Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/88/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314214758
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8314214758.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: Q. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. R. I.
XXX/XX, XXX XX E. V. A., zastúpeného JUDr. Kristínou Tomkovou, advokátkou, Udavské č. 391, proti
žalovanému: J.. Ľ. X., V.. XX.XX.XXXX, R. XX, XXX XX X., o zaplatenie 4 507,57 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 12C/317/2015 - 208 zo dňa
22.01.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zaviazal súd prvej inštancie žalovaného zaplatiť sumu 4.507,57 eur s

príslušenstvom titulom neoprávnene prijatého finančného plnenia, ktoré bolo výsledkom iného súdneho
konania, v ktorom sa domáhal žalobca zaplatenia bolestného, pričom táto sumu bola na zaslaná na
adresu a účet žalovaného ako právneho zástupcu žalobcu v tomto konaní. Zároveň priznal nárok na
náhradu trov konania úspešnému žalobcovi.

2. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav, cit.:
„Z obsahu rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 18C/2/2004-254 zo dňa 25.08.2011 vyplýva,

že predmetným rozsudkom Okresný súd Humenné zaviazal S.. R. R. zaplatiť žalobcovi Q. Q. sumu 4
507,57 eur z titulu bolestného v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/124/2011-289 zo dňa 03.09.2012 vyplýva,
že Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 25.08.2011 č.k.
18C/2/2004-254. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.10.2012.
Z obsahu listu D., a.s. zo dňa 28.02.2013 vyplýva, že predmetným listom bolo žalobcovi oznámené, že
suma 4 507,57 eur z dôvodu neprítomnosti žalobcu bola po predložení plnej moci od B. X. zaslaná

na účet J.. B. X..
Z obsahu listu R.. I. R., advokáta X., R. X zo dňa 14.11.2013 vyplýva, že predmetným listom bol žalovaný
vyzývaný na zaplatenie sumy 4 507,57 eur, ktorá bola priznaná žalobcovi na základe rozsudku
Okresného súdu Humenné sp. zn. 18C/2/2004, a to v lehote 3 dní od doručenia tejto výzvy“.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 451 a § 517, § 563 a § 518 Občianskeho
zákonníka.

4. Zároveň považoval za nedôvodné námietky žalovaného ohľadom započítania, keď dospel k záveru,
že započítanie trov, ktoré uplatnil žalovaný za zastupovanie žalobcu v tomto konaní nebolo prípustné
pre rozpor s ust. § 11 ods. 2 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory a rovnako sanestotožnil s námietkami žalovaného ohľadom jeho označenia v žalobe s poukazom na to, že tento
údaj je dostatočný v zmysle ustanovení, či už Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia
konania, či Civilného sporového poriadku.

5. Proti uvedenému rozsudku bolo podané v zákonnej lehote odvolanie zo strany žalovaného, ktorý
namietol nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, a to v súvislosti s nesprávnym
posúdením inštitútu započítania, ako aj procesného postavenia žalovaného. Poukázal na to, že
žalobca označil žalovaného ako fyzickú osobu nepodnikateľa, pričom mal byť identifikovaný ako fyzická

osoba podnikateľ s označením advokáta a číslom advokátskeho preukazu. Túto skutočnosť žalobca
neodstránil počas celého konania. Zároveň namietol, že mu doposiaľ nebola uhradená suma za právne
zastupovanie v danej veci napriek tomu, že bolo dohodnuté, že po skončení veci a prisúdení nároku
žalobcovi bude z tejto sumy uhradená jeho odmena. Žalobca nekomunikoval so žalovaným a nie je
správne právne posúdenie veci, keď súd zamietol námietku započítania s tým, že peniaze, ktoré mu
došli na účet neboli účelovo viazané a bolo možné vykonať započítanie týchto peňažných pohľadávok.

Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie.

6. Žalobca k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaný bol označený správne v rámci v zmysle §
133 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý nerozlišuje fyzickú osobu podnikateľa a nepodnikateľa.
Zároveň súd správne vyhodnotil započítaciu námietku v súlade s advokátskym poriadkom. Preto žiadal

napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že

premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

12. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov účinného k 12.10.2012
t.j. dátumu prijatia finančných prostriedkov vyplatených poisťovňou, je advokát je povinný v priebehuposkytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny
za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade,
ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

13. Krajský súd však následne - pri nezmenenom skutkovom stave - odlišne (od okresného súdu) právne
posúdil (právny) základ (započítaného) nároku žalovaného, založený na citovanom ustanovení § - u 18
ods. 4 (veta prvá) zákona o advokácii. Z textu predmetného ustanovenia (bod 29 tohto odôvodnenia)
totiž jednoznačne a explicitne vyplýva, že nevyhnutnou obsahovou náležitosťou informačnej povinnosti

advokáta (vo vzťahu ku klientovi) musí byť údaj o výške odmeny za úkon právnej služby a to pod
obligatórnou sankciou, že (advokátovi) nárok na odmenu (v prípade absencie takéhoto poučenia)
nevznikne. Ide o logickú zákonnú požiadavku, nakoľko z laického pohľadu/pozície klienta je absolútne
nemožné dospieť (bez takéhoto poučenia) k poznatku, akú finančné náklady môžu byť s právnym
zastupovaním spojené. Je preto úplne legitímne a žiaduce, aby klient o tejto zásadnej skutočnosti
získal relevantnú vedomosť, preto právna norma precizovala novelou vykonanou zákonom č. 304/2009

Z.z. povinnosti advokáta o náležité informovanie klienta o výške odmeny za úkon právnej služby. Z
dôvodovej správy k predmetnej novele taktiež bez zásadnejších pochybností vyplýva opísaný úmysel
zákonodarcu,keďuvádza,že„advokátmusívopredinformovaťspotrebiteľaprávnejslužbyoceneúkonu
právnej služby. Ak si túto povinnosť nesplní a poskytne úkon právnej služby, zanikne mu zo zákona
právo na odmenu za tento úkon právnej služby. Cieľom je posilniť dôveru v advokátsky stav, pretože

odmena za poskytovanie právnej služby sa stane viac predvídateľnou. Prax totiž potvrdzuje, že najmä
pri vysokých odmenách spotrebiteľ právnej služby negatívne znáša oznam o celkovej konečnej odmene
advokáta. Navrhované ustanovenie zapadá do celkového kontextu právnej úpravy určenej na ochranu
spotrebiteľa.“

14. Uvedené ustanovenie teda nie je možné vykladať inak, než že informácia musí predstavovať
konkrétny číselný údaj o cene jedného úkonu právnej služby. Takýto právom požadovaný rozsah
informovania klienta však v okolnostiach súdenej veci nebol preukázaný. Možno teda zhrnúť, že
žalovaný (z dôvodu nevykonania kvalifikovaného poučenia o výške odmeny) nepreukázal existenciu
svoje pohľadávky (ktorú mienil jednostranne započítať), v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k jej riadnemu

započítaniu vo vzťahu k žalovanému nároku. Nadväzne, pokiaľ ide o uplatnenú pohľadávku (zaplatenie
sumy 4507,57 eur priznanej žalobcovi ako strane sporu v konaní pred Okresným súdom Humenné
vo veci vedenej pod sp. zn. 18C/2/2004 a uhradenej protistranou na účet jeho právneho zástupcu -
žalovaného), táto (pohľadávka) - ako správne argumentoval okresný súd - nebola sporná, žalovaný ju
nepoprel, naopak výslovne jej existenciu uznal, preto nie je potrebné jej ďalšie preukazovanie.

15. Zhrnúc uvedené východiská, okresný súd pri aplikácii § 580 a § 581 OZ (citované v napadnutom
rozsudku) dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky na započítanie a to
samotná existencia pohľadávok strán sporu, ich vzájomnosť, keď strany sporu sú si navzájom súčasne
veriteľom i dlžníkom, skutočnosť, že plnenie je rovnakého druhu (peňažné plnenie), ako aj spôsobilosť

pohľadávok na započítanie, t. j. že započítanie nie je v danom prípade možné pre rozpor s § 11 ods.2
Advokátskeho poriadku SAK. S týmto sa odvolací súd nestotožňuje , no dôvodom pre ktorý nemožno
vykonať započítanie je nepreukázanie existencie tejto pohľadávky žalovaného ako je to vyššie uvedené.

16. Pokiaľ sa týka náležitosti označenia fyzickej osoby v rámci Civilného sporového konania ako

vyplýva z § 133 ods. 1 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným číslom. Tieto náležitosti vyplývajú
zo samotnej žaloby, pričom Civilný sporový poriadok nerozlišuje medzi označením fyzickej osoby,
podnikateľa a nepodnikateľa. Preto sú odvolacie námietky žalovaného irelevantné. Je preukázané, že
žalovaný nie je právnickou osobou pre ktorej identifikáciu ktorej Civilný sporový poriadok vyžaduje

označenie názvom obchodným menom, či identifikačným číslom, ak je pridelené. Z toho to dôvodu
odvolací súd nepovažoval túto odvolaciu námietku za dôvodnú.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca. Preto má tento voči neúspešnému

žalovanému na ich náhradu v rozsahu 100 %.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).