Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 0T/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518010050
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2018:7518010050.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Miroslavom Baňackým, v trestnej veci obž. T. O.,

trestne stíhanej pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. apríla 2018 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
T. O., J.. O., Z.. XX.X.XXXX V. A., K. B.
Q. R.. Č.. XXX/X, K. Z. B., okr. Košice - okolie

j e v i n n á, ž e

dňa 26.1.2018 v čase o 20.20 h po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedla osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, evidenčného čísla KS-284DR, po štátnej ceste II/548 v smere jazdy
od mesta A. Z. H. F. D., okr. Košice - okolie, kde v ľavotočivom smerovom oblúku na km 3,7 pred obcou
F. D. zišla s vozidlom vpravo mimo komunikáciu, kde ostala s vozidlom stáť a pri následnom kontrolovaní
hliadkou Obvodného oddelenia X. V. D. bola v čase o 20.49 h toho istého dňa podrobená vykonaniu
dychovej skúšky prístrojom AlcoQuant 6020+, ev. č. A410022 s nameranou koncentráciou 1,33 mg/l

alkoholu v dychu a opakovane v čase o 21.15 h s nameranou hladinou 1,29 mg/l alkoholu v dychu a v
čase o 21.37 s nameranou hladinou 1,22 mg/l alkoholu v dychu,

t e d a

- vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

t ý m s p á c h a l a

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. l), § 38 ods. 3, ods. 8 Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 5 ( päť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písmeno a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona sa jej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3 ods. 8 Tr. zák. Tr. zákona

obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 4 rokov a 1
mesiac ( štyroch rokov a jeden mesiac). o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.1.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len ako „prokurátor“)
obžalobu na obžalovanú T. O. (ďalej len ako „obžalovaná“) pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Nazačiatkuhlavnéhopojednávaniasúdzisťovalzáujemstránuzavrieťdohoduovineatreste.Prokurátor
nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste.

V zmysle § 257 Tr. por. súd umožnil obžalovanej urobiť vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaná využila

túto možnosť a vyhlásila, že sa cíti byť vinná zo skutku uvedeného v obžalobe.

Súd pristúpil k položeniu otázok obžalovanej v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/,d/, f/, g,/ a h/ Tr. por..
Obžalovaná na všetky uvedené otázky odpovedala „áno“. Procesné strany navrhli prijať vyhlásenie
o vine obžalovanej. V zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. súd prijal vyhlásenie o vine obžalovanej a

súčasne rozhodol, že dokazovanie k priznanému skutku vykonávať nebude a vykoná dokazovanie len
k rozhodnutiu o treste obžalovanej. V zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietol vykonať nasledujúce
dôkazy: výsluch svedka Kravca, prečítať potvrdenie o zadržaní VP z č. l. 13, záznam o skutku z č. l.
14-15, zápisy o dychovej skúške z č. l. 16-18, certifikát z č. l. 19 a evidenčnú kartu vozidla z č. l. 27-29,
nakoľko týmito dôkazmi mal byť preukázaný samotný skutok a vina obžalovanej, avšak súd o otázke

viny obžalovanej nemal žiadne pochybnosti, pretože prijal vyhlásenie obžalovanej o vine v zmysle § 257
ods. 7 Tr. por. .

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní boli vykonané nasledujúce dôkazy, ktoré súd hodnotí
jednotlivo nasledovným spôsobom.

Pre správne uloženie trestu súd vypočul obžalovanú k jej osobným, rodinným a majetkovým pomerom. Z
jej výpovede vyplynulo, že je rozvedená, bezdetná, pracuje na dohodu o vykonávaní práce v Košiciach.
B. V. K. Z. B. v rodičovskom dome, pričom prechodne sa zdržiava V. A.. Má dvoch starších súrodencov,
ktorí žijú v F. Z. B.. Jej mesačný príjem činí 500 eur v čistom. Vlastní 17-ročné motorové vozidlo, pričom

nedisponuje žiadnymi úsporami, cennými papiermi a nevlastní ani ďalšie iné nehnuteľnosti. Zo záväzkov
obžalovaná uviedla, že spláca hypotéku vo výške 357,40 eur, platí inkaso vo výške 118 eur a navyše
spláca dlh na byte po bývalých nájomcoch vo výške 128 eur. Svoj zdravotný stav hodnotila ako dobrý,
avšak dlhodobo užíva lieky na srdce. Alkoholické nápoje neužíva, v predmetnej veci išlo o ojedinelý
prípad, preto nemá problémy abstinovať. Vodičský preukaz potrebuje nakoľko sa stará o rodičov, ktorí

sú starobní dôchodcovia a žijú v K. Z. B.. Súrodenci obžalovanej sa nemôžu starať o rodičov, pretože
bývajú v F. Z. B. a majú svoje zdravotné problémy. Dokonca v predchádzajúcom období sa musela
starať aj o svojho brata, ktorý mal dopravnú nehodu a preto za ním chodila 6 mesiacov do nemocnice.

Podľa § 269 Tr. por. súd prečítal ako listinné dôkazy : evidenčnú kartu obžalovanej z č. l. 24-26, odpis

registratrestovzodňa19.4.2018zč.l.59,lustráciu zSTAzodňa19.4.2018zč.l.60,lustráciugenerálne
prokuratúry zo dňa 19.4.2018 z č. l. 62 - 64 a lustráciu súdov z 19.4.2018 z č. l. 61.

Podľa evidenčnej karty obžalovanej na č. l. 24 - 26 súd zistil, že rozhodnutím správneho orgánu sp. zn.

ORP-P-104/PP-TU-2010 zo dňa 8.9.2010, právoplatným dňa 8.9.2010 bola obžalovanej za priestupok
podľa§22ods.1priestupkovéhozákona(odmietnutiepodrobiťsavyšetreniunazisteniepožitiaalkoholu
a iných látok) uložená pokuta vo výške 400 € a sankcia zákazu činnosti vo výmere 16 mesiacov, ktorú
vykonávala od 6.7.2010 do 16.3.2011.
Z registra trestov zo dňa 19.4.2018 na č. l. 59 vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ 1 x súdne trestaná

a to rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 6T/73/2012 zo dňa 30.4.2013, právoplatným dňa
30.4.2013, ktorým jej bol za prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.
uložený peňažný trest vo výmere 500,- €, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov a trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidla na 3 roky, avšak uvedené odsúdenie je zahladené a teda sa na
obžalovanú hľadí, že nebola odsúdená.Z lustrácie z STA zo dňa 19.4.2018 na č. l. 60, lustrácie súdov z 19.4.2018 na č. l. 61 a lustrácie
generálnej prokuratúry zo dňa 19.4.2018 na č. l. 62 - 64 zhodne vyplýva, že voči obžalovanej sa aktuálne
nevedie žiadne iné trestné stíhanie.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd má za nepochybne preukázané, že aj napriek
predchádzajúcemu odsúdeniu, sa na obžalovanú hľadí, akoby nebola odsúdená a v poslednej dobe sa
obžalovaná nedopúšťa žiadnej inej, ani menej závažnej protispoločenskej činností.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania skutku, význam spôsobeného
následku, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

Obžalovaná spáchala skutok, ktorým ohrozila chránený záujem, ktorým je ochrana ľudského života a
zdravia, ako aj majetku pred tými, ktorí v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávajú činnosť, ktorá by
mohla ohroziť tieto objekty. V danom prípade má súd za to, že išlo o úmyselné zavinenie v zmysle § 15

písm. a) Tr. zák., pričom jej konaním našťastie neboli porušené citované chránené záujmy.

Pri posudzovaní osoby páchateľa, jeho pomerov a možností jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zákona súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu, platí
právna fikcia o neodsúdení obžalovanej, avšak v minulosti už bola obžalovaná postihnutá za priestupok,

spočívajúci v odmietnutí podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu a iných látok. Z uvedeného
dôvodu súd nemohol obžalovanej priznať poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák.. Na
druhej strane súd priznanie obžalovanej a jej úprimnú ľútosť, ktorú prejavila tak pred súdom ako aj
v prípravnom konaní, posúdil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák.. Žiadnu inú
poľahčujúcuokolnosťsúdnezistil.Rovnakotaknebolapreukázanážiadnapriťažujúcaokolnosťvzmysle

§ 37 Tr. zák. a to ani v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., z dôvodov vyššie uvedeného zahladenia odsúdenia.
Preto súd upravoval zákonom ustanovenú trestnú sadzbu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (0 - 1 rok) podľa § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, teda znižoval
hornú hranicu ustanovenej trestnej sadzby o 1/3. Po danej úprave súd vychádzal pri ukladaní trestu
odňatia slobody z trestnej sadzby 0 - 8 mesiacov.

Vzhľadom k všetkým zisteným okolnostiam, súd za potrebné, spravodlivé a primerané považoval
uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v hornej polovici upravenej trestnej sadzby a vymeral
obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na
skúšobnú dobu 1 roka.

Súd obligatórne v zmysle § 61 ods. 3 a ods. 7 Tr. zák. musel uložiť aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu, nakoľko ako vyplýva z ustanovenia § 61 ods. 7 Tr. zák. na
ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia. Z uvedeného
vyplýva, že ide o prelomenie všeobecnej úpravy zahladenia odsúdenia v zmysle § 92 ods. 2 Tr. zák.,

podľa ktorej, ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b) až l), k zahladeniu dochádza ich
vykonaním. Preto súd napriek tomu, že pri ukladaní trestu odňatia slobody konštatoval vo vzťahu k
obžalovanej zahladenie predchádzajúceho odsúdenia, s poukazom na § 61 ods. 7 Tr. zák. túto fikciu
neodsúdenia nemohol aplikovať vo vzťahu ku trestu zákazu činnosti a preto musel aplikovať ustanovenie
§ 61 ods. 3 Tr. zák.. V zmysle tohto ustanovenia musel súd ukladať trest zákazu činnosti a navyše musel

uložiť tento trest v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2 § 61 Tr. zák..

Pri určovaní hornej polovice trestnej sadzby súd postupoval podľa nasledujúcich úvah. § 61 ods. 2 Tr.
zák. stanovuje tresnú sadzbu trestu zákazu činnosti od 1 roka do 10 rokov. Súd vychádzajúc z právneho
názoru JUDr. Pavla Tomana, podľa ktorého povinnosť súdov podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadať pri

určovaní druhu a výmery trestu na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa
nevzťahuje len na prípady ukladania trestu odňatia slobody, ale aj na prípady ukladania iných druhov
trestov, s výnimkou tých, ktoré žiadnu trestnú sadzbu nemajú (napr. trest prepadnutia majetku, trest
prepadnutia veci a pod.) dospel k záveru o potrebe upravovania trestnej sadzby trestu zákazu činnosti v
zmysle § 38 ods. 3 a nasl. Tr. zák.. Pri zvyšovaní resp. znižovaní trestnej sadzby zakotvenej v § 61 ods.

2 Tr. zák. a určovaní hornej polovice tejto trestnej sadzby súd postupoval analogicky so stanoviskom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 32/2009, ktoré síce zjednotilo postup súdu pri úprave trestnej
sadzby trestu odňatia slobody podľa § 38 Tr. zák. vo vzťahu ku ukladaniu asperovaného úhrnného trestu
podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. (pozn. k tej právnej úprave, ktorá vynucovala vymeriavať trest v hornej poloviciasperovanej trestnej sadzby) a vymeriavania trestu pri dohode o vine a treste podľa § 39 ods. 4 Tr.
zák., avšak podľa názoru súdu tento postup je plne aplikovateľný aj na iné druhy trestov, ktoré majú
trestnú sadzbu a pri ktorých je potrebné uplatniť § 38 a súčasne vymeriavať trest v hornej polovici trestnej

sadzby.
Z uvedeného stanoviska jasne vyplýva, že ak pri rozhodovaní o treste majú byť použité ustanovenia o
úprave trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona z dôvodu uvedeného v § 38 ods.
3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného
zákona, konkrétne rozpätie trestnej sadzby sa určí tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby podľa

príslušných ustanovení § 38 Trestného zákona a až následne sa vykoná úprava takto stanovenej trestnej
sadzbypodľarežimu§41ods.2Trestnéhozákonaaažpotomsaurčíkonkrétnerozpätietrestnejsadzby
podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona. Na základe takto určeného postupu súd najprv trestnú sadzbu
uvedenú v § 61 ods. 2 Tr. zák. upravoval v zmysle § 38 Tr. zák.. Keďže v predmetnom prípade bola
u obžalovanej zistená jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. (priznanie a úprimná
ľútosť) a žiadna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák., súd upravila ustanovenú trestnú sadzbu

podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., teda o 1/3 znížil hornú hranicu trestnej sadzby a dopracoval sa k trestnej
sadzbe 1 rok až 7 rokov. Na tomto mieste súd riešil otázku, či pri správnej aplikácii § 61 ods. 7 Tr. zák. nie
je dôvod ( keďže pre potreby ukladania trestu zákazu činnosti nemá vplyv zahladenie odsúdenia) priznať
obžalovanej aj priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák.. Súd sa rozhodol napokon nepriznať
túto priťažujúcu okolnosť obžalovanej a to nie cez posudzovanie vplyvu zahladenia odsúdenia na § 37

písm. m) Tr. zák., ale cez zásadu zákazu dvojitého pričítania, pretože dospel k záveru, že skutočnosť,
že obžalovaná už bola v minulosti odsúdená za presne takýto prečin a teda vylúčenie vplyvu zahladenia
odsúdenia, už raz priťažila obžalovanej, keď súd ukladal trest podľa § 61 ods. 3 Tr. zák., teda v hornej
polovici trestnej sadzby a keby súd obžalovanej ešte priťažil aj tým, že by jej pripočítal aj priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., vlastne by jej druhýkrát pričítal túto okolnosť, čím by prakticky a

aj právne porušil túto zásadu trestného práva hmotného.

Následne súd z tejto upravenej trestnej sadzby (1 - 7 rokov) postupom ustáleným v súdnej praxi určil
polovicu trestnej sadzby tak, že spočítal pôvodnú dolnú hranicu trestnej sadzby s upravenou hornou
hranicou trestnej sadzby, čím dostal výsledok 8 rokov a túto vydelil 2, čím dostal polovicu tejto trestnej

sadzby, ktorou sú 4 roky a nad túto polovicu vymeriaval trest, teda pri vymeriavaní trestu zákazu činnosti
podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. sa súd pohyboval v rozmedzí 4 roky až 7 rokov.

Súd pri určení konkrétnej výmery trestu prihliadol na skutočnosť, že obžalovaná pracuje v Košiciach,
pričom sa stará o svojich rodičov, bývajúcich v Turni nad Bodvou, čo nepochybne bude pre ňu dosť

výrazne sťažené, pokiaľ nebude mať vodičsky preukaz. Práve s ohľadom na túto skutočnosť sa súd
rozhodol ukladať trest pri dolnej hranici hornej polovice upravenej trestnej sadzby trestu zákazu činnosti
a uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 4 roky a 1
mesiac.

Pokiaľ ide o osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy súd konštatuje, že obžalovaná napriek
svojej predchádzajúcej kriminálnej minulosti môže mať pozitívnu prognózu do budúcnosti, aj pri uložení
prísnejšieho podmienečného trestu odňatia slobody a relatívne prísnejšieho trestu zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu, ktorý podľa názoru súdu najciteľnejšie zasiahne do
práv a slobôd obžalovanej. Uložený podmienečný trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti

vo výmere 4 rokov a 1 mesiaca, podľa názoru súdu, dostatočne ochráni spoločnosť pred obžalovanou
tým, že hrozba výkonu trestu a nemožnosť vykonávať vedenie motorových vozidiel jej bezpochybne
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, zároveň na ňu bude výchovne pôsobiť v tom smere, aby viedla
riadny život a zároveň odradí iných páchateľov od páchania takejto trestnej činnosti.
vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri

ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu tre-
ba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie. O odvolaní rozhoduje

Krajský súd Košice - okolie.