Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314203240
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8314203240.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa a.s.,
Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: X. D.. F. Ž., Z.. X.X.XXXX, A. XXXX/XX,
Q. X. F.. P. Š., Z.. XX.XX.XXXX, X.Z. XXXX/XX, Q., zastúpených JUDr. Petrom Barňákom, advokátom,
Kukorelliho 58, Humenné, o zaplatenie 13.404,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. XXCb/XX/XXXX-XXX zo dňa 25. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Humennom žalobu zamietol a priznal žalovaným v 1. a v
2. rade vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých súd
rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.2.2009 sa domáhal
zaplatenia sumy 13 404,78 eur s príslušenstvom voči žalovaným v 1. rade F. Q., v 2. rade D.. P. Ž..
Svoju žalobu zdôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení XXXXXXX X XX uzavretej

dlžníkom D.. P. Q. žalobca poskytol dlžníkovi D.. P. Q. úver vo výške 10 953,99 eur s tým, že dlžník P.
Q. sa zaviazal splácať tento úver splátkami po 95,86 eur. Žalovaný v 2. rade bol ručiteľom dlžníka D..
P. Q.. Dňa 10.10.2006 zomrel dlžník D.. P. Q. a dedičom po ňom sa stala žalovaná v 1. rade F. Q., a
preto žalobca uplatňoval nárok voči nej ako dedičke po dlžníkovi D.. P. Q. a voči žalovanému v 2. rade
D.. P. Ž., ako ručiteľovi. Počas konania zomrel žalovaný v 2. rade D.. P. Ž., a preto vstúpili do konania
namiesto žalovaného v 2. rade jeho právni nástupcovia. Rozsudkom č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX zo dňa
6.6.2013 súd žalobu voči žalovanej v 1. rade F. Q. zamietol a nárok žalobcu voči žalovaným ako právnym

nástupcom po pôvodne žalovanom v 2./ rade D.. P. Ž. vylúčil na samostatné konanie. Uznesením č.k.
XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa 16.01.2014 súd konanie voči právnej nástupkyni po pôvodne žalovanom
v 2./rade, a to F.. A. Ž. zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby voči tejto žalovanej. V prevyšujúcej časti
súd nárok žalobcu voči žalovaným v 2. a 3. rade vylúčil samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.03.2014. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia sa konanie viedlo pod sp.zn.
XXCb/XX/XXXX s tým, že účastníkmi konania na strane žalovaného ostali právni zástupcovia, ktorí boli
dedičmi v dedičskom konaní po pôvodne žalovanom v 2. rade, a to D.. F. Ž. T. F.. P. Š., J.. Ž.. Rozsudkom

sp.zn. XXCb/XX/XXXX- XX zo dňa 9.4.2015 súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa §
151 ods. 3 O.s.p.. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. XCob/XX/
XXXX - XXX zo dňa 9.11.2016 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový stav :Z obsahu žaloby, vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 13 404,78 eur s príslušenstvom s
odôvodnením, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX 2 04 uzavretej s dlžníkom D..
P. Q.Č. dňa 6.4.2006 žalobca poskytol dlžníkovi D.. P. Q. úver vo výške 10 953,99 eur s tým, že dlžník

P. Q. sa zaviazal splácať tento úver splátkami po 95,86 eur. Pôvodne žalovaný v 2. rade bol ručiteľom
dlžníka D.. P. Q.. Išlo o právneho predchodcu terajších žalovaných.
Právny zástupca žalovaných počas konania žiadal žalobu zamietnuť z viacerých dôvodov. Poukazoval
na to, že žalobca v žalobe ani nešpecifikoval právny dôvod, na základe ktorého sa domáhal svojho
nároku vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade. Poukazoval ďalej na skutočnosť, že v danom prípade

nie je zodpovednosť žalovaných v 1. a 2. rade v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka, pretože ručiteľ
nebol dlžníkom žalobcu a dedičia zodpovedajú za dlhy a nie za záväzky. Keďže nebohý D.. P. Ž. mal
ručiteľský záväzok zástupca žalovaných tvrdil, že žalovaní teda nemohli prevziať zodpovednosť za
ručiteľskýzáväzokapoukazovalajnaodstúpenieodzmluvyvroku2008stým,žeodstúpenímodzmluvy
už záväzok ani neexistoval. Právny zástupca žalovaných namietal aj relatívnu neplatnosť ručiteľského
záväzku s poukázaním na skutočnosť, že ručiteľský záväzok nie je obvyklým právnym úkonom a v

predmetnom konaní manželka nebohého D.. P. Ž. nedala súhlas manželovi na takýto ručiteľský záväzok.
Zástupca žalovaných ďalej poukazoval na skutočnosť, že postup samotného žalobcu po smrti D.. P. Q.
nasvedčuje tomu, že žalobca konal s F. Q. ako s novým dlžníkom, pričom žalobca odstúpil od zmluvy
listom, ktorý adresoval F. Q. s tým, že žalobca nepredložil počas konania ani spisový materiál týkajúci
sa zmluvy o úvere. Zástupca žalovaných zastaval názor, že z komunikácie žalobcu vyplýva, že F. Q.

bola zrejme tiež zmluvným partnerom žalobcu a z tohto titulu vstúpila do vzťahu z pôvodnej úverovej
zmluvy namiesto dlžníka D.. P. Q., avšak nie na základe univerzálnej suksecie, ako to tvrdil žalobca, ale
na základe uzavretia nového zmluvného vzťahu, pričom podľa názoru zástupcu žalovaného pôvodný
úverový vzťah zanikol smrťou D.. P. Q. a keďže žalobca následne pokračoval v úverovom vzťahu s F.
Q. pod novými číslami úverových zmlúv je zrejmé, že žalobca mal teda uzavretý nový zmluvný vzťah

s F. Q. a z ďalších komunikácií vyplýva, že žalobca nakoniec odstúpil od zmluvy, keď list adresoval
F. Q.. V tejto súvislosti zástupca žalovaných poukazoval na to, že smrťou D.. P. Q., ktorého záväzok
prešiel na nového dlžníka na F. Q. však nedošlo k prechodu ručiteľského záväzku bez súhlasu ručiteľa
D.. P. Ž. a z tohto dôvodu teda nemohol prejsť tento záväzok ani následne na žalovaných ako jeho
právnychzástupcov,pretožebezsúhlasuručiteľanemôžedôjsťkzmeneručiteľskéhozáväzkuvovzťahu

k novému dlžníkovi. Zároveň zástupca žalovaných poukazoval na to, že keďže žalobca odstúpil od
úverovej zmluvy vo vzťahu k F. Q., odstúpením od zmluvy zmluva zanikla, teda zanikol úverový vzťah,
a keďže ručiteľský záväzok je akcesorický, zánikom zmluvného vzťahu zanikol aj ručiteľský záväzok a z
tohto dôvodu zanikla aj povinnosť žalovaných. V predmetnom konaní žalobca svoj nárok voči žalovaným
uplatňoval ako právnym nástupcom po nebohom D.. P. Ž., ktorý vystupoval ako ručiteľ dlžníka D.. P. Q..

Žalobca preukázal, že dňa 6.4.2006 uzavrel s D.. P. Q. Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX
X XX a stavebnom úvere č.XXXXXXX X XX v zmysle zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.
Tak ako to vyplýva zo zmluvy, úver bol zabezpečený ručením ručiteľa D.. P. Ž., právneho predchodcu
žalovaných. Je síce pravdou, že v Záverečných ustanoveniach je uvedené, že právny vzťah medzi
zmluvnými stranami sa riadi Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/1992

Zb., avšak z dôvodu, že ide o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, súd v danej
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. V konaní, je nepochybnou skutočnosťou, že dlžník D..
P.Z. Q. zomrel dňa 10.10.2006 a na základe Osvedčenia o dedičstve sp.zn. XX L., L. XXX/XXXX zo dňa
8.10.2007 dedičstvo po ňom nadobudla matka nebohého D.. P.Z. Q. F. Q., pôvodne žalovaná v 1. rade.
Z obsahu osvedčenia o dedičstve vyplýva, že dedička nadobudla aj zostatok finančných prostriedkov

zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č.XXXXXXX X XX T. Č..XXXXXXX X XX vo
výške 3.974,50 Sk. Tu je však potrebné poukázať na podstatnú skutočnosť, t.j. že žalobca po dedičskom
konaní ďalej nepostupoval vo vzťahu k F. Q. ako k osobe, ktorá mala zodpovedať za záväzok poručiteľa,
t.j. Ing. P. Q. a vymáhať dlžnú sumu od dedičky, ale žalobca listom zo dňa 3.4.2008 /čl. 134/ oznamuje F.
Q. na základe Osvedčenia o dedičstve XXDXXX/XXXX, L..XXX/XXXX, že vykonal dňa 3.4.2008 prevod

nasporených a dlžných finančných prostriedkov z účtu stavebného sporenia XXXXXXXX X XX na účet
X XXXXXX X XX a z účtu medziúveru XXXXXXX X XX na účet XXXXXXX X XX. Z uvedeného listu
ďalej vyplýva, že žalobca zároveň predložil F. Q. ďalšie listiny, pričom z toho možno teda vyvodiť záver,
že žalobca v podstate uzatvoril nový úverový vzťah s F. Q.. Tomu nasvedčuje aj list žalobcu zo dňa
12.8.2018, ktorým oznamuje F. Q. odstúpenie od zmluvy, pričom samotný žalobca v liste uviedol či.

nových zmlúv. Žalobca sa teda správal vo vzťahu k F. Q. ako dlžníčke podľa novej zmluvy a nie iba ako
právnemu nástupcovi po neb. D.. P. Q..3. V súvislosti s ručiteľským záväzkom súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že inštitút
ručenia sa vyznačuje dvoma základnými znakmi: akcesoritou a subsidiaritou. Z akcesority ručenia
vyplýva, že záväzok ručiteľa je existenčne závislý od hlavného záväzku. Ak zanikne pohľadávka,

ktorej splnenie ručiteľ zabezpečuje, zanikne tiež ručiteľský záväzok, a to práve ako prejav uvedenej
akcesority. Subsidiarita ručiteľského záväzku znamená, že ručiteľ nie je viazaný vedľa hlavného dlžníka
ako spoločný dlžník, ale je povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa až vtedy, ak ju neuspokojí dlžník.
Ručiteľ nie je dlžníkom primárnym, ale sekundárnym. Existencia ručiteľského záväzku v situácii, keď
zabezpečovaná pohľadávka zanikla, je zásadne nemysliteľná, výnimky z tohto pravidla musí stanoviť

zákon výslovne, nemožno ich interpretáciou rozširovať pre iné prípady než pre tie, pre ktoré boli určené /
NS ČR, sp. zn. XAfs/XX/XXXX zo dňa 13.11.2006, NS SR sp.zn. F. zo dňa 01.03.2004/.

4. Samotný žalobca poukazoval na to, že listom zo dňa 12.8.2008 odstúpil od zmluvy o úvere, čo
znamená, že odstúpením od zmluvy, zmluva v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa od
začiatku zrušila, a keďže zanikol hlavný záväzok vyplývajúci zo zmluvy, zánikom tohto záväzku zanikol

aj vedľajší záväzok, teda ručiteľský záväzok. Po odstúpení od zmluvy zo strany žalobcu žalovaní už
nie sú v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom a ani s dlžníkom zo zmluvy o úvere, preto nastupuje
režim bezdôvodného obohatenia, pričom povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie má iba ten, kto sa na
úkor veriteľa obohatil, tak ako to vyplýva z ust. § 457 Občianskeho zákonníka. Preto sa žalobca nemôže
domáhať svojho nároku vo vzťahu k ručiteľovi.

5. Taktiež je možno súhlasiť aj s tvrdením zástupcu žalovaných, ktorý poukazoval na ust. § 549
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého žalovaní odopreli plniť žalobcovi s odôvodnením, že samotný
žalobca ako veriteľ nesie zodpovednosť za to, že svoju pohľadávku nevymáhal skôr od pôvodného
dlžníka.

6. V súvislosti s tvrdením zástupcu žalovaných, ktorý poukazoval aj na relatívnu neplatnosť ručiteľského
záväzku je potrebné uviesť, že k ručiteľskému záväzku jedného z manželov nie je potrebný súhlas
druhého manžela (R61/1973). O trovách konania rozhodol podľa § 255, ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 262 ods.1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za nesprávny. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vydal dňa 10.03.2009 platobný
rozkaz č.k. XXRob/XX/XXXX-XX, ktorým zaviazal dlžníka a ručiteľa zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s
príslušenstvom podľa podanej žaloby s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť

druhého žalovaného. Dlžník a ručiteľ tvorili tzv. samostatné procesné spoločenstvo, teda každý
konal sám za seba a úkon jedného z nich nespôsobovali právne následky voči druhému. Platobný
rozkaz bol doručený do vlastných rúk dlžníkovi dňa 13.03.2009 a ručiteľovi dňa 17.03.2009. Voči
platobnému rozkazu podal odpor iba dlžník, zo strany ručiteľa odpor podaný nebol. Dlžník a ručiteľ
tvorili v konaní samostatné procesné spoločenstvo odporu, voči platobnému rozkazu podaný dlžníkom

nemohol spôsobiť jeho zrušenie voči ručiteľovi. Nepodaným odporu voči platobnému rozkazu nadobudol
platobný rozkaz voči ručiteľovi dňa 02.04.2009 právoplatnosť. Nadobudnutím právoplatnosti platobného
rozkazu voči ručiteľovi bola s konečnou nezmeniteľnosťou a právnou záväznosťou vyriešená otázka
oprávnenia žalobcu domáhať sa splnenia ručiteľského záväzku ručiteľa. Napadnutý rozsudok považuje
za nesprávny, lebo súd prvej inštancie rozhodol o veci, ktorá už bola skôr právoplatne rozhodnutá.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok
na náhradu trov konania. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s jeho názorom, že v danej
veci existovala prekážka veci skôr rozhodnutej, namietal nesprávnosť napadnutého rozsudku z dôvodu
nesprávnehoprávnehoposúdeniavecisúdomprvejinštancie.Zanesprávnepovažujeprávneposúdenie
súd prvej inštancie, keď ako dôvod zamietnutia uviedol, že odstúpenie od úverovej zmluvy posúdil podľa

ustanovenia § 48 ods. 2 OZ a teda, že zanikol zabezpečovací záväzok z úverovej zmluvy a teda nemôže
existovať akcesorický ručiteľský záväzok. K odstúpeniu od úverovej zmluvy došlo k jej zániku ex nuns,
pretože odstúpenie od zmluvy o úvere sa spravuje úplnou a kompresnou právnou úpravou právneho
inštitútu odstúpenia podľa § 344 OBZ. Nakoľko OBZ upravuje odstúpenie od zmluvy komplexne, nie je
dôvod na aplikáciu OZ na právny vzťah vzniknutý z tzv. absolútneho obchodu. V tejto súvislosti poukázal

na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.01.2014 č. k. XXCo/XXX/XXXX-XX, uznesenie
Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.02.2015 č. k XXCo/XXX/XXXX-XXX, uznesenie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 04.04.2016 č. k. XXCo/X/XXXX-XX, uznesenie Krajského súd v Prešove zo dňa
15.11.2016 č. k. XCo/XXX/XXXX-XX. Všetky tieto rozhodnutia boli Krajskými súdmi vydané v konaniach,v ktorých bol uplatnený nárok zo zmlúv o úvere uzatvorený medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Z
uvedeného vyplýva, že právne posúdenie dôsledkov odstúpenia od úverovej zmluvy ex tun ( aplikovaný
súdom prvej inštancie pri rozhodovaní napadnutým rozsudkom) nie je správne. Navrhol, aby odvolací

súd v prípade, ak konanie nezruší a nezastaví napadnutý rozsudok v zamietavom výroku zmenil tak,
že žalovaných v 1. a v 2. rade zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 13.440,78 eur s 12,49 p.a. % úrokom
z omeškania zo sumy 12.722,70 eur od 06.02.2009 do zaplatenia. Zároveň, aby priznal žalobcovi voči
žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Žalovaný sa v písomnou vyjadrení k odvolaniu vyjadril v tom zmysle, že považujú rozsudok súdu
prvej inštancie za vecne správny a navrhli, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil a žalobcu zaviazal
zaplatiť žalovaným v 1. a v 2. rade trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Poukázali na to, že súd
prvej inštancie uznesenie dôkazov mal za preukázané, že žalobca uzatvoril nový úverový vzťah s F. Q.,
s ktorou aj listom zo dňa 12.08.2018 odstúpil od úverovej zmluvy, pričom samotný žalobca v liste uviedol
čísla nových zmlúv, už zo vzťahu k F. Q. sa správal ako k úverovému dlžníkovi podľa novej zmluvy a

nie iba k právnemu nástupcovi po nebohom D.. P. Q.. Odvolanie žalobcu považujú za nedôvodné a plne
sa stotožňujú so skutkovými zisteniami a vyslovenými právnymi názormi prvostupňového súdu. Podľa
jej názoru tvrdenia žalobcu vedené v podanom odvolaní sú nesprávne a neobsahujú žiadne relevantné
skutočnosti, na základe ktorej by malo dôjsť k zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie tak
akopožaduježalobca.Kodvolacejnámietkevsúvislostistým,ževoveciužboloprávoplatnerozhodnuté

platobným rozkazom Okresného súdu v Humennom č. k. XXRob/XX/XXXX-XX zo dňa 10.03.2009 z
dôvodu,ževočitomutoplatobnémurozkazunepodalpôvodnýručiteľIng.P.Ž.odpor.Uviedli,žeplatobný
rozkaz bol Ing. Jánovi Židzikovi doručený dňa 17.03.2009 a D.. P. Ž. predmetný platobný rozkaz napadol
odporom s riadnym zdôvodnením tak, ako to vyžadoval v tom čase platný Občiansky súdny poriadok
v § 174 . Odpor D.. P. Ž. bol podaný prostredníctvom pošty dňa 27.03.2009 a súdu bol doručený

dňa 30.03.2009 t.j. v zákonnom predpísanej lehote. Z uvedeného je zrejmé, že splnením zákonných
podmienokpodaniaodporusaplatobnýrozkazzrušilvplnomrozsahuasúdpokračovalvsúdnomkonaní
nariadením pojednávania. Preto nenastala žalobcom tvrdená prekážka právoplatne rozhodnutej veci a
neexistuje dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku a zastavenie konania. K nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci uviedli, že sa stotožňujú s právnymi závermi súdu prvej inštancie vyslovenými v bodoch

18 - 41 odôvodnenia rozsudku v danom prípade je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným išlo o
spotrebiteľský vzťah podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka a súd v danom prípade správne
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka ako to tvrdí žalobca.

9. V danej veci bola dňa 06.04.2006 medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom D.. P. Q. T. D.. P. Ž.

ako ručiteľom uzatvorená zmluva o mimoriadnom úvere o stavebnom úvere č. XXXXXX X XX a č.
XXXXXXXX X XX. Dňa 10.10.2006 však dlžník D.. P. Q. zomrel a dedičom sa po ňom stala F. Q..
Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 12.08.2008 vyplýva, že dňa 03.04.2008 bol po nebohom D.. P. Q.
vykonaný prevod dlžných finančných prostriedkov poručiteľa na nový účet mimoriadneho medziúveru
a stavebného úveru č. XXXXXXX X XX a č. XXXXXXX X XX. Žalobca v uvedenom odstúpení zároveň

vyzval F. Q. na okamžité vrátenie poskytujúcich úverových prostriedkov. Predmetné odstúpenie od
zmluvy spolu s výzvou na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov boli adresované iba p. F. Q.
( v záhlaví predmetného odstúpenia od zmluvy je uvádzaný mimoriadny medziúver a stavebný úver č.
XXXXXXX X XX a č. XXXXXXX X XX nie pôvodný úver dlžníka P. Q.). Ďalej poukázali na to, že pôvodný
ručiteľ D.. P. Ž. sa zaviazal na základe pôvodnej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere

č. XXXXXXXXXX a č.XXXXXXXXXX zo dňa 06.04.2007 ručiť za záväzky dlžníka D.. P. Q. a nie za
záväzky jeho matky F. Q.. Zdôraznili, že žalobca v podstate uzatvoril nový úverový vzťah s F. Q. a k
tejto sa správal ako k dlžníkovi na základe novej zmluvy v ktorej však už nevystupoval ako ručiteľ D..
P. Ž. a preto jeho záväzok nemohol mať povahu dlhu z toho dôvodu ani žalovaný v 1. a v 2. rade nie
sú vo veci pasívne legitimovaný.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných namietal, že ručiteľ na seba ručiteľským
vyhlásením prevzal povinnosť splniť dlh navrhovateľovi za pôvodného dlžníka ak ho pôvodný dlžník
nesplní sám. Pôvodný dlžník zomrel dňa 10.10.2006. Jeho právnym nástupcom sa stal dlžník, ktorý
vstúpil do právneho postavenia pôvodného dlžníka. Nakoľko dlžník plnenie v zmysle úverovej zmluvy

nedodržiaval žalobca od úverovej zmluvy odstúpil a vyzval dlžníka na splnenie dlhu v dodatočnej lehote.
Dlžník dlh nesplnil, ručiteľ svoj záväzok z ručiteľského vyhlásenia taktiež nie. V priebehu konania zomrel
aj ručiteľ a jeho právnymi nástupcami sa stali žalovaní. K vyjadreniu žalovaných, že ručiteľ podal odpor
proti platobnému rozkazu uviedol, že o podanom odpore nemal vedomosť, pretože tento mu doručenýsúdom nebol. Z ďalšími námietkami žalovaných, že žalobca uzavrel nový úverový vzťah a ručiteľ bol
ručiteľom pôvodného dlžníka, ktorý zomrel a teda na neho ani na jeho právnych nástupcov neprešla
povinnosť splniť. Uviedol, že žalobca uzatvoril s pôvodným dlžníkom úverový vzťah. Pôvodný dlžník

zomreladoprávnehopostaveniapôvodnéhodlžníkavstúpildlžník.Zodpovednosťdlžníkavočižalobcovi
teda nebola založená z titulu dvojstranného právneho úkonu medzi dlžníkom žalobcom ale z titulu
zodpovednosti dlžníka za záväzok pôvodného dlžníka z titulu dedenia dlžníka po pôvodnom dlžníkovi.
Žalobca v podaniach doručených súdu prvej inštancie dňa 23.10.2017 a 22.12.2017 uviedol že žalobca
vykonal iba technické prečíslovanie úveru pôvodného dlžníka na dlžníka. Nakoľko podľa zákona č.

310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov je nevyhnutné, aby každá osoba
bola evidovaná s preňho jedinečným vlastným kmeňovým číslom. Pri číslovaní účtu teda nedošlo k
vzniku nového úveru, voči dlžníkovi bol stále evidovaný dlh z titulu dedickej zodpovednosti dlžníka za
záväzok pôvodného dlžníka. Záväzok pôvodného dlžníka jeho smrťou nezanikol ale zodpovednosť za
tento záväzok prešla na dlžníka ako dediča po pôvodnom dlžníkovi. Záväzok ručiteľa úmrtím pôvodného
dlžníka nezanikol naďalej zabezpečoval záväzok pôvodného dlžníka, za ktorý bol zodpovedný dlžník

ako dedič po pôvodnom dlžníkovi. Naďalej zotrval na tom, že napadnutý rozsudok je nesprávny.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.”), po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonomstanovenejlehote(§362ods.1C.s.p.),oprávnenouosobou(§359C.s.p.),prejednalodvolanie

podané žalovaným a preskúma rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie
podľa § 385 C.s.p. (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého

rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento
rozsudokpreskúmavaťzinýchdôvodov,nežktorébolivýslovneuvedenévpodanomodvolaní.Výnimkou
by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích
dôvodochuplatnené(§380ods.1,2C.s.p.).Pretožerozsudokvovecisamejmusíbyťverejnevyhlásený,
odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na

úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.).
Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379. § 380 ods. 1. 2 C.s.p.)
dospelodvolacísúdkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoniejedôvodnéarozhodnutiesúduprvejinštancie
v jeho napadnutej časti je potrebné potvrdiť.
12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

14. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.
15. Odvolací súd neposúdil ako dostatočne relevantnú odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tomto prípade
sa totiž nejedná o takú skutkovú vadu, ktorá môže byť dôvodom odvolania. Súd prvej inštancie zvolil
správny postup pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov

vyplynuli, a ktoré boli preukázané. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj
k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné:

16. Z obsahu spisu vyplýva, že proti platobnému rozkazu Okresného súdu v Humennom č.k. XXRob/
XX/XXXX-XX zo dňa 10.03.2009 podal odpor aj ručiteľ D.. P. Ž. a z dôvodu podania odporu bol platobný

rozkaz zrušený v plnom rozsahu. V prípade, ak by aj D.. P. Ž. nepodal odpor podaním odporu pôvodného
dlžníka, by bol platobný rozkaz zrušený v celom rozsahu. Teda odvolacie námietka, že existuje prekážka
rozhodnutej veci a teda dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku a zastavenie konania nie je dôvodná.17. V ostatnom sa súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a s jeho právnym posúdením.
Vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, správne postupoval súd prvej inštancie, ak v záujme
žalovaných posúdil vec podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je pre nich priaznivejšia. V celom rozsahu

odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Uplatnené odvolacie
dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
nemal dôvod sa odkloniť od záveru súdu prvej inštancie a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods.1 a 2 CSP ako vecne správny.

18.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1
CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách
bola skutočnosť, že v odvolacom konaní boli žalovaní v celom rozsahu úspešní, preto im priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1. (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).