Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/175/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616208860
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616208860.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcov: 1.) Ing. arch.

Vladimír Bátik, s trvalým pobytom Stodolova 1882/4, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 215 102, a 2.) Ing.
arch. Miloš Dzúr, s trvalým pobytom Hlavná 114/50, Ploštín, Liptovský Mikuláš, IČO: 17 940 214,
obaja zastúpení JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom, so sídlom M. M. Hodžu 3, Liptovský Mikuláš proti
žalovanému Občianskemu združeniu „Za čistý a zdravý Liptov", so sídlom Medze 501/29, Liptovský
Mikuláš, IČO: 42 434 475, zastúpený JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom, so sídlom Hradné námestie
29, Kežmarok, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6.000 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 15.12.2016 (v spojením s doplňujúcim podaním žalobcov
doručeným na tunajší súdu 19.12.2016) sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného, aby v najbližšou vydaní štvrťročníka časopisu „Zdravý Liptov“ po právoplatnosti
rozsudku uverejnil ospravedlnenie žalobcom za nepravdivé, účelovo zavádzajúce a difamujúce výroky
uverejnené v tomto časopise v mesiaci november 2016, a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť obom

žalobcom po 3.000 eur. Uvedený žalobný návrh odôvodnili žalobcovia nasledovnými skutkovými a
právnymi tvrdeniami. Žalovaný ako vydavateľ časopisu „Zdravý Liptov“ vo vydaní tohto časopisu za
mesiac november 2016 uverejnil na jeho 2. a 3. strane článok s nadpisom „Prečo vedenie radnice
stále bojuje za výstavbu mosta?“, pričom na 3. strane pod nadpisom „Most podporujú tí, ktorí na
meste zarábajú tisíce“, v texte uviedol, že žalobca v 1. rade dostane od Mesta Liptovský Mikuláš za
dve projektové dokumentácie na rekonštrukciu zimného štadióna viac ako 33 tisíc, a žalobca v 2.
rade dostane od Mesta Liptovský Mikuláš za spracovanie územného plánu zóny Ploštín 15.240 eur,

a za dve projektové dokumentácie súvisiace s rekonštrukciou zimného štadióna ďalších 32.600 eur.
Žalovaný je proti navrhovanej výstavbe mosta cez rieku Váh, ktorá sa má realizovať predĺžením ulice
Belopotockého v Liptovskom Mikuláši. Žalovaný uvedeným článkom reagoval na uverejnenie listu na
sociálnej sieti Mesta Liptovský Mikuláš dňa 20.10.2016. Tento list z 14.10.2016 bol zverejnený ako
stanovisko autorizovaných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov a doručený na Mestský
úrad Liptovský Mikuláš 18.10.2016. Uvedené stanovisko (okrem žalobcov) podpísalo aj 12 ďalších
odborníkov. V liste vyjadrili súhlas s výstavbou mosta cez Váh, ktorý podložili odbornými podkladmi.

Žalovaný v tomto článku neoprávnene uviedol, že za podporu mesta sa postavili tí, ktorí získavajú
od mesta tisíce eur, a tento fakt je dôležitý pre verejnosť, pričom v závere si položil otázku „Je
stanovisko inžinierov naozaj nezávislé?“ Obsahom uvedeného článku došlo k porušeniu osobnostných
práv žalobcov. Žalobcovia pripustili, že mali, resp. majú obchodno-záväzkový vzťah s Mestom LiptovskýMikuláš, avšak údaje o cene za diela nie sú presné, pretože žalobcovia sú platiteľmi dane z pridanej
hodnoty, čo znamená, že z uvedených cien za dielo (poskytnutých mestom) odviedli resp. odvedú
daň z pridanej hodnoty. Navyše každá projektová práca je výsledkom nielen samotného architekta

alebo projektanta, ale podieľajú sa na nej aj iní odborníci v podstavení subdodávateľov z oblasti statiky,
požiarnej ochrany, vzduchotechniky a ďalšie osoby. Výsledný peňažný efekt pre žalobcov je teda ďaleko
nižší, a preto zverejnené skutkové tvrdenia, ktoré sú síce samé o sebe pravdivé, ale boli uvedené
takou formou, a v takých súvislostiach, že objektívne vyvolávajú pravdu skresľujúci dojem, čím pôsobia
difamačne. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2011, sp.zn.: 1Cdo 113/2009.) Žalovaný v

článku nepreukázal, že žalobcovia dali odborné stanovisko v prospech mosta len preto, že mali zákazky
od mesta. Žalobcovia boli vybratí pre realizáciu uvedených zákaziek na základe riadneho výberového
konania a odborné stanovisko v prospech mosta nepodpísali výlučne oni, ale aj ďalší architekti a
autorizovaní inžinieri. Žalobcovia poukázali na to, že mieru nimi tvrdeného porušenia základného práva
žalobcov na ochranu osobnosti (ich osobnej cti a dobrej povesti) v kontexte so slobodou prejavu a
právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv a ich

ochrany je potrebné posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu s cieľom,
aby jednému z týchto ústavných práv nebola bezdôvodne daná prednosť pred právom druhým. Článok
bol distribuovaný aj prostredníctvom pošty do domácností a k podnikateľským subjektom na celom
Liptove v náklade 17.000 kusov. V rámci regiónu ide preto o značných zásah, ktorý spôsobil resp.
mohol spôsobiť ujmu na osobnostných právach, pričom žalobcovia poukázali na to, že sa nevyžaduje

existencia následkov zásahu, ale postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných
právach (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2011, sp.zn.: 1Cdo 113/2009.) Uplatňovanie
základných práv a slobôd a ich právna ochrana musia byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak,
aby sa nadmernou ochranou jedného práva nepotlačila ochrana iného práva. Článkom žalovaného
došlo k zásahu, ktorý presiahol hranice primeranosti (proporcionality). V dôsledku tohto zásahu bola

v značnej miere znížená dôstojnosť a vážnosť žalobcov v spoločnosti minimálne v rámci regiónu.
Žalobcom preto patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Na
preukázanie týchto skutkových tvrdení žalobcovia navrhli ako dôkazy vykonať článok zo strany 2. až 3.
časopisu „Zdravý Liptov“ vydaného za mesiac november 2016 a stanovisko autorizovaných architektov,
urbanistov a autorizovaných stavebných inžinierov k modernizácií - preložke železničnej trate v úseku

Mesta Liptovský Mikuláš zo 14.10.2016.

2. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom na tunajší súd 28.3.2017 žalovaný uviedol, že žalobu
považuje za nedôvodnú v celom rozsahu, pretože v článku neuviedol žiadne nepravdivé, pravdu
skresľujúce alebo difamačné tvrdenia, a dokonca sa nedopustil ani neprimeranej kritiky. Žalovaný je

združením, ktoré má záujem na zdravom, čistom a trvalo udržateľnom rozvoji regiónu Liptov, a ktorému
záleží na minimalizovaní negatívnych vplyvov na životnom prostredí tak, aby sa zdravé a čisté životné
prostredie regiónu zachovalo aj pre budúce generácie. Žalovaný aj v súlade s týmito cieľmi zverejnil
článok, v ktorom vyjadril svoje negatívne stanovisko k výstavbe mostu cez rieku Váh predĺžením ulice
Belopotockého, nakoľko takúto výstavbu považuje za neekologickú, ktorá by v prípade jej realizácie

neúnosnezaťažilavsúčasnostipokojnúarelaxačnúzónumestavdanejulici.Zámeromžalovanéhobolo
vyvolať prostredníctvom článku verejnú diskusiu o tom, prečo Mesto Liptovský Mikuláš takúto výstavbu
neustále presadzuje, a kto je ďalším podporovateľom tejto názorovej línie, pričom jeho cieľom nebolo
zasiahnuť do osobnostných práv žalobcov. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobcovia sa cítia dotknutí
na svojich osobnostných právach tiež preto, že žalovaný mal v článku uviesť nepresné ceny za diela,

ktoré žalobcovia dostali od Mesta Liptovský Mikuláš, pretože výsledný peňažný efekt bol pre žalobcov
ďaleko nižší. Žalovaný poukázal na to, že vychádzal výlučne z verejne dostupných zmlúv o dielo, ktoré
Mesto Liptovský Mikuláš povinne zverejňuje na svojich webových stránkach. Z týchto zmlúv vyplynulo,
že Mesto Liptovský Mikuláš sa zaviazalo zaplatiť žalobcovi v 1. rade za úpravu projektovej dokumentácie
zmeny stavby pred dokončením - „Rekonštrukcia Zimného štadióna“ dohodnutú cenu v celkovej výške

33.192 eur (19.800 eur a 13.392 eur.) Preto pokiaľ žalovaný v článku uviedol, že žalobca v 1. rade
dostanezadveprojektovédokumentácienarekonštrukciuzimnéhoštadiónaviacako33tisíc,sohľadom
na ceny diel uvedené v týchto zmluvách, ide bezpochyby o pravdivé tvrdenie, ktoré nemá pravdu
skresľujúci či difamačný charakter. Obdobne zo zverejnených zmlúv o dielo vyplynulo, že za spracovanie
„Územného plánu zóny Ploštín, Liptovský Mikuláš“ sa Mesto Liptovský Mikuláš zaviazalo žalobcovi

2. rade zaplatiť cenu diela v celkovej výške 15.240 eur, a za vypracovanie projektovej dokumentácie
„Rekonštrukcia Zimného štadióna - rekonštrukcia západnej, južnej tribúny a vstupov“ a „Zameranie
skutkového stavu v elektronickej forme a analýza širších vzťahov okolia Zimného štadiónu v Liptovskom
Mikuláši“ sa Mesto Liptovský Mikuláš cenu diela v celkovej výške 33.600 eur (16.800 eur a 16.800 eur.)Preto pokiaľ žalovaný v článku uviedol, že žalobca v 2. rade za spracovanie Územného plánu zóny
Ploštín dostane 15.240 a za dve projektové dokumentácie súvisiace s rekonštrukciou zimného štadióna
ďalších 32.600 eur, išlo o pravdivé tvrdenie, ktoré nemalo ani pravdu skresľujúci ani difamačný charakter,

keďže žalovaný pri cene diela za Územný plán zóny Ploštín uviedol presnú sumu, a pri cene diela za
projektovú dokumentáciu zimného štadióna síce sumu o 1.000 eur nižšiu (z dôvodu pisárskej chyby,
keďže správne mala byť uvedená suma 33.600 eur), avšak keďže uviedol nižšiu sumu ceny diela, čoho
sa aj v konečnom dôsledku domáhajú žalobcovia, keď argumentujú, že ich výsledný peňažný efekt pri
realizácií diela bol ďaleko nižší, uvedenú chybu nemožno považovať z hľadiska možného zásahu do

ich osobnostných práv za relevantnú. Rovnako boli pravdivé všetky tvrdenia článku o tom, že most
podporujú tí, ktorí na meste zarábajú tisíce, ako aj tvrdenie, že za podporu mosta sa postavili tí, ktorí
získavajú z mesta tisíce, pretože v každom v prípade žalobcovia z mesta pri realizácií jednotlivých diel
získali sumy v niekoľkých tisícoch (a to bez ohľadu na to, či žalovaný v článku uviedol sumu s DPH
alebo bez DPH príp. či by sa túto snažil inak umelo znížiť odpočítaním hypotetických cien z prípadných
subdodávateľských zmlúv žalobcov.) Žalovaný pritom poukázal na to, že nikdy netvrdil, že by žalobcovia

dostali tisíce eur od Mesta Liptovský Mikuláš len tak, svojvoľne, bez poskytnutia riadneho protiplnenia
príp. že by spochybňoval zákonnosť výberových konaní, v ktorých žalobcovia uspeli vo vzťahu k týmto
zákazkám. Žalovaný len poukázal na skutočnosť, že za podporu mosta sa postavili napr. aj žalobcovia,
ktorým Mesto Liptovský Mikuláš v súlade so zmluvami o dielo vyplatilo ceny za tieto diela vo výške
niekoľko tisíc eur, čo (legitímne) u žalovaného vyvolalo otázku, či je stanovisko týchto inžinierov naozaj

nezávislé. Na túto otázku však žalovaný v článku nedal odpoveď, naopak chcel vyvolať na túto tému
verejnú diskusiu. Žalovaný nesúhlasil s argumentom žalobcov, že mal v článku znížiť sumy odmeny
za diela o sadzbu DPH resp. o čiastky, ktoré žalobcovia údajne pri realizácií týchto diel zaplatili svojim
subdodávateľom, aby sa tak vyhol difamačnému, či nepravdivému a účelovému tvrdeniu o výške
týchto odmien, pretože žalovanému taká povinnosť jednak nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu,

a jednak žalovaný by s najväčšou pravdepodobnosťou práve uviedol pravdu skresľujúci údaj, ak by sa
o také niečo pokúšal, keďže nemohol poznať aké majú žalobcovia uzavreté subdodávateľské zmluvy,
a teda nemohol vedieť o akú sumu by mal znížiť sumy uvedené na webovej stránke Mesta Liptovský
Mikuláš. Žalovaný v článku uviedol skutočné ceny diel, ktoré žalobcovia preukázateľne dostali alebo
mali dostať od Mesta Liptovský Mikuláš za ich realizáciu v zmysle zverejnených zmlúv na internetovej

stránke Mesta Liptovský Mikuláš. To, či žalobcovia potom, ako takéto sumy od mesta dostali, z nich
aj následne odviedli sadzbu dane z pridanej hodnoty resp. zaplatili svojich subdodávateľov, a v akej
výške, sú právne irelevantné, keďže žalovaný v článku poukazoval výlučne na sumy, ktoré žalobcovia
získali od mesta na základe ich záväzkového vzťahu. Nie je pravda, že v článku bolo uvedené, že
žalobcovia dali kladné odborné stanovisko k výstavbe mosta len preto, že mali zákazky od Mesta

Liptovský Mikuláš. Žalovaný v článku len tvrdil, že za podporu mosta sa postavili aj napr. žalobcovia,
teda tí ktorí mali alebo majú rôzne zákazky od Mesta Liptovský Mikuláš, a ktorým mesto v súlade s
jednotlivými zmluvami o dielo vyplatilo ceny takýchto diel vo výške niekoľkých tisíc eur, čo u žalovaného
vyvolalo legitímnu otázku, či je predmetné stanovisko žalobcov naozaj nezávislé bez toho, aby žalovaný
v článku tvrdil, že by stanovisko žalobcov bolo alebo malo byť závislé. Bolo výlučne na čitateľoch, aký

názor k danej otázke zaujmú. Žalovaný nikde v článku netvrdil, že by predmetné stanovisko podpísali
len žalobcovia. V článku nijak nekonkretizoval akou formou žalobcovia predmetný most podporili,
pretože výslovne uviedol len to, že „Radnica nedávno informovala, že most podporujú aj architekti a
stavební inžinieri.“ To, že si žalobcovia od tohto tvrdenia odvodili, že žalovaný reagoval na stanovisko
autorizovaných architektov, urbanistov a autorizovaných stavebných inžinierov k modernizácií - preložke

železničnej trate v úseku Mesta Liptovský Mikuláš zo 14.10.2016 je len nijak nepreukázaným tvrdením
žalobcov. Žalovaný ďalej zdôraznil, že jeho časopis nemá charakter odbornej tlače, a preto aj témy,
ktorým sa venuje, obsahujú určité zjednodušenia tak, aby boli jednotlivé články ľahšie pochopiteľné
aj širšej verejnosti, ktorým je časopis určený a následne, aby mohli byť podkladom pre ďalšiu verejnú
diskusiu. Prípadné zjednodušenia v článku, ak sa také vyskytli, s tým plne korešpondujú. Je však

zásadné, že ani takéto zjednodušenia neboli nepravdivé, pravdu skresľujúce, neprimerané alebo inak
difamačné. Žalobcovia neuviedli, ktoré konkrétne výroky z článku považujú za nepravdivé alebo síce za
pravdivé, avšak formulované tak, že môžu objektívne vyvolať pravdu skresľujúci dojem, čím by mohli
pôsobiť difamačne. Rovnako neuviedli v čom spočívala neoprávnenosť alebo neprimeranosť kritiky
ich správania zo strany žalovaného. Preto žalovaný dospel k záveru, že neuviedli žiadne skutočnosti,

ktorými by preukázali spôsobilosť článku alebo jeho časti privodiť žalobcom ujmu na ich osobnostných
právach. Naopak článok obsahoval výhradne pravdivé tvrdenia, ktoré boli formulované takou formou,
v takých súvislostiach a za takých okolností, že objektívne nemohli vyvolať pravdu skresľujúci dojem
alebo inak pôsobiť difamačne, a teda zasiahnuť do osobnostných práv žalobcov. Pravdivá informácianezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný spôsobom skresľujúcim
skutočnosť, alebo nie je natoľko intímna, že by zasahovala do práva na ochranu súkromia a ľudskej
dôstojnosti. O takéto zásahy sa však v danom prípade nejednalo. Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov

odmietol ospravedlnenke navrhnuté v žalobnom petite. Pokiaľ ide o priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy, žalovaný zdôraznil, že z ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že je to prostriedok
výnimočného charakteru, ktorý je možné požadovať iba vtedy, ak došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej
osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.:
5Cdo/2002/2009.) Žalobcovia však vo svojej žalobe neuvádzajú a ani nepreukazujú žiadne konkrétne

následky údajného zásahu do svojej cti, povesti, vážnosti v spoločnosti alebo do súkromia, a preto je
požadovanie akéhokoľvek finančného zadosťučinenia neopodstatnené. Nevyhnutnou podmienkou pre
priznanie peňažného zadosťučinenia je, že sa priznanie žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia
nejaví vzhľadom na okolnosti prípadu postačujúcim. Vzhľadom na uvedené navrhol žalovaný zamietnuť
žalobuvcelomrozsahu.NapreukázaniesvojichskutkovýchtvrdenížalovanýakodôkazyoznačilZmluvu
o dielo č. 01/2015/VYST. uzavretú medzi objednávateľom - Mestom Liptovský Mikuláš a zhotoviteľom -

žalobcom v 2. rade dňa 23.10.2015, Zmluvu o dielo č. 01/2015/VYST. uzavretú medzi Mestom Liptovský
Mikuláš ako objednávateľom a žalobcom v 1. rade ako zhotoviteľom dňa 4.11.2015, Zmluvu o dielo č.
1129/2015/VYST. uzavretú medzi Mestom Liptovský Mikuláš ako objednávateľom a žalobcom v 1. rade
ako zhotoviteľom dňa 22.12.2015, Zmluvu o dielo č. 1/2016/VYST. uzavretú medzi Mestom Liptovský
Mikuláš ako objednávateľom a žalobcom v 2. rade ako zhotoviteľom dňa 21.1.2016, a vydanie časopisu

„ZdravýLiptov“občianskehozdruženia„ZačistýazdravýLiptovč.5,ročník1,zamesiacnovember2016.

3. V replike doručenej na tunajší súd 16.5.2017 žalobcovia uviedli, že žalovaný nepochopil právo
fyzickej osoby na ochranu svojej osobnosti, nakoľko z § 11 až 13 Občianskeho zákonníka je zrejmé,
že pokiaľ dôjde k zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby, môže sa táto domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov, aby boli odstránené následky týchto zásahov, a aby jej bolo
poskytnuté primerané zadosťučinenie, ktoré v prípade, ak by bol zistený zásah v podobe značného
zníženia dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti, bolo poskytnuté v peniazoch. Žalovaný vo svojom
časopise „Za čistý a zdravý Liptov“ č.5, ročník 1, za mesiac november 2016, na strane 3., v časti
označenej podtitulkom „Most podporujú tí, ktorí na meste zarábajú tisíce“, uviedol nepravdivé skutkové

tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky, ktoré nie sú založené na korektných faktoch, čo spôsobuje
ich neprimeranosť a vedome vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti a profesionálnej a občianskej cti
žalobcov, a ktoré tvrdenia sú so zreteľom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci spôsobilé privodiť
im ujmu na ich osobnostných právach. Ustanovenia § 11 až 13 Občianskeho zákonníka chránia aj
čiastkové práva fyzickej osoby - právo na česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v

rodine, na pracovisku, a v odborných kruhoch. Podľa žalobcov sú splnené zákonné predpoklady pre
priznanie primeraného zadosťučinenia v podobe ospravedlnenia formulovaného v žalobnom návrhu.
Podtitulok „Most podporujú tí, ktorí na meste zarábajú tisíce“ je organickou väzbou medzi titulkom „Prečo
vedenie radnice stále bojuje za výstavbu mosta?„ a vecným obsahom tohto článku, kde je uvedené
„Oveľa dôležitejší pre verejnosť je fakt, že za podporu mesta sa postavili tí, ktorí získavajú z mesta tisíce

eur“, a v závere položená otázka „Je stanovisko inžinierov naozaj nezávislé?“ Z takého obsahu článku
je možné vyvodiť záver, že boli presiahnuté hranice primeranosti (proporcionality) v kontexte s právom
na slobodou prejavu. Žalobcovia nespochybňujú záujem združenia o zdravý, čistý a trvalo udržateľný
rozvoj regiónu. Avšak ich argumentácia v rámci slobody prejavu musí byť taká, aby nezasahovala do
osobnostných práv iných neprimeraným spôsobom. Z článku jednoznačne vyplýva, že takéto stanovisko

(odborný názor v prospech výstavby mosta) dali žalobcovia preto, lebo mali od Mesta Liptovský Mikuláš
lukratívne zákazky. Žalobcovia pritom vyslovili svoj odborný názor bez toho, aby niekoho poškodili na
jeho osobnostných právach. Právo na slobodu prejavu nie je neohraničené. Žalovaný nepoužil odbornú
argumentáciu na vyvrátenie názoru žalobcov, ale uchýlil sa k osočovaniu. Žalobcovia nikdy netvrdili,
že zmluvy a údaje v nich uvedené (zmluvy o dielo) sú nepravdivé. Avšak spôsob zverejnenia zo

strany žalovaného navodzuje v čitateľovi nespochybniteľný dojem, že žalobcovia „zarobili na meste“.
Vyjadrovacie prostriedky v článku sú expresívne, provokujúce a najmä zveličujúce. Žalovaný v článku
používa nedôvodné a neprípustné výrazy, čím dochádza k zníženiu vážnosti a cti žalobcov. Pre účely
posúdenia zásahu do osobnostných práv je potrebné posúdiť nielen obsah písomného prejavu, ale
je potrebné analyzovať aj formu v ňom použitých výrazových (slovných i grafických) prostriedkov. Je

zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že sa článkom nesnažil ovplyvniť mienku verejnosti, ale naopak
vyvolať na túto tému diskusiu. Šíriť informácie o otázkach všeobecného záujmu vyžaduje, aby sa
konali v dobrej viere, na presnom skutkovom základe, a poskytli spoľahlivé a presné informácie v
súlade s novinárskou etikou. Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia jeskutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej
osobnostných právach. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia sa nevyžaduje existencia následkov
zásahu a postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach. K zásahu

do práv žalobcov došlo jednorázovo viacerými výrokmi žalovaného. Odstránenie následkov zásahu
nie je objektívne možné, pretože tieto výroky boli prezentované v tlačovom médiu s regionálnou
pôsobnosťou. Žalobcom spôsobili nemajetkovú ujmu, ktorá má trvalé následky, a ktorú nie je možné
nahradiť navrátením veci do pôvodného stavu. Preto sa žalobcovia domáhajú účinných prostriedkov
nápravy, ktorými v tomto prípade sú primerané zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákona

a náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na preukázanie
skutkových tvrdení vyplývajúcich z repliky žalobcovia už nenavrhli vykonať žiadne dôkazy.

4. V duplike doručenej na tunajší súd 8.6.2017 žalovaný uviedol, že fyzickej osobe v zmysle ustanovení
§ 11 a 13 Občianskeho zákonníka vzniknú nároky len vtedy, ak dôjde k zásahu do osobnostných práv
určitej fyzickej osoby, k čomu v tomto prípade nedošlo. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že

článok nie je založený na konkrétnych faktoch, pretože všetky skutkové tvrdenia v článku mali a majú
faktický základ, pričom na podporu ich pravdivosti priložil aj listinné dôkazy. Žiadne zo skutkových tvrdení
v článku neboli nepravdivé a ani nemali pravdu skresľujúci resp. difamačný charakter. Taktiež prípadné
hodnotiace úsudky žalovaného boli primerané z hľadiska formy aj obsahu, vyplývali z pravdivých
premís, a teda bola založené na konkrétnych faktoch. Žalovaný nesúhlasil so záverom žalobcov, že

boli presiahnuté hranice primeranosti (proporcionality) v kontexte so slobodou prejavu. Aj Ministerstvo
dopravy a výstavby Slovenskej republiky potvrdilo, že predmetný most cez rieku Váh predĺžením ulice
Belopotockého nemá platnú štúdiu EIA, a napriek tomu výstavbu takého mosta podporovalo nielen
Mesto Liptovský Mikuláš, ale aj žalobcovia ako odborníci. Téma výstavby mostu a s tým spojené
okolnosti sú vecou verejného záujmu minimálne v regióne Liptov. A keďže súčasne žalobcovia majú

príjem (aj) z verejných financií (na základe záväzkových vzťahov s Mestom Liptovský Mikuláš), musia
v tomto kontexte strpieť vyššiu toleranciu a vyššiu mieru záujmu médií o ich osobu a verejnú kontrolu.
Preto sloboda prejavu žalovaného, ktorú realizoval daným článkom, neprekročila hranice primeranosti
ani proporcionality v kontexte práva na ochranu osobnosti. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že
z uvedeného článku vyplýva kontext, že žalobcovia ako odborníci mali dať kladné stanovisko v prospech

výstavby mostu výlučne z dôvodu, že mali od Mesta Liptovský Mikuláš zákazky. Naopak plynie z neho
len kontext, že žalobcovia ako odborníci a zástancovia výstavby mosta v predmetnej lokalite súčasne
mali alebo majú rôzne zákazky od Mesta Liptovský Mikuláš, a ktorým Mesto v súlade s jednotlivými
zmluvami vyplatilo ceny za diela vo výške niekoľkých tisíc eur. Žalovaný v článku nespochybňoval
odbornosť žalobcov, a túto odbornosť nespochybňuje ani v závere položená otázka, pretože žalovaný

na ňu odpoveď nedáva. Naopak, pre objektívnosť ju necháva nezodpovedanú, s tým, že je na každom
čitateľovi, aby si ju zodpovedal sám podľa vlastného uváženia, čo bolo cieľom, vyvolať k tejto otázke
verejnú diskusiu. Kontext na ktorý poukazujú žalobcovia je iba ich subjektívny názor. Hodnotiace úsudky
nepripúšťajú možnosť dôkazu (nález Ústavného súdu SR sp.zn.: IV. ÚS 492/2012.) Žalovanému nie je
zrejmé, ktoré konkrétne vyjadrovacie prostriedky z článku by mali byť expresívne, provokujúce, alebo

zveličujúce. Taktiež žalobcovia nekonkretizujú, ktoré výrazy majú byť nedôvodné alebo neprípustné
a súčasne neuvádzajú v čom takáto nedôvodnosť alebo neprípustnosť má spočívať. Je všeobecne
známe, že podnikatelia vykonávajú svoju činnosť za účelom dosiahnutia zisku, preto tvrdenie, že
žalobcovia „zarobili na meste“, je pravdivé, nemá pravdu skresľujúci charakter, ani nepôsobí difamačne
a súčasne je aj primerané. Priznať nemajetkovú ujmu v peniazoch je možné iba výnimočne, ak došlo

k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Žalobcovia
neuviedli žiadne prejavy údajného zásahu do cti, povesti, vážnosti v spoločnosti alebo v súkromia,
a na preukázanie týchto skutočností nenavrhli vykonať žiadne dôkazy. Pritom z ustálenej judikatúry
súdov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 5Cdo 42/2009) vyplýva, že vo vzťahu k náhrade
nemajetkovej ujmy v peniazoch nestačí len možnosť zníženia dôstojnosti či vážnosti žalobcov v značnej

miere, ale musí byť vždy zistené, že k tomuto zníženiu skutočne došlo. Povinnosť tvrdenia a dôkazná
povinnosť v danom prípade pritom zaťažovala žalobcu. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení
žalovaný v duplike navrhol ako dôkazy vykonať výsluch svedka P.. B. X., autora článku a podpredsedu
žalovaného, a výsluch P.. Q. B., S.., spolupracovníka občianskeho združenia, ktorý analyzoval uzavreté
zmluvy.

5. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 21.11.2017 žalobca v 1. rade doplnil, že v danom prípade
nejde o most resp. stanovisko žalobcov, teda či je správny odborný názor v prospech výstavby tohto
mosta alebo nie, ale žalobcom ide o podtext, ktorý vyvolali vety zverejnené v článku, že „most podporujútí, ktorí na meste zarábajú tisíce“, pretože tento podtext automaticky vyvoláva, že sa jedná o určitý
druh korupcie, v zmysle, že za to, že sme vyslovili názor v prospech mosta, a teda mesta, sme dostali
zákazky od mesta, hoci na tieto zákazky bola riadne vypísaná verejná súťaž. Ďalej žalobca v 1. rade

poukázal na to, že v článku uvedená suma 33.000 eur a ďalšie peniaze sú určené v skutočnosti pre
8 subdodávateľských skupín, a on reálne dostal 2.000 eur až 3.000 eur. Nakoniec žalobca v 1. rade
na pojednávaní uviedol, že žalobcovia prišli o zákazky v dôsledku tohto článku, majú z toho traumu, a
poukázal na to, že médium je silný prostriedok, ktorý dokáže ľudí ovplyvňovať.

6. Žalobca v 2. rade na tomto pojednávaní vyhlásil, že žalobcovia mali takýto názor na výstavbu mosta
už dávno predtým, a teda to nemôže súvisieť so zadanými zákazkami, pričom verejnosť si to vysvetlila
tak, ako si to vysvetlila.

7.ŽalobcovianazávernapojednávanípoukázalinanálezÚstavnéhosúduSRč.152/2008z15.12.2009,
ktorý hovorí o rozhodujúci kritériách pre posúdenie proporcionality medzi právom na slobodu prejavu a

právom na ochranu osobnosti bez toho, že by ďalej bližšie konkretizoval, čo týmto nálezom z právneho
hľadiska myslí.

8. Žalovaný sa na pojednávaní uviedol, že nikto nikoho neobvinil, že zákazky boli nekalé alebo že
žalobcovia sú za most preto, lebo mali zákazky s mestom. Zo zmlúv o dielo zverejnených na internete

uzavretých medzi mestom a žalobcami nevyplýva, že by na sumách odovzdaných žalobcom, a teda
na diele, ktoré je predmetom týchto zmlúv, mali participovať aj nejaký subdodávatelia resp. iné osoby
ako žalobcovia, ktorí jediní boli vyslovene uvedení v týchto zmluvách. Vo zvyšnom rozsahu poukázal
na doterajšie písomné podania.

9. Na zistenie skutkového stavu súd na pojednávaní vykonával dokazovanie, pričom vykonal všetky
stranami navrhnuté listinné dôkazy. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným - výsluchy strán
konania a svedkov pána P.. B. X. a pána P.. Q. B., nakoľko nepovažoval z dôvodu hospodárnosti
vykonanie týchto dôkazov za potrebné, keďže ostatné vykonané dôkazy postačovali na zistenie
skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci.

10. Z obsahu časopisu občianskeho združenia „Za čistý a zdravý Liptov“ s názvom „Zdravý Liptov“
č. 5, ročník 1, za mesiac november 2016, ktorý je zdarma distribuovaný v regióne Liptov, konkrétne
zo strany 2. až 3., súd zistil, že žalovaný v ňom uvádza nasledovný text. (V nadpise na strane 2.)
text: „Prečo vedenie radnice stále bojuje za výstavbu mosta?“, (na strane 3., v podtitulku) text: „Most

podporujú tí, ktorí na meste zarábajú tisíce“, a ďalej pod týmto podtitulkom text: „Radnica nedávno
informovala, že most podporujú aj architekti a stavební inžinieri. Oveľa dôležitejší pre verejnosť je fakt,
že za podporu mosta sa postavili tí, ktorí získavajú z mesta tisíce eur. Napríklad N. C. dostane za dve
projektové dokumentácie na rekonštrukciu zimného štadióna viac ako 33 tisíc. Nezaostáva ani ďalší
podporovateľ - architekt Z. M.. Za spracovanie Územného plánu Ploštín dostane 15.240 eur. Za dve

projektovédokumentáciesúvisiacesrekonštrukciouzimnéhoštadiónaďalších32.600eur.Jestanovisko
inžinierov naozaj nezávislé?“

11. Zo Stanoviska autorizovaných architektov, urbanistov a autorizovaných stavebných inžinierov
k modernizácií - preložke železničnej trate v úseku mesta Liptovský Mikuláš zo 14.10.2016,

podpísaného14 inžiniermi a architektmi (vrátane žalobcov) súd zistil, že žalobcovia sa vyjadrili v
prospech výstavby nového mosta cez rieku Váh v predĺžení Belopotockého ulice v Liptovskom Mikuláši.

12. Zo Zmluvy o dielo č. 01/2015VYST. uzavretej medzi Mestom Liptovský Mikuláš ako objednávateľom
a žalobcom v 2. rade ako zhotoviteľom dňa 30.10.2015 mal súd preukázané, že objednávateľ sa zaviazal

v článku V. zaplatiť zhotoviteľovi - žalobcovi v 2. rade za projekt stavby „Zameranie skutkového stavu
v elektronickej forme a analýza širších vzťahov okolia Zimného štadióna v Liptovskom Mikuláši“ cenu
za dielo (vrátane DPH) vo výške 16.800 eur.

13. Zo Zmluvy o dielo č. 01/2015VYST. uzavretej medzi Mestom Liptovský Mikuláš ako objednávateľom

a žalobcom v 1. rade ako zhotoviteľom dňa 4.11.2015 (článok V.) vyplynulo, že objednávateľ sa zaviazal
zaplatiť žalobcovi v 1. rade ako zhotoviteľovi za projekt stavby - Úprava PD, zmeny stavby pred
dokončením, Rekonštrukcia Zimného štadióna, cenu za dielo (vrátane DPH) vo výške 19.800 eur.14. Zo Zmluvy o dielo č.1129/2015/VYST. uzavretej medzi Mestom Liptovský Mikuláš ako
objednávateľom a žalobcom v 1. rade ako zhotoviteľom dňa 22.12.2015 súd zistil, že v článku V. sa
objednávateľ zaviazal za projekt stavby „Úprava PD, zmeny stavby pred dokončením - Rekonštrukcia

Zimného štadióna SO 301, Rekonštrukcia a prístavba severnej tribúny a vstupu“ cenu za dielo vo výške
13.392 eur (vrátane DPH. )

15. Zo Zmluvy o dielo č. 01/2016/VYST. uzavretej medzi Mestom Liptovský Mikuláš ako objednávateľom
a žalobcom v 2. rade ako zhotoviteľom dňa 21.1.2016 vyplynulo, že objednávateľ sa zaviazal v článku V.

zaplatiť zhotoviteľovi stavby - žalobcovi v 2. rade, za projekt stavby „Vypracovanie PD - Rekonštrukcia
Zimného štadióna - Rekonštrukcia západnej, južnej tribúny a vstupov“ cenu za dielo vo výške 16.800
eur (vrátane DPH.)

16. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu.

17. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, Občianskeho zákonníka, ďalej
len „OZ“ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

18. Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

19. Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

20. Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

21. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcov, že vyššie uvedeným textom obsiahnutým v napadnutom
článku žalovaný tvrdil, že žalobcovia boli za výstavbu mosta preto, že mali zákazky od mesta. Z
uvedených tvrdení vyplýva len to, že žalovaný položil otázku, či žalobcovia neboli za výstavbu mosta
preto, že majú zákazky od mesta. Klásť otázku so zámerom vyvolať verejnú diskusiu (v médiu -
v časopise) nemožno považovať za zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcov. Nejde tu ani

o žiadny hodnotiaci úsudok žalovaného, ktorý by obsahoval názor (vo vyššie uvedenom zmysle),
prednesený oznamovacím spôsobom, ale iba o položenie otázky, na ktorú však žalovaný nedáva
odpoveď (spôsobom štandardným v médiách), ale naopak sami čitatelia si ju musia podľa svojho
uváženia zodpovedať sami, pričom ak usúdia, že skutočnosť podpory mosta a skutočnosť zmluvných
vzťahov s mestom ešte nič neznamená, odpovedia si na túto otázku záporne. Postaviť vedľa seba

dva pravdivé fakty a spýtať sa, či medzi nimi nemôže byť súvislosti, nemožno považovať za zásah do
osobnostných práv žalobcov.

22. Všetky skutkové tvrdenia uvedené v článku sú pravdivé. Je nesporné, že za podporu mosta sa
žalobcovia postavili a je nesporné, že žalobcovia mali zákazky od mesta. Je nesporné, že žalobcovia

dostali (aj ak by sa prihliadalo na odpočítanie DPH a údajných (žalobcami nepreukázaných) súm,
ktoré mali byť žalobcami vyplatené v prospech ich subdodávateľov) tisíce eur. Žalobcovia jednak toto
tvrdenie žalovaného (v jeho vyjadrení k žalobe) nepopreli, čím sa stalo podľa § 151 ods. 1 Civilného
sporového poriadku nesporným, a jednak na pojednávaní samotní žalobcovia uviedli, že sa jednalo
minimálne o sumu 2.000 až 3.000 eur, teda išlo o tisíce eur ako sa tvrdí v žalovanom článku. Žalovaný

v časopise uviedol konkrétne sumy, ktoré mali žalobcovia dostať od mesta na základe zmlúv (čo
zodpovedá realite, pretože tieto sumy žalobcom mesto aj poskytlo.) Nemožno od žalovaného očakávať,
aby odhadol aké boli skutočné sumy, ktoré si mohli žalobcovia (po odrátaní DPH a cien v zmysle
vlastných subdodávateľských zmlúv) osobne ponechať. Naopak ak by sa k takémuto tipovaniu žalovaný
znížil, išlo by práve z jeho strany o uvádzanie (s najväčšou pravdepodobnosťou) nepravdivých či

pravdu skresľujúcich údajov, keďže nemohol mať vedomosť o tom, aké subdodávateľské zmluvy majú
žalobcovia uzavreté, a na aké sumy. Bolo preto legitímne poukázať na to, že žalobcovia dostali sumy,
ktoré sú uvedené vo zverejnených zmluvách. Tieto zmluvy boli uzavreté len medzi mestom a žalobcami,pričom žiadne ďalšie subdodávateľské firmy alebo iné osoby v nich nefigurujú. Existenciu uvedených
subdodávateľských firiem a výšku cien žalobcovia v konaní nijak nepreukázali.

23. Pokiaľ ide o otázku proporcionality medzi právom na slobodu prejavu a právom na ochranu osobnosti
(namietanú žalobcami), súd uvádza, že prejavom, ktoré sa týkajú vecí verejných je poskytovaná vyššia
mieraochrany,čojeodôvodnenéverejnýmzáujmomnatom,abymalkaždý(tedanielenmédia)možnosť
participovať v celospoločenskej diskusií svojimi hodnotiacimi úsudkami (I. ÚS 823/2011, Ústavný súd
Českej republiky.)

24. Navyše podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sloboda prejavu v médiách predstavuje
jeden z nevyhnutných základov v demokratickej spoločnosti vyjadrujúci nielen právo na informácie, ale
aj právo na myšlienky - názory, pričom môže ísť aj o názory, ktoré sú kontroverzné alebo sa navonok
prejavujú aj určitým stupňom provokácie (napr. vec Práger a Oberschlick proti Rakúsku.) Podstatné je
pritom však to, či ide o spravodajskú činnosť, ktorá sa týka otázok verejného záujmu (pretože inak bude

treba hodnotiť informácie tvoriace súkromie dotknutej osoby), a či spravodajská činnosť je vedená s
cieľom poskytnúť objektívne informácie (napr. Goodwin.)

25. Súd sa nestotožnil s poukazom žalobcov na expresívny či provokujúci charakter (ktorý, ak by sa aj
preukázal ešte by (ako bolo uvedené vyššie) nebol dôvodom na vyhovenie žalobe) vyjadrenia „zarobili

na meste“. Žalobcovia totiž vystupovali v zmluvnom vzťahu s mestom ako fyzické osoby - podnikatelia.
Cieľom každého podnikateľa je pritom dosiahnuť zisk, teda ľudovo povedané „zarobiť“. Tento výraz
„zarobiť“ je síce možno ľudový, avšak podľa názoru súdu nie je provokujúci či expresívny.

26. Keď je neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby vyvodzovaný z aktivít

tlače či ostatných médií, tak je nutné rešpektovať určité špecifikum bežnej periodickej tlače určenej pre
informovanie najširšej verejnosti (na rozdiel od publikácií odborných), ktorá sa musí (predovšetkým s
ohľadom na rozsah jednotlivých príspevkov a čitateľský záujem) uchyľovať k istým zjednodušeniam (ako
tomubolo napríklad v prípade vyjadrenia žalovaného „zarobiť na meste“. Preto nemožno bez ďalšieho
tvrdiť, že každé zjednodušenie (či skreslenie) musí nevyhnutne viesť k zásahu do osobnostných práv. V

tomto prípade nemožno trvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení, významné je, aby celkové vyznenie
podávanejinformáciezodpovedalopravde(rozhodnutieNajvyššiehosúduČR,sp.zn.:30Cdo/524/2011.)

27. Súd súhlasí s názorom žalobcov, že pre záver o zásahu do osobnostných práv postačuje už
len samotná spôsobilosť zásahu privodiť ujmu na osobnostných právach bez toho, aby došlo k

spôsobeniu tejto ujmy. Avšak požiadavka skutočných následkov zásahu je významná pri úvahe o
spôsobe poskytnutia ochrany, pretože podľa § 13 ods. 2 OZ sa ako podmienka pre poskytnutie
zadosťučinenia v peniazoch ako náhrady nemajetkovej ujmy výslovne vyžaduje preukázanie toho, že
bolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojejvážnosťvspoločnosti,tedapreukázanie
následku zásahu do osobnostných práv, teda nielen spôsobilosť spôsobiť takýto následok ako tvrdili

žalobcovia. Žalobcovia do začatia pojednávania bližšie nekonkretizovali k akému následku malo dôjsť.
Na pojednávaní síce uviedli, že utrpeli traumu, a že stratili zákazky, avšak išlo o skutkové tvrdenie
prednesené až po lehote vyplývajúcej z výzvy súdu na repliku, a preto v súlade s ust. § 167 Civilného
súdneho poriadku súd uplatnil sudcovskú koncentráciu vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam, a neprihliadol
na skutkové tvrdenia prednesené až na pojednávaní, keďže mohli byť prednesené aj do uplynutia tejto

lehoty. Posudzovať otázku splnenia podmienok pre vznik nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazochsavšaksúdzaoberaťnemusel,nakoľkodospelkzáveru,žekzásahudoosobnostných
práv žalobcov vôbec nedošlo.

28. Žalobcovia poukazovali na subjektívny podtext alebo dojem, ktorý mohli tieto pravdivé tvrdenia a na

záver položená otázka v očiach verejnosti vyvolať. Žalovaný položil otázku, či (pravdivá) skutočnosť,
že žalobcovia podporujú výstavbu mosta, a (pravdivá) skutočnosť, že mali alebo majú obchodnoprávne
záväzkové vzťahy s mestom spolu súvisia. Takto položená otázka, ktorá je nasmerovaná k verejnosti, a
na ktorú si majú čitatelia sami odpovedať, by nemala u rozumného čitateľa takýto dojem vyvolať. Vždy
bude existovať skupina čitateľov, ktorá si veľmi rada takéto fakty kauzálne spojí, čo bude zapríčinené ich

povahovou či rozumovou úrovňou, za to však žalovaný nemôže. Žalovaný nemôže byť sankcionovaný
za to, že poukáže na dva pravdivé fakty a spýta sa, či medzi nimi nemôže byť súvislosť. Priemerne
inteligentný čitateľ za predpokladu, že dostane takúto otázku, nemôže dospieť k jednoznačnému záveru,
že medzi týmito faktami je príčinná súvislosť, pokiaľ nemá vedomosť o iných skutočnostiach v tomtočlánku neuvedených. Z faktu, že žalobcovia majú zákazky, na základ ktorých dostávajú od mesta
tisíce eur ešte nemôže znamenať, že len preto dali kladné stanovisko v prospech mosta, ktoré mesto
presadzuje.

29. Podľa názoru súdu ide len o subjektívny dojem žalobcov, ktorému však mohli aj samotní žalobcovia
predísť (obzvlášť v prípade, keď majú takýto pohľad na vec) tým, že sa nebudú verejne vyjadrovať
k takýmto otázkam, a tým predišli subjektívnemu výkladu určitej (konšpiratívne zmýšľajúcej) skupiny
verejnosti.

30. Vzhľadom na to, keďže súd nemal preukázaný zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcov v
zmysle § 11 Občianskeho zákonníka rozhodol o zamietnutí žaloby v celom rozsahu.

31. Pokiaľ ide o náhradu trov konania súd vyslovil, že žalovaný ako plne úspešná strana v spore má v
zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku proti žalobcom nárok náhradu trov konania v plnom

rozsahu, pričom rozhodol o tom, že o výške tejto náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.