Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/154/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117200414
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117200414.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu : O. A., bytom J., M.. M. č. XXXX/X
proti žalovanému : KVANTUM Slovakia, s.r.o. so sídlom v Prievidzi, Matice Slovenskej č. 8 , IČO: 36 334
359, práv. zast. JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Bakalárska č. 4, o určenie
neplatnosti právneho úkonu a iné, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo

dňa 15. mája 2018, č.k. 19Csp/6/2017-56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd zmenu žaloby n e p r i p ú š t a .

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 161 ods. 1, 2, §
230, § 256 ods. 1 CSP. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 11.1.2017 domáhal určenia,
že zmluva o úvere č. 87047 zo dňa 19.3.2007 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a
bez poplatkov, že je neplatná; vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 410,61 € s príslušenstvom

a zaplatenia finančného zadosťučinenia 500 € a náhrady trov konania. Súd zo spisu tunajšieho súdu
sp.zn. 56Rob/ 1112/2007 zistil, že na podklade tejto zmluvy č. 87047 sa spol. KVANTUM Slovakia,
s.r.o. domáhala od žalobcu plnenia vo výške 16.112,-Sk s príslušenstvom. Okresný súd Trenčín pod č.k.
56Rob/1112/2007 -14 zo dňa 21.2.2008 vydal platobný rozkaz, ktorým žalovanému Jozefovi Maďarovi
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 16.112,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy
16.112,-Sk od 29.9.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,3% denne zo sumy 848,-Sk od

13.6.2007 do 16.9.2007, zo sumy 848,-Sk od 13.7.2007 do 16.9.2007, zo sumy 848,-Sk od 13.8.2007 do
7.10.2007,zosumy16.112,-Skod29.9.2007dozaplatenia anáhradytrovkonania2.000,-Sknasúdnom
poplatku a 2.556,-Sk na trovách právneho zastúpenia. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
19.3.2008.

2. Súd preskúmal procesné podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Z obsahu žaloby je zrejmé,

že predmetom sporu je určenie neplatnosti zmluvy ( resp. bezúročnosti a bezpoplatkovosti ) č. 87047
zo dňa 19.3.2007, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver 12.000,-Sk. Žalobca sa domáha
prieskumu neprijateľnosti zmluvných podmienok a vydania bezdôvodného obohatenia a finančného
zadosťučinenia. Z uvedenej zmluvy bolo však už poskytnuté plnenie a to právoplatne skončeným
konaním vo veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne sp.zn. 56Rob/1112/2007, čo vytvára vo
vzťahu k určovacej žalobe prekážku právoplatne skončenej veci. V tejto súvislosti súd poukázal na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.02.2017 sp.zn. 8Cdo 125/2016, publikované
ako rozhodnutie č. 25 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/2017, podľa ktorého konanie o žalobe nasplnenie povinnosti vytvára prekážku litispendencie pre konanie o žalobe o určenie, pretože otázka či
tu právo je alebo nie je, bude posúdená v konaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu
alebo práva (viď bod 21 odôvodnenia rozhodnutia č.25 Zbierky stanovísk NS a súdov SR 3/2017). V

danom prípade teda sporná zmluva už bola posúdená z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok,
neplatnosti a bezpoplatkovosti v rámci konania sp.zn. 56Rob/1112/2007, ktoré sa právoplatne skončilo
a súd nemôže tú istú vec prejednávať znova. Právoplatné rozhodnutie o žalobe na plnenie zo zmluvy
vylučuje podanie určovacej žaloby a preto súd konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa § 256 ods.1 CSP v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná

náhradu trov konania protistrane. Zastavenie konania zavinil žalobca a preto súd protistrane priznal
plnú náhradu trov konania 100%.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, návrh na zmenu žaloby a zároveň
vzal čiastočne žalobu späť. Žalobný návrh vzal späť v petite 1/ určenia, že zmluva o spotrebiteľskom
úvereč.87047zodňa19.3.2007uzatvorenámedzižalobcomažalovanýmjebezúročnáabezpoplatkov;

2/ určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č.87047 zo dňa 19.3.2007 uzatvorená medzi žalobcom
a žalovaným je neplatná a 3/ žiadosti, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi finančné
zadosťučinenie vo výške 500 €. Body III. a IV. petitu ponecháva, avšak chce upozorniť súd, že výška
bezdôvodného obohatenia sa navýšila, nakoľko mu zrážali zo mzdy a k máju 2018 vzniklo bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.209,50 €. Nie je právne vzdelaný a v čase zahájenia tohto sporu nevedel

adekvátne reagovať na danú problematiku a preto vzniklo v jeho vyjadreniach niekoľko nepresností.
Poukázal na Rozhodnutie ÚS SR z 23.11.2011,č.k.ÚS 456/2011-19. Má za to, že v danom spore došlo k
nesprávnemu právnemu rozhodnutiu, a to k vydaniu Platobného rozkazu pod č.k.56Rob/1112/2007-14
zo dňa 21.2.2008. Súd pravdepodobne neskúmal spotrebiteľský úver, inak by asi nepristúpil k uplatneniu
zmluvnej pokuty vo výške 0,3 % denne zo sumy 16.112,- Sk, keď cena úveru bola vo výške 11.100,-Sk.

Pre upresnenie tejto skutočnosti chce poukázať, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absentujú v nej právne náležitosti a spravuje sa podľa Obchodného
zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. Jednoznačne je spotrebiteľom podľa Občianskeho zákonníka
aj podľa zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmluvu o úvere podpisoval ako
fyzická osoba- nepodnikateľ a použité finančné prostriedky nepoužil na podnikanie, na zamestnanie

ani inú podnikateľskú činnosť. V zmluve o úvere bola uvedená výška úveru v čiastke 12.000,-Sk, čo
však nezodpovedá skutočnosti, nakoľko si hneď stiahli čiastku 900,-Sk ako poplatok za poskytnutie
úveru. Ročná úroková sadzba bola uvedená vo výške 69,6 %, avšak v skutočnosti činila 83,35 %.
Podľa štatistiky NBS bola v marci 2007 zverejnená priemerná úroková sadzba 13,70 % spotrebiteľského
úveru na obdobie od 2 do 5 rokov a RPMN bola stanovená na 15,81 %. Má za to, že Platobný

rozkazč.k.56Rob/1112/2007-14zodňa21.2.2008nemalbyťvôbecvydaný,nakoľkonebolapreskúmaná
zmluva o spotrebiteľskom úvere č.87047 zo dňa 19.3.2007. Touto cestou dopĺňa svoj žalobný návrh o
ďalšie skutočnosti a vyjadrenia, a to že Zmluva o úvere č.87047 zo dňa 19.3.2007 sa riadi Všeobecnými
obchodnými podmienkami úveru; v zmluve o úvere chýbajú obligatórne náležitosti podľa zákona
č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v čase platnej verzie predpisu účinného od 1.7.2006 do

31.12.2007. Na základe nedodržania týchto zákonných ustanovení tohto zákona sa spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov i keď je uvedená výška RPMN, ale nie je uvedená správne
a je uvedená v nesprávnej výške. Pri podpise zmluvy o úvere neboli taktiež splnené podmienky. Úver
bol poskytnutý v sume 368,45 €, pričom mu do apríla 2018 robili zrážky zo mzdy a celkovo zatiaľ
uhradil čiastku 577,95 €, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie vo výške 1.209,50 €. Na základe týchto

skutočnosti, žiada súd, aby preskúmal ex offo predmetnú zmluvu o úvere a po vykonanom dokazovaní
vyniesol rozsudok, ktorým žalovanému uloží povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie zo
zmluvy o úvere č.87047 zo dňa 19.3.2007 vo výške 1.209,50 € spolu s ročným úrokom z omeškania
podľa aktuálnej sadzby NBS odo dňa 11.1.2017 až do zaplatenia a uloží mu povinnosť zaplatiť súdne
trovy a trovy konania.

4.Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedol,ževčastipodaniažalobcu,ktorýmberiespäťsvoj
žalobný návrh v petitoch I., II. a V. existuje prekážka právoplatne skončenej veci vo vzťahu k určovacej
žalobe. Vo vzťahu k tej časti podania žalobcu, ktoré je odvolaním sa voči uzneseniu okresného súdu
a je rozšírením žaloby čo do výšky uplatneného peňažného nároku, uvádza, že napadnuté uznesenie

považuje za vecne správne a zákonné.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že s vyjadrením žalovaného sa
nestotožňuje, pretože je neopodstatnené, nedôvodné, zavádzajúce a zmätočné. Ako už uviedol vpodanom odvolaní, na ktorom v celom rozsahu trvá, žiada aby súd preskúmal spornú Zmluvu o úvere
č.87047 poskytnutú dňa 19.3.2007 ex offo. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Ako už uviedol vo svojom odvolaní celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským

úverom sa nepovažujú sankcie, poplatky. Údaj o RPMN je síce uvedený, ale v nesprávnej výške, tak
isto aj ročná úroková sadzba. Z uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere jasne vyplýva, že žalovaný
úmyselne zahmlieval skutočnú výšku RPMN a ročnú úrokovú sadzbu, jeho vôľou nebolo podpísať takéto
zmluvné dojednania, nebol poučený o dôsledkoch podpísania takejto zmluvy, nebol s ňou oboznámený,
nieto aby ju pochopil a porozumel jej a až koncom roku 2016 sa dozvedel, že sa môže brániť voči

nekalým obchodným praktikám. Jeho žaloba ako aj odvolanie a toto vyjadrenie je procesne správna
obrana, ktorá je dôvodná, určitá, zrozumiteľná a vecne podložená, nakoľko žalovaný pri uplatňovaní
neoprávnenej pohľadávky použil aj zrážky zo mzdy (tento doklad predložil v odvolaní) a je to žalovaný,
ktorý sa snaží súdu podsúvať nedôvodné a neopodstatnené nároky voči spotrebiteľovi. Na základe
doplňujúcich skutočností a vyjadrení žiada súd, aby preskúmal predmetnú zmluvu o úvere, vyjadrenia
žalovaného posúdil ako neopodstatnené a nedôvodné a po vykonanom dokazovaní vyniesol rozsudok,

ktorým žalovanému uloží povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie zo zmluvy o úvere č.87047
zo dňa 19.3.2007 vo výške 1.209,50 € spolu s ročným úrokom z omeškania podľa aktuálnej sadzby NBS
odo dňa 11.1.2017 až do zaplatenia a uloží mu povinnosť zaplatiť súdne trovy a trovy konania.

6. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal návrhom žalobcu na zmenu žaloby v časti, v ktorej rozšíril

svoj návrh tak, že žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.209,50 € titulom
bezdôvodného obohatenia, pričom túto nepripustil, nakoľko v zmysle § 371 CSP žalobu v odvolacom
konaní nemožno meniť.

7. Následne Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvej inštancie je potrebné v konečnom dôsledku podľa § 387 ods. 1 CSP ako správne potvrdiť.

8. Žalobca spolu s podaným odvolaním vzal z časti späť žalobný návrh, a to v petite žaloby 1/ určenia,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere č.87047 zo dňa 19.3.2007 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným

je bezúročná a bez poplatkov; 2/ určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č.87047 zo dňa 19.3.2007
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná a 3/ žiadosti, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 500 €.
9. Podľa ust. § 370 ods. 1, 2, 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale
skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd

späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
10. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade späťvzatia žaloby v čase po rozhodnutí súdu
prvej inštancie, ale pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, je povinnosťou súdu vyzvať žalovaného,

či s predmetným späťvzatím žaloby súhlasí. Zároveň z jeho znenia možno vyvodiť, ako to vyplýva i
z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 1/2013 zo dňa 30. septembra 2013, že žalovaný
nemusí svoj prípadný nesúhlas so späťvzatím žaloby odôvodňovať. V zmysle uvedeného ak žalovaný
vyslovil svoj čo aj bližšie neodôvodňovaný nesúhlas, odvolací súd nemá inú možnosť a musí v konaní
pokračovať.

11. Nakoľko späťvzatie žaloby má prednosť pred rozhodnutím súdu o zastavení konania, z dôvodu
prekážky právoplatne skončenej veci a žalovaný neprejavil nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby po
rozhodnutí súdu prvej inštancie zo strany žalobcu, odvolací súd v súlade s citovanou procesnoprávnou
úpravou dospel k záveru, že čiastočné späťvzatie žaloby je prípustné, uznesenie súdu prvej inštancie
v časti, v ktorej zastavil konanie, v ktorej sa žalobca domáhal 1/ určenia, že zmluva o spotrebiteľskom

úvereč.87047zodňa19.3.2007uzatvorenámedzižalobcomažalovanýmjebezúročnáabezpoplatkov;
2/ určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č.87047 zo dňa 19.3.2007 uzatvorená medzi žalobcom
a žalovaným je neplatná a 3/ žiadosti, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi finančné
zadosťučinenie vo výške 500 €, je potrebné zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť. Nakoľko však súd
prvej inštancie celé konanie zastavil, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

je v konečnom dôsledku potrebné potvrdiť, keďže súd prvej inštancie zastavil konanie i v tejto časti, aj
keď z iných dôvodov.
12. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie, v časti, v ktorej zastavil konanie, a to v časti v ktorej sa
žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 410,61 € s príslušenstvom, odvolací súdpo preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec
po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď konanie
podľa ust. § 230 CSP zastavil.

13. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
14. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa pojednávať a rozhodovať znova.
15. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie)
v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v

novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok
alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých
istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého
skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia
pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pritom nie

je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie
(či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie
žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní
procesné postavenie žalovaného). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej,
nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného

konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol
po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak). Právoplatný
rozsudok ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej
voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu právny vzťah je, alebo nie je (resp.
či tu právo je, alebo nie je) bola (musela byť) posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho

istého právneho vzťahu alebo práva. Právoplatný rozsudok, ktorým bola uložená povinnosť vypratať byt,
zakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej v konaní o určenie existencie právneho vzťahu nájmu
bytu (R 15/2010).
16. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že žalobca sa žalobou po jej čiastočnom späťvzatí
domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 410,61 € s príslušenstvom, z dôvodu, že zmluva o

úvere č. 87047 zo dňa 19.3.2007 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov,
resp. že je neplatná, a teda nemal byť vydaný platobný rozkaz č.k. 56Rob/1112/2007 -14 zo dňa
21.2.2008, na základe ktorého sú mu vykonávané zrážky zo mzdy. Zo spisu Okresného súdu Trenčín
sp.zn. 56Rob/ 1112/2007 pritom bolo preukázané, že na podklade tejto zmluvy č. 87047 sa spol.
KVANTUM Slovakia, s.r.o. domáhala od žalobcu plnenia vo výške 16.112,-Sk s príslušenstvom. Okresný

súd Trenčín pod č.k. 56Rob/1112/2007 -14 zo dňa 21.2.2008 vydal platobný rozkaz, ktorým žalovanému
Jozefovi Maďarovi uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 16.112,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške
14% ročne zo sumy 16.112,-Sk od 29.9.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,3% denne zo
sumy 848,-Sk od 13.6.2007 do 16.9.2007, zo sumy 848,-Sk od 13.7.2007 do 16.9.2007, zo sumy 848,-
Sk od 13.8.2007 do 7.10.2007, zo sumy 16.112,-Sk od 29.9.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania

2.000,-Sk na súdnom poplatku a 2.556,-Sk na trovách právneho zastúpenia. Platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť dňa 19.3.2008. Súd prvej inštancie správne preskúmal procesné podmienky, za ktorých
môžekonaťvoveci.Žalobcasavtomtokonanídomáhaprieskumuneprijateľnostizmluvnýchpodmienok
a vydania bezdôvodného obohatenia, z dôvodu, že zmluva o úvere č. 87047 zo dňa 19.3.2007, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver 12.000,-Sk je bezúročná a bezpoplatková, teda nemal

byť vydaný vyššie uvedený platobný rozkaz, na základe ktorého sú mu vykonávané zrážky zo mzdy.
Z uvedenej zmluvy bolo však už poskytnuté plnenie a to práve právoplatne skončeným konaním vo
veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne sp.zn. 56Rob/1112/2007, na základe ktorého sa vykonáva
exekúcia, čo vytvára prekážku právoplatne skončenej veci. V danom prípade teda sporná zmluva už
bola posúdená z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok, neplatnosti a bezpoplatkovosti v rámci

konania sp.zn. 56Rob/1112/2007, ktoré sa právoplatne skončilo, pričom žalobca sa v tomto konaní
domáha zaplatenia sumy, ktorá bola právoplatne priznaná žalovanému, pritom súd nemôže tú istú vec
prejednávať znova, preto súd prvej inštancie správne konanie zastavil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací
súd priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).