Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/219/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413213575
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1413213575.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej
veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., P. O. Box: Nagano Office Center, so sídlom K Červenému dvoru
3269/25A, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: P. R., naposledy bytom Q. XXX/
XX, 841 05 Karlova Ves, zastúpená opatrovníčkou: Q. V., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava
IV o zaplatenie 350,53 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 18.03.2013 (vzor je prílohou
nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 8614/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) doručeným súdu dňa 28.03.2013 požiadal,
aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 350,53 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške
0,25% denne zo sumy 762,53 Eur od 17.05.2010 do 19.08.2010 (čo predstavuje sumu 181,10 Eur)
a zo sumy 350,53 Eur od 20.08.2010 do zaplatenia, 6% úrokom zo zmenkovej sumy 762,53 Eur od
12.08.2010 do 19.08.2010 (čo predstavuje sumu 1,01 Eur) a zo sumy 350,53 Eur od 20.08.2010 do
zaplatenia. Zároveň požiadal, aby mu súd priznal aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej
sumy, teda 2,54 Eur a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako indosatár
je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 25.05.2009. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Zmenka je vystavená na sumu 762,53 Eur, pričom do jej textu bol poňatý aj záväzok odporkyne zaplatiť
za túto zmenu pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% úrokom od
17.05.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 412,- Eur a na úrokoch uhradil 0,- Eur. Keďže
zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou.

Okresný súd Bratislava IV dňa 23.04.2013 vec postúpil vec Okresnému súdu Bratislava V. Proti tomuto
postupu namietal navrhovateľ a spis bol dňa 17.06.2013 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu
v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením zo dňa 28.06.2013, č.k. 1Ncb 31/2013-22 tak, že miestne
príslušným súdom na prejedanie a rozhodnutie vo veci je Okresný súd Bratislava IV.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Odporkyňa ako fyzická
osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3
bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko navrhovateľ má sídlo v Českej republike, teda v členskom
štáte inom ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Bratislava IV nepresahuje 2.000,- Eur bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č.
861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Odporkyňa má bydlisko v obvode Okresného súdu Bratislava IV, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle
uvedeného nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená právomoc súdu je i v súlade
s čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z. z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota
pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu
nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové,
colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na od poveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa
v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo
c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie
rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.

Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej strany
v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti
pohľadávke.

V posudzovanej veci po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu
aj s prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručoval odporkyni, pričom zásielka sa súdu
vrátila dňa 30.04.2013 s označením „ adresát neznámy“. Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť miesto
bydliska odporkyne, uznesením zo dňa 08.08.2014, č.k. 22C 219/2013-49 jej súd ustanovil opatrovníka
pre toto konanie (§ 29 O.s.p.).

Opatrovníčka odporkyne sa k podanému návrhu nevyjadrila.

Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu 21.12.2015 vzal návrh späť v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 762,53 Eur od 17.05.2010 do 19.08.2010 a zo sumy
350,53 Eur od 20.08.2010 do zaplatenia. Súd preto uznesením zo dňa 08.01.2016, č.k. 22C 219/2013-63
zastavil konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 762,53 Eur od
17.05.2010 do 19.08.2010 a zo sumy 350,53 Eur od 20.08.2010 do zaplatenia.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 Eur, od toho
okamihu, ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p., nakoľko
posudzovaná vec predstavuje v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p. drobný spor, a preto súd v súlade s §
156 ods. 3 O.s.p. oznámil dňa na úradnej tabuli tunajšieho súdu verejné vyhlásenie rozsudku na deň
04.05.2016.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky
zo dňa 18.03.2013, zmenkou zo dňa 25.05.2009, výpisom z obchodného registra navrhovateľa a zistil
nasledovný skutkový stav:

Odporkyňa dňa 25.05.2009 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811
09 Bratislava sumu 762,53 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 17.05.2010. Predmetná zmenka
bola odporkyňou vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa.

Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad
navrhovateľa. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto
vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a
dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok
vzorového tlačiva.

Podľa vyjadrenia navrhovateľa odporkyňa doposiaľ zaplatila 412,- Eur a na zmenkových úrokoch
zaplatila 0,- Eur.

Predmetom konania je spor zo zmenky. Súd preto v prvom rade skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti
v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. (zmenkový a šekový zákon) a dospel k záveru, že zmenka spĺňa
formálne náležitosti § 75 citovaného zákona.

Podľa daného § 75 zmenkového a šekového zákona vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj
spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj
zročnosti ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a
miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol
zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Podľa § 79 ods. 3 O.s.p. ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti
žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K
žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo
šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 372y ods. 1 O.s.p. ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti
tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.

Súdu je z jeho činnosti známe, že zmenka vystavená na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá
zmenku následne indosovala na navrhovateľa, slúžila na zabezpečenie zmluvy o úvere. S ohľadom na
zmenu Občianskeho súdneho poriadku ustanovenú v § 79 ods. 3 s účinnosťou od 23.12.2015 súd vyzval
navrhovateľa, aby opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu právneho predchodcu
navrhovateľa (spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.) s odporcom a aby pripojil ďalšie listiny potrebné na
uplatnenie práva zo zmenky, ako aj písomnú zmluvu, z ktorej záväzky boli zabezpečené predloženou
zmenkou.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k výzve súdu uviedol, že na predmetné konania sa vzťahuje nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu. Toto nariadenie je prameňom úniového práva a má prednosť pred vnútroštátnym
právom. Nie je preto možné aplikovať ustanovenie § 79 ods. 3 O.s.p., najmä toto ustanovenie nemôže
pôsobiť retroaktívne. Navrhovateľ zároveň poukázal na to, že predmetom konania je výlučne zmenka
a nie iný záväzkový právny vzťah. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesoriskej
povahy. Nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000 ako aj
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013. Predmetná novela O.s.p. podľa
názoru navrhovateľa porušuje aj článok 17 Prílohy č. I Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve z
07.06.1930. Slovenská republika by mala predmetný dohovor ratifikovať a nie sa od neho odchyľovať.
V tejto súvislosti súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, ktoré konštatuje:

Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká súdneho konania,
ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom,
nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice
93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14 smernice 87/102/EHS.

Na prebiehajúce konania sa aplikuje Nariadenie, ktoré je právnym predpisom EÚ s priamym účinkom.
Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8
preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý
proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania
a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9 preambuly
a článok 9). Uplatňuje sa v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez
ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky
nepresahuje čiastku 2000 eur v čase doručenia žalobného formulára na súd (článok 2 ods. 1). Nariadenie
nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na
strane navrhovateľa alebo odporcu. Z článku 4 odseku 4 nariadenia vyplýva, že ak sa súd domnieva,
že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár
návrhu nie je správne vyplnený, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť formulár návrhu doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené
doplňujúce informácie alebo doklady, alebo vziať návrh späť, a to v lehote, ktorú určí. Ak dospeje súd
k záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený alebo návrh je neprípustný alebo ak navrhovateľ formulár
návrhu v určenej lehote nedoplnil alebo neopravil, súd návrh zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo
neprípustnosť návrhu sa posudzujú podľa vnútroštátneho práva - odsek 13 preambuly nariadenia). Z
článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti
preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné
v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho
činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia
nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v
konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti
návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže
súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní
pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle
uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to
byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je
procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej
ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného
nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja.
Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením
nijako vylúčená.

Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú zmenkovoprávnu doktrínu, že zo zmenky samotnej ako
abstraktného cenného papiera nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Vzhľadom na
abstraktnosť cenného papiera odporca, pokiaľ je spotrebiteľom, mal by túto skutočnosť namietať. Pokiaľ
však súd spoľahlivo zistí, že na strane odporcu ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom
právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky na
rakúsku právnu prax, ako aj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012. Najvyšší
súd SR konštatoval, že nemá dôvod odkloniť sa od takýchto všeobecne akceptovaných výkladových
pravidiel členských štátov EÚ. Podľa odvolacieho súdu je tu potrebné tiež akcentovať už v citovanom
českom náleze vyslovené pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom, a
pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje,
takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho
zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými
právami.

Aj vystavenie zmenky je spotrebiteľský právny vzťah, a preto je potrebné naň aplikovať aj normy
na ochranu práv spotrebiteľov. Pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami odporkyne
musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. Z bodu II. zjednocujúceho stanoviska vyplýva, že ak
je vystaviteľom blankozmenky spotrebiteľ, je možné túto zmenku skúmať až po úroveň dohody o
vyplňovacom práve. Nakoľko navrhovateľ v konaní nepredložil písomnú zmluvu, z ktorej záväzky
boli zabezpečené predmetnou zmenkou, súd nemohol preskúmať povahu zabezpečovaného záväzku,
najmä či išlo o spotrebiteľský vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, v
dôsledku čoho by bolo potrebné odporkyni poskytnúť dôslednejšiu ochranu jej práv.

Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena,
teda faktického preukázania tvrdených skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností nesie ten účastník konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti navrhovateľa má za následok neunesenie
dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej.
Nakoľko si navrhovateľ v konaní nesplnil povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť (čím znemožnil
súdu preskúmať opodstatnenosť žalovaného nároku), a neuniesol tak bremeno tvrdenia a ani dôkazné
bremeno, neostávalo súdu iné, ako jeho žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd návrh v celom rozsahu zamietol, a preto v spore úspešným
účastníkom bola odporkyňa, ktorá si však náhradu trov konania neuplatnila, preto súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania odporkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.