Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/109/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211205482
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211205482.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so
sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinnému: I. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, o vymoženie
2.013,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo
dňa 1. augusta 2011, č. k. 13Er/407/2011-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, Exekútorský úrad so sídlom Topoľčany, Stummerova 1553 zo
dňa 24. 03. 2011, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 13Er/407/2011 (EX
481/11). S poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z.
z., § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 264/2006 Z. z.,
§ 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z. z., § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001
Z. z. v znení zákona č. 64/2006 Z. z. ustálil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8000072276 zo dňa
24. 04. 2007 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom - oprávneným
a spotrebiteľom a ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s
úverom. Zároveň poukázal na Zmluvné dojednania vzťahujúce sa k príslušnej zmluve o revolvingovom
úvere upravené v bode 18 označenom ako „Riešenie sporov - rozhodcovská doložka“, ako aj § 53
ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z. z. a § 39 Občianskeho
zákonníka. Konštatoval, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej
zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprimeraná. Za zmluvnú podmienku priečiacu sa dobrým mravom
označil takú, ktorá je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za faktický nerovný.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ
ju použije, išlo by o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na to, že rozhodcovská
doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplývala zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu
fakticky nerovnovážneho, išlo nepochybne o prípad značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je
teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa súd prvého stupňa videl okrem iného aj v tom,
že si oprávnený v predmetnej rozhodcovskej doložke jednostranne vymienil konkrétnych rozhodcov,
ktorí mali rozhodovať prípadne spory vzniknuté medzi ním a povinným, s tým, že v prípade, že ani jeden
z ním zvolených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa rozhodcovskej

doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ, t. j. oprávnený. Súhlasil s tým, že formálne má spotrebiteľ
možnosť vybrať si spôsob riešenia sporov, avšak reálnym faktom zostáva, že žalobcom v prípadoch
nesplácania poskytnutých úverov je spravidla výlučne veriteľ, čo znamená, že pri takto formulovanej
rozhodcovskej doložke má nielen vopred vybraných konkrétnych rozhodcov, ale v prípade potreby môže
určiť náhradníka on sám. Naviac poukázal aj na to, že v rámci rozhodcovskej doložky bolo dohodnuté
skrátené rozhodcovské konanie sui generis, v rámci ktorého je rozhodca oprávnený vydať aj bez
vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie
peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených žalobcom. Takýto procesný postup v rámci
rozhodcovského konania vyhodnotil za nepochybne v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany. Zdôraznil, že v mnohých prípadoch spotrebitelia nemajú dostatočné právne povedomie, aby sa
dokázali účinne brániť. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku v rámci rozhodcovskej doložky považoval
aj dojedanie, podľa ktorého po uplynutí už 7-dňovej lehoty na podanie žalobnej odpovede, nesmie
žalovaný svoju žalobnú odpoveď dopĺňať ani inak meniť, čím sa odníma spotrebiteľovi možnosť v prípade
vzniku sporu účinne sa brániť. Dodal, že v neprospech spotrebiteľa bolo aj zmluvné dojednanie, podľa
ktorého je rozhodca oprávnený nariadiť ústne pojednávanie v mieste sídla veriteľa, pokiaľ sú predložené
písomné dôkazy nedostačujúce pre rozhodnutie vo veci samej, a to bez ohľadu na bydlisko spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že alternatíva riešenia sporov je len
zdanlivá. Okrem toho zmluvné dojednania povinný reálne ovplyvniť nemohol, keďže neboli dohodnuté
individuálne, ale vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na to, že rozhodcovská
doložka je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto
neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku
brániacu vykonaniu exekúcie, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v celom rozsahu zamietol. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 44 ods. 2 tretej vety Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vychádzajúc z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, považoval rozsah preskúmavacej
právomoci exekučného súdu k exekučnému titulu za daný len na preskúmanie materiálnej a formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom
ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými
mravmi. Odkázal tiež na rozhodnutie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodríguez Nogueira, ktoré sa ako jediné týka otázky výkonu rozhodcovského rozsudku. Vytýkal, že
dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty nahradí exekučný súd
svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a ani ustanovenia
Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v spomenutom
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Dospel k záveru, že exekučný súd konal nielen bez
zákonnej opory, ale aj v hrubom rozpore s právom EÚ, z ktorého obsahu odôvodnenia vyvodzuje svoju
právomoc. S poukazom na článok 18 uviedol, že z jeho formulácie vyplýva, že osoba podávajúca žalobu
(žalobca), ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ), ako aj dlžník (spotrebiteľ) sa môže rozhodnúť, buď
pre konanie pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom. Zastal názor, že zmluva
neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov,
nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami, atď. Osobitne poukázal na dôvodovú správu k § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyvodil, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v
žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila tak, že odvolaniu
oprávneného nemieni vyhovieť z dôvodu správnosti napadnutého rozhodnutia a vec predložila na
rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa (§ 212 ods. 1 OSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k
záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 14. 03. 2011 požiadal súdneho exekútora
Mgr. Júliusa Rosinu so sídlom Exekútorského úradu v Topoľčanoch, Stummerova 1553, o vykonanie
exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 1.993,80 eura spolu s 9% ročným úrokom zo sumy

2.013,80 eura od 24. 09. 2009 do 23. 06. 2010, s 9% ročným úrokom zo sumy 1.993,80 eura od 24.
06. 2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 49,79 eura a kolkovú známku vo výške
16,50 eura. Za exekučný titul označil Rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Michala Krnáča zo dňa
20. júla 2010, sp. zn. RK-1033/10-MK, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 09. 2010 a vykonateľnosť
dňa 04. 10. 2010. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 28. 03. 2011 súdu prvého stupňa
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie,
Rozhodcovský rozsudok, tvoriaci exekučný titul a zmluvu o revolvingovom úvere. Následne súd prvého
stupňa preskúmavaným uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Podľa § 219 ods. 1 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na
ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil
iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto
dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa správne
posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, teda správne postupoval, keď preskúmal v zmysle smernice
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku,
pretože práve smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si
stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom
štátu.

V tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Océano Grupo Editorial SA C-240/98 až
C-244/98, v ktorom sa konštatuje, že je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie
advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

Vychádzajúc z Exekučného poriadku pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší postup, musia byť splnené
zákonom stanovené podmienky, a to jednak procesného charakteru, ako i hmotnoprávne. Procesnými
podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a
listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu
a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia
exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania,
ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Možno preto vyvodiť, že súlad
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom
vykonania exekúcie. Keďže z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva pre exekučný súd povinnosť
pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, s ohľadom na
vyššie uvedené je preto povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti
exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 ZRK. V prípade, že ich zistí, musí žiadosť
na udelenie poverenia zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom
na neúčasť povinného v tejto etape konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie,
na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a/ v spojení s ods. 2 ZRK). Takýto postup je
aj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania a logikou veci.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci správne aplikoval
ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie § 45 ods. 1, 2 ZRK. Rozhodcovskú
doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 18 Zmluvného dojednania o revolvingovom

úvere spoločnosti PROFI CREDIT, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom
na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku
obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska
vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so
spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Neprijateľnosť
tejto doložky potvrdzuje aj skutočnosť, že v bode 18.2.1 sú konkretizovaní rozhodcovia, ktorí majú vec
s konečnou platnosťou rozhodnúť a určenie náhradného rozhodcu je len a len v oprávnení veriteľa
(oprávneného). Z uvedeného pohľadu oprávneným namietaná možnosť voľby medzi všeobecným
súdom a rozhodcovským súdom sa javí pre spotrebiteľa ako nereálna, bez možnosti výberu, pretože
spory sa začínajú z iniciatívy veriteľa, ktorý začne rozhodcovské konanie s rozhodcom, ktorého si vopred
určil. Naviac, odvolací súd zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú Zmluvné dojednania napísané
- a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje riadne
oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Pokiaľ teda právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti)
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o
rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný, pretože rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov
konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako celok

Odvolací súd z uvedených dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za
neopodstatnené a zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so
zákonom, nakoľko zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené. Z uvedených dôvodov
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, napriek tomu, že bol v odvolacom konaní
úspešný a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.