Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Melicher

Oblasť právnej úpravy – Správne právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/24/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200295
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1015200295.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a z
členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu : Tatranská
mliekareň a.s., so sídlom v Kežmarku, Nad traťou 26, IČO: 31 654 363, proti žalovanému : Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, v
konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. 31183/2014
zo 16. decembra 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
2S/40/2015-85 zo 7. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/40/2015-85 zo 7.
októbra 2015 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. 31183/2014 zo 16.
decembra 2014 a rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. k.
3029-1/2014-330 z 10. októbra 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému správnemu orgánu
na ďalšie konanie.
Žalovaný j e povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho a prvostupňového konania vo výške 140
eur za zaplatené súdne poplatky, na účet žalobcu v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 2S/40/2015-85 zo 7. októbra
2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“) zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č.
31183/2014 zo 16. decembra 2014 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného správneho orgánu“), ktorým
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný správny
orgán“) potvrdilo rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. k.
3029-1/2014-330 z 10 októbra 2014 (ďalej len „rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu“),
ktorým Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej len „prvoinštančný správny
orgán“) uložila opatrenie distribútorovi výrobku „Tatranská bryndza plnotučná“ a výrobku pod obchodným
názvom „Tatranská bryndza 25%“ žalobcovi zákaz umiestňovať na trh výrobok s označením „Tatranská
bryndza plnotučná“ a výrobok pod obchodným názvom „Tatranská bryndza 25%“, ktorý obsahuje menej
ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny. Krajský súd účastníkom právo na náhradu trov
konania nepriznal.
Krajský súd k jednotlivým námietkam v žalobe zaujal nasledovné stanovisko.
K bodu A) Krajský súd sa nezaoberal námietkami žalobcu týkajúcimi sa správneho konania vo
veci uloženého rozhodnutím Štátnej veterinárnej a potravinovej správy č. 3131-1/2013 z 18. októbra
2013, nakoľko ide o samostatné správne konanie, ktoré začalo 11. septembra 2013 a skončilo
vydaním rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. 9636/2014 z 29. marca 2014, ktorým bolo

potvrdené prvostupňové rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č.
3131-1/2013 z 18. októbra 2013. Žalobca si mohol uvedené námietky uplatniť prostredníctvom žaloby
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. 9636/2014 z 29. marca 2014,
čo však v zákonnej lehote neurobil.
K bodu B) a k bodu IV. Námietku žalobcu, že si nemohol uplatniť svoje procesné práva z dôvodu,
že mal na vyjadrenie sa k upovedomeniu o začatí správneho konania iba dva pracovné dni, krajský
súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V zmysle § 27 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán v prípade
absencie úpravy určitej lehoty v správnom poriadku alebo v osobitnom zákone určí lehotu na vykonanie
úkonu, pričom sa vyžaduje splnenie podmienky jej primeranosti. Lehotu určuje správny orgán na základe
vlastnej úvahy. Žalobca mal možnosť požiadať o predĺženie stanovenej lehoty, ak ju považoval za
neprimeranú, čo nevyužil a jej neprimeranosť namietal až v odvolaní proti rozhodnutiu prvoinštančného
správneho orgánu. Prvoinštančný správny orgán v súlade s § 33 ods. 2 v spojení s § 27 ods. 1 Správneho
poriadku poskytol žalobcovi možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, navrhnúť dôkazy, prípadne
navrhnúť doplnenie dokazovania.
Po preskúmaní veci krajský súd konštatoval, že žalovaný správny orgán pred vydaním rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu zistil nedodržiavanie predpisov, t. j. v čom konkrétne žalobca nedodržuje
predpisy. Nedodržiavanie predpisov žalobcom spočívalo v umiestňovaní na slovenský trh výrobok
s označením „Tatranská bryndza plnotučná“ bez toho, aby bol tento názov doplnený o sprievodné
informácie uvedené v názve potraviny alebo v jej blízkosti, ktoré ju opisujú tak, aby slovenský spotrebiteľ
mohol rozpoznať jej skutočný charakter a odlíšiť ju od ostatných výrobkov, s ktorými ju možno zameniť
(§ 4 ods. 3 vyhlášky č. 127/2012 Z. z.).
K bodu I. a) Národný predpis nesmie brániť voľnému pohybu tovaru v rámci EÚ v prípade, že výrobok
vyrobený v inej členskej krajine spĺňa požiadavky európskej potravinovej legislatívy a národnej legislatívy
členského štátu EÚ, v ktorom bol vyrobený. Toto je zakotvené v § 7a zákona o potravinách ako
tzv. klauzula vzájomného uznávania. To znamená, že výrobok z inej členskej krajiny EÚ, ktorý spĺňa
požiadavky uvedené v § 7a zákona o potravinách, nesmie byť odmietnutý na umiestnenie na slovenský
trh. Výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ je vyrobený v Poľskej republike, teda v inom členskom štáte
a spĺňa podmienky na uvedenie do obehu v Slovenskej republike.
Na slovenských výrobcov bryndze sa uplatňuje iný režim označovania výrobkov ako v prípade žalobcu,
keďže na rozdiel od neho spĺňajú podmienku ustanovenú v § 20 ods. 10 výnosu č. 2143/2006-100.
Výrobcovia bryndze, na ktorých poukázal žalobca, nemajú povinnosť v názve výrobku uvádzať
percentuálny podiel ovčej hrudky v sušine výrobku, pretože slovenskému spotrebiteľovi je zrejmý
charakter potraviny označenej ako „bryndza“. Pod týmto označením sa v zmysle slovenskej legislatívy
rozumie výrobok obsahujúci minimálne 50% ovčej hrudky v sušine výrobku. Vzhľadom na to, že výrobky
žalobcu pochádzajú z iného členského štátu EÚ, má povinnosť v zmysle § 4 ods. 3 vyhlášky č.
127/2002 Z. z. uvádzať na hlavnej pohľadovej strane obalu výrobku informácie, na základe ktorých
bude spotrebiteľovi zrejmý charakter potraviny, ktorá má označenie bryndza, ale nespĺňa podmienky
stanovené slovenskou legislatívou (50% ovčej hrudky).
Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky č. 127/2012 Z. z. sa údaje podľa § 3 ods. 2 písm. a/ názov potraviny, c)
množstvo potraviny bez obalu, d) dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby a k) skutočné
množstvo alkoholu viac ako 1,2 objemového percenta označujú v spoločnom zornom poli. To znamená,
že za oficiálny názov výrobku označeného na hlavnej pohľadovej strane ako „Tatranská bryndza 25%“
125 g a na bočnej strane ako „Tatranská bryndza plnotučná“, sa považuje názov uvedený v spoločnom
zornom poli s ostatnými povinnými údajmi, teda názov „Tatranská bryndza plnotučná“.
Tento výrobok, ktorý je na hlavnej pohľadovej strane označený ako „Tatranská bryndza 25%“ 125 g a na
bočnej strane ako „Tatranská bryndza plnotučná“, má nesprávne označenie. Takto označený výrobok
uvádza spotrebiteľa do omylu tým, že spolu so zložením je uvedené, že ide o plnotučnú bryndzu aj
napriek tomu, že tento výrobok sa vzhľadom na množstvo tuku zaraďuje do kategórie nízkotučných
výrobkov. Pre spotrebiteľa je zmätočné, aby bol jeden výrobok označený dvoma rôznymi názvami na
jednom obale.
K bodu I. b) Opatrenie uložené rozhodnutím Štátnej veterinárnej a potravinovej správy č. 3131-1/2013
z 18. októbra 2013 sa nevzťahuje len na výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 125 g. Z
výroku rozhodnutia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 3131-1/2013 z
18. októbra 2013, ktorým bolo toto opatrenie uložené, vyplýva, že sa vzťahuje na výrobok „Tatranská
bryndza plnotučná“ ako taký a to bez ohľadu na spotrebiteľské balenie.
K bodu II. a) Krajský súd súhlasil so žalobcom, že slovenská legislatíva neupravuje, v akom tvare má byť
označovaný podiel ovčej hrudky vo výrobku, avšak stanovuje podmienku, že názov potraviny vyrobenej

v inom členskom štáte musí byť doplnený o ďalšie sprievodné informácie opisujúce potravinu tak, aby
spotrebiteľ mohol rozpoznať jej skutočný charakter.
Označovanie potravín predstavuje spôsob, akým môžu spotrebitelia získať informácie o potravinách,
ktoré si chcú kúpiť. Vo všeobecnosti ho možno chápať ako základnú informáciu o druhu potraviny a o
jej vlastnostiach. Označenie výrobkov vyčerpávajúcim názvom má podstatný význam pre spotrebiteľa a
jeho účelom je zabraňovanie klamaniu spotrebiteľa uvádzaním neúplných či nepravdivých údajov alebo
zamlčovaním údajov o skutočných vlastnostiach výrobku. Názov potraviny musí presne vyjadrovať, z
čoho je potravina vyrobená.
Podľa názoru krajského súdu označenie výrobku názvom „Tatranská bryndza 25%“ neposkytuje
dostatočnú ochranu spotrebiteľa, pretože z neho nie je zrejmé, z čoho je vyrobený. Uvedenie údaju
„25%“ pri názve výrobku nemožno považovať za dostatočné, pretože v ňom chýba vysvetlenie, čo tento
percentuálny údaj znamená. Tento údaj nevypovedá o tom, že ide o množstvo ovčieho hrudkového
syra v sušine výrobku. Takéto označenie je pre spotrebiteľa zmätočné, nakoľko pod označením bryndza
rozumie prírodný syr s obsahom najmenej 50% ovčej hrudky v sušine výrobku. Spotrebiteľ sa môže
mylne domnievať, že percentá v názve výrobku vyjadrujú množstvo tuku vo výrobku, nakoľko pri syroch
sa najčastejšie percentami označuje množstvo tuku. Uvádzaním uvedených výrobkov na trh došlo k
zníženiu práva spotrebiteľa na zrozumiteľné informácie o výrobku, predovšetkým práva spotrebiteľa na
ochranu jeho ekonomického záujmu, t. j. vybrať si zo širokej ponuky kvalitný výrobok, ktorého cena bude
zodpovedať množstvu ovčej hrudky v sušine výrobku, pretože bryndza s vyšším podielom ovčej hrudky
je drahšia ako bryndza vyrobená z prevažnej časti z kravského hrudkového syra.
V súvislosti s argumentáciou žalovaného správneho orgánu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že
„zmena obalu grafiky Tatier na grafiku oviec je tiež voči spotrebiteľovi zavádzajúca, pretože vyobrazenie
oviec na obale navádza spotrebiteľa k tomu, že predmetný výrobok je vyrobený výlučne z ovčieho
hrudkového syra“, krajský súd uviedol, že uložené rozhodnutím Štátnej veterinárnej a potravinovej
správy č. 3131-1/2013 z 18. októbra 2013, ktoré bolo predmetom úradnej kontroly vykonanej 7. augusta
2014, sa netýkalo grafiky výrobku, ale označenia výrobku. Z uvedeného dôvodu nemožno žalobcovi
vyčítať vyobrazenie oviec na obale aj napriek tomu, že grafické vyobrazenie na obale výrobku nesmie
byť v rozpore so zložením potraviny.
K bodu I. c) a II. b) Podľa čl. 3 bod 8. Nariadenia (ES) č. 178/2002, „umiestnenie na trhu“ znamená
skladovanie, uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo
akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu
samy o sebe. Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného správneho orgánu, že v zmysle čl.
3 bod 8 Nariadenia (ES) č. 178/2002 sa aj skladovanie a uchovávanie výrobku na účely predaja v
inom štáte považuje za umiestňovanie na slovenský trh, nakoľko sa pod týmto pojmom podľa názoru
krajského súdu rozumie skladovanie výrobku vrátane ponúkania na predaj na slovenskom trhu. Z
dodacieho listu č. OL14054755 mal krajský súd za preukázané, že žalobca výrobok označený ako
„Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 1 kg zasielal do distribučného skladu v Banskej Bystrici, odkiaľ
ho distribuuje do Českej republiky. Vzhľadom na to, že žalobca tento výrobok iba skladoval v Slovenskej
republike, ale distribuoval ho na český trh, nemožno to považovať za umiestňovanie na slovenský
trh ani nemožno konštatovať porušenie opatrenia jeho skladovaním. Táto skutočnosť však nemá za
následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko dodatočnou kontrolou potravín vykonanou 7.
augusta 2014 bolo zistené porušenie povinnosti uloženej opatrením pokiaľ ide o výrobok označený ako
„Tatranská bryndza 25%“ s hmotnosťou 125 g.
Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného správneho orgánu,
spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a
ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti
určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi
predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok
rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť
presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu.
Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre
rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.
Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného

základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých
mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne
argumentovať proti záverom rozhodnutia. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k
záveru, že je dostatočne odôvodnené a sú z neho zrejmé dôvody, pre ktoré bolo žalobcovi uložené
opatrenie.
K bodu III. Správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade s článkom 54 ods. 1 Nariadenia (ES) č.
882/2004 a po zistení nedodržiavania predpisov prvostupňový správny orgán konal tak, aby zabezpečil
nápravu vzniknutej situácie tým, že žalobcovi uložil opatrenie spočívajúce v zákaze umiestňovať na trh
výrobok s označením „Tatranská bryndza plnotučná“ a „Tatranská bryndza 25%“.
Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so
zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v konaní
neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej
judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania.

II.

Žalobca podal riadne a včas proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/40/2015-85 zo 7. októbra
2015 odvolanie (ďalej len „podané odvolanie“ a „odvolanie žalobcu“), v ktorom sa domáhal aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací súd“) zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že zruší
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a vráti vec
žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania vo
výške 140 eur.
V podanom odvolaní žalobca zrekapituloval doterajší priebeh konania a opätovne poukázal na skutkové
a právne pochybenia správnych orgánov oboch inštancií, zhodne ako v žalobe, ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný správny orgán listom z 30. decembra 2015 a uviedol,
že žalobca v podanom odvolaní opakovane uvádza argumenty, ktoré sú uvedené v žalobe. Podľa
žalovaného správneho orgánu žalobca neuvádza žiaden konkrétny, právne relevantný argument,
ktorý spochybňuje postup a závery krajského súdu. Na základe uvedeného žalovaný správny orgán
navrhuje odvolaciemu súdu, aby podané odvolanie odmietol a potvrdil rozhodnutie krajského súdu podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne.

III.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho
poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom
v žalobcom podanom odvolaní podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a postupom
podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho
poriadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho súdu (www.nsud.sk) po
neverejnej porade senátu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve súdy na
základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie
je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnoprávnymi a procesnými
administratívnymi predpismi.
V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,
podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V
zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Odvolací súd primárne v medziach odvolania preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho súdneho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvoinštančného správneho orgánu,
najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto
vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu.
Predmetom konania pred krajským súdom bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu č. 31183/2014 zo 16. decembra 2014, ktorým Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky potvrdilo rozhodnutie Štátnej veterinárnej
a potravinovej správy Slovenskej republiky č. k. 3029-1/2014-330 z 10 októbra 2014, ktorým Štátna
veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky uložila opatrenie distribútorovi výrobku „Tatranská
bryndza plnotučná“ a výrobku pod obchodným názvom „Tatranská bryndza 25%“ žalobcovi zákaz
umiestňovať na trh výrobok s označením „Tatranská bryndza plnotučná“ a výrobok pod obchodným
názvom „Tatranská bryndza 25%“, ktorý obsahuje menej ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra
zo sušiny.
Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. Orgán úradnej kontroly potravín v rámci svojej
pôsobnosti na základe zistení pri výkone úradnej kontroly potravín prijme opatrenia podľa osobitného
predpisu.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 152/1995 Z. z. Orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej
pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly.
Podľa článku 54 ods. 1 nariadenia č. 882/2004 ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude
konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní
o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť príslušného
prevádzkovateľa pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov.
Podľa článku 54 ods. 2 písm. b/ nariadenia č. 882/2004 pokiaľ je to potrebné, budú súčasťou tohto
konania tieto opatrenia : obmedzenie alebo zákaz uvádzať tieto krmivá, potraviny alebo zvieratá na trh,
dovážať ich alebo vyvážať.
Na úvod odvolací súd uvádza, že rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné
dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci.
Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku v znení neskorších predpisov, v odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.
Správny orgán je teda povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviesť ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, teda uviesť tzv. právne posúdenie veci. Právnym posúdením
je pritom činnosť, pri ktorej správny orgán zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je potom omyl
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak správny
orgán použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil.
Odvolací súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že v rozhodnutí prvoinštančného správneho
orgánu odôvodnenie postupu aplikácie príslušných právnych noriem na zistený skutkový stav úplne
absentuje. Uvedený nedostatok sa pokúsil napraviť žalovaný správny orgán svojim rozhodnutím, ten
však pod vplyvom zisteného skutkového stavu prvoinštančným správnym orgánom pristúpil k nesprávnej
aplikácii článku 54 ods. 1 nariadenia č. 882/2004 na zistený skutkový stav.

Nesprávna aplikácia článku 54 ods. 1 nariadenia č. 882/2004 spočíva v tom, že hypotéza právnej normy
článku 54 ods. 1 nariadenia č. 882/2004 predpokladá zistenie nedodržiavania právnych predpisov, čo
nevyplýva z vykonanej úradnej kontroly potravín. Tak prvoinštančný správny orgán, ako aj žalovaný
správny orgán opierajú svoje rozhodnutia o skutočnosť, že žalobcom nebolo splnené opatrenie uložené
rozhodnutím Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 3131-1/2013 z 18.
októbra 2013, nie o skutočnosť či došlo alebo nedošlo k nedodržaniu právnych predpisov zo strany
žalobcu. Samotné nedodržanie uloženého opatrenia nemožno podľa odvolacieho súdu subsumovať pod
pojem nedodržanie právnych predpisov v zmysle článku 54 ods. 1 nariadenia č. 882/2004.
Keďže žalovaný správny orgán ako aj prvoinštančný správny orgán postupovali na základe nesprávneho
právneho posúdenia bol daný dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a
prvoinštančného správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/40/2015-85 zo 7.
októbra 2015 zmenil podľa § 250ja ods. 3 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492ods. 2
Správneho súdneho poriadku tak, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. 31183/2014 zo 16.
decembra 2014 a rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. k.
3029-1/2014-330 z 10. októbra 2014 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku
a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

IV.
Trovy prvostupňového a odvolacieho konania

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, s
§ 224 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.
Žalobca mal v konaní úspech, nárok na náhradu trov konania si uplatnili a vyčíslil (§ 151 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku). Žalobcovi patrí náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania
za zaplatený súdny poplatok za žalobu a za odvolanie v sume 2 x 70 eur, spolu 140 eur, čo zodpovedá
sume vyčíslenej žalobcom.
Celkovo odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania
pozostávajúcu zo zaplatených súdnych poplatkov za žalobu a za odvolanie v sume 140 eur. Žalovaný
správny orgán v konaní úspech nemal, nevzniklo mu právo na náhradu trov konania, naviac keď
správnemu orgánu zo zákona náhrada trov konania v správnom súdnictve neprináleží.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.