Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/114/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200948
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200948.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu Kovos Recykling s.r.o., so
sídlom Štefánikova 76, Michalovce, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Šepeľovou, so sídlom
Štefánikova 17, Humenné, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo 16.08.2017 č. 101776513/2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice z
22.05.2017 č. 101019054/2017, ktorým podľa § 68 ods.6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol určený rozdiel v
sume nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie február 2016 v sume 6.076,61 eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane Daňový úrad Košice vykonal u
žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho
časti, za zdaňovacie obdobie február 2016, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 11.04.2017
č. 355009/2017, ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole
doručený dňa 12.04.2017. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril. Dňa 22.05.2017
správca dane vydal rozhodnutie, ktorým určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu na DPH za
zdaňovacie obdobie február 2016, žalobcovi znížil nadmerný odpočet zo sumy 6.129,56 eur na sumu
6.076,61 eur.

3. Rozhodujúcou skutočnosťou bolo zistenie správcu dane, že žalobca uplatnil právo na odpočítanie
dane v sume 5.773,37 eur z faktúry č. 20160219 zo dňa 29.02.2016 od spoločnosti PRO UNITED s.r.o.,
základ dane 28.866,83 eur, DPH 5.773,37 eur, v rozpore s ustanoveniami § 49 a § 51 zákona č. 222/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov o DPH (ďalej iba „zákon o DPH“). Predmetom fakturácie bola dodávka
stavebného materiálu podľa prílohy na objekte administratívnej budovy na K. J. v období od 01.01.2016
do 29.02.2016, odvoz a likvidácia stavebného odpadu a odvoz a likvidácia zeleného odpadu.

4. Žalobca v rozpore s uvedenými ustanoveniami zákona o DPH si uplatnil aj právo na odpočítanie dane
v celkovej sume 303,24 eur z dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou za nákup
pohonných hmôt.

5. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie dokladov k preverovanej faktúre č. 20160219, a to
stavebné povolenie k výstavbe objektu, list vlastníctva k pozemku, na ktorom sa realizuje stavba, zmluvy
o dielo, objednávky, prílohu k faktúre č. 20160219 a aktuálny zoznam a evidenciu majetku žalobcu.

Žalobca správcovi dane nepredložil zmluvu o dielo, ani objednávky, ktoré súvisia s výstavbou objektu,
ani stavebné povolenie a prílohu k preverovanej faktúre.

6. Správca dane opätovne vyzval žalobcu dňa 24.10.2016 na predloženie dokladov a dôkazov k
predmetnej faktúre od spoločnosti PRO UNITED s.r.o., a to stavebné povolenie k výstavbe objektu,
prílohu k faktúre - o aký stavebný materiál sa jedná, ako aj dôkazy na preukázanie použitia predmetných
služieb - účel realizácie výstavby nehnuteľnosti, a na vyjadrenie sa k odvozu a likvidácii stavebného a
zeleného odpadu. Žalobca požadované doklady správcovi dane v stanovenej lehote nepredložil.

7. Správca dane dňa 23.11.2016 spísal so splnomocneným zástupcom žalobcu D.. S. T. zápisnicu o
ústnom pojednávaní, do ktorej splnomocnený zástupca uviedol, že stavebné povolenie zatiaľ nie je
vydané z dôvodu, že sa čaká na vyjadrenie Ministerstva obrany SR, ktoré je vlastníkom príjazdovej
cesty k domu. Splnomocnený zástupca žalobcu nepredložil prílohu k preverovanej faktúre, iba uviedol,
že išlo o stavebný materiál, ako tehla, preklady, sutina, šalovacie dosky, hranoly a betónové tvárnice.
Správcovi dane ozrejmil, že medzi spoločnosťou PRO UNITED s.r.o. a žalobcom nie je uzatvorená
písomná zmluva na výstavbu predmetnej nehnuteľnosti, je uzatvorená písomná zmluva na dodávku
materiálu na predmetnú stavbu, ktorú mal doložiť. K použitiu tovarov a služieb splnomocnený zástupca
uviedol, že žalobca realizuje s výstavbou nehnuteľnosti za účelom ďalšieho predaja, kupujúceho zatiaľ
nemá, dovtedy bude v budove zriadené sídlo žalobcu. K odvozu a likvidácii odpadu uviedol, že pôvodne
to bol zarastený pozemok, kde bola nelegálna skládka odpadu, ktorý bolo potrebné vyčistiť. Ide o stavbu
s jedným podzemným a dvoma nadzemnými podlažiami, ktorá je klasifikovaná ako rodinný dom, pretože
sa nachádza v zástavbe rodinných domov. Splnomocnený zástupca nevedel uviesť, kedy konkrétne sa
začalo s úpravou terénu, ani či bol vedený stavebný denník. Tieto skutočnosti mal zistiť, a dodatočne
predložiť aj zoznam k likvidácii odpadu.

V lehote určenej správcom dane však neboli predložené žiadne z požadovaných dokladov a dôkazov,
a neboli predložené ani na výzvu správcu dane zo dňa 16.01.2017.

8. Správca dane preveroval uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného faktúrou č. 20160219 aj
u spoločnosti PRO UNITED s.r.o. Konateľ tejto spoločnosti dňa 03.10.2016 e-mailom predložil správcovi
dane knihu DPH za február 2016 zoznam majetku k 29.02.2016, pohľadávky a záväzky s rozpisom
úhrad, knihu prijatých faktúr za február 2016, faktúru č. 20160219 a prijatú faktúru č. UTEUR00001/2015
vystavenú spoločnosťou LÁ-RE-JÓ Kft. v maďarskom jazyku. Podľa písomného vyjadrenia konateľa
spoločnosti PRO UNITED s.r.o. zmluva k predmetnej faktúre neexistuje, faktúra nebola uhradená, práce
mali byť realizované vlastnými zamestnancami spoločnosti PRO UNITED s.r.o. Ostatné požadované
doklady neboli predložené. Správca dane z predložených dokladov zistil, že uvedená faktúra bola
zaevidovaná v záznamoch DPH za zdaňovacie obdobie február 2016 a daň bola priznaná v uvedenom
zdaňovacom období.

9. Správca dane zistil, že žalobca si odpočítal daň v sume 303,24 eur z dokladov vyhotovených
elektronickou registračnou pokladnicou za nákup pohonných hmôt, a to motorovej nafty, benzínu a LPG.
Správnosť týchto zistení žalobca v podanej žalobe nenapadol, preto sa súd s uvedenými skutočnosťami
ďalej nebude zaoberať.

10. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatoval, že správca dane dospel k záveru, že
žalobca ani na opakované výzvy správcu dane nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva
na odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 - § 51 zákona o DPH a u priameho dodávateľa PRO
UNITED s.r.o. sa vierohodne nepotvrdilo reálne dodanie tovaru a služieb.

11. Žalobca podal proti rozhodnutiu daňového úradu odvolanie, v ktorom namietal, že správca dane
pri daňovej kontrole nevyužil všetky jemu dostupné možnosti na zistenie oprávnenosti nadmerného
odpočtu, napriek tomu, že ho žalobca vyzval na miestne zisťovanie, ktorým by bolo jasne preukázané
množstvo, ako aj druh stavebného materiálu používaného na stavbe. Stavebný materiál nebol uložený
v skladoch, pretože bol priamo použitý pri stavebných prácach, a bol súčasťou rozostavaného

projektu. Vykonaním miestneho zisťovania by boli odstránené všetky pochybnosti ohľadne oprávnenosti
nadmerného odpočtu.

12. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, čo nie je v rozpore s
ich povinnosťou chrániť záujmy štátu, ako to vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžf/6-7/2014 a na uplatňovanie zásady zákonnosti. Žalobca konštatoval, že správca dane založil svoje
tvrdenia na domnelých dôkazoch a poukázal na dokazovanie správcu dane spočívajúce vo vypočutí
splnomocneného zástupcu, ktorý zodpovedal otázky správcu dane a dopyte u dodávateľskej spoločnosti
PRO UNITED s.r.o., ktorá správcovi dane nepredložila všetky požadované doklady. Žalobca konštatoval,
že správca dane v podstate celé rozhodnutie založil na skutočnosti, že samotná existencia faktúry
vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, ešte nezakladá právo na odpočítanie dane a z
vykonaného dokazovania ustálil záver, že nedošlo k prijatiu zdaniteľných plnení, že žalobca nepreukázal,
že prijal službu, ktorá v skutočnosti priamo a bezprostredne súviselo s jeho celkovou hospodárskou
činnosťou. Toto konštatovanie správcu dane považoval žalobca za zavádzajúce, nepravdivé a založené
na domnelých dôkazoch.

13. Žalobca v odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžf/137/2013 a dňa
31.03.2015, z ktorého vyplýva, že vzhľadom na požiadavku zákonnosti daňovej kontroly a zákonnosti
dokazovania je neprijateľné, aby správca dane rozhodnutie odôvodnil skutkovými zisteniami, ktoré
nevyplývajú z obsahu spisu, ale len z jeho tvrdení. Takto nie je možné preveriť vierohodnosť správcom
dane tvrdených zistení, ani zákonnosť postupu pri vykonaní dôkazu.

14. Žalobca v odvolaní ďalej konštatoval, že konanie, resp. nekonanie dodávateľskej spoločnosti
nemôže byť na ťarchu žalobcovi. Podľa žalobcu si splnil povinnosť z ustanovení § 49 ods.1 a ods.2
písm.a) a § 51 ods.1 písm.a) zákona o DPH, a ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sžf/1/2010 a sp. zn. 5Sžf/6/2012 z uvedených ustanovení zákona nemožno vyvodiť dôkazné bremeno
daňového subjektu ako kontrolovaného subjektu, na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a
daňový subjekt nemôže znášať ani dôkaznú núdzu z týchto skutočností.

15. Žalobca súhlasil s nepriznaním odpočítania dane vo výške 303,24 eur, pretože nemal dostatok
dôkazných prostriedkov na preukázanie ním tvrdených skutočností a hodnovernosti predložených
dokladov. Žiadal, aby žalovaný preskúmal zákonnosť postupu správcu dane a žiadal zrušenie odvolaním
napadnutého rozhodnutia v časti o priznanie nadmerného odpočtu v sume 5.773,37 eur.

16. Žalovaný v súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa preukázania nároku na odpočítanie
dane poukázal na skutočnosť, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne
skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú
povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt.
Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku
preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ DPH. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol
vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane dôkazy predložené
daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov,
pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu
veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo
vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota.

17. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že v danom prípade správca dane skúmal
uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného faktúrou č. 20160219 od spoločnosti PRO UNITED
s.r.o. - predmet fakturácie: „Fakturujeme Vám na objekte administratívnej budovy na K. J. v období od
01.01.2016 - 29.02.2016: dodávka stavebného materiálu podľa prílohy, odvoz a likvidácia stavebného
odpadu, odvoz a likvidácia zeleného odpadu“, množstvo 1 ks, cena za mernú jednotku 28.866,83 eur
bez DPH, (pričom žiadna príloha nebola predložená ani na opakované výzvy správcu dane), nielen z
formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym, a nevychádzal len z
predloženej faktúry, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložená faktúra odráža

skutočnosť, a či jej neabsentuje materiálny podklad. Žalovaný konštatoval, že správca dane opakovane
vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov k preverovanej faktúre, ale žalobca na výzvy správcu dane
nereagoval a nepredložil požadované doklady, ktoré by ozrejmili predmet fakturácie - stavebný materiál,
jeho konkrétny druh, názov, množstvo, nepredlžil požadované doklady týkajúce sa konkrétnej stavby, na
ktorej mal byť stavebný materiál použitý, ani žiadne doklady k odvozu a likvidácii stavebného a zeleného
odpadu.

18. Správca dane opakovane vyzýval aj dodávateľskú spoločnosť PRO UNITED s.r.o. na predloženie
dôkazov k preverovanej faktúre, ale ani táto spoločnosť nepredložila okrem účtovných dokladov
požadované dôkazy k fakturovaným dodávkam tovarov a služieb. Žalobca síce tvrdí, že vykonaním
dôkazu, a to navrhovaného miestneho zisťovania by boli odstránené pochybnosti správcu dane, ale
žalovaný zistil, že predložený spisový materiál neobsahuje požiadavku žalobcu na vykonanie miestneho
zisťovania. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že vykonanie miestneho zisťovania by nebolo zo strany
správcu dane možné preveriť druh, názov a množstvo stavebného materiálu, ani množstvo a druh
stavebného a zeleného odpadu, ani že sa jedná o stavebný materiál a služby, ktoré boli predmetom
fakturácie spoločnosti PRO UNITED s.r.o. žalobcovi predmetnou faktúrou, pretože žalobca nepredložil
ani prílohu k faktúre, na ktorú je odvolávka priamo vo faktúre, ani žiadne zoznamy a zmluvy k faktúre,
ani žiadne zoznamy a zmluve k faktúre, ani doklady súvisiace so stavbou, na ktorej by mal byť stavebný
materiál použitý.

19. V súvislosti s formálnymi náležitosťami faktúry žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že preverovaná
faktúra neobsahovala náležitosti v zmysle ustanovenia § 74 ods.1 písm.f) zákona o DPH, pretože
neobsahovala množstvo a druh dodaného stavebného materiálu, ani rozsah a druh dodanej služby, a
žalobca nepredložil žiadnu prílohu k tejto faktúre, preto ani nebolo možné zistiť, či sa v danom prípade
nejedná o dodanie tovarov s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F
osobitného predpisu, ako to vyplýva z ustanovenia § 69 ods.12 písm.j) zákona o DPH.

20. Žalovaný v odôvodnení konštatoval, že žalobca síce v odvolaní deklaruje svoj nesúhlas so
závermi správcu dane vo veci neuznaného nároku na odpočítanie dane z faktúry č. 20160219,
ale nijakým konkrétnym spôsobom nepreukázal žiadne skutočnosti a neoznačil a nepredložil žiadne
dôkazy svedčiace o nesprávnosti záverov vyvodených správcom dane. Žalobca opakovane tvrdil,
že dostatočne preukázal nárok na odpočítanie dane z preverovanej faktúry, ale táto skutočnosť zo
spisového materiálu nevyplýva, pretože ani na opakované výzvy správcu dane žalobca nepredložil
všetky požadované dôkazy, ktorý by preukázal reálnosť a opodstatnenosť deklarovaného zdaniteľného
obchodu, a ktorými by odstránil pochybnosti správcu dane o pravdivosti a dôveryhodnosti predloženej
faktúry. Splnomocnený zástupca žalobcu síce správcovi dane uviedol niektoré skutočnosti týkajúce
sa vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou PRO UNITED s.r.o., ale k preverovanému zdaniteľnému
obchodu neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, a k svojim tvrdeniam nepredložil dôkazy. Žalobca
citovaním právneho názoru z rozsudku Najvyššieho súdu SR, ale bez aplikácie na konkrétny prípad
všeobecne poukazuje na povinnosť daňových orgánov a na zásadu zákonnosti daňového konania,
pričom neuvádza, ktoré povinnosti správca dane zanedbal, ktoré konkrétne zásady správy daní
porušil. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že dokazovanie v daňovom konaní nie je
založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania, i na
jej vzájomnom prelínaní, s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť
daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na
daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje
tvrdenia dôkazmi.

21. Žalovaný k všeobecnému tvrdeniu žalobcu, že správca dane založil svoje tvrdenia na domnelých
dôkazoch, zistil, že správca dane počas daňovej kontroly vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov a
vyjadrení, ako aj dodávateľskú spoločnosť PRO UNITED s.r.o., a všetky zistenia, a teda aj konanie
alebo nekonanie žalobcu a spoločnosti PRO UNITED s.r.o., ktoré nereagovali na konkrétne výzvy
správcu dane, a nepredložili požadované doklady, následne hodnotil, a uviedol ich v odôvodnení
rozhodnutia v súlade s ustanovením § 63 ods.5 Daňového poriadku. Aplikácia záverov vyplývajúcich
z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžf/137/2013 preto nie je opodstatnená. V tejto súvislosti
žalovaný zdôraznil, že je to žalobca, ktorý musí spoľahlivo preukázať svoje tvrdenia o uskutočnení
dodania tovarov a služieb tak, aby boli jeho nároky uznané ako oprávnené. Dôkazná povinnosť je
pre daňový subjekt (žalobcu) nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré žalobca nevyužil,

lebo nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na
preverovanej faktúre. Správca dane v danom prípade neposudzoval iba formálnu stránku predloženej
faktúry, ale preveroval, či predložená faktúra odráža skutočnosti tak, ako nastali. Žalobca nepredložil
žiadne dôkazy a neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktorými by preukázal nárok na odpočítanie
dane z faktúry č. 20160219 od spoločnosti PRO UNITED s.r.o. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
faktúre, z ktorej žalobca odpočítal daň, absentuje reálny základ, pretože nebolo preukázané, že reálne
došlo k dodaniu stavebného materiálu a služieb, súvisiacich s likvidáciou stavebného a zeleného odpadu
spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, a nebol preukázaný priamy a bezprostredný vzťah k
predmetu fakturácie s podnikateľskou činnosťou žalobcu.

22. V súvislosti s námietkami žalobcu, ktoré sa týkajú dôkazného bremena, žalovaný uviedol, že v
zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať
svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej
situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností
v zmysle daňových zákonov. V danom prípade správca dane nepripísal na ťarchu žalobcu konanie
jeho dodávateľa (ako to všeobecne namieta v odvolaní žalobca odvolávajúc sa na právne závery
rozsudkov Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkajú dôkazného bremena správcu dane a daňového
subjektu), ale sám aktívne preveroval reálnosť a opodstatnenosť nároku žalobcu na odpočítanie dane
z faktúry od spoločnosti PRO UNITED s.r.o. Žalobca správcovi dane nepreukázal, akým spôsobom
preveroval samotnú dodávku stavebného materiálu a služieb súvisiacich s odvozom a likvidáciou
stavebného a zeleného odpadu, ani aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom
stanovených podmienok pre odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti PRO UNITED s.r.o. Dôkazy, ktoré
žalobca predložil k preverovanému odpočítaniu dane, neboli schopné osvedčiť splnenie podmienok pre
odpočítanie dane. Žalovaný preto námietky žalobcu uvedené v odvolaní považoval za neopodstatnené.

23. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a
rozhodnutia Daňového úradu Košice, v ktorej uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje
za nesprávne pre skutkové a právne vady, a tiež pre porušenie ustanovení v daňovom konaní, ktoré
rozhodnutiu predchádzalo. Žalobca v žalobe uviedol, že počas daňovej kontroly predložil správcovi dane
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii na preukázanie nároku na odpočítanie dane z faktúry č. 20160219
zo dňa 29.02.2016 od spoločnosti PRO UNITED s.r.o., ktoré preukazujú skutočné dodanie tovaru touto
spoločnosťou, teda tvrdí, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu osobou uvedenou na faktúre.

24. Žalobca ďalej považuje odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane
za všeobecné, závery správcu dane za nedostatočne odôvodnené, keďže nie je možné zistiť, z akých
skutočností a na základe akých dôkazov dospel k svojmu záveru, že žalobca nepreukázal, že k
deklarovanému dodaniu tovaru a služieb skutočne došlo tak, ako je to uvedené na faktúre, vzhľadom na
to, že zistené a zaobstarané dôkazy dostatočne nevyhodnotil. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím ÚS SR č.k. III.ÚS 78/2011
z 23.02.2011.

25. Žalobca konštatoval, že ak mal správca dane pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia,
mal vykonať za účelom zistenia oprávnenosti odpočítania dane, výsluch konateľa spoločnosti PRO
UNITED s.r.o. O.. C. C.D. ku skutočnostiam podstatným na posúdenie reálneho podkladu žalobcom
uplatňovaných daňových dokladov ovplyvňujúcich základ preverovanej daňovej povinnosti. Tiež mohol
urobiť miestne zisťovanie, ktorým by bolo preukázané množstvo, ako aj druh stavebného materiálu
používaného, či použitého na stavbe. Nakoľko sú daňové orgány povinné zistiť čo najúplnejšie skutkový
stav potrebný na preverenie a určenie dane, žalobca má za to, že správca dane nevykonal všetky
potrebné dôkazy, nezistil dôsledne skutkový stav veci, a teda procesne pochybil.

26. Odôvodnenia napádaných rozhodnutí nie sú v súlade s § 63 ods.5 Daňového poriadku, správca dane
v odôvodnení neuviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia v takom rozsahu,
aby bolo možné zistiť, či daňová povinnosť bola určená správne.

27. Skutočnosť, že spoločnosť PRO UNITED s.r.o. nespolupracovala so správcom dane tak, ako to
on vyžadoval, nemôže byť pripisované na ťarchu žalobcu. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon
nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov dodávateľov. Žalobca
zastáva názor, že správca dane postupoval v rozpore s ustanovením § 29 ods.2 Daňového poriadku,

a že dôkazné bremeno nemôže vykladať jednostranne a izolovane tak, že zaťažuje žalobcu. Správca
dane mal preveriť súvislosti, ktoré vyplývajú z doterajších zistení tak, aby zistený skutkový stav bol
nespochybniteľným podkladom pre právny záver vo veci.

28. Žalobca poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/6-7/2014 uviedol, že vo
vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu
nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos z dane ako príjmov rozpočtu dosiahol
na úkor nedodržania práva. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti vyplýva, že daňové
orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne
povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti
daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. S poukazom na
tieto dôvody žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Daňového
úradu Košice, pobočka Michalovce z 22.05.2017 č. 101019054/2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. Zároveň žiadal, aby súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

29. Žalovaný vo vyjadrení z 08.03.2018 k žalobným námietkam, ktoré sa týkajú porušenia konkrétnych
ustanovení zákona o DPH, uviedol, že zistený skutkový stav je podrobne uvedený v rozhodnutí správcu
dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného. Námietky uvedené v žalobe sú v podstate identické s námietkami,
ktoré boli uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a žalovaný k nim zaujal stanovisko v
odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade
s ustanovením § 74 ods.2 Daňového poriadku a preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, a v odôvodnení žalobou
napadnutého rozhodnutia sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré
korešpondujú aj s námietkami uvedenými v žalobe. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, z akých skutočností
žalovaný vychádzal, a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil.

30. V danom prípade správca dane zistil, že žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v sume
5.773,34 eur z faktúry č. 20160219 zo dňa 29.02.2016, dátum dodania 29.02.2016 od spoločnosti
PRO UNITED s.r.o. Zo získaných dôkazov a zistených skutočností podrobne uvedených v rozhodnutí
správca dane zistil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili
vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov v daňovom priznaní, nepreukázal skutočnosti
uvedené na preverovanej faktúre, a nepreukázal nákup deklarovaného stavebného materiálu a služieb
od dodávateľa PRO UNITED s.r.o. na svoje podnikateľské účely.

31. K namietanému nedostatočnému dokazovaniu zo strany správcu dane žalovaný zistil, že žalobca
k preukázaniu nároku na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti PRO UNITED s.r.o. predložil tieto
dôkazy: zoznam majetku, zoznam drobného majetku, kópiu listu vlastníctva č. XXXX, rozhodnutie č.
V-2016/00271-Ha Mesta Michalovce, zmluvu o nájme pozemku medzi E.. O. Š. a žalobcom.

Žalobca nepredložil zmluvu o dielo, ani objednávky, ktoré súvisia s výstavbou objektu, ani stavebné
povolenie, ani prílohu preverovanej faktúry, preto správca dane dňa 24.10.2016 vyzval žalobcu predložiť
stavebné povolenie k výstavbe objektu, prílohu k faktúre - o aký stavebný materiál sa jedná, a preukázať
použitie predmetných služieb - účel realizácie výstavby nehnuteľností, vyjadrenie k odvozu a likvidácii
stavebného a zeleného odpadu. Splnomocnený zástupca žalobcu v novembri 2016 správcovi dane
uviedol, že stavebné povolenie zatiaľ nie je vydané z dôvodu, že sa čaká na vyjadrenie Ministerstva
obrany, ktoré je vlastníkom príjazdovej cesty k domu. Prílohu k preverovanej faktúre splnomocnený
zástupca žalobcu nepredložil, iba uviedol, že išlo o materiál ako tehla, preklady, sutina, šalovacie dosky,
hranoly a betónové tvárnice. Správcovi dane tiež uviedol, že medzi spoločnosťou PRO UNITED s.r.o. a
žalobcom nie je uzatvorená písomná zmluva na výstavbu predmetnej nehnuteľnosti, je uzavretá písomná
zmluva na dodávku materiálu na predmetnú stavbu, ktorú mal doložiť. K použitiu tovarov a služieb
uviedol, že žalobca realizuje výstavbu nehnuteľností za účelom ďalšieho predaja. Kupujúceho zatiaľ
nemá a do obdobia predaja v nej bude zriadené jeho sídlo. K odvozu a likvidácii odpadu správcovi dane
uviedol, že pôvodne to bol zarastený pozemok, kde bola nelegálna skládka odpadu, ktorý bolo potrebné
vyčistiť. Ide o stavbu s jedným podzemným a dvoma nadzemnými podlažiami, ktorá je klasifikovaná
ako rodinný dom, pretože sa nachádza v zástavbe rodinných domov. Splnomocnený zástupca nevedel
uviesť, kedy konkrétne sa začalo s úpravou terénu, ani či bol vedený stavebný denník, a tieto skutočnosti
mal zistiť, a dodatočne predložiť aj zoznam k likvidácii odpadu. V lehote určenej správcom dane však

neboli predložené žiadne z požadovaných dokladov a dôkazov, a neboli predložené ani na výzvu správcu
dane zo 16.01.2017.

32. Správca dane vzhľadom na to, že žalobca nepredložil požadované doklady k preukázaniu nároku
na odpočítanie dane, opakovane vyzýval aj spoločnosť PRO UNITED s.r.o., ktorá je na faktúre uvedená
ako dodávateľ. Spoločnosť PRO UNITED s.r.o. predložila správcovi dane iba účtovné doklady a
vyjadrenie, že zmluva k predmetnej faktúre neexistuje, že faktúra nebola uhradená, a práce mali byť
realizované vlastnými zamestnancami spoločnosti PRO UNITED s.r.o. Správca dane zistil, že faktúra
bola zaevidovaná v záznamoch DPH za zdaňovacie obdobie február 2016 a daň bola priznaná v
uvedenom zdaňovacom období.

33. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane nevyplýva, že
by bol správca dane nepredloženie dokladov spoločnosťou PRO UNITED s.r.o. pripísal na ťarchu
žalobcu, ako to žalobca uvádza. Vzhľadom na to, že O.. C. C.D. konateľ spoločnosti PRO UNITED s.r.o.
nepredložil dôkazy, ktorými by správcovi dane preukázal reálne dodanie predmetu fakturácie žalobcovi a
pri predložení účtovných dokladov uviedol iba základné informácie, správca dane nemal dôvod vypočuť
konateľa tejto spoločnosti k deklarovanému zdaniteľnému obchodu. Žalobca síce namieta, že správca
dane nevypočutím konateľa spoločnosti PRO UNITED s.r.o. nezistil skutkový stav úplne, ale vzhľadom
na konanie, resp. nekonanie tejto spoločnosti, ktorá nepreukázala pôvod fakturovaného tovaru, ani
reálnosť dodávky tovaru a služieb žalobcovi, je otázne, aké podstatné skutočnosti na posúdenie reálneho
podkladu nároku na odpočítanie dane uplatňovaného žalobcom by konateľ spoločnosti PRO UNITED
s.r.o. mohol uviesť, ale najmä preukázať. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na personálne prepojenie
spoločnosti, keď podľa informácií z verejne dostupnej internetovej stránky obchodného registra žalobca
má sídlo na adrese Štefánikova 76, Michalovce, kde je aj sídlo ďalších asi 70 spoločností, personálne
prepojených osobami D.. G. Š. (konateľ spoločnosti žalobcu), D.. S. T. (splnomocnený zástupca žalobcu)
a O.. C. C.D. (konateľ spoločnosti PRO UNITED s.r.o. a spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o.,
ktorá vystavila pre žalobcu faktúru, z ktorej odpočítal daň v zdaňovacom období január 2016). Žalovaný v
tejto súvislosti konštatoval, že správca dane dostatočne preukázal, že žalobca vzhľadom na personálne
prepojenie vedel o tom, že preverovanou fakturáciou a preverovaným zdaniteľným obchodom bol
vytvorený obchod bez ekonomického opodstatnenia.

34. Žalovaný k námietke žalobcu, že správca dane mohol vykonať miestne zisťovanie (pričom už
v odvolaní žalobca tvrdil, že vykonaním navrhovaného miestneho zisťovania by boli odstránené
pochybnosti správcu dane, ale počas daňovej kontroly túto požiadavku nevzniesol), uvádza, že
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca k preverovanej faktúre nepredložil žiadnu prílohu, aj keď sa na
ňu faktúra priamo odvoláva, ani žiadne zoznamy a zmluvy, ani doklady súvisiace so stavbou, na ktorej
mal byť stavebný materiál použitý, miestnym zisťovaním by správca dane nemohol preveriť druh, názov
a množstvo stavebného materiálu, ani množstvo a druh stavebného a zeleného odpadu, ani že ide o
stavebný materiál a služby, ktoré boli predmetom fakturácie spoločnosti PRO UNITED s.r.o.

35. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu, že správcovi dane predložil všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii,
a ktoré preukazujú skutočné dodanie tovaru a služieb spoločnosťou PRO UNITED s.r.o., uviedol, že
zo spisového materiálu správcu dane táto skutočnosť nevyplýva. Správca dane vyzýval žalobcu na
predloženie dokladov k preukázaniu oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z faktúry č. 20160219,
ktorej predmetom bola dodávka stavebného materiálu podľa prílohy odvoz a likvidácia stavebného
odpadu, odvoz a likvidácia zeleného odpadu za obdobie od 01.01.2016 do 29.02.2016, pričom žiadna
príloha nebola predložená ani na opakované výzvy správcu dane, žalobca na výzvy správcu dane
nepredložil požadované doklady, ktoré by ozrejmili predmet fakturácie, nepredložil požadované doklady
týkajúce sa konkrétnej stavby, na ktorej mal byť stavebný materiál použitý, nepredložil žiadne doklady
k odvozu a likvidácii stavebného a zeleného odpadu. Žalobca teda nepredložil také doklady, ktorými
by preukázal reálnosť a opodstatnenosť deklarovaného zdaniteľného obchodu, a ktorými by odstránil
pochybnosti správcu dane o pravdivosti a dôveryhodnosti faktúry, z ktorej žalobca odpočítal daň.
Žalovaný konštatoval, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že faktúre, z ktorej žalobca odpočítal
daň, absentuje reálny základ, pretože nebolo preukázané, že reálne došlo k dodaniu stavebného
materiálu a k odvozu a likvidácii stavebného odpadu a zeleného odpadu spoločnosti uvedenou na faktúre
ako dodávateľ, nebolo preukázané, že tovar a služby (bez uvedenia názvu, množstva, druhu, ceny) boli
použité na účely podnikateľskej činnosti žalobcu. Keď nebol preukázaný priamy a bezprostredný vzťah
k predmetu fakturácie s podnikateľskou činnosťou žalobcu.

36. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca v odvolaní aj v žalobe všeobecne poukazuje na povinnosti
daňových orgánov, a právny názor z rozsudku Najvyššieho súdu SR na zásadu zákonnosti daňového
konania, ale bez konkrétnej aplikácie na daný prípad, bez uvedenia zanedbaných povinností porušených
zásad zo strany správcu dane a žalovaného. Vzhľadom na to, že žalovaný posúdením celého
rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu, dospel k záveru, že
posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o porušení ustanovení § 49 zákona o DPH boli vecne
správne, a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku, a
žalobné námietky nie sú opodstatnené, navrhol, aby súd žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania.

37. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutia žalovaného a daňového úradu, oboznámil sa s administratívnym spisom, a
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

38. Podľa § 3 ods.1 Daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí, a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods.3 Daňového
poriadku).

39. Podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, a vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods.2 Daňového
poriadku).

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§ 24 ods.4 Daňového poriadku).

40. Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods.2 písm.a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods.3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a
služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľom dodané.

41. Podľa § 51 ods.1 písm.a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2 písm.a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

42. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Košice zo dňa 22.05.2017 č. 101019054/2017. Týmto rozhodnutím daňový úrad
žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie február 2016 v
sume 6.076,61 eur.

43. Žalobca podanou žalobou namieta iba správcom dane neuznaný odpočet v sume 5.773,37 eur z
faktúry č. 20160219 zo dňa 29.02.2016 od spoločnosti PRO UNITED s.r.o., základ dane 28.866,83 eur,
DPH 5.773,37 eur s predmetom fakturácie: „Fakturujeme Vám na objekte administratívnej budovy na K.

J. v období 01.01.2016 - 29.02.2016: dodávka stavebného materiálu podľa prílohy, - odvoz a likvidácia
stavebného odpadu, - odvoz a likvidácia zeleného odpadu“. Námietka žalobcu, že k preukázaniu nároku
na odpočítanie dane z uvedenej faktúry predložil všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii, a preto záver
správcu dane, že si nárok uplatnil v rozpore s ustanovením § 49 a § 51 zákona o DPH, nesprávny, je
podľa názoru súdu neodôvodnený, pretože žalobca v priebehu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom
konaní, nepredložil prílohu k predmetnej faktúre, nepredložil zmluvu o dielo, ani objednávky, ktoré by
súviseli s výstavbou objektu, stavebné povolenie, a to ani na opakované výzvy.

44. Pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení fakturovaného obchodu neboli odstránené ani
výpovede splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý síce ústne uviedol, že sa malo jednať o stavebný
materiál, ako tehla, preklady, sutina, šalovacie dosky, hranoly a betónové tvárnice, ale žiadne listinné
dôkazy o tomto tvrdení nepredložil. Uviedol tiež, že na stavbu, z ktorej dodávka stavebného materiálu
je klasifikovaná ako rodinný dom, pretože sa nachádza v zástavbe rodinných domov, ale stavebné
povolenie na stavbu ešte vydané nie je. Tiež nevedel uviesť, kedy sa začalo s úpravou terénu, či bol
vedený stavebný denník, a neposkytol žiadne konkrétne údaje, ani ohľadom likvidácie odpadu.

45. Správca dane preto vykonal šetrenie aj u dodávateľa žalobcu, a to spoločnosti PRO UNITED s.r.o.,
ktorá správcovi dane predložila iba účtovné doklady, a tiež vyjadrenie, že zmluva k predmetnej faktúre
neexistuje, že faktúra nebola uhradená, a že práce mali byť realizované vlastnými zamestnancami
spoločnosti PRO UNITED s.r.o. Dodávateľ žalobcu nepreukázal pôvod fakturovaného tovaru, konkrétne
služby, ani reálnosť dodávky tovaru a služieb, ktoré fakturoval žalobcovi. Toto šetrenie teda neodstránilo
pochybnosti správcu dane ohľadom reálnosti fakturovanej dodávky, a preto dôkazné bremeno bolo opäť
na strane žalobcu, aby preukázal oprávnenosť uplatneného nároku na odpočítanie dane. Žalobca však
žiadne dôkazy nepredložil, a preto nie je možné považovať jeho tvrdenie, že predložil všetky dôkazy k
preukázaniu nároku na odpočítanie dane z faktúry za dôvodné a opodstatnené.

46. K námietke žalobcu, že správca dane, ani žalovaný, skutkový stav nezistil dôsledne, a že v prípade
pochybností mal správca dane vykonať miestnu ohliadku, prípadne vypočuť konateľa spoločnosti PRO
UNITED s.r.o. O.. C. C., súd uvádza, že ani táto námietka nie je dôvodná, pretože vzhľadom na to, že
príloha k faktúre nebola predložená ani žalobcom, ani jeho dodávateľom, a preto pri miestnom zisťovaní
by nebolo možné zistiť, aký stavebný materiál konkrétne bol fakturovaný predmetnou faktúrou. Súd sa
stotožňuje s názorom žalovaného, že vzhľadom na to, že spoločnosť PRO UNITED s.r.o. nepreukázala
pôvod fakturovaného tovaru, ani reálnosť dodávky a služieb žalobcovi, reálnosť uskutočnenia obchodu
nie je možné potvrdiť iba ústnym tvrdením konateľa dodávateľskej spoločnosti.

47. Z citovaných ustanovení zákona o DPH vyplýva, že daň, alebo nárok na odpočítanie dane musí
mať základ nielen vo formálnom doklade, ale predovšetkým v existencii zdaniteľného plnenia, pretože
zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia, a preto
dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotno-právne aspekty
skutočného uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Z tohto dôvodu nemôže byť len samotné predloženie
daňového dokladu podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom
rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením. Poukazuje, že v preskúmavanom prípade ani
daňový doklad nebol formálne správny a bezchybný, pretože mu chýbala príloha, na ktorú sa dodávateľ
odvoláva.

48. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt
preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovania, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií, alebo
záznamov ním vedených. Aj v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo 16.12.2009
vyplýva, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť
svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne
vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné
doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o

účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto
si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ani judikáty
Nejvyššího správního soudu ČR, a to rozsudkov vo veci č. 9Afs/60/2012-44 a 2Sfs/24/2007-119 vyplýva,
že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho
daňového priznania.

49. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky,
ktoré sú stanovené v § 49 ods.2 písm.a) zákona o DPH, t.j. že nadobudol tovar alebo služby, a použil
nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ. Tieto podmienky musia byť
splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z podmienok, daňový subjekt si nemôže úspešne
uplatniť nárok na nadmerný odpočet DPH.

Správca dane vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovarov
a služieb tak, ako je to uvedené na spornej faktúre od dodávateľskej spoločnosti PRO UNITED s.r.o.
Aj podľa názoru súdu správca dane účinne preukázal svoje pochybnosti o vierohodnosti a reálnosti
zdaniteľného obchodu, na základe ktorého si žalobca uplatnil nadmerný odpočet dane. Žalobca tieto
pochybnosti neodstránil žiadnymi hodnovernými dôkazmi, ktoré by bolo možné objektívne preveriť a
overiť, a preto aj podľa názoru súdu žalobca v daňovom konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno.
Závery správcu dane sú preto logicky správne a vychádzajú z obsahu vykonaného dokazovania. Aj
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 01.12.2016 sp. zn. 1Sžf/81/2015 vyplýva, že „Správca dane
nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí
presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne
spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca
tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je
predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších
predpisov“.

50. Podobne aj v rozsudku sp. zn. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011 Najvyšší súd SR vyslovil nasledujúce
závery: „Z dikcie § 49 ods.2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca
môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané
konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených
nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale
aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou
zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento
získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcove tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný
spol. J. s.r.o.“.

51. Výsledky vykonaného dokazovania správcom dane ukázali, že faktúre, z ktorej si žalobca daň
odpočítal, chýba reálny základ, pretože nebolo preukázané, že k dodaniu stavebného materiálu a
k odvozu a likvidácii stavebného a zeleného odpadu došlo tak, ako je to uvedené na predmetnej
dodávateľskej faktúre od spoločnosti PRO UNITED s.r.o. Závery správcu dane boli preto správne a
zákonné.

52. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu považuje za nedôvodnú, a preto ju podľa § 190 Správneho
súdneho poriadku zamietol.

53. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku voči
žalovanému nemá právo na náhradu trov konania.

54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len
"sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.