Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/176/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212227152
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1212227152.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej, členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu R.. R. Š., I.. XX.X.XXXX,
Z. Z. XXX, N., práv. zast. JUDr. Milanom Szóllóssym, advokátom so sídlom Mlynská 28, Košice, proti
žalovanému: PROPRIETAS spol. s r.o., so sídlom Technická 7, Bratislava, IČO: 35 957 719, práv.
zast. alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771, o zaplatenie
6.234,- EUR s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.
42Cb/254/2012-615 zo dňa 13.12.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/254/2012-615 zo dňa
13.12.2016 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.234 EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.234 EUR od 18.5.2012 do zaplatenia ako
aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 6.234 EUR od 18.5.2012 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal štátu náhradu trov konania proti žalovanému v
plnom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu
súdu dňa 18.10.2012 a doplnenou dňa 22.4.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 6.234 EUR s príslušenstvom, zmluvnou pokutou a na náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzatvoril dňa 22.3.2012 so žalovaným ako
objednávateľom Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola realizácia stavby „Prestrešenie balkónov komplet
a odvodnenie balkónov na Schawalbenweg 21, Berlín“. V čl. 5 tejto zmluvy a následne v prílohách bola
dohodnutá cena diela a v čl. 6 boli dohodnuté podmienky fakturácie diela. Pôvodne bola dohodnutá
cena diela vo výške 20.780 EUR bez DPH, pričom následne bol uzatvorený Dodatok č. 1 k Zmluve o
dielo, kde sa zmluvné strany dohodli na rozšírení predmetu diela o realizáciu opravy podlahy balkónov
- Rekonštrukcia podlahy balkónov komplet na Schwalbenweg 21, Berlín za dohodnutú cenu vo výške
22.000 EUR bez DPH. Ďalej uviedol, že v súlade s bodom 6 Zmluvy vystavil žalovanému zálohovú
faktúru na sumu 8.312 EUR, t.j. vo výške 40 % ceny diela bez DPH, ktorú žalovaný uhradil dňa 29.3.2012.
Vo vzťahu k ostávajúcej cene diela sa zmluvné strany dohodli, že právny predchodca žalobu ako
dodávateľ je oprávnený predložiť čiastkovú faktúru na sumu vo výške 30 % ceny diela bez DPH po
dokončení strechy komplet a konečnú faktúru po odovzdaní diela. Zmluvné strany si zároveň vo vzťahu
k záverečnej faktúre ako aj čiastkovým faktúram určili odlišne od zákona dobu vzniku nároku právneho
predchodcu žalobcu na zaplatenie diela a rovnako aj povinnosť žalovaného k zaplateniu ceny diela,

t.j. odlišne od ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že vznik nároku na zaplatenie
diela vzniká odovzdaním predmetu diela, resp. jeho časti. Právny predchodca žalobcu tak v súlade
so Zmluvou vystavil žalovanému za tesárske a klampiarske práce čiastkovú faktúru č. 2012013 so
splatnosťou dňa 17.5.2012, ktorá prestavovala 30 % z ceny diela bez DPH. Žalovaný vystavenú faktúru
neuhradil.

3. Súd prvej inštancie vydal vo veci, proti ktorému podal žalovaný odpor v ktorom uviedol, že zo strany
žalovaného nedošlo k úhrade žalovanej sumy z dôvodu nesplnenia povinnosti zo strany žalobcu riadne
a v dohodnutom termíne vykonať dielo a preto podľa jeho názoru uplatnený nárok ani nevznikol a žalobu
považuje za nedôvodnú.

4. Žalobca sa k odporu žalovaného písomne vyjadril, pričom uviedol, že pôvodná cena diela v zmysle
Zmluvy o dielo bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami na sumu vo výške 20.780,- EUR bez DPH.
Dňa 4.4.2012 bol uzatvorený Dodatok č. 1, predmetom ktorého bolo rozšírenie predmetu diela o
realizáciu opravy podlahy balkónov s dohodnutou cenou rekonštrukcie vo výške 22.066,- EUR bez DPH.
V zmysle čl. 6 - Platobný dohovor sa zmluvné strany dohodli, že dodávateľ vystaví a objednávateľ uhradí
pred nástupom do práce zálohovú faktúru vo výške 40 % ceny diela bez DPH a táto zálohová faktúra na
sumu 8.312,- EUR bola uhradená dňa 29.3.2012. V zmysle časového platobného harmonogramu ktorý
bol súčasťou Zmluvy o dielo sa zmluvné strany k zostávajúcej cene diela dohodli, že fakturácia 30 % z
ceny diela (20.780,- EUR) bez DPH bude za tesárske a klampiarske práce. Z uvedenej sumy mal teda
právny predchodca žalobcu uhradenú zálohovú faktúru vo výške 8.312,- EUR a následne v priebehu
realizácie diela vyfakturoval žalovanému faktúru č. 2012016 na sumu vo výške 6.234 EUR. Zdôraznil,
že vyzval žalovaného výzvou zo dňa 6.9.2012 na úhradu dlžnej sumy vo výške 19.087,80 EUR, a to i
vrátane faktúry ktorá je predmetom tohto konania, pričom žalovaný v reakcii na predmetnú výzvu prejavil
záujem uhradiť dlžnú sumu vo výške 12.853,80 EUR, avšak v zostávajúcej časti, t.j. v časti sumy vo
výške 6.234,- EUR dlžnú sumu namietal.

5. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, prednesom právneho zástupcu
žalovaného, výpoveďou štatutárneho zástupcu žalobcu, výsluchom svedkov W. L., V. N., W. N., obsahom
listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav: žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril
so žalovaným ako objednávateľom dňa 22.3.2012 Zmluvu o dielo (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej
bola realizácia časti stavby „Prestrešenie balkónov komplet a odvodnenie balkónov“ na Schwalbenweg
21, Berlín za vopred dohodnutú cenu vo výške 20.780,- EUR. Medzi zmluvnými stranami došlo následne
k uzatvoreniu Dodatku č. 1 k Zmluve, v zmysle ktorého sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného
opravu podlahy balkónov na diele Schwalbenweg 21, Berlín a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 22.066,- EUR. Tiež sa v zmysle čl. 6 Zmluvy dohodli, že súčasťou Zmluvy je spoločne
dohodnutý plán platieb, ktorého podkladom bude súpis skutočne vykonaných prác a dodávok, pričom
potvrdenie skutočne realizovaných prác a dodávok bude predkladané riadeniu stavby na schválenie
a uvoľnenie a až potom môžu byť vystavené čiastkové faktúry. Žalobca tvrdil, že nárok na zaplatenie
30% ceny diela mu vznikol dňa 25.4.2012, kedy došlo zo strany žalovaného k podpísaniu preberacieho
protokolu, ktorý podpísal za žalovaného pán L. ako miestny stavebný dozor, čím potvrdil ukončenie
prác na strechách balkónov. V nadväznosti na uvedené v zmysle čl. 6 Zmluvy a v súlade s platobným
harmonogramom vystavil v prospech žalovaného dňa 3.5.2012 faktúru č. 2012013 na sumu vo výške
6.234,- EUR so splatnosťou dňa 17.5.2012, ktorou žalovanému fakturoval 30% z ceny diela za tesárske
a klampiarske práce v Berlíne a ktorej neuhradenie je predmetom tohto konania. Žalovaný v rámci
svojej procesnej obrany poukázal predovšetkým na to, že listinný doklad -Baubesprechung Protokoll
(Zápisnica z porady, č.l. 24) zo dňa 25.4.2012 nepredstavuje súpis skutočne vykonaných prác a dodávok,
nakoľko jeho obsahom nie je zoznam prác ktoré boli pri vyhotovovaní diela, resp. jeho časti skutočne
vykonané a rovnako ani neobsahuje zoznam dodávok (materiálov), ktoré boli na vyhotovenie diela,
resp. jeho časti dodané. Nakoľko si žalobca podľa názoru žalovaného nesplnil svoje povinnosti v
zmysle čl. 6 Zmluvy, žalovaný faktúru č. 2012013 neuhradil. Zároveň v konaní poukázal na neodbornosť
vykonanej rekonštrukcie zo strany právneho predchodcu žalobcu a s tým súvisiacu škodu, ktorá
vznikla žalovanému tým, že právny predchodca žalobcu poškodil a znehodnotil materiál, ktorý mal od
žalovaného k dispozícii na vykonanie rekonštrukcie podlahy, pričom jeho cena predstavovala sumu vo
výške 27.776,12 EUR, ktorú si žalovaný kompenzačnou námietkou započítal proti žalovanej pohľadávke.
Uvedené vady diela si žalovaný uplatnil e-mailom zo dňa 23.5.2012, čo považoval za riadnu reklamáciu
vykonaného diela a voľbu nárokov z vád diela. Z e-mailu zo dňa 19.10.2012 (č.l. 183-184) preloženého
z jazyka nemeckého do jazyka slovenského vyplýva, že žalovaný oznámil právnemu predchodcovi

žalobcu, že pri preskúmaní kvality vykonania prác boli zistené viaceré vady realizácie diela (v zmysle
fotodokumentácie a pripomienok v prílohe) a zároveň ho vyzval na odstránenie vád a ich príčin k
3.11.2012. Súčasne uviedol, že podľa jeho názoru splnil všetky podmienky na použitie ustanovenia § 439
ods. 4 Obchodného zákonníka a preto mal právo na zadržanie zaplatenia časti ceny Diela za vykonanie
prestrešenia balkónov komplet a odvodnenie balkónov komplet vo výške 12.468,- EUR, čo predstavuje
60 % ceny za vykonanie Diela. Žalovaný tiež založil do súdneho spisu kópiu Znaleckého posudku
č. 05/2014 (č.l. 201-216), ktorý vypracoval dňa 5.4.2014 Ing. T. M., znalec z odboru stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty stavebných prác a odhad hodnoty nehnuteľností, na žiadosť
žalovaného ako objednávateľa. Zo záveru predmetného Znaleckého posudku v časti týkajúcej sa
vyčíslenej škody vyplýva, že celková výška škody na podlahách balkónov/lógií obhliadnutých znalcom
dňa 6.2.2014 je 24.163,36 EUR s DPH a celková výška škody na podlahách balkónov/lógií ostatných,
t.j. okrem obhliadnutých znalcom dňa 6.2.2014 je 104.717,94 EUR.

6. Žalobca v priebehu konania spochybnil procesnú obranu žalovaného a zároveň poprel aj svoju
zodpovednosť za vady diela. Podľa jeho tvrdení nie je možné niesť zodpovednosť za niečo, na čo v
zmysle Zmluvy nebol ani povinný, keďže žalovaným vytýkané vady sa týkali prác v zmysle Dodatku č. 1
k Zmluve a nie prác na zastrešení balkónov. Pre prípad, že by však súd dospel k inému záveru, trval na
tom, aby súd žalovanému právo z vád diela nepriznal, a to z dôvodu absencie oznámenia konkrétnych
vád diela bez zbytočného odkladu.

7. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.4.2013, č.k. 42Cb/254/2012-104 pripustil zmenu žalobného
petitu jeho rozšírením o nárok žalobcu na zaplatenie zákonného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty.

8. Súd zistil, že dňa 3.6.2015 bola spoločnosť TULIS STRECHY, s.r.o., so sídlom Duklianska 38, Spišská
Nová Ves, IČO: 36 205 770 dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra a jej právnym nástupcom sa
stala spoločnosť FUSTA s.r.o., so sídlom Popradská 68, Košice, IČO: 36 604 933. Preto uznesením zo
dňa 30.11.2015, č.k. 42Cb/254/2012-577 pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpila spoločnosť
FUSTA s.r.o. a na jej miesto vstúpil na strane žalobcu Ing. Igor Š., a to z dôvodu uzatvorenia Dohody
o postúpení pohľadávky zo dňa 7.5.2015.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporu je neuhradenie faktúry č. 2012013 za tesárske
a klampiarske práce v Berlíne (zastrešenie balkónov), ktorá predstavuje 30% z ceny diela, ktorých
vykonanie žalobca deklaroval odovzdávacím protokolom - zápisnica z porady o stavbe zo dňa 25.4.2012
(č.l. 24). Za žalovaného preberal dielo pán W. L., ktorý bol v zmysle Zmluvy o dielo na to oprávnený,
čo vyplýva z čl. 8 bod. 8.5. Zmluvy. Žalobca nedisponuje súpisom vykonaných prác a dodávok, avšak
listinný doklad a to zápisnica z porady preukazuje dodanie diela, nakoľko predmetom fakturácie bola
strecha, pričom pod bodom 1 v zápisnici je jasne uvedené, že strecha je hotová a ešte sa majú opraviť
drobnosti (č.l. 103). Následne preberací protokol, ktorý je prílohou k vyjadreniu žalovaného zo dňa
25.4.2012 sa týka zastrešenia balkónov (faktúra č. 2012013), ktorých neuhradenie je predmetom tohto
konania a z tohto preberacieho protokolu vyplýva, že drobné závady boli odstránené a k odovzdaniu časti
diela došlo riadne a včas a bez akýchkoľvek vád. Vystavená faktúra bola oprávnená a žalovaný mohol
v súlade s ustanovením čl. 6 bod 6.1 faktúru vrátiť v prípade, ak obsahuje nesprávne údaje, prípadne
nespĺňa formálne podmienky (potvrdenie vykonaných prác), avšak žalovaný k uvedenému nepristúpil.
Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie 30 % ceny diela dňa 25.4.2012, t.j. podpisom preberacieho
protokolu, ktorý podpísal pán W. L. ako osoba oprávnená za žalovaného v zmysle bodu 8.5 Zmluvy,
čo sám potvrdil v rámci svojej svedeckej výpovede pred súdom, že žalobca vykonal množstvo tam
vykonaných strešných prác a že práce na zastrešení balkónov boli v dohodnutom rozsahu vykonané.
V nadväznosti na uvedené a v súlade so Zmluvou žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2012013,
ktorej zaplatenia sa domáha v tomto konaní a pokiaľ žalovaný tvrdí, že predmetnú faktúru neuhradil len
z dôvodu, že si žalobca údajne nesplnil svoju povinnosť v zmysle čl. 6 Zmluvy o dielo a žalovanému
nepredložil na schválenie súpis skutočne realizovaných prác a dodávok/preberací protokol, toto tvrdenie
je nepravdivé a zavádzajúce.

10. Ďalej uviedol, že jediná komunikácia žalobcu so žalovaným týkajúca sa reklamácie vád diela je e-
mail, ktorý bol zaslaný zo strany žalovaného žalobcovi dňa 23.5.2012, kde je v prvej vete uvedené, že sa
má jednať o závady na balkónových podlahách, t.j. nie je zrejmé o aké konkrétne vady ide, kde sa tieto
vady nachádzajú a na akých balkónoch boli zistené. Pokiaľ by však súd dospel k záveru, že námietky
vád zo strany žalovaného k žalovanej faktúre sú relevantné, žalobca poukázal na to, že vady neboli zo

strany žalovaného oznámené bezodkladne. Takýto e-mail podľa neho nemožno považovať za splnenie
si oznamovacej povinnosti žalovaného o vadách diela v zmysle § 562 Obchodného zákonníka. Ak bolo
žalovanému umožnené s časťou diela (zastrešenie balkónov) nakladať a bola mu odovzdaná už dňa
25.4.2012 časť diela, resp. dňa 18.5.2012 ako celkové dielo, potom mal žalovaný oznámiť žalobcovi vady
časti diela najneskôr dňa 3.5.2012 a diela ako takého dňa 26.5.2012, a to vzhľadom na ustálenú súdnu
prax pri výklade pojmu „bez zbytočného odkladu“ - za čo sa považuje lehota ôsmich dní. Z uvedeného
dôvodu e-mail žalovaného zo dňa 19.10.2012, na ktorý poukazoval žalovaný vo svojom vyjadrení zo
dňa 7.5.2014 tiež nemožno považovať za včasné plnenie si svojej oznamovacej povinnosti podľa § 562
Obchodného zákonníka a už vôbec nie za kvalifikovanú reklamáciu vád, nakoľko celý e-mail bol v jazyku
nemeckom a nie v slovenskom, a teda žalobca mu nerozumel. Námietku žalovaného, ktorý tvrdil že
jeho reklamáciu zo dňa 23.5.2012 možno považovať za všeobecnú reklamáciu, považuje žalobca za
nepravdivú, nakoľko z obsahu reklamácie vyplýva, že sa nejedná o všeobecnú reklamáciu, ale len o
reklamáciu rekonštrukcie podlahy na balkónoch čo priznal aj právny zástupca žalovaného. Podstatnou
je však skutočnosť, že reklamácia uvedených vád nie je predmetom tohto konania. Žalobca má za to, že
žalovaný nereklamoval žiadne vady diela riadne a včas bez zbytočného odkladu, a preto nemá žiadne
nároky a práva z vád diela. Žalobca tak svoju zodpovednosť za vady diela tak ako ich popisuje žalovaný
popiera, nakoľko žalobca nemôže niesť zodpovednosť za vady niečoho, na čo v zmysle Zmluvy nebol
ani povinný a tiež z dôvodu, že ním uvádzané vady na ktoré poukázal v podaní zo dňa 11.10.2013 sa
týkajú prác v zmysle Dodatku č. 1 Zmluvy a nie zastrešení balkónov. Nesúhlasil s názorom žalovaného,
ktorý v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 7.5.2014 uviedol, že mu vzniklo právo zadržať zvyšných 60%
ceny diela, t.j. 12.468,- EUR. Toto právo mu vzniknúť nemohlo predovšetkým z dôvodu, že žalobca
nezodpovedá za vady, ktoré sa mu snaží žalovaný pripísať na zodpovednosť a ďalej z dôvodu, že
sám žalobca ako ďalší z predpokladov použitia § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka na vzťah medzi
žalobcom a žalovaným uvádza aj včasnú reklamáciu vád, čo tiež splnené nebolo, a teda žalovanému
nemohlo právo na zadržanie zaplatenia časti diela ani vzniknúť. Ku kompenzačnej námietke vznesenej
žalovaným žalobca uviedol, že škoda, ktorá mala vzniknúť žalovanému, mala byť z toho, že žalobca
znehodnotil materiál použitý na stavbe s tým, že vo vyjadrení žalovaný uviedol, že materiál, ktorý mal
byť znehodnotený a použitý na stavbe bol vo vlastníctve žalovaného čo doložil dokladom, a to kúpnou
zmluvou zo dňa 1.9.2013, čo znamená, že je to o rok neskôr ako sa realizovalo dielo. Nie je teda pravdou,
že materiál bol vo vlastníctve žalovaného, nakoľko ten už musel byť v roku 2012 (18.5.2012) zabudovaný
do diela a stať sa jeho súčasťou, pričom ani v čase realizácie stavby nebol žalovaný vlastníkom daného
materiálu, keďže to bola spoločnosť P1, s.r.o., ktorá bola dodávateľom materiálu na realizáciu Diela.
Žalobca má za to, že žalovaný vôbec nepreukázal škodu, fotodokumentácia je nedostatočná, všeobecná
a nie je z nej zrejmé, že sa týka práve tejto stavby. Zároveň žalovaný nepreukázal, aká povinnosť mala
byť porušená zo strany žalobcu, ako aj príčinnú súvislosť s ktorou mala vzniknúť škoda. Odhliadnuc
od uvedeného žalovaný nemá nárok na náhradu škody, nakoľko túto si mal uplatniť ako reklamáciu
vád podľa Obchodného zákonníka. Až následne po uvedení týchto skutočností žalovaný zmenil svoju
právnu argumentáciu tak, že mu malo vzniknúť aj právo zadržať 60% ceny diela, čo má byť dôvodom
pre nesplnenie si jeho povinností na úhradu ceny Diela.

11. Štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu Ing. Z. G. na pojednávaní uviedol, že žalovaná
suma predstavuje čiastkovú faktúru č. 2012013, ktorá bola vystavená na sumu vo výške 6.234,- EUR.
K reklamácii žalovaného zo dňa 23.5.2012 uviedol, že táto sa netýkala prác, ktorých neuhradenie
je predmetom tohto konania a aj v hlavičke e-mailu bolo uvedené „Čiastková faktúra za podlahy na
balkónoch v Berlíne“. Odovzdávajúci protokol spísal štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu
(č.l. 134), pričom požiadal pána L., aby spísal závady na diele. Pán L. však žiadne výhrady a nedorobky
nevytkol a právny predchodca žalobcu nemal vedomosť o tom, že podlahy balkónov boli podľa názoru
žalovaného vykonané neodborne a chybne. Štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu nemá
vedomosť o žiadnych iných reklamáciách žalovaného, pričom e-mailové podanie žalovaného zo dňa
23.5.2012 nemožno považovať za reklamáciu.

12. Žalovaný v konaní tvrdil, že v zmysle čl. 6 Zmluvy o dielo mohli byť čiastkové faktúry vystavené
až po predložení potvrdenia skutočne vykonaných prác a dodávok a zápisnicu z porady označenú
ako odovzdávajúci protokol zo dňa 25.4.2012 nemožno považovať za odovzdávajúci protokol diela,
nakoľko táto neobsahuje zoznam prác ktoré boli vykonané a ani zoznam materiálov ktoré boli použité
pri vykonávaní diela. Žalobca súpis skutočne vykonaných prác a dodávok vyhotovoval pri ostatných
faktúrach (s výnimkou zálohových faktúr ktoré boli vystavené ešte pred nástupom žalobcu na práce na
stavbe) vyplývajúcich tak zo Zmluvy o dielo, ako aj z Dodatku č. 1 k Zmluve dielo a súpis skutočne

vykonaných prác mal na základe zaužívanej praxe žalobcu a žalovaného podobu dokumentu s názvom
preberací protokol. Preberací protokol podpísaný žalobcom a žalovaným pritom vždy obsahoval krátky
popis žalobcom vykonaných prác a súpis materiálov použitých pri vykonaní daných prác. Žalovaný
ďalej uviedol, že skutočnosť, že balkóny na ktorých žalobca vykonal práce v zmysle Zmluvy o dielo
vykazujú viaceré nedostatky preukázateľne vyplýva zo znaleckého posudku č. 5/2014 vypracovaného
znalcom Ing. T. M., ktorý dal vypracovať žalovaný. Predmetom tohto znaleckého posudku bolo posúdenie
skutkového stavu balkónov/logií na ktorých vykonával žalobca prestrešenie, odvodnenie a rekonštrukciu
podláh. Znalecký posudok tak jednoznačne potvrdil, že žalobca vykonal na balkónoch mimoriadne
nekvalitnú prácu s mnohými vadami a škoda ktorú žalobca spôsobil žalovanému pri vykonaní diela
(104.717,97 EUR + 27.776,12 EUR) je mnohonásobne väčšia ako hodnota nevyplateného zvyšku za
vykonanie časti diela „Prestrešenie a odvodnenie balkónov“, t.j. 12.468,- EUR. V súvislosti s vyššie
uvedenou škodou si žalovaný v rámci podania zo dňa 11.10.2013 uplatnil kompenzačnú námietku
vo výške 27.000,- EUR, ktorá spočíva v poškodení a znehodnotení materiálov, ktoré dodal žalovaný
žalobcovi a ktorými žalobca vykonával predmet diela. Uvedená škoda je vyčíslená predbežne vo výške
kúpnej ceny, ktorú uhradil žalovaný dodávateľovi materiálu a túto škodu si žalovaný započítava so
žalovanou sumou. Súčasne zdôraznil, že boli splnené všetky podmienky na aplikáciu ustanovenia §
439 ods. 4 Obchodného zákonníka, a teda na zadržanie zaplatenia časti ceny diela za vykonanie
prestrešenia balkónov komplet a odvodnenie balkónov vo výške 12.468,- EUR. Zo znaleckého posudku
jednoznačne vyplynulo, že dielo ako celok bolo vykonané nekvalitne a žalovaný si vady diela uplatnil
včasnou reklamáciou (e-mailom zo dňa 23.5.2012), pričom k ich odstráneniu zo strany žalobcu nedošlo.
Rovnako je zrejmé, že za vady diela zodpovedá žalobca, keďže to bol práve on kto sa na základe Zmluvy
o dielo v znení jej dodatku zaviazal realizovať prestrešenie a odvodnenie balkónov a rekonštrukciu
podláh balkónov. Nakoľko žalobca reklamované vady neodstránil, žalovanému vzniklo v súlade s
ustanovením § 439 Obchodného zákonníka právo na zadržanie časti ceny diela vo výške 12.648,- EUR,
čo bola žalovaným neuhradená časť odmeny za vykonanie klampiarskych prác na balkónoch. Toto právo
zadržiavať časť ceny diela trvá až doposiaľ, a preto žalovaný považuje nárok žalobcu za nedôvodný.

13. Svedok Mário L. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti Alfa
Facility management s.r.o. ako stavebný manažér a stále spolupracuje so žalovaným. K znalostiam
slovenského jazyka uviedol, že hovorenému slovu v slovenskom jazyku rozumie, čítať vie približne
na 70% - 80 %, ale obsahu textu nerozumie a rovnako nevie slovensky ani rozprávať. V spoločnosti
žalovaného mal svedok na starosti všetky činnosti ktoré spadali pod stavebný manažment, objednávanie
materiálu, dozor, zúčtovanie a za žalovaného bol oprávnený podpisovať preberanie stavebného
materiálu a rovnako aj stavebný denník a preberacie protokoly. Pokiaľ ide o listinný doklad - preberací
protokol zo dňa 25.4.2012 (č.l. 24), svedok potvrdil že sa jedná o jeho podpis a tento preberací
protokol vypísal svedok spolu so štatutárnym zástupcom právneho predchodcu žalobcu pánom G. v
Berlíne. V uvedenom dokumente boli stanovené termíny prác na diele a termín, dokedy má byť celé
dielo dokončené. Na každej stavbe sa musia práce plánovať a tento doklad bol vytvorený, aby boli
naplánované ďalšie práce. Bod 1 Zápisnice z porady (strecha hotová) však nie je odovzdávajúcim
protokolom. Existuje doklad, kde bolo uvedené aké množstvo prác bolo vykonaných (niečo obdobné
ako tabuľka na č.l. 20), ktorý svedok potvrdil svojim podpisom. Takýto dokument podpisoval len raz
a pravdepodobne sa tento dokument nachádza u právneho zástupcu žalovaného. Keď boli práce
dokončené, prišiel pán G. do Berlína a chcel svedkovi dať podpísať nejaký doklad, ktorý však svedok
nepodpísal. Jednalo sa o doklad v slovenčine, pričom svedok po slovensky nehovorí a pravdepodobne to
mal byť odovzdávajúci protokol. Práce za žalovaného neprevzal nikto, a to z dôvodu vád. Ďalej uviedol,
že sa dosť veľa času strávilo prehliadkou stavby, každý balkón sa fotografoval a následne boli zistené
nedostatky. Problémy boli aj s odvodnením na strechách, na niektorých miestach sa voda dostávala do
opačného smeru (namiesto, aby stekala nadol, vyrážala hore), voda vyrážala hore a tak sa na strope
objavili vodové mapy. V odpade sa nachádzalo množstvo podlahovej hmoty ktorá upchávala odtok vody
a rovnako bol problém s podlahou kde sa zdržiavala voda a neodtekala. Svedok robil prehliadku a
komunikoval s pánom N., ktorého prostredníctvom e-mailu požiadal, aby sa akákoľvek faktúra vystavená
žalobcom neuhradila pokiaľ prehliadka nebude ukončená. Vady diela reklamoval svedok a následne
ich oznámil pánovi N. ktorých ich posunul pánovi G. prostredníctvom emailu a pravdepodobne aj
telefonicky. Vady sa týkali zatekania a podlahy a nakoľko ich bolo veľa, svedok odporučil platby právnemu
predchodcovi žalobcu pozastaviť. Za vykonanie diela - rekonštrukcia podlahy balkónov bol zodpovedný
žalobca. Vady na podlahách balkónoch odstránené neboli a pôvodný materiál ktorý sa použil na
rekonštrukciu podláh balkónov sa tam stále nachádza, menený nebol. V rámci rekonštrukcie bola
vybrúsená podlaha, bola vykonaná penetrácia podkladov a aplikované dve vrstvy vyrovnávacej hmoty a

epoxid. Materiál ktorý sa používal na rekonštrukciu balkónov nakúpila spoločnosť žalovaného a jednalo
sa o materiál žalovaného. Podľa názoru svedka je potrebné materiál z podláh balkónov celý vytrhať
a podlahy urobiť nanovo, nakoľko sa na balkónoch nachádza voda. Vady ktoré sa týkali vykonaného
diela na streche boli viac-menej odstránené, až na odkvapové rúry. K preberaciemu protokolu zo dňa
25.4.2012 (č.l. 134) svedok uviedol, že tento podpísal a jedná sa o doklad ktorým potvrdil množstvo
žalobcom vykonaných prác a materiál z uvedeného protokolu bol použitý na zastrešenie balkónov.
Nejdená sa teda o prevzatie stavby, nakoľko ešte neprebehla kontrola. Rovnako je tomu tak aj v prípade
preberacieho protokolu zo dňa 14.5.2012 (č.l. 58) a materiál z tohto protokolu bol použitý na odkvapové
rúry, na odvodnenie a profily. Dátum je prečiarknutý, nakoľko bol dokument pravdepodobne pripravený
vopred, a teda dátum nesedel. K listinnému dokladu zo 25.4.2012 (č.l. 24) svedok uviedol, že z tohto
dokladu vyplýva, že strecha je hotová a je potrebné opraviť drobnosti, avšak nejednalo sa o prevzatie
vykonaných prác.

14. Súd z výpovede svedka Jána N. zistil, že so žalobcom mal uzatvorenú subdodávateľskú zmluvu,
ktorá sa týkala prác na stavbe v Berlíne, ktoré spočívali v zastrešení balkónov. Tu bol stavbyvedúcim
pre stavebný zámer a v čase realizácie prác bol na stavbe. Okrem zastrešenia svedok vykonával aj
práce na odvodnení balkónov. Materiál na stavbu, prístrešky a aj na podlahy dodával pán L., ktorý ho
objednával z Bratislavy. Pán L. však objednal zlý materiál - iné potrubie ktoré nesedelo a bolo potrebné
jeden komponent z potrubia vyhodiť von. Následne pán L. povedal, že sa to už nedá vrátiť a na jeho
podnet bol jeden komponent vyhodený a osadené potrubie, ktoré malo úplne iný účel, bolo široké a voda
ktorá do toho tiekla bola vytláčaná späť smerom hore a potom zaplavovala balkóny. Rovnaká situácia sa
stala aj pri plechovaní balkónov, kde pán L. objednal zlý materiál - široké plechovanie, ktoré bolo potrebné
ručne strihať, pričom pán L. nezabezpečil ani nožnice a materiál bolo potrebné ohýbať. Pán L. sa vyjadril,
že nemá kde zabezpečiť riadnu ohýbačku. Uvedené skutočnosti neboli nikde zaznamenané, nakoľko
to bolo po ústnej dohode medzi svedkom a pánom L.. Ako stavbyvedúci pán L. nepodpisoval žiadne
doklady a na stavbe sa neviedol ani stavebný denník. Svedok spolupracoval s pánom L., s ktorým bol v
kontakte a komunikoval s ním po slovensky. Žalobca si prácu vykonal riadne a zo strany žalovaného resp.
pána L. neboli žiadne námietky ku kvalite prác, ani žiadne reklamácie. Keď sa práce dokončili, svedok
s pánom L. skontroloval balkóny na oboch bytovkách a pokiaľ tam bolo niečo treba urobiť, napríklad
niečo zatmeliť, tieto práce boli vykonávané za jeho prítomnosti. Práce vykonávali pracovníci svedka s
ktorými mal uzatvorenú dohodu a okrem týchto pracovníkov boli na stavbe ďalší pracovníci, napríklad
Bulhari, Poliaci (cca 50-60 ľudí). Práce, ktoré boli vykonávané zo strany svedka kontroloval len pán L.,
ktorý podpísal po ukončení diela dve listiny s tým, že dielo bolo vykonané bez závad. Po podpísaní listín
svedok nebol zo strany žalovaného vyzvaný na odstránenie nedorobkov alebo vykonanie opráv. Pán
L. podpísal dve listiny až po ukončení diela a predtým priebežne súpis vykonaných prác nepodpisoval.
Tie dve listiny podpísal pán L. s tým, že dielo bolo vykonané bez závad. Po podpise svedok ani jeho
pracovníci neboli vyzývaní, aby nejaké nedorobky na stavbe dorobili, alebo opravovali. Konateľ žalobcu
bol zopárkrát na stavbe.

15. Svedok Miroslav Konečný v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že vo vzťahu k žalobcovi
bol subdodávateľom a mal na starosti podlahové práce na balkónoch. Práce okrem svedka vykonávali
ďalší traja živnostníci. Všetci komunikovali s pánom L. ktorý rozumel po slovensky, poľsky a nemecky a
ktorý vykonával kontrolu a rozdeľoval práce na jednotlivých poschodiach, ktoré trvali približne tri týždne.
Pán L. podpisoval stavebný denník, ktorý viedol svedok len približne dva týždne a od 10.5.2012 ho
už nepodpisoval. Materiál sa musel vynášať na balkóny, kde bol neporiadok po robotníkoch ktorí tam
pracovali na zatepľovaní. Boli tam Poliaci, Turci aj Chorváti, ktorí pracovali na horných poschodiach
a pri zatepľovaní hádzali vatu na svedka a iných pracovníkov, ako aj na dolné poschodia, na čo bol
pán L. upozornený a taktiež táto skutočnosť bola zapísaná v stavebnom denníku. Svedkovi boli dané k
nahliadnutiu listinné doklady na č.l. 513 -520 - stavebný denník (záznamy, ktoré viedol svedok), ku ktorým
svedok uviedol, že na týchto záznamoch je vidieť, že pán L. preberal svoje práce, ktoré potvrdzoval
podpisom a okrem stavebného denníku potvrdil aj ukončenie prác a plán stavby zo dňa 19.5.2012.
Svedok žiadal od pána L., aby mu podpísal protokol na čo on uviedol, že nemá pečiatku ani žiadny
protokol a pokiaľ svedok chce, že mu ukončenie prác potvrdí na pláne stavby. Pred podpisom plánu
stavby chodil svedok s pánom Rodom po jednotlivých balkónoch kde kontrolovali práce a pokiaľ mal pán
Rod nejaké pripomienky k drobným vadám (dotmelenie, dočistenie), tieto vady sa ihneď aj odstraňovali.
Materiál na práce zabezpečoval pán L. a tento materiál bol dodávaný pravdepodobne od firmy Sika.
Svedok dostal zálohu na materiál od pána G. a táto záloha bola napríklad na brúsne kotúče, sáčky na
vysávače, acetón, štetce a podobne. Svedkovi pán G. spomínal nejaké reklamácie, avšak pán Rod pri

preberaní a ani následne svedkovi žiadne konkrétne vady nereklamoval. Na otázku právneho zástupcu
žalobcu, či svedok inštaloval vpuste na stavbe svedok uviedol, že tie už boli osadené a bolo ich potrebné
len vyspraviť. K ich zaneseniu mohlo dôjsť tým, že iní pracovníci čistili balkóny a zametaním sa to tam
mohlo zaniesť. Rozsah prác ktoré vykonával svedok pozostával z epoxidového náteru a vytmelenia
spojov medzi stenami. Na balkónoch pred nástupom svedka na stavbu boli praskliny, na čo svedok
upozornil pána L., ktorý mu povedal, že to dá urobiť Poliakom, ktorí to vyspravia lepidlom, avšak nebol
na to čas a Poliaci to neurobili. Svedok upozorňoval pána L. aj na to, že sú na balkónoch opačné spády
- v strede boli priehlbiny alebo kopček a voda stekala na obidve strany, na čo mu pán L. povedal že na
opravu nemajú čas lebo je termín odovzdania. K listinným dokladom nachádzajúcim sa na č.l. 139-141
(fotodokumentácia vád diela) svedok uviedol, že na fotografii nachádzajúcej sa na č.l. 139 je železná
konštrukcia ktorá drží balkón a vo vzdialenosti 3 cm je vypadnutá omietka, pričom táto vada sa nedá
vytmeliť tmelom. Táto vada sa na podlahách nachádzala už keď svedok prišiel na stavbu a mal začať
realizovať práce o čom upovedomil pána L.. Na fotografii č.l. 140 je sieťka po zateplení ktorá nebola
prekrytá lepidlom a na fotografii č.l. 141 vidieť zlé vyspádovanie kde stojí voda. Lepidlo nemal nanášať
svedok a pán L. svedkovi uviedol, že to dá urobiť pracovníkom ktorí zatepľovali, nakoľko sa jedná o
zatepľovacie práce. Svedok zároveň v rámci výpovede pred dožiadaným súdom uviedol, že do prác ktoré
mal vykonať spadalo vyhotovenie soklíka, náter soklíka a oprava dier v podlahe. Vyrovnanie podlahy
balkónov do týchto prác nespadalo a nebolo ani v zmluve.

16. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 536 ods. 1,2, 546 ods.
1, 548 ods. 1, 560 ods. 1, 560 ods. 2, 3, 564 v spojení s §§ 373, 436 ods. 1 a 2, 437 ods. 1, 439 ods. 1,
2, 440 ods. 2 Obch. zák., podľa §§ 544 ods. 1 a 2, a 545 ods. 1 Obč. zák. a nárok na úrok z omeškania
podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 3 ods. 1 a 2 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z. V rámci hodnotenia
skutkového stavu poukázal na niektoré ustanovenia zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 20.3.2012 medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným: čl. 2 bod 2.1, čl. 3 (4) bod 4.1 a 4.5, čl. 6 bod 6.1, čl. 8
bod 8.5, čl. 12 bod 12.1 a tiež Dodatku č. 1 k predmetnej zmluve: čl. 2 bod 2.1 a čl. 4. Po vykonanom
dokazovaní mal preukázané uzatvorenie predmetnej zmluvy za vopred dohodnutú cenu 20.780,- EUR.

17. Právny predchodca žalobcu v zmysle bodu 6 Zmluvy a zároveň v súlade s časovým a platobným
harmonogramom vystavil v prospech žalovaného čiastkovú faktúru č. 2012013 na sumu vo výške
6.234,- EUR so splatnosťou dňa 17.5.2012, ktorou žalovanému fakturoval 30% z ceny diela za
tesárske a klampiarske práce v Berlíne. Žalovaný predmetnú faktúru neuhradil ani z časti. Z hľadiska
vyhodnotenia skutkového stavu súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoj nárok na zaplatenie faktúry
preukázal riadne uzatvorenou Zmluvou, na ktorú nadväzoval súpis vykonaných prác zo dňa 25.4.2012
potvrdený zo strany pána L. ako osoby oprávnenej konať v mene žalovaného, na podklade čoho
bola následne vystavená čiastková faktúra vo výške 6.234 EUR. Základ argumentácie žalovaného,
ktorou sa žalovaný snažil v priebehu konania spochybniť nárok uplatňovaný žalobcom spočíval jednak
v absencii schváleného súpisu skutočne realizovaných prác a dodávok tak, ako to vyžaduje článok
6 Zmluvy, ako aj v existencii vadného plnenia poskytnutého zo strany právneho predchodcu žalobcu
v súvislosti s ktorým si žalovaný kompenzačnou námietkou započítal sumu vo výške 27.776,12 EUR
oproti pohľadávke žalobcu. Predmetná suma predstavovala podľa tvrdení žalovaného cenu materiálu,
ktorý bol znehodnotený v dôsledku konania právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný bol toho názoru,
že si voči právnemu predchodcovi žalobcu uplatnil vady diela riadne a včas, a to na základe e-mailu
zo dňa 23.5.2012 a následne e-mailom zo dňa 19.10.2012 si žalovaný uplatnil voľbu nároku z vád
tovaru. Z hľadiska zisteného skutkového stavu a v nadväznosti na žalovaným tvrdené skutočnosti súd
uviedol, že s námietkou žalovaného týkajúcou sa absencie schváleného súpisu skutočne realizovaných
prác a dodávok nie je možné súhlasiť, nakoľko listinný doklad ktorý reflektuje rozsah vykonaných prác
v prospech žalovaného založil právny predchodca žalobcu do súdneho spisu (č.l. 24, 103). Takýmto
dokladom je „Baubesprechung Protokoll“ zo dňa 25.4.2012 (Zápisnica z porady o stavbe), ktorý je zo
strany žalovaného podpísaný pánom Rodom, ktorý bol v danom čase osobou oprávnenou konať v mene
žalovaného, čo potvrdil aj v rámci svojej svedeckej výpovede pred súdom, kde zároveň uviedol, že sa
jedná o preberací protokol, ktorým potvrdil množstvo vykonaných prác zo strany právneho predchodcu
žalobcu. Na podklade potvrdenia o skutočne realizovaných prácach bol tak právny predchodca žalobcu
v súlade so zmluvnými dojednaniami oprávnený vystaviť žalovanému faktúru, ktorej neuhradenie je
predmetom tohto konania.

18. Pokiaľ ide o reklamáciu vád vykonaného diela, za ktorú žalovaný považoval e-mail zo dňa 23.5.2012
(č.l. 136), súd uvádza, že tento listinný doklad nemožno považovať za reklamáciu, ktorá by sa týkala

prác za ktoré bola žalovanému vystavená faktúra, ktorej neuhradenie je predmetom tohto konania. Z
obsahu e-mailu zo dňa 23.5.2012 ktorý adresoval právnemu predchodcovi žalobcu za žalovaného pán N.
vyplýva, že po obhliadke zo strany žalovaného došlo k zisteniu závad na balkónových podlahách, a teda
v zmysle uvedeného nie je možné dospieť k záveru, že išlo o reklamáciu, ktorá sa týkala prác za ktoré
právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. 2012013 na sumu vo výške 6.234,- EUR,
ktorou mu fakturoval 30% z ceny diela za tesárske a klampiarske práce v Berlíne. Rovnako nemožno
akceptovať ani tvrdenie žalovaného, že sa jednalo o všeobecnú reklamáciu. Obsah reklamácie musí byť
vždy dostatočne určitý v otázke opisu vady, ktorú objednávateľ, v danom prípade žalovaný zaznamenal,
pričom žalovaný vytkol žalobcovi v e-maily zo dňa 23.5.2012 závady, ktoré sa vyskytli na balkónových
podlahách a ktoré nesúvisia s prejednávanou vecou.

19. Na podklade uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaný v súdnom konaní nepreukázal ním
tvrdenú skutočnosť včasnej reklamácie, ako i vôbec samotnú reklamáciu vád diela vo vzťahu k prácam,
za ktoré bola faktúra č. 2012013 na sumu vo výške 6.234,- EUR vystavená. Rovnako v konaní nebolo
preukázané, aký konkrétny nárok z vád diela si mal žalovaný vo vzťahu k týmto prácam uplatniť. Pri
takomto skutkovom zistení je potrebné súčasne konštatovať, že existencia vadného plnenia nebola zo
strany žalovaného nijakým spôsobom preukázaná (§ 560 a nasl. Obchodného zákonníka), a preto bol
žalovaný povinný zaplatiť cenu diela.

20. Pokiaľ ide o nárok žalovaného vyplývajúci z jeho kompenzačného návrhu, podľa ktorého žalovaný
žiadal započítať náhradu škody vo výške 27.776,12 EUR, ktorá mu vznikla podľa jeho názoru v
dôsledku konania právneho predchodcu žalobcu proti pohľadávke žalobcu, súd uvádza, že uvedenú
kompenzačnú námietku žalovaného posúdil ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný ako objednávateľ
nemôže požadovať ako náhradu škody to, čo mohol získať z vadného plnenia (§ 436, 437 a 440
Obchodného zákonníka). V prípade, ak by dielo malo vady a zhotoviteľ pri riadne uplatnenej reklamácii
zo strany objednávateľa ich v primeranej lehote neodstráni, resp. ich odmietne odstrániť, zákon poskytuje
objednávateľovi nároky z vád podľa toho, či sa jedná o podstatné, alebo nepodstatné porušenie zmluvy,
kedy vznikne nárok buď na odstránenie vád diela, zľavu z ceny, alebo odstúpenie od zmluvy. Práve tým,
že žalovaný nepreukázal splnenie zákonom vyžadovaných podmienok pre riadne uplatnenie reklamácie,
nevznikli mu žiadne nároky z vád diela, a preto ani jeho kompenzačný návrh nemôže byť úspešný.

21. V kontexte uvedeného súd zároveň zdôraznil, že je potrebné dôsledne odlišovať nároky z vád tovaru
podľa § 436 a § 437 Obchodného zákonníka a nárok na náhradu škody podľa § 373 Obchodného
zákonníka. Vzájomný vzťah týchto nárokov upravuje § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Podľa odseku
2 citovaného ustanovenia uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád
tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Z pravidla
obsiahnutého v § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že nároky z vád v rozsahu, v ktorom mohli
a mali byť vysporiadané ujmou vzniknutou vadným plnením, sú z náhrady škody vylúčené. Uvedené
ustanovenie má na mysli iba škodu, ktorá vznikne ako dôsledok vadného plnenia, a preto nemožno
požadovať z titulu náhrady škody reparáciu reklamovanej vady, ktorá je jedným z nárokov vád tovaru.
Obchodný zákonník totiž neumožňuje, aby si objednávateľ odstránil vady sám alebo pomocou tretej
osoby na náklady zhotoviteľa. (B., M. a kol. Obchodný zákonníka. Komentár 4. Vydanie. Bratislava: C.
H. Beck, 2013, 1 324 s.).

22. S poukazom na zistenú dôkaznú situáciu by bolo zo strany súdu neefektívne a nehospodárne
zaoberať sa ďalej náhradou škody uplatnenou žalovaným v rámci kompenzačnej námietky, nakoľko
ani preukázaním dodania diela s vadami by pre absenciu včasného oznámenia vád podľa § 562
Obchodného zákonníka nebolo možné priznať ochranu práv žalovaného titulom nároku z vád diela.

23. Rovnako súd vyhodnotil aj tvrdenia žalovaného týkajúce sa zadržania časti ceny diela (suma vo
výške 12.468,- EUR), kde žalovaný tento postup zdôvodňoval s poukazom na ustanovenie § 439 ods.
4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť
kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.“ Aj v tomto
prípade však žalovaný zrejme opomenul zohľadniť skutočnosť, že z jeho strany nedošlo k žiadnej
reklamácii, resp. k riadnemu a včasnému uplatneniu nárokov zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady, a
teda predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia neboli zo strany žalovaného splnené.

24. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že nároky z vád diela nemusia v celom rozsahu vysporiadať
majetkovú ujmu žalovaného a tomuto zostáva zachované právo na náhradu škody ak bola v zmluve
dohodnutá. Takáto možnosť však môže byť zákonom (§ 440 ods. 2 ObZ vylučuje súbeh nárokov z vád
diela s nárokom na náhradu škody) alebo zmluvou vylúčená. Aj napriek tomu, že medzi žalovaným a
právnym predchodcom žalobcu existovala v bode 13.2 Zmluvy úprava týkajúca sa ručenia za škody, toto
zmluvné ustanovenie nemožno považovať za dostatočne určité na to, aby bolo možné zo strany súdu
konštatovať, že si účastníci zmluvného vzťahu vylúčili ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka
z jeho aplikácie.

25. Preto na základe vyššie uvedených skutočností ustálil, že zo strany žalovaného nebolo preukázané,
že by žalovaný uplatnil právo z vád diela, ktorého uplatnenie mu zákon umožňuje či už podľa § 436
alebo § 437 Obchodného zákonníka. Žalovaný súdu nepreukázal riadne a včasné oznámenie vad diela
právnemu predchodcovi žalobcu (pokiaľ ide o vykonanie tesárskych a klampiarskych prác) a uplatnenie
si nárokov z týchto vád, na čo právny predchodca žalobcu a rovnako aj žalobca v priebehu konania
opakovane poukazovali, a preto súd nemohol priznať žalovanému žiadne nároky z vád diela. Zároveň je
dôležité dodať, že žalovanému nevznikol ani nárok na náhradu škody v zmysle § 440 ods. 2 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého uspokojenie ktoré mohol žalovaný dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov
z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

26. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne
opodstatnený, a preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie jednak dlžnej sumy, ako aj
zákonného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. O trovách konania štátu rozhodol
súd analogicky podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s čl. 4 ods. 1 a 2 C.s.p.

27. Proti tomuto rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný a navrhol ho zmeniť tak, že
súd žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania vo výške 100%. V obsiahlom odvolaní
poukázal na skutočnosť, že predmetom zmluvného vzťahu v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 22.3.2012
bolo vykonanie „jedného balíka“, teda dodanie celkovo prerobených a opravených balkónov, ktoré
mali byť 1. prestrešené, 2. so zabezpečeným odvodnením a 3. zrekonštruovanými podlahami. Podľa
dodatku č. 1 k uvedenej zmluve bol žalobca povinný odovzdávať žalovanému kompletne rekonštruované
balkóny, pričom bol oprávnený k čiastkovej fakturácii. Čiastková faktúra bola i predmetom konania a
bola vystavená ako druhá z troch faktúr. 22.5.2012 však žalovaný zistil, že balkóny vykazujú viacero
vád. Keďže zmluva obsahovala dielo ako jednotlivé práce v celku, tak žalovaný oznámil vady diela bez
zbytočného odkladu, teda ako vady diela ako celku. Opätovne poukázal na e-mailovú komunikáciu pána
W. N. a považuje reklamáciu za včas uplatnenú, pričom poukázal na skutočnosť, že Obchodný zákonník
nestanovuje osobitnú lehotu, v ktorej možno uplatniť nároky z vád diela v režime nepodstatného
porušenia. Poukázal tiež na znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať za účelom vyčíslenia škôd, ktoré
mu prácami žalobcu vznikli. Tento znalecký posudok podľa jeho názoru potvrdil, že žalobcu vykonal na
balkóne nekvalitnú prácu s novými vadami a podľa jeho názoru z neho vyplýva, že škoda, ktorú mu
žalobca spôsobil je mnohonásobne vyššia ako hodnota nevyplateného zvyšku ceny diela. Opakovane
poukázal na neodstránenie vád diela v dôsledku čoho nie je povinný podľa § 437 ods. 3 Obch. zák.
žalobcovi platiť. Keďže vady neboli doposiaľ odstránené jeho právo na zadržanie platieb stále trvá.

28. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol napadnutý rozsudok ako správny
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Okrem iného v ňom uviedol, že za
najpodstatnejšie vo vzťahu k námietkam žalovaného uvedené v jeho odvolaní považuje ust. § 562
ods. 2 Obch. zák., nakoľko žalovaný ako objednávateľ neoznámil vady diela bez zbytočného odkladu
po tom čo ich zistil, čo bolo v konaní i preukázané. Zdôraznil, že správa zo dňa 23.5.2012 nemôže
byť považovaná za riadne oznámenie vád diela zhotoviteľovi, nakoľko v nej neboli oznámené žiadne
konkrétne vady. Žalovaný poukazoval i na vady konkretizované v znaleckom posudku, tieto však
žalobcovi ako zhotoviteľovi ani nevytýkal. Ani elektronické oznámenie zo dňa 19.10.2012 nie je možné
považovať za včasné oznámenie vád bez zbytočného odkladu, pretože od ukončenia prác dňa 19.5.2012
uplynulo obdobie 5 mesiacov, čo nie je oznámením bezodkladným.

29. K vyjadreniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie žalovaný, ktorý poukázal na to, že pôvodný
žalobca zanikol v dôsledku zlúčenia a následne nástupnícka spoločnosť uzavrela dohodu o postúpení
pohľadávok zo dňa 7.5.2015 so súčasným žalobcom. V tejto súvislosti poukázal na čl. 15 bod 15.2

zmluvy o dielo zo dňa 22.3.2012, podľa ktorého zmluvné strany nie sú oprávnené bez súhlasu druhej
zmluvnej strany postúpiť tretej osobe akékoľvek práva a povinnosti im vyplývajúcej z tejto zmluvy, vrátane
pohľadávok, ktoré im vzniknú. Zdôraznil, že postúpenie nebolo odsúhlasené žalovaným a preto namietol
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V tejto súvislosti poukázal i na rozsudok
NS SR z 28.januára 2009 sp. zn. 1Cdo 76/2007.

30. K uvedenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že postúpenie
pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu, resp. jeho právneho nástupcu na súčasného žalobcu bolo
žalovanému oznámené listom zo dňa 8.5.2015 a súdu podaním zo dňa 20.10.2015. Žalovaný ani v
konaní ani mimo neho nenamietol platnosť dohody o postúpení pohľadávky ani nesúhlas s ňou. Preto
súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu a žalovaný sa proti tomuto rozhodnutiu
neodvolal. Napriek uvedenému zdôraznil, že predmetná námietka nebola súčasťou odvolania a odvolací
súd je preto viazaný len obsahom odvolania, ktoré možno meniť a dopĺňať len do konca odvolacej lehoty.

31. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 2.10.2018. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

32. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania
uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca v konaní uniesol dôkazné
bremeno na preukázanie opodstatnenosti uplatneného nároku, ktoré spočívalo v skutočnosti, že žalobca
riadne fakturovanú čiastkovú cenu diela nezaplatil. Naopak žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno,
nakoľko nepreukázal, že vady diela resp. jeho časti včas a bez zbytočného odkladu reklamoval. Odvolací
súd po preskúmaní veci súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že dielo resp. vady diela neboli
riadne a na základe zákona reklamované s požiadavkou príslušnej kompenzácie. Súd prvej inštancie
výstižne a obsiahlo zdôvodňoval svoj právny názor, ktorým plne vyvrátil obranu žalovaného, ktorá
nemala oporu v zákone. Je potrebné súhlasiť s vyjadrením žalobcu, že niektoré vady uvedené v
znaleckom posudku neboli na základe prác, ktoré mal vykonať žalobca v zmysle uvedenej zmluvy o
dielo. Zároveň odvolací súd dodáva, že sa námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu nezaoberal, nakoľko nebola súčasťou odvolania a dôvody odvolania neboli doplnené do konca
odvolacej lehoty.

33. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

34. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255
ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1,
C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 11. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.