Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8206205005
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8206205005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Anny Ilčinovej a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: SPRAVBYT, s. r. o., so sídlom Hurbanova 18,
Bardejov, IČO: 31 683 061, zastúpeného doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom, so sídlom
v Košiciach, Južná trieda 1, IČO: 31942423 proti žalovaným: 1/ S. K., R.. X.X.XXXX, bytom D., N. XX,
2/ D. K., R.. XX.X.XXXX, bytom D., N. XX, obaja zastúpení JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom, so
sídlom Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov, IČO: 32051867, 3/ BARDBYT, s.r.o., so sídlom Moyzesova 7,
085 01 Bardejov, IČO: 36 476 633, o zaplatenie 435,27 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/225/2006-611 z 29.1.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zastavení konania.

Žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, a to každý v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie v časti o
zaplatenie sumy nad 278,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne od 1.6.2007 do
zaplatenia zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/, 2/ a
3/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 435,27 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne od 1.10.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní 1/ a 2/ sú vlastníkmi bytu č. XX na N. B. č. XX v D.. Za mesačné platby
spojené s užívaním bytu nezaplatili. K žalobe žalobca pripojil hárok OPIS, kde je uvedené 7/06 má dať
4371, 8/06 má dať 4371 a 9/06 má dať 4371. Nedoplatok 13 113, S. K., N. XX, bl. H., č.b. XX. Žalobca
predložil i Zmluvu o poskytovaní služieb z 21.12.1999. Prílohami žaloby bol i Evidenčný list pre výpočet

úhrady za užívanie bytu. Súd prvej inštancie konštatuje, že možnosť prehlasovaného vlastníka obrátiť sa
na súd, zakotvená § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Zb., je jediným procesným nástrojom, ktorým možno
napadnúť prijaté rozhodnutia vlastníkov bytov. Zákon chráni práva prehlasovaného vlastníka tak, že
mu dáva možnosť, obrátiť sa v prekluzívnej lehote na súd, aby rozhodol. Uplynutím prekluzívnej lehoty
dochádza ku konvalidácii vád rozhodnutia vlastníkov bytov, pričom sa už nemožno iným spôsobom
domáhať zrušenia prijatých rozhodnutí. Zakotvenie prekluzívnych lehôt na podanie žaloby má za cieľ
nastoliťstavstabilityanemennostiprijatýchrozhodnutí,ktoréniesúvčasspochybnenénasúde.Márnym

uplynutím prekluzívnej lehoty sú formálne a vecné nedostatky prijatých rozhodnutí konvalidované a v
záujme právnej istoty sa tieto rozhodnutia považujú za platné a záväzné. Ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania, prehlasovaní, prípadne tí vlastníci, ktorí sa o výsledku nemohli dozvedieť, svoje zákonné
právo nevyužili a žalobu v stanovenej lehote na súd nepodali. Svojim postojom, nenapadnúť na schôdziprijaté uznesenia, tieto odobrili. Žalobca sa preto nemôže domáhať preskúmania prijatých uznesení v
konaní o zaplatenie peňažnej sumy. Zo zhodných tvrdení strán možno ustáliť, že rozhodnutia prijaté
na schôdzi dňa 21.12.2005 ohľadom vypovedania zmluvy o výkone správy žalobcovi neboli prvým

takýmto pokusom. Vlastníci bytov v bytovom dome H3 uskutočnili celkom 4 pokusy, až na posledný
žalobca nereagoval. Tak vlastníci zorganizovali 4. schôdzu, ktorej uznesenia nenapadol na súde žiaden
prehlasovaný vlastník a tým, že ani žalobca nevzniesol výhrady (čo bolo preukázané, že nevzniesol a i
keby to preukázané bolo, samotná výhrada k výpovedi nestačí), začala časť vlastníkov zálohové platby
platiť k rukám žalovaného 3/. Žalobca sa ohľadom prijatých uznesení na schôdzi dňa 21.12.2005 bránil

tvrdením o nulite a neexistencii uznesení pre tvrdené vady, teda akejsi absolútnej neplatnosti právneho
úkonu (takú neplatnosť môže namietať ktokoľvek v akejkoľvek lehote podľa teórie občianskeho práva).
Špecifickosť § 14 ods. 4 ale spočíva v tom, že žalobou prehlasovaného vlastníka možno namietať
vady prijatých uznesení, ktoré majú (použijúc analógiu teórie občianskeho práva) povahu relatívnu i
absolútnu. Súd v tomto konaní priebeh hlasovania a výsledky schôdze z 21.12.2005 nepreskúmaval.
Názor súdu podporujú aj závery rozsudku tunajšieho súdu z 15.12.2010, sp.zn. XC/X/XXXX, pre ktoré

bolo toto konanie aj prerušené. Čo do tvrdenej neplatnosti udelenej výpovede vlastníkmi bytov žalobcovi,
súd uviedol, že podľa Zmluvy o výkone správy z 30.10.1995 uzavretých medzi vlastníkmi bytov (24)
a žalobcom, žalobca bol poverený vlastníkmi zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv spoločných
častí a spoločných zariadení bytového domu H/3 na Ulici N. XX, XX. Podľa článku V., zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú. Bolo možné ju vypovedať len písomne tak, aby bolo uzavreté účtovné

obdobie, t.j. kalendárny rok, a to vždy k 1.1. nasledujúceho roka so 6 mesačnou výpovednou lehotou
len v prípade, ak je správa domu zabezpečená iným jedným správcom pre celý bytový dom. Zmluva
je podpísaná 22 vlastníkmi. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. účinného k 30.10.1995 (deň
uzavretia zmluvy o výkone správy žalobcu so žalovanými 1/ a 2/), zmluva o výkone správy sa uzatvára
so správcom písomne na neurčitý čas s výpovednou lehotou 6 mesiacov. Výpovedná lehota začína

plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Z uvedeného je
zrejmé, že ustanovenie je kogentné a platilo v čase, kedy žalobca uzavrel zmluvu o výkone správy so
žalovanými 1/ a 2/. Preto ustanovenie o vypovedaní zmluvy tak, aby skončil účtovný rok, k 1.1. musel
súd vyhodnotiť ako absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Z výpovede Zmluvy o výkone správy
z 21.12.2005 bolo preukázané, že vlastníci bytov v bytovom dome na Ul. N. 26 vypovedali Zmluvu o

výkone správy uzavretú so žalobcom. Prílohou výpovede je prezenčná listina ako prílohy 1 a 2. Listina
je opatrená pečiatkou žalobcu, podľa ktorej výpoveď mu bola doručená 22.12.2005 pod podacím číslom
1327/05. Na prezenčnej listine sa výslovne uvádza, že svojimi podpismi vlastníci prejavujú vôľu zmluvu
vypovedať. Rozhodnutie vlastníkov preskúmavať nemožno. Výpoveď sama je vlastnoručne podpísaná
15 vlastníkmi a bola preukázateľne žalobcovi doručená. Výpovedná lehota uplynula dňom 30.6.2006.

Počnúc 1.7.2006 už žalobca nie je správcom bytového domu H3. Zmluvu o výkone správy uzavreli
vlastníci 22.3.2006, je vlastnoručne podpísaná 15-timi vlastníkmi (čl. 23). Teda aj to, čo tvrdil žalobca,
že majú žalovaní preukazovať podľa rozhodnutia vo veci 9Co/3/2015, nakoniec aj preukázali. Žalobcov
nárok po čiastočnom späťvzatí súd právne posúdil ako nároky z bezdôvodného obohatenia.

3. Žalobca vo vzťahu k žalovaným ako sprostredkovateľ dodávok médií vystupoval ako tretia osoba,
pretože v období, kedy tieto služby poskytol, správcom nebol a išlo tak o plnenia v prospech žalovaných,
poskytnuté bez právneho dôvodu. Aby súd mohol konštatovať, že sú splnené podmienky pre priznanie
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, musí mať preukázané, že ten, koho žalobca žaloval, sa
naozaj aj bezdôvodne na jeho úkor obohatil. Ako to bolo preukázané, žalovaní 1/ a 2/ si riadne svoje

povinnosti voči správcovi plnia. Svedčia o tom potvrdenia žalovaného 3/, ako aj príjmové pokladničné
doklady, podľa ktorých žalovaní 1/ a 2/ za žalované obdobie preddavkové platby zaplatili k rukám
žalovaného 3/ na účet vlastníkov bytov. Za služby zaplatili tomu, komu podľa zmluvy mali, teda k
rukám toho, kto bol správcom a spravoval účet bytového domu. Je nepochybné, za akým účelom
žalovaní tieto peňažné sumy k rukám žalovaného 3/ vyplatili. Za dodané služby tak preukázateľne

zaplatili, teda žalobcom tvrdené, že bezdôvodné obohatenie v takom prípade nespočíva vo zväčšení
majetku povinného subjektu, ale v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší v dôsledku toho, že
jeho dlh bol splnený treťou osobou, nemožno aplikovať. Majetkový stav sa zmenšil. Žalovaní 1/ a 2/
zaplatili na účet vlastníkov bytov sumu podľa žaloby (4.371,- Sk mesačne za každý mesiac 07 - 09/06).
Majetkový prospech žalovaní 1/ a 2/ nezískali, preto vo vzťahu k nim súd žalobu zamietol. Čo do vydania

bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalovanému 3/ súd konštatuje, že táto sa na úkor žalobcu
nemohla bezdôvodne obohatiť. Peniaze vyplatené žalovanými 1/ a 2/ nie sú majetkom žalovaného 3/,
preto i keď platby prijal, bol nimi len oprávnený disponovať, ale žiaden prospech ako právnická osoba
z nich nemohol mať. Preto ani žalovaný 3/ nie je ten, kto sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.Podkladom pre rozhodnutie súdu tak zostala pôvodná žaloba, kde sa žalobca domáhal voči žalovaným
1/ a 2/ zaplatenia mesačných zálohových platieb, neskôr alternatívne od žalovaného 3/. Už toto samotné
bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby bez ďalšieho, pretože žalobca sa uvedeného domáhať ako

nesprávca nemohol a po 31.5.2007, kedy malo byť zrealizované vyúčtovanie preddavkových platieb
za predchádzajúci rok, už vôbec nie. Rovnako tak, po zmene skutkových okolností, bolo treba žalovať
o vydanie bezdôvodného obohatenia, pasívne vecne legitimovanú osobu a nie o zaplatenie. I napriek
nenavrhnutej zmene žaloby sa súd zaoberal i týmito tvrdeniami žalobcu a dospel k záveru o nedanosti
pasívnej vecnej legitimácie. Súd návrh na vykonanie dôkazu opätovným výsluchom žalovaných 1/ a

2/ a ďalšie navrhnuté dôkazy nevykonal, pretože všetko navrhnuté bolo nad rámec tohto konania. Aj
bez vykonania navrhnutých dôkazov súd zodpovedal otázku možnosti zvrátenia rozhodnutí prijatých na
schôdzi 21.12.2005, otázku neplatnosti výpovede, otázku platnosti zmluvy o výkone správy uzavretú so
žalovaným 3/, otázku zodpovednosti žalovaných vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia. Pri
rozhodovaní vo veci sa pridŕžal najmä rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 9.3.2017, č.k. XC/XX/XXXX-
XXX, ktorý bol na odvolanie potvrdený ako vecne správny. Ide o rozsudok na podklade žaloby, kde

sa žalobca voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ domáhal zaplatenie zálohových mesačných platieb za obdobie
od 10/2006 - 08/2007. Teda za obdobie bezprostredne nasledujúce po období žalovanom v tomto
konaní. Súd dospel k rovnakým záverom. Dokazovanie vo veci sp. zn. XC/.XX/XXXX nebolo vedené v
takom rozsahu, aby si jeho závery bolo možné osvojiť v tejto právnej veci a konštatovať, že správcom
bytového domu H3 po 1.7.2006 bol žalobca. Súd ohľadom zodpovedania tejto otázky dokazovanie

nevykonal, len si záver urobil zo zhodného tvrdenia strán a ide o jediné rozhodnutie, v ktorom sa toto
konštatuje. Naproti tomu vo veci XC/X/XXXX sa dokazovanie viedlo a jeho závery si osvojili aj ďalšie
senáty tunajšieho súdu, ktoré v skutkovo podobných veciach rozhodli. Súd obsah súdnych rozhodnutí
na pojednávaniach osobitne neoboznamoval, pretože súdnymi rozhodnutiami nevykonával dokazovanie
listinou. Obsah jednotlivých a najmä všetkých rozhodnutí vo veci žalobcu a žalovaného 3/ a ďalších,

je stranám dopodrobna známy. Súd nevykonal ani dokazovanie oboznámením listín súdu doručených
žalobcom dňa 25.01.2018 (4 dni pred pojednávaním), nakoľko z nich pre súd nič nevyplynulo. Nakoľko
súd dospel k záveru, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným tu nie je, rozsahom
obohatenia sa nezaoberal. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku, voči výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj voči výroku o
trovách konania, podal odvolanie žalobca.

5. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je svojvoľné, nepreskúmateľné. Svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie odôvodnil dôkazmi a skutočnosťami, ktoré nemajú žiadnu oporu v spise, čím porušil

základnéprávožalobcunaspravodlivýproces.Poukazujenainštitútdobrýchmravov,nasynalagmatické
záväzky, ako aj na kontinuitu výkonu správy. Ani jednej z týchto vecí sa súd vôbec nevenoval, len
konštatoval, že žalobca nebol správcom, a teda nie je právny nárok na to, aby bolo vyhovené žalobe.
Zo zákonnej úpravy jednoznačne vyplýva, že zmluva o výkone správy môže byť uzatvorená len s
jedným správcom. Dvaja správcovia popri sebe pôsobiť v tom istom bloku nemôžu. Správa taktiež môže

byť odovzdaná výlučne tomu, kto preukáže, že je novým správcom a že proces jeho schvaľovania a
schvaľovania zmluvy o výkone správy bol zákonný a správny. Súd neskúmal, či existuje nový správca, či
nový správca spĺňal všetky zákonné podmienky a stal sa správcom v súlade s platnou právnou úpravou,
či novému správcovi bola odovzdaná správa a tento ju prevzal. Právna konštrukcia súdu prvej inštancie
bola v tom, že správcom nie je žalobca, a potom automaticky je ním spoločnosť D. Podľa žalobcu

nedošlo a nemohlo dôjsť k zmene v osobe správcu, pretože neboli splnené obligatórne podmienky
platnosti rokovania schôdze vlastníkov bytov dňa 21.12.2005 v obytnom bloku H. v D.. Zákonodarca
viaže zvolanie každej schôdze na tri základné zákonné podmienky: oznámenie o konaní schôdze musí
byťvpísomnejpodobe,oznámeniemusíbyťdoručenékaždémuvlastníkoviadoručeniemusísavykonať
minimálne 10 dní predo dňom konania schôdze. Bez splnenia týchto podmienok nie je vôbec možné

hovoriť o schôdzi vlastníkov a závery na nej prijaté sú v rozpore so zákonom, čo znamená, že nemohlo
dôjsť k výpovedi zmluvy a taktiež k súhlasu s novým správcom. O schôdzi žalobcu nikto neinformoval,
realizovala sa účelovo zo strany p. I.. Na schôdzu boli pozvaní zástupcovia spoločnosti BARDBYT,
s.r.o. Čo sa týka výpovede zmluvy o výkone správy, z prezenčnej listiny k nej pripojenej vyplýva, že
podpísané osoby, ktorých je 15, vyslovujú súhlas s výpoveďou. Z prezenčnej listiny vlastníkov bytov

na schôdzi v bytovom dome konanej 21.12.2005 vyplýva, že obsahuje celkom 18 mien a podpisov. Z
podkladov, ktorými súd nedisponuje, ale sú obsahom iných spisov okresného súdu vyplýva, že existujú
dve listiny s podpismi a potom jednak zápisnica a jednak text s uvedením výpovede zo zmluvy. K tomu
patrí aj zápisnica zo schôdze z 21.12.2005. Podľa žalobcu teda vôbec nie je možné určiť ako prebiehalaschôdza, koľko uznesení sa schválilo, v akom časovom horizonte, aký bol text týchto uznesení. Súd sa
v odôvodnení na tieto skutočnosti vôbec nezameral, nezdôvodnil ich. Podľa žalobcu z pohľadu platnej
právnej úpravy treba dôsledne rozlišovať medzi schválením správcu a schválením zmluvy o výkone

správy s týmto správcom. Zmluvu o výkone správy so spoločnosťou BARDBYT, s.r.o. nikto neschválil
a nebola predmetom žiadnej schôdze. Schválenie zmluvy o výkone správy patrí pritom do výhradnej
kompetencie členskej schôdze vlastníkov.

6. Treba tiež vziať zreteľ na to, že zákonodarca priamo inkorporoval do jednotlivých ustanovení zákona

požiadavku plnenia, pričom určenie skutočného správcu viazal na povinnosť vzájomne sa vyporiadať.
Bezdôvodné obohatenie preto môže nastať až vtedy, keď príslušný orgán určí, kto je skutočným
správcom.

7. Dôslednejšie je potrebné sa zaoberať inštitútom dobrých mravov, pretože žalovaný 3/, spoločnosť
BARDBYT, s. r. o. má zjavnú snahu žalobcu poškodiť, hoci si tento plnil zákonné povinnosti.

8. Táto spoločnosť úmyselne a účelovo porušovala platnú právnu úpravu a prijímala od časti vlastníkov
platby za plnenia, ktoré neposkytovala.

9. Z rozsudkov Krajského súdu v Prešove XCo/.X/XXXX a XXCo/.XX/XXXX vyplýva, že doteraz nebolo

určené, kto je správcom predmetného bytového domu, a preto táto otázka nie je doposiaľ vyriešená.

10. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové
konanie a prejednanie, resp., aby rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

11. Žalovaní v spoločnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že navrhujú rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť v odvolaním napadnutých výrokoch a priznať žalovaným náhradu trov odvolacieho
konania.

12. Podľa žalovaných žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal rozhodujúce skutočnosti.

Z odvolania nie je zrejmé, z čoho odvodzuje svoje nároky. Žalobca žiada nezaplatenie zálohových
platieb za mesiac jún 2006 až september 2006 spolu vo výške 435,27 eur. Všetky platby súvisiace s
užívaním bytu žalovaní vlastníci bytu zaplatili na účty bytového domu zriadené správcom BARDBYT,
s.r.o. Bardejov. Žalobca aj žalovaný 3/ sú účastníkmi konania vo všetkých súdnych sporoch týkajúcich sa
bytového domu H.. Čo sa týka schôdze vlastníkov bytov z 21.12.2005, táto bola zvolaná nie na základe

podnetu pani Sokolovej, ale na základe žiadosti žalobcu z 22.11.2005. Dôvodom mala byť zmena
zákonaúpravyplatiebdofonduopráv.Pokiaľžalobcazamietaokolnostischôdzevlastníkovz21.12.2005
formuluje nejasné a nekonkrétne závery. Sám uvádza, že výpoveď zmluvy o výkone správy podpísalo 15
osôb, teda vlastníkov bytov, čo je postačujúci počet na jej platnosť. Žalovaní súdu preukázali, že došlo
k zmene správcu, výpoveďou zmluvy o výkone správy, jej doručením žalobcovi, zápisnicou zo schôdze

vlastníkov bytov, jej doručením žalobcovi, zmluvou o výkone správy uzatvorenej so spoločnosťou
BARDBYT, s.r.o. Bardejov. Žalobca svojím konaním zaťažil celý bytový dom nekonečnými súdnymi
spormi.Žalobcomnamietanéskutočnostiokonaníschôdzevlastníkovbytovovýpovedizmluvyovýkone
správy, o dopisovaní, falšovaní prezenčných listín osôb, ktoré sa na schôdzi nezúčastnili, ako aj to
že, na tejto schôdzi nemalo dôjsť k schváleniu uznesenia o schválení nového správcu sú nepravdivé.

Schôdza vlastníkov bytov bola riadne zvolaná, účastníci sú zapísaní v prezenčnej listine, jej priebeh
hlasovaniaauzneseniasúvsúladesvtedyplatnýmiprávnymipredpismi.Vtedyplatnýzákonč.182/1993
Z.z. nevyžadoval schválenie zmluvy o výkone správy na schôdzi vlastníkov bytov. Nespochybniteľným
dôkazom o konaní schôdze vlastníkov bytov je zápisnica z tejto schôdze. Žalobca vykonával správu
do 30.6.2006 a žalovaný 3/ od 1.7.2006. Žalovaní poznamenali, že schôdza vlastníkov bytov je iba

vecou vlastníkov bytov. Iba vlastník bytu má právo obrátiť sa do 15 kalendárnych dní od oznámenia
výsledku hlasovania na schôdzi na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Tretia osoba
nemá právo spochybňovať, namietať, preverovať vlastníkov bytov vo veci schôdze vlastníkov bytov,
nie je na to aktívne legitimovaná. Žalobca konal úmyselne protiprávne, keď vedel o výpovedi zmluvy o
výkone správy, o skončení správy a napriek tomu vystupoval aj naďalej ako správca. Nesplnil zákonné

povinnosti, ktoré mu ukladá zákon pri skončení správy. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovanému v 3. rade
vznikol majetkový prospech, majetkový prospech nevznikol a ani nemohol vzniknúť vzhľadom na právnu
úpravu zákona č. 182/1993 Z.z. a skutkový stav. Záverom žalovaní poukazujú na to, že nie sú v právnom
ani zodpovednostnom vzťahu so žalobcom. Vlastníci bytov odmietli žalobcu ako správcu, vypovedali muzmluvu o výkone správy, odmietli všetky ním zabezpečované plnenia. Žalovaní nie sú vecne pasívne
legitimovaní. Žaloba je neopodstatnená; žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie platieb žiadaných od
žalovaných. Žalovaní vlastníci bytov uhradili platby za užívanie bytu na účet bytového domu zriadeného

správcom; peniaze na tomto účte vlastnícky patria všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v
bytovomdome.Žalobcasám,bezzmenyprávnehostavu,k30.6.2010odovzdalbytovýdomžalovanému
3/, čím uznal jeho správcovstvo od 1.7.2006; nie je v spore aktívne legitimovaným. Všetci vlastníci bytov
uznávajúzasprávcubytovéhodomuBARDBYTs.r.o.,ktorývcelomrozsahuzabezpečujevšetkyplnenia
pre bytový dom a všetci vlastníci uhrádzajú platby na účty bytového domu.

13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných k jeho odvolaniu nevyjadril.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“),
vzhľadomnavčaspodanéodvolanieoprávnenouosobou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

15. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého

rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania,
a preto výrok rozsudku, ktorým bolo konanie čiastočne zastavené, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v
odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

16. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. ( v znení platnom a účinnom k 21.12.2005 ), akákoľvek zmena,

zmena, zrušenie , splynutie alebo zlúčenie správcov nemôže byť na ujmu vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Správca je povinný o tejto skutočnosti bezodkladne informovať vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome.

17. Podľa § 8 ods. 3 cit. zák. zmluva o výkone správy sa uzatvára so správcom písomne na neurčitý

čas s výpovednou lehotou 6 mesiacov. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

18. Podľa § 14 ods. 4 cit. zák. prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo
obrátiť sa do 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti

hlasov alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke
kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov

uplatnených žalobcom do uplynutia lehoty na podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

21. Odvolaciu námietku o porušení práva na spravodlivý súdny proces a naplnenie odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolateľ odôvodňuje nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia.
Podľanázoruodvolateľasasúdprvejinštancienevyrovnalsargumentmižalobcu.Rozhodnutiepovažuje
za nepresvedčivé.

22. K problematike porušenia práva na spravodlivý súdny proces vyjadrila názor tak právna veda ako i
judikatúrasúdov,naktorúodvolacísúdpoukazuje:„Obsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,
obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do právana spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porovnaj IV. ÚS 252/04) „Právo na spravodlivý
súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,

teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi „(porovnaj I. ÚS 50/04).
„Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali

alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03) (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5Cdo 218/2010)“.

23. Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a dôkazovými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c.
Švajčiarsko z 29. 04. 1993). Právo na spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru zahrňuje

právo, aby každá strana občianskeho súdneho konania mala primeranú možnosť brániť svoju záležitosť
pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (Ankerl c.
Švajčiarsko z 23. 10. 1996).

24.Priaplikáciiuvedenýchprincípovnadanýprípadmožnokonštatovať,ženámietkužalobcuoporušení

jeho práva na spravodlivý súdny proces tým, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, nepresvedčivé,
považuje odvolací súd za nedôvodnú.

25. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto

súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd

SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. ( porovnaj IV. ÚS 115/03).

26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky odvolateľa pokiaľ ide o
odôvodnenie rozhodnutia sú nedôvodné. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

27. Pokiaľ odvolateľ namieta, že k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces žalobcu došlo aj tým,
že súd odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy, odvolací súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú.

Pravidlo, podľa ktorého súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní vychádza z č.l. 48 ods. 2 Ústavy. Za
dôkaz slúžia v súdnom konaní všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. Súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí uviedol dôvody, pre ktoré sa rozhodol navrhnuté dôkazy žalobcom nevykonať (§ 220
ods. 2 CSP). Dospel k záveru, že navrhnuté dôkazy sú pre skutkové a právne posúdenie veci právne
irelevantné. Svoj postup pre nevykonanie dôkazov riadne zdôvodnil. Súd rozhodne, ktorý z navrhnutých

dôkazov vykoná podľa § 185 ods. 1 CSP. Ani odvolací súd, vzhľadom na zistený skutkový stav,
nepovažuje navrhované dôkazné prostriedky žalobcom za také, ktoré bolo nevyhnutné vykonať, pretože
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností,
z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, pri posudzovaní veci použil správny
právny predpis a správne ho vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé, právne závery

zodpovedajú skutkovým zisteniam, rozhodnutie nevykazuje znaky nepreskúmateľnosti.

28. Predmetom konania je nárok na zaplatenie preddavkových platieb za obdobie júl až september 2006
v sume 435,27 eur. Postup subjektu, ktorý je správcom bytového domu v zmysle uplatňovania nárokuna zaplatenie preddavkových platieb za jednotlivé mesiace je v zásade možný, ale len do toho obdobia,
kým sa nezrealizuje vyúčtovanie preddavkových platieb za predchádzajúci rok, čo sa má zrealizovať do
31. mája roku nasledujúceho. Predmetom konania sú zálohové platby, ktoré nie je možné s úspechom

uplatňovať v súdnom konaní, ak už bolo vo vzťahu k bytu podané vyúčtovanie, čo je predmetný prípad.
Samotná táto okolnosť by stačila na zamietnutie žaloby v prejednávanej veci, pretože vždy po podaní
vyúčtovania vo vzťahu k bytu treba brať zreteľ na reálne existujúci dlh daný vyúčtovaním a nie na to ( v
tomto štádiu ), že vlastník, či nájomca bytu nezaplatil zálohovú platbu.

29. Zásadným odvolacím argumentom žalobcu bol argument spočívajúci v tvrdení toho, že za obdobie,
za ktoré bol nárok voči žalovaným 1/ a 2/ uplatnený, bol správcom bytového domu, v ktorom je byt
žalovaných 1/ a 2/, nakoľko k zmene správcu bytového domu nedošlo a ani nemohlo dôjsť pre vadnosť,
resp. neexistenciu zákonom predpokladaných úkonov, na základe ktorých bola zvolaná a prebiehala
schôdza, na ktorej malo dôjsť k rozhodnutiu o tom, že zmluva o správe bytového domu H. na N. B. v
D. mala byť vypovedaná. Podľa žalobcu súd prvej inštancie sa ním tvrdenými okolnosťami, ktoré mali

svedčiť pre vadu, resp. neexistenciu potrebných úkonov nezaoberal.

30. Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku, ako aj dokazovania realizovaného súdom prvej inštancie je
zrejmé, že argumentácia žalobcu je bez relevancie. Z dôkazov, ktoré boli v priebehu konania vykonané,
súd sformuloval presvedčivý záver, zdôvodnil taktiež, z akého dôvodu neboli vykonané ďalšie žalobcom

navrhnuté dôkazy. Čo sa týka námietky žalobcu, že výsledky schôdze vlastníkov bytov z 21.12.2005
nemôžu byť platnými, na túto schôdzu nebol prizvaný, je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa
so všetkými žalobcom prezentovanými argumentmi k údajnej neplatnosti tejto schôdze vo svojom
odôvodnení vysporiadal. Pokiaľ žalobca ako správca nebol na túto schôdzu 21.12.2005 prizvaný, z § 14
ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k dátumu

konania schôdze nevyplýva, že predpokladom relevantnosti schôdze je aj účasť správcu na schôdzi. Z
ods. 4 tohto ustanovenia vyplýva to, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome
má právo obrátiť sa na súd, inak jeho právo zaniká. Nebolo ani tvrdené, že by niektorý z prehlasovaných
vlastníkov podal na súde žalobu v 15 dňovej lehote od hlasovania, ktorá je lehotou prekluzívnou, čo
znamená, že toto právo zaniklo a rozhodnutie schôdze vlastníkov je záväzné.

31. Relevantná otázka týkajúca sa správcu domu v rozhodnom období pre prejednávanú vec bola
súdom správne zodpovedaná. Súd prvej inštancie zdôvodňuje dôvody, pre ktoré nie je možné žalobcu
považovať za správcu bytového domu. Na dôvažok poukazuje na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré
prijali rovnaký právny záver. Prijal záver, že žalobca nie je s účinnosťou od 1.7.2006 správcom daného

bytového domu. Nemôže sa teda s úspechom domáhať nárokov na plnenia za služby spojené s bývaním
od jednotlivých vlastníkov, pretože od 1.7.2006 nie je správcom bytového domu, teda nie je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby. K zmene správcu nepochybne došlo a to na členskej schôdzi konanej
dňa21.12.2005,záveryktorejvrovinezmenysprávcupredmetnéhobytovéhodomunebolispochybnené
so zreteľom na to, že tieto závery nikto z oprávnených subjektov t.j. vlastníkov bytov v predmetnom

bytovom dome nenapadol v zmysle § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. Naviac bola žalobcovi daná aj
výpoveď zo zmluvy o výkone správy, a to taktiež dňa 21.12.2005 podpísaná väčšinou vlastníkov bytov.
Možnosť tejto výpovede vyplývala z čl. V. predmetnej zmluvy o výkone správy. Preto o závere o zmene
správcu predmetného bytového domu nie sú pochybnosti.

32. Čo do vydania bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalovanému 3/ odvolací súd konštatuje, že
tento sa na úkor žalobcu nemohol bezdôvodne obohatiť, keďže finančné prostriedky na účte bytového
domu nie sú v jeho vlastníctve, ale sú vo vlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome.

33. Vo zvyšku je odvolacia argumentácia žalobcu totožná s jeho tvrdeniami, ktoré prezentoval v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie. Na jeho tvrdenia súd prvej inštancie postačujúcim spôsobom
reagoval v dôvodoch svojho rozhodnutia, na ktoré odvolací súd odkazuje.

34. Žiada sa ešte uviesť, že už zo samotnej podstaty veci, ale aj z právnej úpravy vyplýva nemožnosť

limitovania výkonu práva vlastníkov bytov vôľou správcu. To, že výsledok hlasovania vlastníkov
nezodpovedá očakávaniam správcu bytového domu, nemôže byť faktorom obmedzujúcim právo
vlastníkov bytov na pokojné užívanie majetku, ochrana ktorého vyplýva aj z čl. 1 Dodatkového protokolu
č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj z Ústavy Slovenskej republiky(čl. 20 ods. 1). Z podstaty vlastníctva vyplýva sloboda rozhodovania o otázkach súvisiacich s výkonom
vlastníckeho práva, jedným z ktorých je aj právo zveriť inému správu vlastného majetku, a to na základe
vlastných preferencií. Ak bola v konkrétnom prípade preferenciou väčšiny vlastníkov bytov zmena

správcu bytového domu, malo by byť povinnosťou správcu rozhodnutie vlastníkov akceptovať, nakoľko
je záväzné, uvedené sa týka aj vypovedania zmluvy o výkone správy bytového domu.

35. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

36. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2
CSP, rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania, ako vecne správny
potvrdil, vrátane osvojenia si jeho dôvodov.

37. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žalovaní v 1. až 3. rade majú voči žalobcovi nárok na
plnú náhradu trov odvolacieho konania, pretože boli v odvolacom konaní plne úspešní voči žalobcovi,
ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospechbolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).