Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. november 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/234/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201222
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6618201222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu

JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD. s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti žalovaným: 1/ M. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A.S. M. XXX/XX, U., 2/ S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.S. M. XXX/XX, U.,
o zaplatenie 15 326,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v
Lučenci č. k. 6Csp/45/2018-144, zo dňa 18.06.2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu
v Lučenci č. k. 6Csp/45/2018-160 zo dňa 30.07.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobcu zamietol a vo výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Lučenci rozsudkom č. k. 6Csp/45/2018-144 zo dňa 18.06.2018 rozhodol, že žalobu
zamieta. Žalovaní 1/ a 2/ nemajú od žalobcu nárok na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom č.
k. 6Csp/45/2018-160 zo dňa 30.07.2018 rozhodol, že súd konanie v časti úroku vo výške prevyšujúcej
sumu 4 914,65 eur zastavuje.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 19.03.29018 sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 15 326,16 eur s príslušenstvom titulom nesplatenia úveru poskytnutého
právnym predchodcom žalobcu Poštová banka, a. s., (ako veriteľom) žalovaným 1/ a 2/ (ako dlžníkom)
na základe zmluvy o úvere č. 5346626588 zo dňa 01.03.2011, za v zmluve dohodnutých podmienok.
Predmetnú zmluvu vzhľadom na jej charakter treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa
vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a prednostne aj Občiansky zákonník,

hoci bola uzatvorená podľa ust. 497 Obchodného zákonníka. V dôsledku porušenia podmienok zmluvy
žalovanými právny predchodca žalobcu v súlade s obchodnými podmienkami (podľa čl. 9 ods. 9.2
písm. i)) vyhlásil úver za predčasne splatný k 13.10.2014. Do spisu žalobca doložil písomnú „výzvu
na splatenie dlžnej časti úveru“, dátum podania 26.09.2014, adresovanú žalovanej 1/ a žalovanému 2/
Poštovou bankou, a.s. Z Podacieho hárku č. EPHOO3138645 zo dňa 26.09.2014 vyplýva, že právny
predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. doručoval žalovanej 1/ písomnosť bližšie nedefinovanú.
Doručovanie výzvy žalovanému 2/ nepreukázal. V zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak

ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Súdu však nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu vyzýval žalovaných na zaplatenienedoplatku, v dôsledku čoho nemožno brať ani do úvahy platnosť predčasného zosplatnenia úveru pre
rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

3. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a. s., uzavrela so žalobcom zmluvu o postúpení
pohľadávok č. III/2017 dňa 13.06.2017, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je
predmetom tohto konania.

4. Aj bez návrhu sa súd zaoberal podmienkami postúpenia pohľadávky z hľadiska dodržania ust. § 92

ods. 8 zákona o bankách, súd skúmal, či žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu. V zmysle zákonných
predpokladov uvedeného ustanovenia mohla banka postúpiť svoju pohľadávku na ďalší subjekt len
za predpokladu, že žalovaní boli s úhradou pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní po tom, čo ich banka písomne vyzvala na úhradu pohľadávky. Uvedené predpoklady musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z predložených dôkazov vyplýva, že Poštová banka, a.s.,
(právny predchodca žalobcu) vyzvala žalovaných listom zo dňa 26.09.2014 na úhradu dlžnej časti

úveru. Doručenie predmetnej výzvy žalobca preukazoval v konaní len predložením podacieho hárku
č. EPH003138645 zo dňa 26.09.2014, z ktorého je zrejmé, že právny predchodca žalobcu doručoval
písomnosť neurčitého obsahu žalovanej 1/, avšak nie je z neho zrejmé, či došlo k doručovaniu výzvy na
úhradu dlžnej čiastky a či táto zásielka sa aj dostala do dispozičnej sféry žalovanej 1/. Žalobca pritom
nepreukázal ani doručenie uvedenej výzvy žalovanému v 2/. Následne Poštová banka, a. s., vyhlásila

mimoriadnusplatnosťúverulistomzodňa13.10.2014(k13.10.2014).Žalobcanapreukázaniedoručenia
výzvy na splatenie v celom rozsahu predložil súdu doručenku od žalovanej 1/, z ktorej vyplýva, že
prevzala písomnosť označenú ako VYZB13100657010016623421-7LCS dňa 16.10.2018. Z uvedeného
listinného dôkazu však nemožno vyvodiť, že ide o doručenku k výzve o mimoriadnej splatnosti úveru,
nakoľko samotný žalobca súdu nepreukázal, že takáto výzva bola v skutočnosti pre žalovanú 1/ aj

vyhotovená. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov je zrejmé, že výzva o mimoriadnej splatnosti
bola vyhotovená len voči žalovanému 2/, ktorý si zásielku neprevzal v odbernej lehote a táto sa vrátila
späť Poštovej banke, a.s., dňa 06.11.2014.

5. Okresný súd poukázal na povinnosť každej strany sporu predkladať dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení uvedených v žalobe. Súd v sporovom konaní nemôže vyzývať stranu sporu na doloženie
listinných dôkazov, na ktoré sa odvoláva, s poukazom na zásadu kontradiktórnosti konania a rovnosti
strán. Súd pritom pri rozhodovaní veci vychádza zo skutočností, čo strany sporu preukázali ku dňu
rozhodnutia. Na základe žalobcom predložených dôkazov súd mal zato, že žalobca nepreukázal, že
sa výzva dostala do dispozičnej sféry žalovanej 1/ a žalovaného 2/, t.j. žalobca neuniesol dôkazné

bremeno. Súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky, t.j.
že pohľadávka v čase postúpenia bola spôsobilá na postúpenie. Nemožno považovať za dokázané, že
postúpenie pohľadávky je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať
pred súdom. Žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore. Zmluva o postúpení pohľadávky zo
dňa 15.12.2014 je absolútne neplatná, pretože je v rozpore so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Súdžalobužalobcuzamietolprenedostatokaktívnejlegitimáciežalobcu,pretosanezaoberaltvrdeniami
žalobcu, ktoré sa týkali uzavretia zmluvy o úvere a jej obsahových náležitostí.

6. O zastavení konania v časti úroku vo výške prevyšujúcej sumu 4 914,65 eur okresný súd rozhodol
dopĺňacím rozsudkom s odkazom na ust. § 225 ods. 1, 2, 3 CSP a ust. § 145 ods. 2 CSP a § 146

CSP. Žalobca vzal žalobu späť v časti úroku vo výške prevyšujúcej sumu 4 914,65 eur a žiadal konanie
zastaviť. Súd v konečnom rozhodnutí nerozhodol o tejto časti nároku žalobcu. Preto rozhodol o tejto
časti nároku bez návrhu účastníkov konania, keďže rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť a konanie
v súlade s ust. § 142 ods. 2 v uvedenej časti zastavil.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní úspešní
v rozsahu 100 %, avšak preukázane žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol, že
žalovaní nemajú nárok na náhradu trov konania.

8. Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca.Navrhol,abyodvolacísúd rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Namietal, že súd nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách
a nepostupoval podľa ust. § 129 CSP. Súd môže podávateľa vyzvať aj na odstránenie takej vedypodania vo veci samej, ktorá nebráni pokračovaniu v konaní, ak je to účelné pre ďalší priebeh konania.
Súd nevyzval žalobcu ani podľa ust. § 157 CSP, za účelom rýchleho a hospodárneho konania mohol
vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci vo veci platnosti postúpenia

s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré viedlo k zamietnutiu žaloby, a to najmä za
situácie, kedy súd uznal zmluvu o postúpení pohľadávky za platnú na účely pripustenia zmeny strany
sporu, no nie za platnú na účely aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čo samo o sebe považujeme za
rozporný záver, ku ktorému súd pri aplikácii právnych noriem dospel. Súd nevytýčil termín predbežného
prejednania sporu podľa § 168 CSP, ktorého účelom je zabrániť i inštitútu tzv. prekvapivých rozsudkov,

akým napadnuté rozhodnutie nesporne je.

10. Podstata odôvodnenia napadnutého súdneho rozhodnutia je zachytená v jeho bodoch 21., 22.,
23. (týka sa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách). Žalobca poukazuje na článok v „Súkromné právo
1/2015“ v ktorom sa uvádza, že slovenská práv prax sa podľa názoru autora neustálila, pokiaľ ide
o výklad cit. ustanovenia. Podľa názoru NS SR nejde o kogentné ustanovenie v tom zmysle, že by

si ho strany nemohli zúžiť, predmetné ustanovenie „poskytuje možnosť postúpiť pohľadávku aj inej
osobe ako banke“, netvrdí, že by podmieňovalo možnosť postúpenia pohľadávok tými podmienkami a
nezdá sa, že by ich považovalo za podmienky platnosti postúpenia. Okrem textového výkladu treba pri
výklade právnych predpisov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na platnosť právneho úkonu mať na
zreteli ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti

nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Účelom § 92 zákona o bankách je podľa názoru
žalobcu úprava výnimiek z bankového tajomstva. Porušenie bankového tajomstva (vrátane porušenia
§ 92 ods. 8) nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám,
predpokladaným zákonom o bankách, ako aj k zodpovednosti za škodu. Hypoteticky, ak by žalobca
pripustil, že predmetné ustanovenie diktuje podmienky platnosti postúpenia, tak žalobca tvrdí, že výzva

na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 13.10.2014 bola zároveň písomnou výzvou banky, a to v
zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný bol v omeškaní už od 25.06.2011, z uvedených
skutočností jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol do dňa postúpenia uvedenej pohľadávky, t.j. do dňa
10.10.2017 jednoznačne viac ako 90 dní v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku. Z uvedených
skutočností vyplýva že právny predchodca žalobcu si splnil svoju povinnosť v zmysle § 92 ods. 8 zákona

o bankách a došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu.

11. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v zamietavom výroku a
vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre postúpenie pohľadávok banky alebo pobočky zahraničnej
banky na tretiu osobu v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, toto ustanovenie je

vo vzťahu k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka upravujúceho postúpenie pohľadávky právnou
normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne a dodržanie zákonných podmienok stanovených v
§ 92 ods. 8 pre postúpenie pohľadávky banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, ak banka
alebo pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky, ktorú má
voči klientovi je predpokladom platného postúpenia pohľadávky bankou, alebo pobočkou zahraničnej

pobočky na tretiu osobu.

15.Okresnýsúdzaložilsvojerozhodnutienazistení,žežalobcaniejeaktívnelegitimovanýmúčastníkom
konania, pretože súdu nepreukázal, že by na neho právne relevantným spôsobom prešiel návrhom
uplatňovaný nárok. V odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že zákon pre platné postúpenie pohľadávky

banky vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom
splnenie jednej z nich, t.j. relevantné zaslanie písomnej výzvy obidvom žalovaným na splatenie dlhu súd
nemal preukázané, a preto dospel k záveru, že postúpenie predmetnej pohľadávky bankou v prospech
žalobcu je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.16. Povinnosťou banky (právneho predchodcu žalobcu) pred postúpením pohľadávky bolo písomne
vyzvaťdlžníka(žalovaných1/a2/)nasplateniepeňažnéhozáväzkuapreukázaťdoručenietakejtovýzvy

žalovaným 1/ a 2/, ako zákonného predpokladu pre spôsobilé postúpenie pohľadávky podľa ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách. Rovnako to platí a na splnení povinnosti písomnej výzvy bankou v zmysle
vyššie uvedeného ustanovenia treba trvať bez zreteľa na žalobcom tvrdenú skutočnosť, že žalovaný
bol v omeškaní už od 25.06.2011, a že teda žalovaný bol do dňa postúpenia, t.j. do dňa „10.10.2017“,
ako žalobca v odvolaní uvádza (krajský súd poznamenáva, že Zmluva o postúpení pohľadávok, ktorú

žalobca predložil súdu a je doložená v súdnom spise, je uzavretá dňa 13.06.2017), jednoznačne viac
ako 90 dní v omeškaní so splnením peňažného dlhu.

17. Postupca, ktorému banka pohľadávku postúpila, je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal
v omeškaní so zaplatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za

následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi je
jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky.

18. Žalobca v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli dôvodom a mohli mať
vplyv na výsledok rozhodnutia. S námietkami, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, vrátane tých, ktoré sa

týkajú procesného postupu súdu, sa náležite vysporiadal okresný súd vo svojom rozhodnutí. Okrem
iného okresný súd zdôraznil zásadu kontradiktórnosti konania a rovnosti strán sporu. V danom prípade
procesný postup okresného súdu bol súladný zo zákonom, námietky žalobcu s poukazom na ust. CSP §
129 (neúplné podanie vo veci), § 157 (rýchlosť a hospodárnosť konania), neboli žiadne dôvody. Rovnako
neobstojí ani námietka žalobcu s poukazom na ust. § 168 CSP (predbežné prejednanie sporu), ide o

fakultatívnyinštitútasúdniejepovinnýpredprvýmpojednávanímnariadiťpredbežnéprejednaniesporu,
možno nariadiť priamo pojednávanie. Takýto postup zvolil aj okresný súd, pričom na prvom pojednávaní,
ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, súd do zápisnice uviedol, že čo sa týka predbežného
právneho posúdenia, predmetom skúmania bude, či boli splnené platné zákonné ustanovenia pre
postúpenie pohľadávky v zmysle zákona o bankách a následne, či zmluva bola platne uzavretá v zmysle

ust. Občianskeho zákonníka. Strany teda ani žalobca žiadne dôkazy nenavrhli a k dôkazom, ktoré mal
súd k dispozícii, a ktoré oboznámil na pojednávaní a tiež ich uviedol do zápisnice z pojednávania, sa
strany nevyjadrili a žiadne ďalšie dôkazy nenavrhli. Odvolací súd navyše odvolanie žalobcu považuje za
zmätočné, keď žalobca súdu vytýka „situáciu, kedy súd uznal zmluvu o postúpení pohľadávky za platnú
na účely pripustenia zmeny strany sporu, no nie za platnú na účely aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,

čo samo o sebe považujeme za rozporný záver“. Podotýka, že okresný súd nedospel k takému záveru,
že zmluva o postúpení pohľadávok č. III/2017 (medzi Poštovou bankou a.s. a BENCONT COLLECTION,
a.s.) je platná, a súd v priebehu konania tiež vôbec nerozhodoval o pripustení strany sporu (stranou
sporu - žalobcom v tomto konaní bola od počiatku spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.). Odvolací
súd rozsudok okresného súdu vo veci samej aj vrátane závislého výroku o trovách konania potvrdil z tých

istých dôvodov aké uviedol okresný súd vo svojom rozhodnutí, na tieto dôvody odvolací súd odkazuje.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní1/
a 2/, preto žalovaným 1/ a 2/ prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi

v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovaným 1/ a 2/ preukázateľne žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli, bolo by neúčelné aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP) a preto odvolací súd rozhodol, že žalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov
odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).

20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).