Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Csp/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616211400
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616211400.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: C. D.,

R.. XX. X. XXXX, D. F. J. Č.. XXX/X, I. R. C., právne zastúpený JUDr. Jánom Burocim, advokátom so
sídlom Za Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanej: Poštová banka, a. s. so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpenej AK Antol, s. r. o., so sídlom Kupeckého
2542/72, 902 01 Pezinok, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1.481,48 eur
s 5,00 % úrokom z omeškania ročne od 9. 9. 2016 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť štátu na účet tunajšieho
okresného súdu náhradu súdneho poplatku z návrhu vo výške 89,- eur.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 27. 7. 2016 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
1.481,48 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia zo vzťahu vzniknutého na základe Zmluvy o

spotrebiteľskom úvere zo dňa 2. 11. 2009.

2. Žalobca uviedol, že na základe predmetnej zmluvy zaplatil žalovanému sumu 6.081,48 eur, ale keďže
úver je pre vady Zmluvy bezúročný a bez poplatkov, zaplatiť mal iba poskytnutú istinu vo výške 4.600,-
eur. Úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že úverová zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 4
ods. 2 písm. i/ v čase úverovej zmluvy platného a účinného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

3. Žalovaný v písomnom, ako aj ústnom vyjadrení k žalobe uviedol, že napádaná zmluva má všetky
náležitosti stanovené zákonom, žalovaný má zato, že zrážky zo mzdy žalobcu (za účelom vymáhania
nesplatenej časti úveru) boli vykonávané zákonne a len na základe nariadenia predbežného opatrenia
tunajšieho súdu bol tento majetkový zásah dočasne pozastavený. Žalobca navrhoval žalobu zamietnuť
ako nedôvodnú.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to na základe dôkazných listín predložených žalobcom a
žalovaným, výsluchmi na pojednávaní dňa 27. 9. 2017, na ktorom vykonal dokazovanie. Vychádzajúc
z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na tvrdenia účastníkov, súd zistil tento
skutkový stav:5. Dňa 2. 11. 2009 bola medzi žalovaným, ako veriteľom a žalobcom, ako dlžníkom, uzavretá Zmluva
o úvere, ktorá podlieha režimu spotrebiteľského úveru, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý

úver vo výške 4.600,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť za podmienok dojednaných v Zmluve.
Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, v ktorej žalovaný vystupuje ako subjekt podnikajúci v
oblasti poskytovania úverov a žalobca je nepodnikajúcim spotrebiteľom.

6. Nakoľko sa žalobca dostal do omeškania s vrátením pôžičky, žalovaný sa obrátil na zamestnávateľa

žalobcu so žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, čím bola žalobcovi v prospech žalovaného zrazená
suma v konečnej výške 6.081,38 eur.

7. Podľa textu Úverovej zmluvy zo dňa 2. 11. 2009 pod č. XXXXXXXXXX súd vzal za preukázané,
že žalobca sa ako dlžník zaviazal splatiť poskytnutý úver pravidelnými mesačnými splátkami s počtom
splátok 70 vo výške 113,29 eur, pričom splatnosť prvej splátky mala byť dňa 7. 12. 2009 a poslednej

splátky dňa 7. 9. 2015. Okrem poskytnutej sumy 4.600,- eur bol dlžník povinný uhradiť aj príslušenstvo
pohľadávky celkove v sume 3.032,25 eur, spolu mal dlžník uhradiť veriteľovi sumu 7.632,25 eur. Úroková
sadzba bola dohodnutá na 19 % p. a., priemerná RPMN 17,48 % a RPMN banky 20,74 %.

8. Z dôkazného spisu tunajšieho súdu 13C/107/2015 súd zistil, že v predmetnej veci bolo žalovanému

predbežným opatrením nariadené, aby sa zdržal použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere
zo dňa 2. 11. 2009 a túto povinnosť určil aj zamestnávateľovi žalobcu. Z dôkazných listín v tomto konaní
súd vzal za preukázané, že žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy bola podaná dňa 25.
8. 2010, potom, čo bola žalobcovi doručená výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 27.
9. 2010. V predmetnej výzve žalovaný vyčíslil dlžnú sumu vo výške 4.641,18 eur a podľa potvrdenia

zamestnávateľa žalobcu mu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy za obdobie od 1. 8. 2010 do 31.
1. 2015 bola zrazená suma 6.081,48 eur na účet zamestnávateľa.

9. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť ako bezdôvodnú. V písomnom
vyjadrení k žalobe zo dňa 19. 9. 2016 potvrdil, že žalobcovi bola zrážkami zo mzdy prostredníctvom

jeho zamestnávateľa zrazená suma 6.081,48 eur, celkove za obdobie od 1. 8. 2010 do 31. 1. 2015, čo
vyplýva aj z potvrdenia - Ž. zo dňa 16. 2. 2015. K zrážkam zo mzdy žalovaný pristúpil z toho dôvodu, že
žalobca si svoju povinnosť platiť úver v pravidelných mesačných splátkach neplnil.

10. Následne dňa 16. 4. 2015 Poštová banka, a. s. a obchodná spoločnosť INVEST KAPITAL, a. s. so

sídlom Hattalova 12/C, Bratislava uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo
postúpenie pohľadávky Poštovej banky, a. s. zo zmluvy zo dňa 2. 11. 2009 voči žalobcovi. Predmetnou
Zmluvou prešli všetky práva a povinnosti a zabezpečenia vyplývajúce z pôvodnej zmluvy, pričom ku
dňu postúpenia pohľadávky jej zostatok bol v sume 2.765,67 eur (istina 2.701,07 eur a príslušenstvo
64,60 eur). Nakoľko bola pohľadávka z dôvodu neplnenia si podmienok vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere

zo strany žalobcu zosplatnená Poštovou bankou, a. s., mal žalovaný možnosť požadovať zaplatenie
celej nesplatenej istiny, pohľadávky s príslušenstvom a tak isto mal právo postúpiť celú pohľadávku na
iného veriteľa, čo písomne oznámil žalobcovi v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v tomto
konaní nenamietol pasívnu legitimáciu voči nároku žalobcu, ktorého sa touto žalobou domáha.

11. Žalovaný, teda Poštová banka, a. s., v písomnom vyjadrení poprel skutkové tvrdenia žalobcu, že
Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z., že poskytnutý
úver je bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že pokiaľ žalobca namieta chýbajúce, resp. nesprávne
uvedené náležitosti podľa citovaného zákonného ustanovenia, žalovaný má zato, že v čl. 3 bod 3.2
Zmluvy o úvere sú všetky náležitosti jasne uvedené.

a) Výška mesačnej splátky: 113,29 eur
b) Počet mesačných splátok: 70
c) Termíny splátok - dátum 1. platby do: 7. 12. 2009
d) dátum konečnej splatnosti: 7. 9. 2015.

12. Žalovaný má zato, že si splnil všetky zákonom požadované požiadavky účinné v čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere, teda že zmluva obsahuje všetky zákonom požadované údaje, a že nedošlo k porušeniu
§ 4 ods. 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, k čomu poukázal na v čase jeho písomnéhovyjadrenia prebiehajúce konanie vedené pred Európskym súdnym dvorom pod sp. zn. C 42/2015, v
ktorom sa riešila prejudicionálna otázka na základe návrhu, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda v
konaníHomeCreditSlovakia,a.s.c/aJ..Vtomtokonanísaokreminéhorieši,čisamáčl.10ods.2písm.

h/ smernice 2008/48/ES vykladať tak, že údaje vyžadované týmto ustanovením, konkrétne „frekvencia
splátok“, musia byť v Zmluve individualizované na podmienky danej, konkrétnej Zmluvy, alebo postačí,
ak sú v Zmluve obsiahnuté všeobecným odkazom na objektívne zistiteľné parametre, z ktorých ich je
možné odvodiť.

13. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný má zato, že spoločnosť Poštová banka, a. s. nevykonala
také úkony, ktoré by zakladali skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho
zákonníka.

14. Zároveň žalovaná s poukazom na predmetné konanie vedené na Európskom súdnom dvore
navrhovala, aby súd konanie prerušil do skončenia vyriešenia predmetnej prejudicionálnej otázky v

danom konaní. Nakoľko k rozhodnutiu vo veci Európskeho súdneho dvora C 42/2015 došlo rozsudkom
zo dňa 9. 11. 2016, vo veci nebolo potrebné konanie prerušovať, nakoľko odpadol dôvod tohto
procesného postupu súdu a žalovaný na tomto návrhu už ďalej nezotrvával a s poukazom na závery
rozhodnutia v tejto prejednávanej veci naďalej zotrvával na svojom stanovisku, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

15. Žalobca aj napriek oboznámeniu sa s predmetným rozsudkom, zotrvával na žalobe s tvrdením, že ak
súd nevzhliadne vadu predmetného úveru z dôvodu, že došlo k porušeniu § 4 ods. 2 písm. i/ citovaného
zákona, žalobca považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že neobsahoval
správny údaj podľa § 4 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a

celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K tomu uviedol, že zmluva obsahovala hodnotu
RPMN vo výške 20,74 %, avšak správnou hodnotou je výška 21,83 %, k čomu žalobca predložil výpočet
RPMN zrealizovaný interaktívnou kalkulačkou na výpočet RPMN. Nedostatok takto uvedenej výšky
RPMN má podľa žalobcu za následok fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru.

16. Žalovaný sa s žalobcom realizovaným výpočtom RPMN nestotožňoval s argumentáciou, že žalobca
nesprávne započítal do vzorca na výpočet RPMN aj poistné vo výške 3,29 eur. K tomu uviedol, že v
zmysle časti 2 predmetnej Zmluvy o úvere žalobca mohol a nemusel tento prvok využiť, a preto ho do
výpočtu RPMN nezahrnul. Výpočet, aký zrealizoval právny zástupca žalobcu, žalobca považuje za taký,

ktorý je v rozpore s § 2 písm. c/, bod 5 zákona č. 258/2001 Z. z. V závere teda žalovaný konštatoval,
že údaj o výške RPMN v úverovej zmluve je správny.

17. Podľa § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného
ku dňu 2.11. 2009, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

18. Súd pri skúmaní náležitostí úverovej zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona č. 258/2001 Z. z. v
čase už po prerušení konania, poukazuje na závery Súdneho dvora EÚ vyslovené v rozsudku zo dňa
9. 11. 2016 vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a J. D. sp. zn. C-42/15, ktorý konštatoval, že článok

10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby Zmluva
o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Rovnako
články citovanej smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,

aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22
ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave.

19. Ako bolo vyššie uvedené, výklad vnútroštátnej úpravy ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ (zákona č.

129/2010 Z. z. platného a účinného ku dňu rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C-42/2015),
ktoré je transpozíciou čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 je odlišný a vyžaduje vyjadrenie splátok
istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Z uvedeného teda v závere vyplýva, že splátka
úveru nemusí obsahovať členenie na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto súd má zato av tomto sa stotožňuje s právnym názorom a výkladom právneho zástupcu žalovaného, že nemožno
vyrieknuť úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu porušenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001
Z. z. platného a účinného ku dňu podpisovania zmluvy.

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného ku dňu
2.11. 2009, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Podľa § 4 ods. 2 písm. e/, g/, h/, j/ k/ l/, m/ Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch platného a účinného ku dňu 2.11. 2009, teda ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou
priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách
o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty

ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 2.11. 2009, teda ku dňu

uzatvorenia Zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 2.11. 2009, teda ku dňu
uzatvorenia Zmluvy o úvere, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

26. Podľa § 53 ods. 1 platného a účinného ku dňu 2.11. 2009, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

27. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 2.11. 2009, teda ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

28. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 2.11. 2009, teda ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší.29. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 2. 11. 2009
uzatvorená úverová zmluva, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, podľa všeobecných ustanovení
§ 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Z obsahu zmluvy
je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalovaným, ktorej obsah
nemal žalobca možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu uzatvoril žalobca ako nepodnikateľ.
Zmluva, ako aj všeobecné podmienky pre úver (preambula a čl. 1 až 11 VOP) sú písané malým
nahusteným písmom a ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Na

základe tejto zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 4.600,- eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť v 70
mesačných splátkach po 113,29 eur mesačne.

30. Po preskúmaní zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 4 ods. 2 a nasl. zákona č. 129/2010 Z.z. súd dospel k záveru, že predmetná zmluva
nemá všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V predloženej úverovej zmluve je uvedená

ročná percentuálna miera nákladov banky vo výške 20,74 %. Takýto údaj súd po prepočte za použitia
interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN považuje za nesprávny, uvedený v neprospech spotrebiteľa.
Súd má zato, že RPMN má byť bankou uvedená presne a určito, nakoľko táto predstavuje celkové
náklady spojené s úverom, a teda do jej výpočtu sa zahŕňa nielen výška úrokovej sadzby, ale aj
výška ostatných poplatkov spojených s úverom a pre spotrebiteľa ide o najdôležitejší údaj, keďže mu

umožňuje najjednoduchšie porovnanie ceny jednotlivých spotrebiteľských úverov. Vzhľadom k tomu
ročnú percentuálnu mieru nákladov tak, ako je uvedená v zmluve uzavretej medzi účastníkmi nie je
možnérešpektovať. Súdzistil,ženesprávnyvýpočetRPMNžalovanýmspočívalvtom,žedokonečného
výpočtu nezapočítal všetky náklady spotrebiteľa, teda od mesačnej splátky odpočítal splátky poistného.
Takýto výpočet RPMN nie je v súlade ani so smernicou 2008/48/ES z 23. 4. 2008, v ktorej sa vyslovene

uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa zahŕňajú náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou
o úvere, a teda aj poistné. Pokiaľ žalovaný sa bráni tým, že predmetná splátka poistného vyplýva z
dojednania v úverových zmluvných podmienkach, tieto neboli stranami sporu osobitne podpísané. Bez
podpísania úverové zmluvné podmienky sa nestávajú súčasťou zmluvy, a preto nároky v nich zakotvené
nie je možné žalovanému (veriteľovi) priznať. V závere má súd zato, že RPMN nebola presne určená a

uvedená v úverovej zmluve žalovaným. Bola uvedená nižšia RPMN, čo je jednoznačne v neprospech
spotrebiteľa.

31. Vyššie uvedené zistenia teda znamenajú, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a
pokiaľ žalobca zasielal žalovanému úhrady nad sumu 4.600,- eur, tak plnil žalovanému bez právneho

dôvodu. Žalovaný je teda povinný vydať žalobcovi v zmysle ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka
takto prijaté bezdôvodné obohatenie vo výške 1.481,48 eur (rozdiel medzi sumou 6.081,48, ktorá bola
čiastočne splatená žalobcom a čiastočne vykonávaná zrážkami zo mzdy a medzi výškou poskytnutého
úveru 4.600,- eur).

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

33. Súd má zato, že žalovaný sa dostal do omeškania po doručení žaloby žalovanému, t. j. dňom
8. 9. 2016, preto od nasledujúceho dňa, t. j. 9. 9. 2016 priznal žalobcovi aj ním požadovaný zákonný
úrok z omeškania od žalovanej sumy a v prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k požadovanému úroku
z omeškania zamietol. Rozhodol tak potom, čo žalobca vypovedal, že o skutočnosti, že žalovaný sa na
jeho úkor obohatil, sa dozvedel po právnom poučení zo strany právneho zástupcu, ktorý mu následne

na to spísal predmetnú žalobu, ktorá bola na súde podaná dňa 27. 7. 2016.

34. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

35. Základná sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania, t. j. 9. 9. 2016 predstavovala
0,00 % a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov predstavuje výška úrokov z omeškania k tomuto dňu 5% ročne. Súd priznal žalobcovi sumu 1.481,48 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

36. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. Žalobca mal v konaní takmer plný úspech, preto súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

41. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registratrestov,akjepoplatníkodpoplatkuoslobodenýasúdjehonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

42. Žalobca je pre toto konane oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č.

71/1992 Z. z. a súd jeho žalobe vyhovel. Z tohto dôvodu súd určil žalovanému poplatková povinnosť
- uhradiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania podľa položky 1 písm. a/ Prílohy Sadzobníka
súdnych poplatkov vo výške 89,- eur (6 % z 1.481,48 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.