Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117010499
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117010499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.11.2018 v
trestnej veci proti obžalovanému Š. S. a spol. pre pokračujúci zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.
4 písm.b/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného Š. S. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.
zn. 33T/26/2017 zo dňa 30.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o
treste, ktorý bol uložený obžalovanému Š. S..

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému Š. S. O. Ž. S. B. D. V., nar. XX.XX.XXXX v C.B., trvale bytom B. XXX, B.. G.,

u k l a d á :

podľa § 212 ods.4 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods.4 Tr. zákona per analogiam, § 41 ods.
3 Tr. zákona spoločný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona v trestnom rozkaze Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/5/2017 zo dňa
21.06.2017, ktorým bol uznaný vinným podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona spolupáchateľstvom

podľa § 20 Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace so zaradením pre
výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia zrušuje výroky o vine, treste,
ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozsudkom nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní Š. S. a I. Y. uznaní vinnými z pokračujúceho zločinu krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona, formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

v bode 1 rozsudku- v presne nezistenom čase okolo polnoci zo dňa XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX v obci B., okr. G. -
v rómskej osade po predchádzajúcej vzájomnej dohode v opitom stave vykonali krádež vlámaním do
prevádzky zvanej „C. O. I.“ č. XXX tým spôsobom, že obž. I. Y. sekerou, ktorú si priniesol z domu rozbil

sklenenú výplň okna skladových priestorov prevádzky. Po tomto konaní obž. I. Y. cez takto vzniknutý
otvor odistil kľučkou okenné krídlo a tak vošli do vnútorných priestorov objektu, odkiaľ odcudzili štyri
kartóny cigariet zn. Golden Gate, čím týmto konaním spôsobili škodu v neprospech majiteľa I. H. z titulu
odcudzenia vecí vo výške 120,- eur a poškodením zariadenia prevádzky škodu vo výške 35,- eur,

v bode 2 rozsudku
- v presne nezistenom čase okolo polnoci zo dňa XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX v obci B., okr. G. v
rómskej osade po predchádzajúcej vzájomnej dohode v opitom stave vykonali krádež vlámaním do
prevádzky zvanej „C. O. I.“ č. XXX tým spôsobom, že kameňom, ktorý našli pri predajni, vylomili okno
zo závesov. Po tomto konaní cez takto vytvorený otvor vošli do vnútorných priestorov predajne, odkiaľ
odcudzili štyri kartóny cigariet Golden Gate a LM a šesť 1,5 I fliaš vína CBA, čím týmto konaním spôsobili

škodu v neprospech majiteľa I. H. z titulu odcudzenia vecí vo výške 131,- eur a poškodením zariadenia
prevádzky 30,- eur,

v bode 3 rozsudku
- dňa XX.XX.XXXX v čase asi o 02.00 hod. v B., okres G., po predchádzajúcej dohode sa vlámali do

Komunitného centra s popisným číslom XXX tak, že cez dieru v plote pri bráne vošli na pozemok, prešli k
vetraciemu oknu, ktoré sa nachádzalo na prízemí pri betónovom plote, obž. Š. S. železnou tyčou pritlačil
okno, obž. I. Y. rukou okno vytlačil do vnútra, na čo sa spustil alarm a obaja utiekli preč, kde následne
asi po polhodine sa vrátili späť k objektu Komunitného centra, cez vypáčené okno vnikli do objektu, kde
odcudzili počítačovú zostavu, skladajúcu sa z počítača značky ZERO E5300 a LCD monitora značky

NOC 936 Swa, v.č. G., čím takto Obecnému úradu B. krádežou spôsobili škodu vo výške 200,- eur a
poškodením okna škodu vo výške 40,- eur.

Za to im boli uložené:

Obž. Š. S. podľa § 212 ods.4 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri
existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
m/ Tr. zákona, § 41 ods. 3 Tr. zákona spoločný trest v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm.a/ Tr. zákona ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Podľa§41ods.3Tr.zákona bolzrušenývýrokovine,celývýrokotreste,uloženýmutrestnýmrozkazom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/5/2017 zo dňa 21.06.2017, ako aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú
v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

Obž. I. Y. podľa § 212 ods.4 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti, § 41 ods. 3 Tr. zákona
spoločný trest v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 Tr. zákona, bol výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený a uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa§51ods.2Tr.zákona,súdurčilskúšobnúdobupodmienečnéhoodsúdeniavtrvaní3(troch)rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zákona, bola uložená povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo
uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona, bol zrušený výrok o vine, celý výrok o treste uložený mu trestným rozkazom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/5/2017 zo dňa 21.06.2017, ako aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú

v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obom obžalovaným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť poškodenému Obci B. sumu 40,- eur do 30. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku, súd poškodeného Obec B. so zvyškom nároku na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obom obžalovaným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť poškodenému I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, B.. G., škodu vo výške 200,- eur,
do 30. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal na hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom
prostriedku obžalovaný Š. S. odvolanie, ale len proti výroku o treste. Následne prostredníctvom obhajcu
obžalovaného predloženom v písomnom odôvodnení odvolania vytkol súdu prvého stupňa, že pri
výmere trestu nezohľadnil jeho priznanie, a to, že skutok oľutoval a odvolateľ je toho názoru, že mu bol
uložený neprimerane vysoký trest, a preto žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, čo do
výmery trestu a uložil mu trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom

na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a v prejednávanej veci navyše, keďže obžalovaný Š. S. urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a bol poučený podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku, len pokiaľ by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku. Krajský súd v danom prípade
nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, a

preto preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a zistil, že napadnutým výrokom
bolo porušené ustanovenie Trestného zákona, v dôsledku čoho bol trest uložený obžalovanému Š. S.
neprimeraný.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané

dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku
pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Krajský súd pre potreby svojho rozhodnutia doplnil
dokazovanielenooboznámeniepodstatnéhoobsahuspisuOkresnéhosúduPrešovsp.zn.33T/68/2015
a z neho rozsudku Okrasného súdu Prešov sp.zn. 33T/68/2015 zo dňa 19.11.2015 a výpisu z registra
priestupkov obžalovaného Š. S..

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu
vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona, kde za takto kvalifikovaný
trestný čin bolo možné uložiť trest odňatia slobody od troch do desiatich rokov, pričom zistil jednu

poľahčujúcu okolnosť, a to že obžalovaný Š. S. sa ku skutku priznal a tento úprimne oľutoval a jednu
priťažujúcu okolnosť, a to že bol v minulosti súdne trestaný /odsúdený/ a zároveň okresný súd dospel k
záveru, že vzhľadom na ust. § 49 ods. 2 Tr. zákona, keď obžalovaný Š. S. sa skutku dopustil v skúšobnej
dobe uloženej mu rozsudkom v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 33T/68/2015
a ust. § 41 ods. 3 Tr. zákona, na dosiahnutie individuálnej ako aj generálnej prevencie postačuje uložiť

spoločný trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 3 rokov pre výkon trestu
ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

So všetkými závermi okresného súdu sa krajský súd nemohol stotožniť, pretože hoci z iných, než
výslovne namietaných dôvodov, bolo potrebné napadnutý výrok o treste nahradiť výrokom odvolacieho

súdu.

Z predloženého spisu vyplynulo, že na hlavnom pojednávaní okresný súd prijal vyhlásenie obž. Š. S.,
že je vinný a po vyhlásení, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa
nevykoná, vykonané boli dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Z výpisu z evidencie priestupkov vyplynulo, že odvolateľ v období od 10.02.2014 do 18.04.2016 spáchal
spolu 9 priestupkov, no z nich spáchal len jeden priestupok proti majetku, keď odcudzil štrk, ktorý
ale vrátil, pričom bol postihnutý pokutou 20,- eur. Podľa správy o povesti z miesta trvalého pobytu, vkomisiách zriadených obcou B. nebol prerokovávaný, v obci nevlastní majetok, žije v rómskej osade
spolu s družkou a dvoma maloletými deťmi. Podľa správy ÚPSVaR Prešov poberá rodičovský príspevok
a prídavky na deti od 02/2015, dávku v hmotnej núdzi nepoberá a podľa správy zo Sociálnej poisťovne

nepoberá dávky sociálneho poistenia.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 1T/86/2012 zo dňa
18.09.2012 bolo upustené od potrestania v súvislosti s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/
Tr. zákona. Odsúdenie bolo síce zahladené, ale z hľadiska osoby obžalovaného na okolnosť, že pritom

spáchal uvedený prečin, bolo namieste prihliadať.

Z prečítaného pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/5/2017, vyplynulo, že v tomto
konaní bol odvolateľ trestným rozkazom zo dňa 21.06.2017, právoplatným dňa 08.07.2017 odsúdený
za prečin krádeže § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona na
trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so zaradením pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z odpisu registra trestov pritom vyplynulo, že okrem tohto
odsúdenia, ku ktorému, ako je uvedené nižšie, bol ukladaný spoločný trest možno prihliadať len na
dosúdenie rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/68/2015 zo dňa 19.11.2015, právoplatným
dňa 19.11.2015, ktorým bol odvolateľ odsúdený za pokračujúci zločin sexuálneho zneužívania podľa §
201 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom výkonu

tohto trestu na skúšobnú dobu na 3 roky.

Z uvedeného vyplynulo, že obž. Š. S. spáchal predmetný zločin v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia pre iný zločin, čo potom, ako na to správne poukázal už okresný súd, v zmysle § 49 ods. 2 Tr.
zákona uloženie trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom /či podmienečným odkladom

s dohľadom/ nebolo možné.

V predmetnej trestnej veci boli inkriminované skutky spáchané obžalovaným Š. S. /spoločne s I. Y./ od
03.02.2016 do 13.06.2016, pričom aj krajský súd dospel k záveru, že išlo o pokračujúci trestný čin, s
ktorým Trestný zákon spája ukladanie spoločného trestu.

Zistené porušenie Trestného zákona spočívalo jednak v tom, že na odsúdenie spojené so skutočnosťou,
že obž. Š. S. v uloženej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia spáchal ďalší úmyselný trestný čin,
nebolo zákonné prihliadať aj ako na priťažujúcu okolnosť, a to vzhľadom na zákaz dvojitého zohľadnenia
tej istej skutočnosti uvedený v § 38 ods. 1 Tr. zákona a jednak v tom, že okresným súdom nebola

zohľadnená prítomnosť okolnosti odôvodňujúcej mimoriadne zníženie trestu.

Okresný súd správne zistil v prejednávanej veci prítomnosť poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36
písm. l/ Tr. zákona, keďže obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a trestný čin úprimne oľutoval,
no nesprávne vychádzal aj z toho, že bola prítomná priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písm. m/

Tr. zákona, keďže nemožno prihliadať na odsúdenie, ktoré u obž. Š.U. S. nastalo pred spáchaním
prejednávanej trestnej činnosti. Bolo možné prihliadať len na odsúdenie za úmyselný trestný čin, na
ktoré sa vzťahovalo plynutie uloženej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, počas plynutia ktorej
obžalovaný spáchal predmetný úmyselný trestný čin, a preto, aj keď mu bol uložený trest odňatia
slobody, ktorého výmera by za iných okolností umožňovala podmienečný odklad výkonu trestu odňatia

slobody, vzhľadom na splnenie podmienok uvedených v § 49 ods. 2 Tr. zákona nebolo by v súlade s
Trestným zákonom podmienečne odkladať výkon uloženého trestu a musel byť ukladaný trest odňatia
slobody so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s príslušným stupňom stráženia.

Nakoľko odvolací súd zistil splnenie podmienok pre postup podľa § 39 Tr. zákona, nebolo však potrebné

vo výroku rozsudku poukazovať na zistenia týkajúce sa poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Z predloženého spisu ďalej vyplynulo, že obž. Š. S. sa k trestnej činnosti, ktorá mu bola obžalobou
kladená za vinu, priznal už dňa 17.02.2017, pričom už vtedy žiadal, aby bolo začaté konanie o dohode
o vine a treste. Až na hlavnom pojednávaní dňa 28.02.2018, hoci obhajca s obžalovaným uviedli, že

obžalovaný má záujem uzavrieť dohodu o vine a treste, sa prokurátor vyjadril, že dohodu o vine a treste
uzavrieť nechce, pričom svoje vyjadrenie nijako bližšie nezdôvodnil.Tunajší odvolací súd konštantne zastáva názor, od ktorého sa nemá dôvod odchýliť ani v tejto veci,
že hoci prokurátor nie je povinný začať konanie o dohode o vine a treste, a to ani vtedy, ak sa
ho obžalovaný domáha, z obsahu spisu musí byť zrejmé, prečo napriek splneniu podmienok k tejto

forme odklonu trestného konania prokurátor nepristúpil, lebo v opačnom prípade je postup prokurátora
nepreskúmateľný z pohľadu, či koná v obdobných prípadoch rovnako, alebo je jeho postup svojvoľný.
Ako to vyplynulo z vyššie uvedeného, prokurátor neuviedol, z akých dôvodov opakovane odmietol konať
o dohode o vine a treste.

Zároveň bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že súd prvého stupňa prijal na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie obž. Š. S. o vine podľa 257 ods. 7 Tr. poriadku.

Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu
nadrámeczákona.Vinýchsmerochjeprípustná,akvprospechpáchateľaodstraňujemedzeruvzákone
a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak

možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest
podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie
obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior
(od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku
(po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal

všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. /Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 44/2017 z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016.

V prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8

Tr. poriadku, teda neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a
obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na
obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia
obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za
rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny

bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť
mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia, a je tak logicky vhodné a vecne správne vzhľadom na
vzdania sa práva obžalovaného na (kompletné) súdne konanie, umožniť obžalovanému mimoriadne
zmiernenie trestu.

Vzhľadom na uvedené tak súd mohol uložiť trest odňatia slobody znížený v zmysle § 39 ods. 4 Tr. zákona
až o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda o jeden rok a vychádzať
z trestnej sadzby trestu odňatia slobody od dvoch rokov do desať rokov.

Okresný súd teda mohol po prijatí vyhlásenia obžalovaného Š. S. zvažovať vhodnosť a vecnú správnosť

mimoriadneho zníženia trestu ako zmierňujúceho inštitútu Trestného zákona. Vhodnosti a vecnej
správnosti takéhoto postupu v danom prípade, a to vzhľadom na výšku celkovej spôsobenej škody
a skutočnosť, že po spáchaní trestnej činnosti sa obž. Š. S. už nedopustil ďalšieho trestného činu
ani priestupku obdobnej povahy, nebránilo, že obžalovaný spáchal predmetný pokračujúci zločin.
Podmienky na začatie konania o dohode o vine a treste v prípade odvolateľa sa javili byť splnené v

podstate od prvého výsluchu odvolateľa po vznesení obvinenia a hoci také konanie odvolateľ navrhoval,
prokurátoražvštádiukonaniapredsúdomsaknemu,ajtobezjasnéhoodôvodnenia,vyjadrilodmietavo.
Pretokrajskýsúdprijatievyhláseniaobžalovanéhoovinezohľadnilakoskutočnosťodôvodňujúcupostup
analogický k ustanoveniu § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona a znížil dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej Trestným zákonom pri predmetnom zločine o jednu tretinu. Skutočnosť, že obž. Š. S. od

spáchania predmetnej trestnej činnosti v roku 2016 nebol ani odsúdený pre iný trestný čin ani postihnutý
za priestupok obdobnej povahy v situácii sociálne ťažkých, no zároveň rodinne usporiadaných pomerov
obžalovaného, nasvedčuje priaznivej možnosti jeho nápravy.

Majúc na zreteli zásady pre ukladanie trestu, ako je záujem na dosiahnutí účelu trestu vyplývajúci z

ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľom spočívajúca v
tom, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie podmienok na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a okolnosť, aby uložený trest súčasne iných odradil od páchania trestných
činovazároveňvyjadrovalmorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou,zohľadňujúcpriaznivúprognózunápravy a po zohľadnení pomerov obžalovaného, krajský súd dospel k záveru, že spoločný trest odňatia
slobody vo výmere dvoch rokov je tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie trestom
primeraným.

Výrok napadnutého rozsudku o spôsobe výkonu spoločného trestu odňatia slobody bol zákonný a
odôvodnený, a tak aj krajský súd zaradil odvolateľa pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V súlade s ustanovením § 41 ods. 3 Tr. zákona krajský súd v trestnom rozkaze Okresného súdu Prešov
sp. zn. 5T/5/2017 zo dňa 21.06.2017, ktorým bol uznaný vinným podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace
so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, zrušil výroky
o vine, treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

Za účelom predchádzaniu vzniku akýchkoľvek pochybností o tom, že tento rozsudok odvolacieho súdu
sa nijako nedotkol ostatných výrokov napadnutého rozsudku, teda výrokov o vine obž. Š. S. a obž. I.
Y., vo výroku o treste uloženom obž. I. Y.B. a všetkých výrokov o náhrade škody, odvolací súd výslovne
vo výroku tohto rozsudku uviedol, že ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozsudkom
nedotknuté.

V časti týkajúcej sa obž. Š. S. odvolací súd potom zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a o
treste sám rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.