Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/316/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714208426
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1714208426.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr.
Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: L. O., M..N.., N. N. Č. X XXX XX G.,
F. : XX XXX XXX zastúpeného spoločnosťou A., Y. &. K. N..V..Q.., N. N. I. X, XXX XX H., proti žalovanej:
D. G., Š. Q.F. N., G. J. E. XX, XXX XX K. zastúpenému Naďou Hrubou, súdnou tajomníčkou Okresného
súdu Malacky, o zaplatenie škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vo výške 5.069,06 eur

s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 2. mája 2016, č. k.
36C/170/2014-84, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia

sumy 5.069,06 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny (odber elektriny bez uzavretej zmluvy). Žiadnej zo sporových strán nepriznal právo na náhradu
trov konania.

2. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal náhrady škody vo výške 5.069,06 eur titulom neoprávneného odberu elektrickej energie

žalovanou s tým, že dňa 26.08.2013 vykonal kontrolu odberného miesta poverenými zamestnancami,
pri ktorej zistil neoprávnený odber, keď odberné miesto bolo pripojené bez platne uzatvorenej zmluvy.
Spotreba elektrickej energie na odbernom mieste bola elektromerom riadne zaregistrovaná, žalovaná
bola pri kontrole prítomná. Bol spísaný protokol o neoprávnenom odbere, bola vyhotovená fotografická
dokumentácia. Žalobcovi vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny vo výške 5.069,06
eur, ktorá bola vypočítaná podľa vyhl. č. 292/2012 Z.z.. Táto bola následne žalovanej vyúčtovaná

faktúrou Č.. XXXXXXX, splatnou dňa 26.10.2013, ktorú však žalovaná neuhradila. Žalobca poukazoval
na to, že k neoprávnenému odberu došlo po ukončení zmluvy medzi dodávateľom elektriny a
žalovanou, a to v deň predchádzajúci prvému dňu neoprávneného odberu, následne nebola žalovaná
odpojená, preto mohlo dôjsť k neoprávnenému odberu. Žalobca uviedol, že zmluva bola uzavretá s
predchádzajúcoufyzickouosobounadanomodbernommieste,sosamotnoužalovanounebolauzavretá
zmluva. Žalovaná bola prítomná pri vykonávaní kontroly, a je nositeľkou pasívnej vecnej legitimácie v

spore.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanej náhradu škody
za neoprávnený odber elektrickej energie vo výške 5.069,06 eur, splatnej do dňa 26.10.2013. Z listiny
- výpočet škody - mal súd prvej inštancie preukázané vyhotovenie listiny subjektom označeným N.,
podľa ktorej žalovaná mala spotrebu za obdobie 27.08.2010 až 26.08.2013 v rozsahu 12 hodín denne,

t.j. denná spotreba 24,240 kWh, a celková spotreba počas neoprávneného odberu 26563,001 kWh
pri sadzbách VT na roky 2010 až 2013, teda celková spotreba elektriny vo výške 4554,55 eur, ktomu náklady spojené so zistením neoprávneného odberu vo výške 41,43 eur, celkovo výška škody
predstavuje 5.069,06 eur. Z protokolu č. XXXXXX mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa
26.08.2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXX s elektromerom č. XXXXXXX

a hlavným ističom s hodnotou 25 A, overovacie plomby boli neporušené, podniková plomba krytu
svorkovnicu elektromera bola neporušená. Listina obsahovala zápis, že vznikol neoprávnený odber,
keď odberné miesto bolo pripojené bez platne uzatvorenej zmluvy. Spotreba elektrickej energie na
odbernom mieste bola elektromerom riadne zaregistrovaná. Počas kontroly odberného miesta bola
žalovaná prítomná, o výsledku kontroly bola riadene informovaná, kópia protokolu jej bola odovzdaná.

Listina obsahuje aj podpis žalovanej s označením ako užívateľky bytu. Z listiny - výpočet škody -
mal súd prvej inštancie preukázané vyhotovenie listiny subjektom označeným S17804, podľa ktorej
žalovaná mala spotrebu za obdobie 27.08.2010 až 26.08.2013, pričom výška škody bola počítaná podľa
období od 27.08.2010 do 31.12.2010, od 01.01.2011 do 31.12.2011, od 01.01.2012 do 31.03.2012, od
01.04.2012 do 31.12.2012, od 01.01.2013 do 14.04.2012, od 15.04.2013 do 30.06.2013, od 01.07.2013
do 26.08.2013, a to všetko podľa zmien jednotkových cien. Z počítačového výstupu - Výstup z evidencie

odberateľov k odbernému miestu č. XXXXXXXXXX mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca
vedie k odbernému miestu č. XXXXXXXXXX utilitnú zmluvu, uzavretú s Jozefom Radičom v období
od 01.07.2007 do 09.03.2010. Z počítačového výstupu - Počiatočný stav z elektromera č. XXXXXXX
na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 10.03.2010 bol stav
na elektromere č. XXXXXXX vo výške 12780. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dňa 10.12.2009

rozhodol, že sadzba pre jednotlivé tarifné miesta, ktoré využívajú produkt pre nižšiu spotrebu elektriny
je zložená z variabilnej zložky za distribúciu elektriny vo výške 0,040320 eura/kWh, z pevnej mesačnej
zložky tarify za odberné miesto pre istič do 3×25 A vo výške 13,5985 eura/mesiac, tarify za straty pri
distribúcii elektriny vo výške 0,011377 eura/kWh. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dňa 04.12.2009
určil tarifu za poskytovanie systémových služieb pre prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav a

koncových odberateľov elektriny priamo pripojených vo výške 9,6 eura/MWh a tarifu za prevádzkovanie
systému pre prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav a koncových odberateľov elektriny
pripojených do regionálnej distribučnej sústavy vo výške 6,3 eura/MWh. Úrad pre reguláciu sieťových
odvetví dňa 01.12.2009 rozhodol, že sadzba pre jednotlivé tarifné miesta, ktoré využívajú produkt pre
nižšiu spotrebu elektriny je zložená z variabilnej zložky za distribúciu elektriny vo výške 0,039865

eura/kWh, z pevnej mesačnej zložky tarify za odberné miesto pre istič do 3×25 A vo výške 13,7345
eura/mesiac, tarify za straty pri distribúcii elektriny vo výške 0,011377 eura/kWh. Úrad pre reguláciu
sieťovýchodvetvídňa20.12.2010určiltarifuzaposkytovaniesystémovýchslužiebpreprevádzkovateľov
miestnych distribučných sústav a koncových odberateľov elektriny priamo pripojených vo výške 8,95
eura/MWh a tarifu za prevádzkovanie systému pre prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav a

koncových odberateľov elektriny pripojených do regionálnej distribučnej sústavy vo výške 14,85 eura/
MWh. Z oznámenia o zvýšení efektívnej sadzby zo dňa 16.02.2012 mal súd prvej inštancie preukázané
vyhotovenie listiny, ktorou Národný jadrový fond na vyraďovanie zariadení a na nakladanie vyhoretým
jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi oznamuje, že efektívna sadzba odvodu z dodanej elektriny
koncovým odberateľom od 01.07.2012 sa zvyšuje na hodnotu 3,07 eura/MWh, do 30.06.2012 je výška

rovnaká ako pre rok 2011 t.j. 3,0 eura/MWh. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dňa 14.12.2010 určil
tarifu za poskytovanie systémových služieb pre prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav a
koncových odberateľov elektriny priamo pripojených vo výške 7,33 eura/MWh a tarifu za prevádzkovanie
systému pre prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav a koncových odberateľov elektriny
pripojených do regionálnej distribučnej sústavy vo výške 15,7 eura/MWh. Úrad pre reguláciu sieťových

odvetví dňa 10.12.2011 rozhodol, že sadzba pre jednotlivé tarifné miesta, ktoré využívajú produkt pre
nižšiu spotrebu elektriny je zložená z variabilnej zložky za distribúciu elektriny vo výške 0,039865 eura/
kWh, z pevnej mesačnej zložky tarify za 1 A ampérickej hodnoty fázového ističa vo výške 0,1825 eura/A/
mesiac, tarify za straty pri distribúcii elektriny vo výške 0,011830 eura/kWh. Úrad pre reguláciu sieťových
odvetví dňa 29.03.2012 zmenil rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví dňa 14.12.2010

tak, že hodnota 7,33 eura/MWh sa mení na 5,8340 eura/MWh. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
dňa 20.11.2012 rozhodol, že sadzba pre jednotlivé tarifné miesta, ktoré využívajú produkt pre nižšiu
spotrebu elektriny je zložená z variabilnej zložky za distribúciu elektriny vo výške 0,041142 eura/
kWh, z pevnej mesačnej zložky tarify za 1 A ampérickej hodnoty fázového ističa vo výške 0,15 eura/
A/mesiac, tarify za straty pri distribúcii elektriny vo výške 0,010578 eura/kWh. Úrad pre reguláciu

sieťovýchodvetvídňa18.12.2012určiltarifuzaposkytovaniesystémovýchslužiebpreprevádzkovateľov
miestnych distribučných sústav a koncových odberateľov elektriny priamo pripojených vo výške 7,95
eura/MWh a tarifu za prevádzkovanie systému pre prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav a
koncových odberateľov elektriny pripojených do regionálnej distribučnej sústavy vo výške 19,88 eura/MWh. Z oznámenia o zvýšení efektívnej sadzby zo dňa 21.02.2012 mal súd prvej inštancie preukázané
vyhotovenie listiny, ktorou Národný jadrový fond na vyraďovanie zariadení a na nakladanie vyhoretým
jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi oznamuje, že efektívna sadzba odvodu z dodanej elektriny

koncovým odberateľom od 01.07.2013 sa zvyšuje na hodnotu 3,15 eura/MWh, do 30.06.2013 je výška
rovnaká ako pre druhý polrok 2012 t.j. 3,07 eura/MWh. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie
vyvodil, že žaloba nie je dôvodná.

4. Súd prvej inštancie po právnej stránke poukázal na to, že stranami sporu sú obchodná

spoločnosť zapísaná do obchodného registra, teda podnikateľ podľa § 2 ods. 2 z.č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len "Obchodný zákonník") a fyzická osoba, a preto je záväzkový vzťah
občianskoprávnym vzťahom, ktorý sa spravuje osobitným zákonom 656/2004 Z.z. o energetike a o
zmene niektorých zákonov a od 01.09.2012 z. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ako lex specialis a Občianskym zákonníkom ako lex generalis. Súd prvej inštancie
poukázal na to, že medzi stranami sporu išlo o bezzmluvný právny vzťah, pričom ustanovenia § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú len na zmluvné vzťahy a nie aj na vzťahy, vznikajúce
z protiprávneho konania. Z tohto dôvodu potom žalovaná nepožíva ochranu ako pri spotrebiteľských
zmluvách. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní nebolo sporným, že žalovaná bola
v čase vykonania kontroly a zistenia neoprávneného odberu užívateľkou bytu a súčasne ani že medzi
žalobcom a žalovanou nebola uzavretá zmluva o dodávke elektriny, ani iná zmluva. Žalovaná tak po

neurčitú dobu vykonávala neoprávnený odber elektrickej energie, keď podľa § 39 ods. 1 písm. a/ bod
1. až 5 z. č. 656/2004 Z.z. neoprávneným odberom elektriny je odber bez uzavretej zmluvy alebo v
rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku
účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny. Žalovaná tak bola povinná uhradiť

skutočne vzniknutú škodu (§ 39 ods. 2 veta prvá z. č. 656/2004 Z.z.) a len ak nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 39 ods. 2 veta druhá z. č. 656/2004 Z.z.).

5. Súd prvej inštancie mal v konaní ďalej za preukázané - priamo z listiny Protokol č. XXXXXX - že

"spotreba elektrickej energie na odbernom mieste bola elektromerom riadne zaregistrovaná", teda v
čase zistenia neoprávneného odberu bol stav zistený určeným meradlom, čo je objektívny a spoľahlivý
podklad pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal i na
skutočnosť, že podľa zápisu vyhotoveného samotným pracovníkom žalobcu neboli plomby elektromera,
ani podnikové plomby krytu porušené. Nebol preto dôvodný výpočet škody za obdobie od 27.08.2010 do

31.08.2012 podľa vyhlášky, keď zákon preferuje výpočet škody podľa skutočne vzniknutej škody a tento
sa aj mohol vykonať. Žalobca nepreukázal, že nemal zistený stav elektromeru na odbernom mieste ku
dňu zániku zmluvy s fyzickou osobou predchádzajúcou žalovanej na danom odbernom mieste a teda,
že by nemohol vykonať výpočet škody zákonom preferovaným spôsobom.
Vzhľadom na obsah Protokolu č. XXXXX, ktorý nebol žalovanou rozporovaný a bol ňou potvrdený, táto

podpisujúc Protokol č. XXXXX podľa predtlače ako "odberateľka" a súčasne vzhľadom na zistenie na
mieste ako "užívateľka bytu" legitímne očakávala, že od nej bude požadované zaplatenie maximálne
vo výške skutočne zistenej škody, keďže ako je uvedené vyššie, "spotreba elektrickej energie na
odbernom mieste bola elektromerom riadne zaregistrovaná". Pokiaľ žalobca nepreukázal, že žiada
zaplatenie škody za neoprávnený odber práve v tejto výške t. j. určeným zákonom preferovaným

spôsobom alebo pokiaľ nepreukáže, že nie je možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, neuniesol dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, ktorá je na účastníkovi konania tvrdiacom určitú skutočnosť a to čo do tvrdenia
žalobcu o výške škody. V tejto súvislosti nešlo o zhodné tvrdenie sporových strán, v ktorom prípade
by si súd mohol osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení sporových strán, keď žalovaná

sa k žalobe nevyjadrila. Žalobca bol preto povinný navrhnúť vykonať dôkazy alebo označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, avšak neoznačil ani nenavrhol vykonať dôkazy preukazujúce žalobné
tvrdenia, keď na navrhnutých dôkazoch nebol zachytený stav elektromeru po ukončení zmluvného
vzťahu so žalovanou predchádzajúcim odberateľom do doby vykonania kontroly a spísania Protokolu č.
XXXXX a ani dôkazy, z ktorých by bola preukázaná nemožnosť vyčísliť skutočne vzniknutú škodu. Súd

prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať iné dôkazy, ako boli v konaní navrhnuté žalobcom.
Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia o výške škody, keď nebolo
preukázané naplnenie podmienok na splnenie zákonnej fikcie, čo do výpočtu výšky škody.Pokiaľišlooobdobieod01.09.2012do26.08.2013,súdprvejinštanciepoukázalnato,ževtomtoobdobí
bol účinný zákon 251/2012 Z.z., pričom podľa § 46 ods. 1 písm. a/ bod 1. až 4. neoprávneným odberom
elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení

dodistribučnejsústavyalebovrozporestoutozmluvou,2.dodávkealebozdruženejdodávkeelektriny,3.
zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy
a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Súčasne tiež § 46 ods.
2 veta prvá z. č. 251/2012 Z.z. pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný
uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Len ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe

objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobom ustanoveným
všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 46 ods. 2 veta druhá z. č. 251/2012 Z.z.). rovnako potom
aj v tomto prípade žalobca nepreukázal, že nemal zistený stav elektromeru na odbernom mieste ku
dňu zániku zmluvy s fyzickou osobou predchádzajúcou žalovanej na danom odbernom mieste a teda,
že by nemohol vykonať výpočet škody zákonom preferovaným spôsobom, žalobca ani v tomto prípade
neuniesol dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto dôvodov súd

prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že nikdy netvrdil, že by nemal preukázaný stav
elektromeru, a tým pádom aj výšku spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu. Naopak,

do spisu doložil dôkaz označený ako „počiatočný stav elektromera č. 8638145 na odbernom mieste č.
XXXXXXXXXX, z ktorého je zrejmý počiatočný stav na elektromere v hodnote 12.780 kWh. Z protokolu,
ako aj z priloženej fotodokumentácie, vyplýva stav na elektromere v deň vykonania kontroly odberného
miesta v hodnote 39.343 kWh. Odčítaním počiatočného stavu od konečného stavu bola vypočítaná
spotreba v hodnote 26.563 KWh (39.343 - 12.780), čo predstavuje celkovú spotrebu elektriny počas

trvania neoprávneného odberu. Nie je preto pravdou, že by žalobca nepreukázal, že by nemohol zistiť
spotrebu elektriny počas neoprávneného odberu. Žalobca práveže spotrebu elektriny zistenú mal, a z
tejto zistenej spotreby pri výpočte škody aj vychádzal. K samotnému výpočtu spôsobenej škody však
žalobca uviedol, že pri výpočte spôsobenej škody je okrem výpočtu objemu spotrebovanej elektriny
(ktorý bol vypočítaný podľa skutočne spotrebovanej elektriny) potrebná aj jednotková cena elektriny

za kWh, ktorou by sa vynásobil počet zistených kWh, a tak by sa dospelo k výške spôsobenej škody.
Z podstaty neoprávneného odberu vyplýva, že žalobcovi vzniká škoda z dôvodu, že neoprávnenými
odbermi sú spôsobované straty elektriny na distribučnej sieti. Žalobca ako jediný prevádzkovateľ
distribučnej siete na západnom Slovensku je zodpovedný za riadne fungovanie distribúcie elektriny, a
preto musí zabezpečiť väčšie množstvo elektriny práve pre prípady neoprávnených odberov. Nakoľko

žalobca nie je predajca elektriny, t.j. dodávateľ elektriny, a túto nepredáva konečným odberateľom, nedá
sa z tohto dôvodu zistí cena elektriny spotrebovanej neoprávnene žalovanou. Žalobca teda používa
spôsob výpočtu ceny neoprávnene odobratej elektriny analogicky podľa vyhlášky, nakoľko sa nedá iným
hodnoverným spôsobom dospieť k cene takto neoprávnene odobratej elektriny. Skutočne vypočítaná
spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu (26.563 kWh) sa teda vynásobila jednotlivými

cenami určenými v tom čase platných rozhodnutiach Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle §
1 ods. 2 písm. a), b) a c) a ods. 3 vyhlášky a ich súčet predstavuje spolu 4554,55 eur. K výške škody
boli zároveň pripočítané aj náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu podľa
ustanovenia § 1 ods. 7 vyhlášky, ktoré v čase zistenia neoprávneného odberu predstavovali sumu vo
výške 41,43 eur, ako aj DPH z nakúpenej ceny elektriny v súlade s ustanovením § 53 ods. 5 zákona č.

222/2004 Z.z. vo výške 473,08 eur. Celková výška škody tak prestavuje sumu 5069,06 eur. V ďalšom
žalobca namietal, že mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom tým, že žalobu zamietol
ako celok. Uviedol, že ak bol súd prvej inštancie toho názoru, že bolo možné zistiť reálne vzniknutú
škodu (t.j. nielen objem spotrebovanej elektriny ale aj cenu, ktorou by sa takýto objem mal násobiť),
a zároveň mal preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v spore, tak nemal žalobu zamietnuť

v celom rozsahu, ale mal žalobcovi priznať tú časť žalovanej istiny, ktorá predstavovala žalovanou
reálne spôsobenú škodu. Ak teda súd nepovažoval spôsob výpočtu škody vynásobením skutočnej
spotreby cenami určenými analogicky podľa vyhlášky za správny, mal žalobcovi priznať náhradu reálne
spôsobenej škody, teda takú náhradu, ktorú sám považoval za ekvivalent skutočne spôsobenej škody.
Zamietnutím žaloby súd prvej inštancie akoby konštatoval, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla, čo je

však v rozpore so zisteným skutkovým stavom.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.8. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné.

9. V danej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal náhrady škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektrickej energie žalovanou na odbernom mieste E. XX, K., Č.. XXXXXXX. V konaní nebolo
sporným, že na strane žalovanej došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie, nakoľko táto
bola odoberaná bez platne uzavretej zmluvy (§ 39 ods. 1 písm. a/ bod 1. až 5 z. č. 656/2004 Z.z. ).

Rovnako nebola sporná pasívna vecná legitimácia žalovanej v konaní, nakoľko táto bola užívateľkou
nehnuteľnosti na odbernom mieste, zúčastnila sa vykonanej kontroly a protokol o zistení neoprávneného
odberu bez námietok vlastnoručne podpísala. Sporným v konaní zostala výška respektíve vyčíslenie
vzniknutej škody. Kým žalobca pri jej výpočte vychádzal z vyhlášky S. E.V. N. V. č. 292/2012 Z.z., ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, súd prvej inštancie
bol názoru, že takto vyčíslená škoda žalobcom nezodpovedá reálne spôsobenej škode, ktorá sa dala v

danej veci presne vyčísliť a ktorá má prednosť pred jej vyčíslením v zmysle citovanej vyhlášky. Nakoľko
si žalobca neuplatnil náhradu skutočne vzniknutej škody, súd prvej inštancie jeho žalobu bez ďalšieho
zamietol. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že hoci žalobca si žalobou uplatnil náhradu škody
za obdobie neoprávneného odberu od 27.08.2010 do 26.08.2013, v počte dní trvania neoprávneného
odberu 1096, v skutočnosti si túto náhradu škody uplatnil za obdobie od 10.03.2010 (od ukončenia

zmluvného vzťahu s predchádzajúcim odberateľom) do 26.08.2013 (do vykonania kontroly a zistenia
neoprávneného odberu). Uvedené nepochybne vyplýva z toho, že žalobca vychádzal z počiatočného
stavu elektromera 12.780 kWh a jeho konečného stavu 39.343 kWh, teda rozdiel týchto hodnôt mal
predstavovať skutočnú výšku neoprávnene odobratej elektrickej energie na predmetnom odbernom
mieste. Počiatočný stav elektromera 12.780 kWh, z ktorého žalobca pri výpočte výšky škody vychádzal

však zobrazoval stav elektromera ku dňu 10.03.2010, teda k času ukončenia zmluvného vzťahu s
predchádzajúcim odberateľom p. Z. V. (č.l. 45). Nezodpovedá teda skutočnosti, že od 27.08.2010
do 26.08.2013 došlo na predmetnom odbernom mieste k neoprávnenému odberu elektrickej energie
vo výške 26.563 kWh, ale k tejto výške neoprávneného odberu došlo v období od 10.03.2010 do
26.08.2013. Uvedené však nepredstavuje žiadnu zásadnú prekážku pre rozhodnutie v danej veci.

Odvolací súd má za to, že konštatovanie súdu prvej inštancie, že skutočná výška škody nezodpovedá
jej výške určenej podľa vyhlášky č. 292/2012 Z.z. (teda že skutočná výška škody je v porovnaní so
škodou vyčíslenou podľa vyhlášky zrejme menšia) je predčasné. Táto totiž v závislosti od okolností
posudzovanej veci môže byť tak nižšia ako škoda vyčíslená podľa vyhlášky, avšak nie je vylúčené ani
to, že by mohla byť i vyššia. Ak by aj odvolací súd prijal tento predčasný názor súdu prvej inštancie,

je možné sa stotožniť so žalobcom, že za danej situácie však nebolo možné žalobu zamietnuť v celom
rozsahu. Nebolo totiž sporné, že žalobcovi neoprávneným odberom elektrickej energie žalovanou za
obdobie od 10.03.2010 do 26.08.2013 vo výške jej spotreby 26.563 kWh, reálna škoda skutočne vznikla.
Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie a vec vrátil podľa § 391 ods. 1 C.s.p. tomuto súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. V ňom bude úlohou súdu prvej inštancie nanovo vykonať (doplniť) dokazovanie ohľadne
zistenia skutočnej (reálnej) výšky spôsobenej škody predmetným neoprávneným odberom, a túto
porovnať s výškou škody uplatnenou žalobcom, ktorá bola vyčíslená na základe vyhlášky č. 292/2012
Z.z., kedy bude v tomto smere dôkazné bremeno zaťažovať žalobcu, a následne podľa výsledkov
vykonaného dokazovania žalobcovi priznať škodu iba v jej reálnej výške (t.j. vo výške presahujúcej

skutočnú škodu žalobu zamietnuť, a v prípade, že by skutočná výška škody bola vyššia, než škoda
vyčíslená v zmysle vyhlášky, priznať žalobcovi (titulom viazanosti žalobným petitom) iba náhradu škody
v žalovanej výške). Platí totiž, že pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť
skutočne vzniknutú škodu. Iba ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivýchpodkladov,použijesaspôsobvýpočtuškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomelektriny,

ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
V danej veci nebolo sporným, aké množstvo elektrickej energie žalovaná počas obdobia neoprávneného
odberu reálne odobrala (26.563 kWh). Takáto výška neoprávnene odobratej elektrickej energie musela
zodpovedať skutočnosti, nakoľko sa nezistilo, že by bol elektromer v danom období nefunkčný, pričom
ani plomby elektromera, ani podnikové plomby krytu neboli porušené.

Náhrada škody v občianskom práve plní predovšetkým funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška
škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber. V rámci občianskoprávnej zodpovednosti sa
uhrádza skutočná škoda (a ušlý zisk; o ten však v posudzovanej veci nejde), teda ujma na majetku
poškodeného. Za skutočnú škodu sa považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva vzmenšení, v znížení, či v inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného, ako i vo vynaložení
nákladov na odstránenie tohto znehodnotenia.
V praxi vyčíslovania náhrady škody podľa vyhlášky S. E. N. V. č. 292/2012 Z.z. môže často dochádzať

k tomu, že takto určená škoda môže spravidla predstavovať i niekoľkonásobok čiastky, ktorú by
neoprávnený odoberateľ zaplatil za elektrinu za porovnateľné obdobia pred neoprávneným odberom
(v čase keď bol odber oprávnený), a teda, že nezodpovedá reálne spôsobenej škode. Uvedené
sa dá v danej veci zistiť napr. porovnaním vyúčtovania za odobratú elektrinu u odberateľa p. Z.
V. za porovnateľné obdobia pred neoprávneným odberom. Všeobecné súdy preto nemajú paušálne

akceptovať spôsob výpočtu na základe vyhlášky, nakoľko by výpočet náhrady škody podľa vyhlášky
nezabezpečoval iba naplnenie kompenzačného princípu, ale by bol i sankciou za neoprávnený odber.
Takýto výpočet náhrady škody by nezabezpečoval iba naplnenie kompenzačného princípu, ale by
ním mohlo dôjsť v rozpore so zákonným splnomocnením, k akejsi nadkompenzácii poškodeného,
či k určitej forme sankcie neoprávneného odberateľa. Súd je teda povinný v takomto prípade
vykonávací právny predpis neaplikovať alebo ho aplikovať len sčasti a vo zvyšku postupovať podľa

všeobecnej občianskoprávnej úpravy, prípadne obsah vykonávacieho právneho predpisu, za účelom
určenia skutočnej škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, podľa kritérií všeobecnej
občianskoprávnej úpravy, náležite modifikovať. Ako vyplýva i z ustálenej súdnej praxe, náhrada škody
nemá sankčnú povahu aj jej funkciou nie je poškodeného akokoľvek obohatiť. Súdy môžu pre svoj záver
o výške škody zobrať do úvahy, napríklad predchádzajúcu históriu spotreby energie neoprávneného

odberateľa elektriny, pokiaľ je táto k dispozícii, alebo i výšku škody, ktorá bola určená prostredníctvom
znaleckých posudkov a vykonať výpočet spravodlivým spôsobom, prípadne zaobstarať a vykonať také
dôkazné prostriedky, ktorými možno v konkrétnom prípade výšku skutočnej škody preukázať alebo sa k
nej v maximálnej miere priblížiť. Preto je potrebné v konaní zistiť, či sa výška fiktívnej škody, vypočítaná
podľa vykonávacej vyhlášky, nevychyľuje v tomto konkrétnom prípade zo spravodlivej rovnováhy medzi

legitímnym záujmom distribútora elektriny na náhradu skutočnej škody a zásahom do majetkových práv
neoprávneného odberateľa až natoľko v neprospech neoprávneného odberateľa, že i pre veľkú váhu
sledovaného legitímneho cieľa, pôjde o neprimeraný zásah do jeho majetkových práv. Primárne je teda
potrebné výšku škody stanoviť na základe zmeraných alebo inak zistených preukázateľných údajov o
neoprávnenom odbere elektriny (čo je v danom prípade možné, keďže bolo zistené skutočné množstvo

neoprávnene odobratej elektriny). Až v prípade, pokiaľ toto by nebolo možné, bolo možné uplatniť
vzorec podľa vyhlášky č. 292/2012 Z.z.. Právna úprava teda správne preferuje skutočnú výšku škody
pred výškou fiktívnou. Samozrejme ani pri určení skutočnej výšky škody nemožno vylúčiť použitie resp.
prihliadnutie k metóde výpočtu podľa vykonávacieho predpisu, ale je potrebné vziať do úvahy aj iné
okolnosti,ktorýmisamožnopriblížiťkurčeniuskutočnejvýškyspôsobenejškody. Možnokonštatovať,že

poprimnožstvespotrebovanejelektrinyjeďalej,atopredovšetkým,nutnéprihliadnuťkvýškevypočítanej
škody, nakoľko táto hodnota v eurách predstavuje v konečnom dôsledku zásah do majetkových práv
škodcu. Ak je potom výška škody vypočítaná podľa vykonávacieho predpisu v značnom nepomere k
platbám za predchádzajúce porovnateľné obdobie (samozrejme, pri zohľadnení zmeny ceny elektriny
v čase), vyžaduje si takáto skutočnosť vysvetlenie, a nemožno bez ďalšieho akceptovať výpočet podľa

vykonávacieho predpisu. Bolo by potom otázne, či takto výrazný rozdiel v cene za elektrinu možno
ospravedlniť nejakým legitímnym dôvodom. Ako už bolo uvedené, odvolací súd nespochybňuje, že pri
výpočte skutočnej výšky škody je možné vychádzať z vykonávacieho predpisu, avšak ak tento výpočet,
budeprinášaťcelkomdisproporcionálnevýsledkyvzhľadomnapr.kpredchádzajúcejspotrebenadanom
mieste, nemožno ho aplikovať mechanicky. Výpočet výšky škody podľa vyhlášky pozostáva z niekoľkých

faktorov, najmä z určenia doby neoprávneného odberu, stanovenia odobratého množstva elektriny a jej
ceny. V posudzovanej veci nebola doba trvania neoprávneného odberu, ako aj množstvo neoprávnene
odobratej elektriny, spornými a preto je podľa názoru odvolacieho súdu, skutočná výška škody napr.
v porovnaní s prípadmi, kedy elektromer nezaznamenával neoprávnenú spotrebu elektriny, ľahšie
zistiteľná. Ako už bolo uvedené, u niektorých neoprávnených odberateľov môže byť vypočítaná výška

škody podľa vyhlášky vyššia ako škoda skutočná, u iných však zase nižšia. Je teda teoreticky možné,
že v priemere pri zohľadnení všetkých neoprávnených odberateľov, bude výpočet pre poškodeného
distribútora podľa vyhlášky spravodlivý a uhradená škoda sa bude v maximálnej možnej miere rovnať
škode, ktorú skutočne utrpel. Pokiaľ sa v konaní preukáže, že výška škody za neoprávnene odobratú
elektrinu určená podľa vykonávacieho predpisu je mnohonásobne vyššia, než doterajšie platby za

elektrinu v porovnateľných obdobiach pred neoprávneným odberom, nemožno takto vypočítanú výšku
škody bez ďalšieho akceptovať. Súd v takom prípade musí zohľadniť aj ďalšie okolnosti, ktoré ju môžu
maximálnej miere priblížiť k stanoveniu skutočnej výšky spôsobenej škody. Bude teda úlohou súdu
prvej inštancie zistiť, aká výška skutočnej škody žalobcovi vznikla neoprávneným odberom elektrinyžalovanouvdanomobdobí(vychádzajúczoznalostidobytrvanianeoprávnenéhoodberuakoimnožstva
neoprávnene odobratej elektrickej energie), t.j. jej výška by mala korešpondovať obvyklej cene, za akú
žalobca dodával elektrickú energiu na zmluvnom základe s predošlým odberateľom na danom mieste

za porovnateľné obdobie pri porovnateľnom množstve odobratej elektriny (po zohľadnení zmeny ceny
elektriny v čase), pričom v tomto smere bude musieť tieto skutočnosti dokazovať žalobca (ktorý je nielen
povinný výšku uplatnenej škody preukázať, ale navyše ako jediný je schopný uvedené preukázať, keďže
vedie evidenciu spotrebovanej energie odberateľmi na odberných miestach) a takto zistenú škodu i
vyčísliť spôsobom, ktorý bude môcť súd hodnoverne preskúmať. Následne, ak takto určená skutočná

výška škody bude značne nižšia, než výška škody uplatnená žalobou (a vyčíslená podľa vykonávacej
vyhlášky), súd žalobcovi prizná iba túto skutočnú výšku škody a žalobu vo zvyšku zamietne. Naopak,
ak takto určená skutočná výška škody bude škodu určenú podľa vyhlášky prevyšovať, súd viazaný
žalobným návrhom, môže žalobcovi priznať iba škodu vo výške uplatnenej žalobou. K takto určenej
výške škody bude potrebné pripočítať i náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného
odberu,nakoľkozaskutočnúškodusapovažujeimajetkováujmavyjadriteľnávpeniazoch,ktoráspočíva

vo vynaložení nákladov na odstránenie tohto znehodnotenia existujúceho majetku poškodeného.

10. O nároku na náhradu trov prvoinštančného ako i tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).