mala uzavretú zmluvu o bežnom
účte, jednalo sa o nejaké prečerpanie, avšak nepamätala si, akú sumu by dlhovala VÚB banke.

7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.09.2018 uviedol, že žalovaná
doposiaľ svoj záväzok neuhradila. Na podanej žalobe trval v celom rozsahu. Poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.04.2018, č.k. 19Co/123/2017-152, ktorým bol zrušený rozsudok
súdu 1. inštancie. Nakoľko žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uznala nárok uplatnený žalobcom,
navrhol, aby súd 1. inštancie vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Uplatnil si náhradu trov

konania.

8. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 18.08.2006 Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a
služieb flexiúčtu, na základe ktorej bol žalovanej zriadený bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Súčasťou
zmluvy bola tiež dohoda o vydaní platobnej karty. Žalovaná sa zaviazala čerpať peňažné prostriedky

a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte. V zmluve bolo
automaticky dojednané nastavenie limitu prečerpania - povolené prečerpanie na účte bude automaticky
nastavené po splnení kritérií stanovených bankou. Teda po splnení podmienok stanovených pôvodným
veriteľom, pôvodný veriteľ poskytol žalovanej povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom
účte vo výške 3319,39 eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte.

9. Dňa 01.12.2006 bola medzi účastníkmi podpísaná Žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru
- flexidebetu, na základe ktorého banka schválila povolené poskytnutie kontokorentného úveru -
flexidebetu vo výške 3319,39 eur.

10. Pôvodný veriteľ na výzvu súdu zo dňa 30.03.2016 vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa
03.06.2016 oznámil, že žalovaná čerpala finančné prostriedky na základe Zmluvy o bežnom účte
a povolené prečerpanie bolo nastavené vo výške 3319,39 eur dňa 18.12.2006. K čerpaniu nedošlo
jednorázovo, k čerpaniu došlo v zmysle priloženého prehľadu. Jednotlivé kreditné platby boli pripisované
v prospech istiny. Úroková sadzba pre povolené prečerpanie bola dohodnutá na 16,90% ročne. Úroková

sadzba pre nepovolené prečerpanie bola dohodnutá na 25% ročne. Ďalšou sankciou v zmysle platného
Cenníka bol poplatok za upomienku vo výške 13,30 eur. Zároveň v tomto vyjadrení pôvodný veriteľ
uviedol, že k splatnosti/ zrušeniu limitu prečerpania došlo ku dňu 30.03.2010.

11. V zmysle čl. 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty (ďalej

len VOP), tieto Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty upravujú právne
vzťahy medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a klientom, ktorého identifikačné údaje sú uvedené v
príslušnej zmluve, ktorej sú tieto Podmienky súčasťou.

V zmysle článku 4.4 bod. 4.4.1 VOP, na základe bankou stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od

kreditných obratov realizovaných na bežnom účte klienta a pravidelnosti realizovania kreditných obratov
na účte môže banka zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie sa poskytne
nadobuúčinnostiZmluvyoúčte,kuktorémusaprečerpanieposkytuje.PodpisomZmluvyoúčtesaklient
zaviazal, že do splatenia celkovej pohľadávky banky nevypovie Zmluvu o účte ani nepožiada o zrušeniebežného účtu. Povolené prečerpanie fyzickej osobe bude nastavené na účte najneskôr do 3 pracovných
dni od rozhodnutia banky o súhlase s povoleným prečerpaním. Povolené prečerpanie začína plynúť
dňom nastavenia povoleného prečerpania na bežnom účte. O výške a začiatku povoleného prečerpania

bude banka klienta písomne informovať. Na povolené prečerpanie nie je právny nárok.

V zmysle článku 4.4, bod 4.4.5 a 4.4.6 VOP, povolené prečerpanie je úročené platnou úrokovou sadzbou
prepovolenýdebet,ktorejvýškumôžebankajednostrannemeniť.Zapovolenéprečerpanieúčtujebanka
úroky počnúc dňom vzniku debetného zostatku na bežnom účte a končiac dňom predchádzajúcim dňu

úplného vyrovnania záväzku. Úroky sa počítajú zo skutočných denných stavov debetného zostatku
na bežnom účte a účtujú sa mesačne, na ťarchu bežného účtu. Pri úročení na účtoch fyzických
osôb sa počíta mesiac za 30 dní a rok za 360 dní. Pri právnických osobách sa počíta mesiac podľa
skutočného počtu dní v mesiaci a rok za 360 dní. Úroky z uskutočneného prečerpania na bežnom účte
sa započítavajú do výšky debetného zostatku na bežnom účte. Podľa čl. 4.4, bod 4.4.7 VOP v prípade
ak povolené prečerpanie klient využíva, tak sa práva a povinnosti účastníkov zmluvy primerane spravujú

ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a týmito Podmienkami.

V zmysle článku 4.4 bod 4.4.8 VOP, po poskytnutí povoleného prečerpania na účte sa zaväzuje klient
dodržiavať nasledovné povinnosti:
- zabezpečiť prostriedky na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na účte,

- zaplatiť vyúčtované úroky,
- zabezpečiť pravidelné poukazovanie peňažných prostriedkov na účet,
- jedenkrát do roka dosiahnutie kreditného zostatku na bežnom účte.
- ihneď informovať banku v prípade, ak:
- je voči klientovi vydaný exekučný príkaz alebo udalosť, ktorá by sa týkala exekučného konania,

- je podaný návrh na začatie konkurzu alebo vyrovnania voči majetku na súd,
- klient je v likvidácii, - klient poskytol ručiteľské vyhlásenie za záväzky tretích osôb,
- klient pristúpil k záväzku tretích osôb,
- klient má voči banke alebo tretej osobe nesplatené záväzky, v dôsledku ktorých by mohla byť ohrozená
jeho schopnosť splatiť pohľadávku,

- klient je účastníkom súdneho sporu, v dôsledku ktorého by mohla byť ohrozená jeho schopnosť splatiť
pohľadávku banky,
- klient nesplní alebo poruší záväzok voči banke alebo tretím osobám, ak by takéto neplnenie alebo
porušenie mohlo ohroziť jeho schopnosť splatiť pohľadávku.

12. Z predloženého prehľadu histórie transakcií na bežnom účte za obdobie od 28.08.2006 do
05.06.2013vyplýva, že dňa 29.03.2010 žalovaná urobila posledný výber v sume 20 eur, pričom
vykazovaný zostatok účtu bol mínus 3328,84.

13. Pôvodný veriteľ výpoveďou zo dňa 14.03.2013 oznámil žalovanej výpoveď Zmluvy o bežnom

účte z dôvodu jednostranného nedodržania ustanovení Zmluvy a neuhradenia dlžnej sumy vrátane
príslušenstva.

14. Listom zo dňa 06.10.2014 pôvodný veriteľ žalobcu oznámil žalovanej, že ku dňu 29.09.2014 postúpil
svoju pohľadávku zo zmluvy o bežnom účte č.XXXXXXXXXX na žalobcu. Pohľadávku, ktorá ku dňu

12.08.2014 bola vyčíslená na sumu 7993,59 eur s príslušenstvom žiadal zaplatiť do 5 dní od prijatia
oznámenia.

15. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o

úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu( §
682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §708)
a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa ustanovenia Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje
banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a

povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Ako vyplýva z ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť

úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa §
506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

16. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne

vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona na
dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať
spotrebiteľský úver.

17. V zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov
na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom

limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, chce túto možnosť
využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i)výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa
výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje
a)oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa §6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku
alebo šek, d)spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa
odsekov2a3jezmluvaospotrebiteľskomúvereplatná,akbolspotrebiteľovinajejzákladea)poskytnutý

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

18. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zo
zmluvy o bežnom účte ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 18.08.2006, teda za účinnosti
Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu

ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a
zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy(znenie účinné od 1.4.2004).

19. Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný
v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské

zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

20. Napriek tomu, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle
Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d) a § 708 a nasl. ObZ), v danom prípade sa jedná o

právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej bola žalovaná v postavení
spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú
formulárovú ( typovú ) zmluvu o bežnom účte a zmluvu o povolenom prečerpaní, ktorej obsah žalovaná
nemala možnosť ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou

úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou
úpravou spotrebiteľských zmlúv od 01.04.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu
ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Súd teda vzťah strán sporu posudzoval
ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a na danú právnu vec aplikoval ust. § 2 písm. a), b) zák. č.
258/2001 Z.z., § 3 ods. 1, 2, 5, 6 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch a ako aj § 4 ods. 2,

3, 4, § 52 a nasl. OZ vzhľadom na prechodné ustanovenie OZ ( § 879li, § 879j, § 879l, § 879n OZ ) a
708 a nasl. Obchodného zákonníka.

21. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka“).V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Ako vyplýva z § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo

výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať .

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
dobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlopoprvýrazvykonať.Vzmysle§103Občianskeho
zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok

odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Ako vyplýva z § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na na

plynutie premlčacej doby.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania bola postúpená
zmluvou o postúpení na žalobcu, čo preukazuje aj Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré postúpenie
bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho názoru, že je
daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca sa domáhal plnenia zo Zmluvy o
bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu pôvodne uzavretej s VÚB, a.s., pričom išloo zmluvu podľa § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, resp. § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka v časti dohodnutých produktov a služieb flexiúčtu.

25. Žalobca odvíjal svoj nárok od dojednania povoleného prečerpania na účte, ktoré bolo v zmluve
dojednané ako nastavené plnenie pri splnení kritérií stanovených bankou (bod 4.4.1 VOP).

Svojím charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho
zákonníka, pretože poskytnutím povoleného prečerpania banka vlastne poskytuje úver spotrebiteľovi,

ktorý sa zaväzuje splácať za určitých podmienok stanovených bankou. Kritériá banky špecifikované v
zmluve sú upravené tak, že povolené prečerpanie sa nastaví až po splnení kritérií stanovených bankou.
Takéto dojednanie povoleného prečerpania prostriedkov a tým poskytnutie úveru v zmysle § 708 a
nasl. ustanovení Obchodného zákonníka je neplatným dojednaním s poukazom na § 39 Občianskeho
zákonníka, pretože je neurčité (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

26. Zo zmluvy nevyplýva dohoda účastníkov o povolení prečerpania prostriedkov, ani právo na
zriadenie povoleného prečerpania a toto je poskytnuté z vôle banky až jednostranným konaním. Nie
sú vzájomne dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere, výška úveru, výška zmluvného úroku,
súvisiacich poplatkov a podobne. Okrem toho je takéto dojednanie neplatné aj v zmysle § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola dohodnutá

individuálne, pretože všetky podmienky poskytnutého prečerpania určuje jednostranne banka bez vôle
dlžníka a bez naplnenia písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy.

Predmetná zmluva z 18.08.2006 je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou žalobcom, v
ktorej sú naformulované žalobcom stanovené zmluvné podmienky a tieto žalovaná ako spotrebiteľ

nemala možnosť ovplyvniť, ale mala možnosť ich len prijať alebo neprijať.

27. Súd ako už uviedol vyššie je toho názoru, že uzavretím zmluvy o bežnom účte zo dňa 18.08.2006
nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme.

28. Podľa § § 4 ods. 1 Zákona 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatné.

V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere a to výška úveru, výška zmluvného
úroku a ďalšie náležitosti podľa § 4 zákona 258/2001 Z.z. Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v

zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie žalovanou) v písomnej forme
obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy o úvere uvedené konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu
takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti
boli zrejmé. Súd je preto toho názoru, že predmetné dojednanie o povolenom prečerpaní v rámci
bežného účtu žalovanej je neplatné. Z neplatného právneho úkonu sa nemožno domáhať plnenia. V

danej súvislosti súd poukazuje na rovnaký názor vyslovený v obdobnej veci v rozhodnutí Krajského súdu
Trenčín sp. zn. 6Co/233/2014 zo dňa 11.03.2014.

29. Žalobca má procesnú povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci
samej, ako aj procesnú povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností (prejednacia

zásada). Žalobca v danom prípade nepredložil žiaden dôkaz o tom, že došlo k platnému uzavretiu určitej
a zrozumiteľnej dohody v písomnej forme obsahujúcej podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

Keďže súd vyhodnotil plnenie z povoleného prečerpania ako plnenie z neplatného právneho úkonu,

nemôže žalobca ani v súvislosti s takýmto neplatným dojednaním uplatňovať poplatky, resp. zmluvné
úroky. Žalobca vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1,2 a § 457
Občianskeho zákonníka.

30. Žalovaná vo svojej výpovedi vzniesla námietku premlčania nároku a zároveň dlh neuznala. Preto

súd mal za to, že danej veci uznanie zo strany žalovanej učinené nebolo, teda nie je možné rozhodnúť
rozsudkom pre uznanie. Naopak súd sa musel zaoberať námietkou premlčania, ktorú vzniesla žalovaná.31. Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje
v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe.
V prejednávanom prípade má nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ v

spotrebiteľskej zmluve. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci
deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia
sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor
bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako
aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu

bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.

32. Ako je zrejmé z predloženého prehľadu transakcií na bežnom účte žalovanej, žalovaná naposledy
dňa 29.03.2010 uskutočnila výber z účtu v sume 20 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi
vznikol v predmetnej veci iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby bol rozhodujúci deň, keď sa žalobca skutočne dozvedel, že došlo na jeho

úkor k bezdôvodnému obohateniu a kto obohatenie získal. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Dvojročná subjektívna
premlčacia doba však beží iba v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. V predmetnej veci
došlo k poslednému bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovanej dňa 29.03.2010, kedy vybrala
poslednú sumu prečerpania z bežného účtu. Trojročná objektívna premlčacia doba tak začala plynúť

dňa 30.03.2010 a uplynula najneskôr dňa 30.03.2013. Keďže návrh žalobca podal na súde až dňa
31.12.2015, uplatnil nárok až po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby. Súd vzhľadom na
uvedené žalobu v celom rozsahu zamietol.

33.Ajvprípade,žebysúdpovažovalplneniezpovolenéhoprečerpaniaakoplneniezplatnéhoprávneho

úkonu, pohľadávku žalobcu by súd vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou pokladal za
premlčanú.

34. Podľa bodu 4.4.8. VOP po poskytnutí povoleného prečerpania na účte sa žalovaná zaviazala na
dosiahnutie kreditného zostatku na bežnom účte jedenkrát do roka. Keďže od 29.03.2010 nedošlo k

žiadnym pohybom na účte žalovanej (žiadne výbery ani vklady), najneskôr od uvedeného dňa by plynula
jednoročná lehota na dosiahnutie kreditného zostatku na účte žalovanej. Nakoľko po uplynutí tejto lehoty
dňa 29.03.2011 nedošlo k navýšeniu finančných prostriedkov na účte žalovanej na kladné hodnoty,
žalobca mohol celú dlžnú sumu najneskôr od uvedeného dňa žiadať od žalovanej. Všeobecná trojročná
premlčacia doba by tak začala plynúť odo dňa 30.03.2011 a uplynula by dňa 30.03.2014. Keďže žaloba

bol na súde podaná až po uplynutí premlčacej doby dňa 31.12.2015, a žalovaná vzniesla súd považoval
žalobu žalobcu za premlčanú. Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej
doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia
premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel

o svojom práve. Všeobecná 3- ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je
právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná
3- ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne

vymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby,ktorýjeodvodenýodslova„mohlo“anieodslova„mohol“.
Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo
nevedel o svojom práve (pozri R1/1998).

35. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy

rovnakých inštitútov (právach a (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu
úpravu o občianskych nie podnikateľské právo. Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka
v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

36. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a
nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré súsúčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo

funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods.
1Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na
všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

37. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej
úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo

(Obchodný zákonník),ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku. Súd je toho názoru, že akékoľvek

ustanoveniezmluvyalebojehosúčastí,ktoréjevrozpores§54ods.1OZzhoršujepostaveniežalovanej
ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust.
Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonník aby malo na
spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských
vzťahoch vrátane úverov. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej

právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo.

38. Ustanovenie písm. o) Záverečných ustanovení zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov

a služieb flexiúčtu zo dňa 18.08.2006 v zásade nevylučuje použitie iných právnych predpisov ako
Obchodného zákonníka, keďže sa v ňom uvádza, že právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi
platnými v SR.

39. Po vykonanom dokazovaní tunajší súd dospel k záveru, že žaloba voči žalovanej nebola podaná
dôvodne, nakoľko súd mal za preukázané, že pohľadávka žalobcu je premlčaná.

40. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná a

preto jej vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania. Nakoľko žalovaná si trovy neuplatnila, v konaní
jej žiadne trovy nevznikli nakoľko zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, súd rozhodol tak, že žalovanej
náhradu trov konania pred súdom 1. inštancie nepriznal. Zároveň odvolací súd v uznesení rozhodol,
že v novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov celého konania,
vrátane trov odvolacieho konania. Nakoľko žalovanej ani v odvolacom konaní žiadne preukázateľné

trovy nevznikli, zo spisu žiadne trovy žalovanej nevyplývajú, preto súd rozhodol o trovách odvolacieho
konania tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.