Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. október 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200982
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317200982.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa,

a.s.ViennaInsuranceGroupsosídlomŠtefánikova17,81105Bratislava,IČO:31595545,zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: H. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX R., zastúpenej I.. G. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.
XXX, XXX XX R., o zaplatenie sumy 117,25 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 117,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne zo sumy 117,25 eur od 31.07.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 01.02.2017 na tunajšom súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu,
ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 117,25 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy od 31.07.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy
právneho zastúpenia titulom neuhradeného poistného.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že ako poistiteľ uzatvoril so žalovanou ako poistníkom poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol poistenému M. G., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom H. XXX, R.
kapitálovéživotnépoistenieProVitalpreprípaddožitia/úmrtianapoistnúsumu7400,-eurspripoistením:
času nevyhnutného liečenia na poistnú sumu 5 300,- eur a trvalých následkov úrazu na poistnú sumu
33 200,-eur so začiatkom poistenia 18.07.2013. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá výška
mesačného poistného 26,64 eur so splatnosťou k 18. dňu v mesiaci. Poistná zmluva bola uzatvorená
na dobu určitú do 17.07.2062.

V rozpore so zmluvou žalovaná nezaplatila žalobcovi dojednané mesačné splátky poistného, preto ju
žalobca listom zo dňa 23.06.2014 vyzval na zaplatenie dlžného poistného za obdobie od 18.03.2014 do
18.04.2014 v sume 26,64 eur, s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžného poistného do jedného
mesiaca od doručenia tejto výzvy, dôjde k zániku poistenia. Žalovaná uvedenú výzvu prevzala dňa
30.06.2014, svoj záväzok v stanovenej lehote neuhradila.

Z dôvodu nezaplatenia dojednaného následného poistného zaniklo podľa § 801 ods. 2 Občianskeho
zákonníka kapitálové životné poistenie ProVital na základe predmetnej poistnej zmluvy dňa 30.07.2014,
t.j. nezaplatením následného poistného do jedného mesiaca od dňa doručenia výzvy poisťovateľa.
Žalobca listom zo dňa 22.08.2016 oznámil žalovanej zánik poistenia a zároveň ju vyzval na zaplateniedlžného poistného za obdobie do zániku poistenia dňa 30.07.2014 v sume 117,25 eur, na ktoré
žalobcovi vznikol nárok v súlade s ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 803
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná svoj dlh z titulu nezaplateného poistného žalobcovi doposiaľ

neuhradila.

3. Platobným rozkazom sp. zn. 7Csp/22/2017 zo dňa 28.03.2017 súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor a žiadala
žalobu zamietnuť z dôvodu neplatnosti právneho úkonu. Pred podpisom predmetnej poistnej zmluvy

jej sprostredkovateľ pri dojednávaní poistných podmienok uviedol skutočnosti, ktoré sa nezakladali
na pravde. Uviedol, že pri podpísaní zmluvy jej bude vyplatená čiastka 1 000,- eur, ktoré finančné
prostriedky bude môcť v budúcnosti použiť na svoje súkromné účely podľa potreby aj na platenie
poistného. Dokonca prvú splátku poistného uhradil sám z vlastných prostriedkov o čom jej predložil
aj doklad. Bola to splátka poistného za obdobie od 18.07.2013 do 18.08.2013 v sume 26,61 eur. Po
podpise zmluvy jej vyplatil v eurách ekvivalent hodnoty 1 000,- Sk. Zamlčal jej však, že za celé poistné

obdobie zaplatí poisťovni sumu cca 15 646,68 eur, pričom suma, ktorú pri dožití dostane bude iba
7 400,- eur. Malo ísť pritom o kapitálové poistenie a podľa prezentácie sprostredkovateľa sa mala
jej finančná situácia uplynulým poistným obdobím zlepšovať, peniaze sa budú zhodnocovať a ona
bude mať z vložených finančných prostriedkov finančný prospech. Ak by vedela uvádzané skutočnosti,
takúto nevýhodnú zmluvu by nepodpísala. Keď v marci 2014 zistila, že bola uvedená do omylu, zaslala

poisťovni list s okamžitou výpoveďou poistnej zmluvy. Od tejto chvíle považovala poistnú zmluvu za
zrušenú a necíti sa ňou byť viazaná. Poukázala na ust. § 49a Občianskeho zákonníka a na to, že
sprostredkovateľ úmyselne vyvolal omyl, na základe ktorého vykonala právny úkon uzavretia poistnej
zmluvy. Sprostredkovateľ neuviedol všetky podstatné informácie a zároveň proti nej použil nekalú
obchodnú praktiku, ktorá spočívala v prísľube vyplatenia 1 000,- eur po podpise zmluvy, akoby odmeny

za jej podpis. Uzavretie poistnej zmluvy je preto neplatným právnym úkonom. Podľa § 792 Občianskeho
zákonníka návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa
tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takomto prípade uzavretá, len čo bolo poistné
zaplatené. Sprostredkovateľ sám z vlastnej vôle uhradil prvú splátku poistného zo svojich finančných
zdrojov, čím sa stala poistná zmluva uzavretou a teda pre ňu záväznou. Konanie sprostredkovateľa bolo

motivované tým, že aj keď následne bude chcieť od zmluvy odstúpiť, bude musieť aj tak zaplatiť určitú
finančnú čiastku za uzavretú poistnú zmluvu. Ani na skutočnosť, že zaplatením poistného sa poistná
zmluva stáva uzavretou ju sprostredkovateľ neupozornil

4. Súd sa oboznámil so žalobou a je prílohami a to návrhom na poistnej zmluvy pre kapitálové životné

poistenie C. zo dňa 17.07.2013, poistkou č. X XXX XXX XXX zo dňa 02.08.2013, výpisom inkasného
účtu poistnej zmluvy za obdobie 18.07.2013 do 20.01.2017, výzvou na zaplatenie poistného zo dňa
23.06.2014, oznámením o zániku poistenia pre neplatenie poistného a upomienkou zo dňa 22.08.2016,
ústrižkom poštovej poukážky zo dňa 23.07.2013 (č. l. 30), odstúpením od uzavretej poistnej zmluvy
zo dňa 10.03.2014 (č. l. 31) a ďalšími s vecou súvisiacimi listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu,

výpoveďou žalovanej a svedka D. D., písomnými vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

5. Na základe návrhu poistnej zmluvy pre kapitálové životné poistenie C. zo dňa 17.07.2013 žalobca
a žalovaná uzatvorili poistnú zmluvu pre kapitálové životné poistenia č. XXXXXXXXXX. Predmetom

tejto poistnej zmluvy bolo životné poistenie pre prípad dožitia/úmrtia na poistnú sumu 7 400,- eur, s
pripoistením času nevyhnutného liečenia na poistnú sumu 5 300,- eur a trvalých následkov úrazu na
poistnú sumu 33 200,- eur. Začiatok poistenia bol 18.7.2013, doba poistenia bola dohodnutá na 49 rokov.
Znávrhupoistnejzmluvyprekapitálovéživotnépoistenie,ktoréhosúčasťoubolFormuláropodmienkach
uzavretia poistnej zmluvy a záznam z rokovania sprostredkovateľa poistenia s klientom pred uzavretím

alebo zmenou poistnej zmluvy. Doba trvania poistenia bola 49 rokov a interval platenia poistného bol
stanovený mesačne. Lehotné poistné, t. j. mesačné poistné, bolo stanovené vo výške 26,64 eur, teda
ročné/jednorazové poistné predstavovalo 319,59 eur. Z formulára ďalej bolo zistené, že žalovaná ako
poistník prejavila záujem dojednať kapitálové poistenie a výber poisťovne odôvodnila dôverou v túto
konkrétnu poisťovňu, t. j. Komunálnu poisťovňu, a.s.. Sprostredkovateľ žalovanej odporúčal poistenie

C. pre prípad dožitia/úmrtia s pripoistením času nevyhnutného liečenia a trvalých následkov úrazu.
Podľa všeobecnej charakteristiky poistného plnenia z poistenia alebo súboru poistení, ktoré môžu byť
dojednané v poistnej zmluve vyplýva, že v prípade poistnej udalosti vyplatí poisťovňa poistné plnenie a
v priebehu poistenia môže dôjsť k úprave poistného a jeho dynamizácii. Z rozpisu investície, poistného,nákladov a cien uvedených vo formulári vyplýva, že základné poistenie pre prípad dožitia a/alebo
úmrtia PROVITAL na poistnú sumu 7 400,- eur malo predstavovať 132,- eur ročne, pripoistenie trvalých
následkov úrazu na poistnú sumu 33 200,- eur bolo dohodnuté vo výške 83,- eur ročne a pripoistenie

času nevyhnutného liečenia na poistnú sumu 5 300,- eur bolo dohodnuté vo výške 84,80 eur ročne.
Tento návrh poistnej zmluvy vrátane formulára je podpísaný žalovanou a sprostredkovateľom poistenia,
ktorý je v zmluve uvedený ako VV Consult. Na základe tohto poistného návrhu č. XXXXXXXXXX došlo
následne k uzatvoreniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX s vyššie uvedenými podmienkami. Poistnú
zmluvu uzatvorila žalovaná v prospech svojej dcéry M. G., r.č. XXXXXX/XXXX.

6. Z výpisu z inkasného účtu predmetnej poistnej zmluvy za obdobie od 18.07.2013 do 20.01.2017
vyplýva, že žalovaná uhradila dňa 23.07.2013 poistné vo výške 26,64 eur za prvé poistné obdobie
od 18.07.2013 do 18.08.2013, dňa 21.08.2013 poistné vo výške 26,64 eur za poistné obdobie
od 18.08.2013 do 18.09.2013, dňa 23.09.2013 poistné vo výške 26,64 eur za poistné obdobie od
18.09.2013 do 18.10.2013, dňa 28.10.2013 poistné vo výške 26,64 eur za obdobie od 18.10.2013

do 18.11.2013, dňa 20.11.2013 poistné vo výške 26,64 eur za poistné obdobie od 18.11.2013 do
18.12.2013, dňa 02.01.2014 poistné vo výške 26,64 eur za obdobie od 18.12.2013 do 18.01.2014, dňa
21.02.2014poistnévovýške26,64eurzaobdobieod18.01.2014do18.02.2014adňa27.3.2014poistné
vo výške 26,64 eur za obdobie od 18.02.2014 do 18.3.2014. Z výpisu z inkasného účtu vyplýva, že
žalovaná spolu na predmetnej poistnej zmluve uhradila žalobcovi sumu 213,09 eur.

7. Výzvou na zaplatenie poistného zo dňa 23.06.2014 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžného
poistného za poistné obdobie od 18.03.2014 do 18.04.2014 v sume 26,64 eur. Zároveň žalovanú
upozornil,žeakpoistnénebudeuhradenédojednéhomesiacaoddoručeniatejtovýzvy,podľa§801ods.
2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne uplynutím tejto jednomesačnej lehoty. To isté platí, ak bola

zaplatená iba časť poistného. Žalovanú tiež upozornil, že poisťovňa podľa § 803 ods. 1 Občianskeho
zákonníka má právo na poistné až do dátumu zániku poistenia.

8. Listom zo dňa 22.08.2016 žalobca informoval žalovanú, že poistná zmluva zanikla z dôvodu
nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie dňa 30.07.2014, v súlade s ust. § 801 ods. 1

Občianskeho zákonníka a podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má poistiteľ právo na poistné za
dobu do zániku poistenia, t. j. do 30.07.2014 v celkovej výške 117,25 eur.

9. Z ústrižku poštového poukazu na č. l. 30 súdneho spisu vyplýva, že dňa 23.07.2013 uhradila G. M.
na účet žalobcu sumu 26,61 eur, pričom na poukaze je uvedený variabilný symbol XXXXXXXXXX, t. j.

číslo návrhu predmetnej poistnej zmluvy.

10. Žalovaná v konaní predložila list zo dňa 10.03.2014 - Odstúpenie od uzavretej poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXXadresovanýžalobcovi,ktorýmžalovanáodpredmetnejpoistnejzmluvy,,dnešným“dňom
odstúpila z dôvodu, že až teraz zistila, akú nevýhodnú zmluvu prostredníctvom sprostredkovateľa VV

Consult konajúceho prostredníctvom D. D. uzatvorila.

11. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.05.2017 uviedol, že žalovaná vo svojom odpore
uviedla,žemesačnépoistnévovýške26,64eurzapoistnéobdobieod18.07.2013do18.08.2013uhradil
sprostredkovateľ poistnej zmluvy avšak z výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy vyplýva, že platiteľom

poistného za toto obdobie bola žalovaná, pričom uviedla variabilný symbol XXXXXXXXXX. Zároveň
žalovaná uviedla, že jej bola zamlčaná celková suma úhrad počas celej poistnej doby . Z návrhu poistnej
zmluvy je však zrejmá výška mesačných splátok ako aj výška poistnej sumy v prípade dožitia/úmrtia,
trvalých následkov a času nevyhnutného liečenia. Žalovaná uzavrela kapitálové životné poistenie, v
ktorom sa popri poistení pre prípad smrti vytvára poistná rezerva, t.j. kapitál. Touto poistnou rezervou sa

rozumie rezerva poisteného, ktorého hodnota môže iba stúpať a nie klesať. Poistník platí časť poistného
na sporenie a časť na riziko. Peniaze poisteného sa zhodnocujú o výnosy a garantuje sa počas celej
poistnej doby technická úroková sadzba, ktorá zaručuje, že poistený na konci poistnej doby dostane
dohodnutú poistnú sumu. Prostredníctvom predmetného poistenia sa finančné prostriedky zhodnocujú a
prezentácia sprostredkovateľa o lepšej finančnej situácii bola teda správna. Žalobcovi sa ani opakovane

nepodarilo dohľadať výpoveď poistnej zmluvy žalovanej, pričom žalovaná ani neuviedla presný dátum
zaslania predmetnej výpovede, doručenku resp. iný doklad o zaslaní výpovede poistnej zmluvy.12. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že predmetnú zmluvu podpísala u nej doma, kde ju navštívil
sprostredkovateľ p. D.. Bol u nej pol hodinu až 45 minút a vysvetľoval jej záležitosti ohľadne uzatvorenia
zmluvy. Bavili sa o tom, že dcéra v minulosti utrpela niekoľko úrazov a preto chcela aby predmetom

poistenia bolo aj poistenie pre prípad úrazu a v tomto ohľade bola žalovaná zo strany sprostredkovateľa
informovaná. Následne p. D. vypísal šek na prvú splátku poistného, toto poistné išiel uhradiť a následne
jej priniesol o tom doklad. Zároveň jej priniesol aj 30,- eur, pričom predtým jej sľúbil, že v prípade
uzatvorenia zmluvy jej bude vyplatená suma 1 000,- eur. Zároveň tomuto sprostredkovateľovi podpísala
doklad o tom, že v prípade ak nezotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom, resp. nebude platiť poistné

minimálne 2 roky, musí vrátiť vyplatenú províziu. Doklad o tom, že prevzala od sprostredkovateľa sumu
30,- eur ani doklad, ktorým sa zaviazala splácať poistné minimálne dva roky nemá.

13. Svedok D. D. vo svojej výpovedi uviedol, že žalovanú oslovil za účelom uzatvorenia poistnej zmluvy
na jej pracovisku a to aj z dôvodu, že ju poznal zo strednej školy. Dohodli sa, že ju za týmto účelom
navštívi u nej doma, kde jej vysvetlil všetky zložky poistnej zmluvy, ktorá časť ide na sporenie, ktorá časť

prepadá v prípade, že nedôjde k poistnej udalosti, ktorá časť sa vzťahuje na poistenie pre prípad smrti,
úrazu, resp. iné dôsledky. Poprel, že by žalovanej v prípade uzatvorenia zmluvy prisľúbil vyplatenie 1
000,- eur. Aby on sám v tom období získal províziu 1 000,- eur, musel by uzavrieť aspoň 20 zmlúv,
takže takáto ponuka pre žalovanú z jeho strany je nemysliteľná. Zo strany poisťovne ani zo strany jeho
sa klientom za uzatvorenie poistnej zmluvy nikdy nevyplácali žiadne finančné provízie, mohli im byť

poskytnuté nejaké reklamné predmety, napr. dáždnik a pod.. On sám určite žalovanej nesľúbil vyplatenie
peňažnej provízie za uzavretie poistnej zmluvy. Pokiaľ ide o úhradu prvého poistného, jeho zaplatenie
bolo podmienkou k tomu, aby poistka vôbec začala platiť, pričom toto žalovanej vysvetlil, aby nedošlo
k omylu v tom, že už samotným podpísaním zmluvy je z tejto zmluvy aj krytá. Prvé poistné bolo možné
platiť tak, že mu klient dal finančné prostriedky a on ich prevzatie potvrdil priamo na zmluve alebo vypísal

šek alebo ho vypísal sám klient a išiel ho vyplatiť na poštu. Nikdy neuhrádzal prvé poistné za klientov
on zo svojich finančných prostriedkov a nebolo tomu tak ani v tomto prípade.

14. Podľa 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší

15.Podľa§788ods.1zákonač.40/1946Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen,,OZ“),poistnouzmluvou

sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšieoznačenáafyzickáaleboprávnickáosoba,ktoráspoistiteľompoistnúzmluvuuzavrela,jepovinná
platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné

podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 790 OZ, Poistiť možno najmä
a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom

vzniknú (poistenie majetku);
b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad
inej poistnej udalosti (poistenie osôb);c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú
majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

Podľa § 792 ods.1 OZ, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú
určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná
zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.

Podľa § 792 ods. 2 OZ, návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v

návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo
bolo poistné zaplatené.

Podľa § 794 ods. 1 OZ, poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby.

Podľa § 794 ods. 2 OZ, na poistné zmluvy uzavreté v prospech inej osoby sa primerane použijú

ustanovenia o zmluve v prospech tretej osoby (§50) s tým, že súhlas inej osoby môže byť daný aj
dodatočne pri uplatnení práv vyplývajúcich z poistnej udalosti.

Podľa§795ods.1OZ,povinnosťpoistiteľaplniťajehoprávonapoistnévznikneprvýmdňompouzavretí
poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa § 796 ods. 1 OZ, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za
dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za
celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa § 796 ods. 2 OZ, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného
obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

Podľa § 801 ods. 1 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové
poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa § 801 ods. 2 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené
do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné
zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne,
ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 802a ods. 1 OZ, v prípade poistenia osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu môže osoba,
ktorá s poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu, najneskôr do tridsať dní odo dňa uzavretia poistnej zmluvy
od tejto zmluvy odstúpiť.

Podľa § 802a ods. 2 OZ, prejav vôle osoby, ktorá s poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu, urobený do
tridsať dní odo dňa uzavretia poistnej zmluvy a smerujúci k jej zrušeniu sa považuje za odstúpenie od
zmluvy podľa odseku 1.

Podľa § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

16. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, 145 ods. 1, §
479, § 589, § 701 ods. 1, § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto jusám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti

dovolá.

Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala

úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 50 ods. 1,2 a 3 OZ, účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby. Ak nie je v tomto
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom,
keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa
táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s

kým dlžník zmluvu uzavrel. Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli;
právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak.
To isté platí, ak tretia osoba súhlas odoprela.

17. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní

ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania so splnením peňažného
dlhu.

K prvému dňu omeškania žalovaného so splnením peňažného dlhu, t.j. k 31.7.2014 základná úroková
sadzba ECB bola 0,15% ročne

18. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná a je potrebné jej vyhovieť.

19. V konaní bolo preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená poistná zmluva o

kapitálovom životnom poistení s pripoistením. Jedná sa o zmluvu uzatvorenú v prospech tretej osoby a
to dcéry žalovanej G., kde platiť poistné z uvedenej zmluvy sa zaviazala žalovaná a osobou oprávnenou
na poskytnutie poistného plnenia, teda osobou poistenou, bola dcéra žalovanej.

Pri poistení v prospech inej osoby ide o prípad, keď poistník uzaviera poistnú zmluvu, v ktorej poistí

aj prospech inej osoby, alebo o prípad, keď poistník uzavrie poistnú zmluvu výlučne v prospech inej
osoby. Zmluva v prospech inej osoby sa vyskytuje pri všetkých druhoch poistenia. Pokiaľ tretia osoba
neprejaví so svojím právnym postavením podľa poistnej zmluvy súhlas, má zmluva právne následky
len pre poisťovateľa a poistníka ako zmluvné strany. Ak tretia osoba prejaví súhlas so zmluvou vo svoj
prospech, potom záleží len od jej vôle a rozhodnutia, či uplatní alebo neuplatní právo na plnenie.

V prípade výlučného poistenia v prospech inej osoby sa poistenie vzťahuje len na tretiu osobu. Ten,
kto uzaviera takúto zmluvu, vystupuje ako poistník, ten, na koho sa poistenie vzťahuje, ako poistený.
Napr. poistník pri poistení majetku uzavrie poistnú zmluvu len výlučne v prospech vlastníka domu, rodič
uzavrie poistnú zmluvu úrazového poistenia výlučne len pre svoje dieťa alebo zamestnávateľ uzavrie

hromadné dôchodkové poistenie v prospech svojich zamestnancov.

20. Súd je zároveň toho názoru, že poistná zmluva uzatvorená medzi stranami je zároveň zmluvou
spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvnéhovzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. V spotrebiteľských zmluvách v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Obrana žalovanej v konaní bola založená na tom, že sprostredkovateľ poistenia ju uviedol do
omylu ohľadom predmetu poistenia a následného poistného plnenia, ohľadom provízie ktorú zinkasuje

za uzatvorenie poistnej zmluvy a až následne zistila, že uzatvorila nevýhodnú zmluvu, preto od nej
odstúpila.

22. Na to, aby právny úkon spôsobil právne následky, musí okrem náležitostí uvedených v § 37 a nasl.
OZ spĺňať ďalšie kritérium, a to, že musí byť prostý omylu. Omylom sa na účely súkromného práva

chápe nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník právneho úkonu zamýšľal vyvolať, a medzi
následkami, ktoré skutočne vyvolal.

Omyl predstavuje osobitný prípad vady vôle. Omyl vo vôli spočíva v nesúlade medzi právnymi
následkami, ktoré účastník úkonom zamýšľal vyvolať, a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal. Táto

vada vôle je dôsledkom nesúladu medzi vôľou konajúceho a jeho prejavom navonok. Preto v súvislosti s
omylom má právny význam posúdenie pomeru vôle a prejavu. To nám umožní rozlišovať medzi omylom
a inými prípadmi vady vôle a prejavu.

Omyl môže vyvolať nepriaznivé právne dôsledky len za podmienky, že sa na omyle podieľal druhý

účastník právneho úkonu (napr. uvedením nepravdivých skutočností, ktoré boli pre utváranie vôle
mýliaceho sa účastníka rozhodujúce, a to bez úmyslu uviesť ho do omylu). Podiel druhého účastníka
na omyle konajúceho môže spočívať v tom, že tento účastník omyl konajúceho priamo vyvolal alebo
o ňom, hoci ho sám nevyvolal, so zreteľom na všetky okolnosti musel vedieť (v naposledy uvedenom
prípade sa predpokladá, že ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú musela poznať aj osoba, ktorej

bol právny úkon určený). Podstatné je, či si osoba, ktorej bol právny úkon určený, uvedomila ešte pred
urobením právneho úkonu (uzatvorením zmluvy), že tu došlo k omylu.
Neplatnosť zmluvy pre omyl podľa ustanovenia § 49a OZ je možná len vtedy, ak ide o omyl, ktorý vyvolal
druhý účastník zmluvy alebo ktorý musel byť tomuto účastníkovi známy; musí tu ísť o účastníka, ktorý
stojí na druhej strane právneho úkonu než účastník, ktorý sa kvôli omylu dovoláva neplatnosti právneho

úkonu (Z IV, s. 459).
23. Právnym následkom právneho úkonu urobeného v omyle je jeho relatívna neplatnosť. To znamená,
že právny úkon dotknutý omylom zostáva platným právnym úkonom dovtedy, pokiaľ sa jej dotknutá
strana nedovolá (porovnaj § 40a OZ). Dovolaním sa relatívnej neplatnosti stráca právny úkon platnosť
a účinnosť od počiatku (ex tunc). Občiansky zákonník umožňuje dovolať sa neplatnosti právneho

úkonu z dôvodu omylu iba vtedy, ak ide o kvalifikovaný omyl (vyvolaný druhou stranou úmyselne alebo
podvodným konaním), riziko ktorého by sa nemalo preniesť na toho, kto by bol takýmto omylom vážne
dotknutý.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania však dospel k záveru, že žalovaná nebola

sprostredkovateľom poistenia uvedená pri uzatváraní predmetnej zmluvy do omylu, teda predmetná
poistná zmluva je platným právnym úkonom. Zmluvu žalovaná uzatvorila slobodne a vážne, bez
akéhokoľvek nátlaku zo strany sprostredkovateľa žalobcu uzatvárajúceho zmluvu. Sprostredkovateľ
poistenia žalovanej poskytol potrebné informácie rozhodné pre uzatvorenie poistnej zmluvy, pričom
predmet poistenia a rozsah poistenia následne upravil v súlade s požiadavkami žalovanej. Súd len

poukazuje, že predmetom poistenia nebolo iba životné poistenie pre prípad dožitia/úmrtia na poistnú
sumu 7 400,- eur, ale aj pripoistenie času nevyhnutného liečenia na poistnú sumu 5
300,- eur a trvalých následkov úrazu na poistnú sumu 33 200,- eur, pričom sa jednalo o ďalšie zmluvné
dojednanie v súlade s požiadavkou samotnej žalovanej vzhľadom na časté úrazy jej dcéry, pričompoistná zmluva bola uzatvorená práve v prospech jej dcéry Simony a to na dobu 49 rokov. Súd pre
úplnosť uvádza, že za dohodnutú dobu poistenia mala žalovaná celkovo na poistnom uhradiť sumu cca
15 664,- eur, ale titulom poistenia pre prípad dožitia/úmrtia poistné mala zaplatiť iba v sume 6 468,- eur

( 132,- eur x 49) a poistné plnenie malo byť vyplatené v sume 7 400,- eur. Súd k daným namietaným
skutočnostiam poukazuje, že aj samotná žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že sprostredkovateľ jej
u nej doma pri uzatváraní poistnej zmluvy podal vysvetlenia, resp. odpovedal na jej otázky, pričom až
následne pristúpila k podpísaniu samotnej poistnej zmluvy. Danú skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdil
aj sprostredkovateľ poistenia. Teda nebolo preukázané, žeby sprostredkovateľ poistenia nesprávnymi

informáciami, resp. skresľujúcimi informáciami ovplyvnil žalovanú pred podpisom poistnej zmluvy a
žeby v dôsledku takéhoto konania sprostredkovateľa žalovaná v konečnom dôsledku poistnú zmluvu
podpísala.

Žalovaná si bola tiež vedomá dôsledkov podpísania poistnej zmluvy a svojej povinnosti platiť poistné,
pričom tak aj konala, keď cca 8 mesiacov po podpísaní zmluvy si riadne a včas plnila svoje povinnosti

z nej vyplývajúce.

25. Žalovaná ďalej namietala, že jej bola prisľúbená provízia vo výške 1 000,- eur ak uzatvorí poistnú
zmluvu, pričom jej sprostredkovateľom bola vyplatená iba suma cca zodpovedajúca hodnote cca 1 000,-
Sk. Zároveň sprostredkovateľovi mala podpísať doklad o tom, že v prípade ak nezotrvá v zmluvnom

vzťahu so žalobcom, resp. nebude platiť poistné minimálne 2 roky, musí vrátiť vyplatenú províziu. Doklad
o tom, že prevzala od sprostredkovateľa sumu 30,- eur ani doklad, ktorým sa zaviazala splácať poistné
minimálne dva roky nemá. Jedná sa o podľa nej o podstatnú skutočnosť v dôsledku ktorej a následne
poistnú zmluvu podpísala.

Dané skutočnosti sú iba tvrdeniami žalovanej, ktoré v konaní žiadnym relevantným dôkazom
nepreukázala. Svedok p. D. vo svojej výpovedi poprel, žeby žalovanej za uzatvorenie poistnej zmluvy
prisľúbil províziu vo výške 1 000,- eur a tiež, že jej vyplatil sumu zodpovedajúcu cca 1 000,- Sk za
podpísanie poistnej zmluvy. Žalobkyňa v tejto časti svojej obrany v konaní neuniesla dôkazne bremeno.

26. Žalovanej obrana v konaní ďalej spočívala v tvrdeniach o tom, že poistné za prvé poistné obdobie
vo výške 26,64 eur uhradil poštou poukážkou zo svojich prostriedkov sám sprostredkovateľ, čím sa
stala zmluva uzavretou. Predložila súdu poštovú poukážku, z ktorej vyplýva, že dňa 23.07.2013 bolo
na účet žalobcu uhradených 26,61 eur s uvedením variabilného symbolu XXXXXXXXXX, pričom ako
odosielateľom bola uvedená G. M., t. j. poistená z predmetnej poistnej zmluvy. Tento doklad preukazuje,

že došlo k úhrade prvého poistného za prvé poistné obdobie od 18.07.2013 do 18.08.2013, o čom svedčí
aj výpis z inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 18.07.2013 do 20.01.2017. Nie je však z neho
možné zistiť, kto úhradu vykonal, pričom súd poukazuje na to, že pre platnosť poistnej zmluvy nie je
podstatné ani rozhodujúce, kto poistné uhradil. Napokon skutočnosť, že by toto poistné mal uhradiť
sprostredkovateľ nebola v konaní preukázaná a on sám túto eventualitu poprel.

V tomto smere vypočutí svedok p. D. poprel, žeby namiesto žalovanej uhradil poistné za prvé poistné
obdobie, nerozporoval však skutočnosť, že šek na úhradu prvého poistného mohol vypísať sám šek a
následne ho žalovanej odovzdať za účelom jeho vyplatenie.

Vznik poistnej zmluvy predpokladá existenciu návrhu na uzavretie poistnej zmluvy a prijatie návrhu
(akceptáciu). Ako pre návrh na uzavretie zmluvy, tak pre jeho prijatie predpisuje zákon písomnú formu,
pričompísomnáformaprávnehoúkonumáajvtomtoprípadedvenáležitosti:písomnosťúkonuapodpis.
Podpisy nemusia byť na tej istej listine (porovnaj § 46 ods. 2 OZ), hoci v praxi je to pri poistných zmluvách
obvyklé.

Od okamihu podpisu je právny úkon poistníka, ktorý spočíva v prijatí návrhu (akceptácii) poisťovateľa,
platný, a len čo je doručený navrhovateľovi, t. j. poisťovateľovi, je poistná zmluva uzavretá. Návrh sa
považuje za doručený poisťovateľovi aj vtedy, ak je odovzdaný pracovníkovi poisťovateľa poverenému
dojednávaním poistenia alebo zmluvnému zástupcovi poisťovateľa (finančnému agentovi), ktorý v mene

poisťovateľa spracoval a doručil návrh záujemcovi o poistenie.

Od okamihu uzavretia zmluvy je potrebné odlíšiť začiatok poistenia (poistnej ochrany).Výnimka z písomnej formy sa pripúšťa pre prijatie písomného návrhu na uzavretie poistnej zmluvy, ktorý
podal poisťovateľ, a to ustanovením § 792 ods. 2 OZ, podľa ktorého na prijatie takého návrhu stačí,
aby bolo zaplatené poistné vo výške uvedenej v návrhu a v lehote, počas ktorej je poisťovateľ viazaný

svojím návrhom.

Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu bola poistná zmluva uzatvorená písomnou formou,
t.j. písomný návrh poistenej zmluvy žalovaná akceptovala, podpísala ho, je vylúčená aplikácia § 792
ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluva bola platne uzatvorená dňom prijatia návrhu žalovanou a nie až

dňom, kedy bolo uhradené poistné. Teda ani v tomto smere obrana žalovanej nie je dôvodná, následné
samotné zaplatenie poistného v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy akoukoľvek formou nemalo vplyv
na vznik predmetnej poistnej zmluvy.

27. Žalovaná sa tiež bránila, že listom zo dňa 10.03.2014 od predmetnej poistnej zmluvy odstúpila. Ani
túto skutočnosť však žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, nepredložila kópiu listu s

prezentačnou pečiatkou žalobcu, prípadne doručenku o odoslaní odstúpenia žalobcovi, pričom samotný
žalobca poprel, žeby v jeho dokumentácii sa predmetný dokument vypracovaný žalovanou nachádzal.
Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti bolo na žalovanej. Do súdneho spisu nedoložila ani
originál tohto dokumentu.

Súd poukazuje aj na ustanovenie § 802a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poistník môže od
poistnejzmluvyodstúpiťdo30dníododňauzavretiapoistnejzmluvyTátolehotasaoznačujeako„lehota
na rozmyslenie“. V rámci nej si môže poistník ešte raz zvážiť, či naozaj chce byť dlhodobo viazaný
životným poistením alebo či od uzavretej zmluvy odstúpi.

V danom prípade žalovaná mala dostatok času na to, aby si zvážila všetky dôsledky uzatvorenej
poistnej zmluvy a prehodnotila svoje rozhodnutie ohľadom podpísania poistnej zmluvy. Mala od začiatku
uzatvorenia poistnej zmluvy všetky relevantné informácie potrebné pre posúdenie prípadnej ,,výhodnosti
poistnej zmluvy“ a v zmysle platne právnej úpravy aj lehotu 30 dní na odstúpenie od poistnej zmluvy.

28. Súd teda dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k platnému uzavretiu poistnej
zmluvy o kapitálovom životnom poistení a že žalovaná uhradila žalobcovi poistné za 8 mesiacov,
pričom posledné poistné bolo uhradené za obdobie bolo od 18.02.2014 do 18.03.2014. Výzvou zo
dňa 23.06.2014 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie poistného vo výške 26,64 eur za obdobie od
18.03.2014 do 18.04.2014. Žalovaná poistné neuhradila v jednomesačnej zákonnej lehote, preto poistná

zmluva ku dňu 30.07.2014 v súlade s ust. § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikla a žalobcovi
vzniklo právo na zaplatenie poistného do okamihu zániku poistenia v celkovej výške 117,25 eur.

29. Keďže žalovaná dlžné poistné dobrovoľne neuhradila, súd žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal na
zaplatenie žalovanej istiny vo výške 117,25 eur a úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne z tejto

sumy od 31.07.2014 do zaplatenia, pretože takto priznaný úrok z omeškania nie je v rozpore s vyššie
citovanými predpismi.

30. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bol žalobca v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd vo vzťahu k žalovanej

priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.