Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. december 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/302/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314216738
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314216738.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o vtedy maloleté dieťa:
A. N., nar. XX.XX.XXXX a maloleté deti: N. N., nar. XX.XX.XXXX a V. N., nar. XX.XX.XXXX zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí Krátka
1, Senec, deti rodičov: matka - Y.. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, Z. J., zastúpená JUDr. Jurajom

Mravčákom, advokátom so sídlom Šoltésovej 12, Bratislava, IČO: 36 861 243, a otec - E. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J.. L. XXX/XX, H. V., o zmenu návrhu matky na zvýšenie výživného, priznanie
výživného spätne a zaplatenie omeškanej splátky a vzájomnom návrhu otca na zníženie výživného,
na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 51P/285/2014-161 zo dňa
30.10.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 51P/285/2014-220 zo dňa 20.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na vtedy maloletú A., nar.
XX.XX.XXXX, zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne, na maloletú N., nar. XX.XX.XXXX
zo sumy XX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne a na maloletú V., zo sumy XX eur mesačne
na sumu XXX eur mesačne od 01.09.2013 a vylúčil na samostatné konanie vzájomný návrh otca na
zníženie výživného na vtedy maloletú A., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy XXX eur mesačne na sumu XX

eur mesačne, na maloletú N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX eur mesačne na sumu XX eur mesačne a
na maloletú V., zo sumy XX eur mesačne na sumu XX eur mesačne v spojení so znížením výživného
na plnoleté dieťa Y. N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur na sumu XX eur mesačne. Žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2.Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľa§163ods.2O.s.p.,§62ods.2,3,4,5,§75ods.1,2,§76

ods. 1, § 77 ods. 1 , § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 1, § 2 Zák.č. 601/2003 Zb. o životnom minime. Súd
prvej inštancie mal preukázanú zmenu pomerov na strane maloletých detí nárastom ich odôvodnených
potrieb z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba šesť rokov. Mal za to, že k nárastu
potrieb maloletých detí však nemôže byť zaviazaný výlučne otec ako rodič, ktorému deti neboli zverené
do osobnej starostlivosti. Konštatoval, že matka si v čase pôvodnej úpravy výživného plnila svoju
vyživovaciu povinnosť k deťom aj výkonom ich osobnej starostlivosti, keďže deti boli vo veku od X do XX

rokov. Vzhľadom na rast deti a ich pribúdajúci vek, starostlivosť o XX ročnú A. realizuje len v minimálnej
miere, rovnako menej je potreba venovať pozornosť aj XX ročnej N.. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na
strane rodičov mal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania preukázané, že u otca nedošlo k
výraznej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného, resp. k nárastu hnuteľného, či nehnuteľného
majetku. Konštatoval, že otec zdedil v roku 2013 podiel rodinného domu 1/8 k celku, v ktorom býva jeho
rodič, nenastala preto u neho tak zásadná a podstatná zmena. Rodinný dom nie je v nájme tretej osoby,

čobyobjektívnebolomožnépovažovaťzamožnýpeňažnývýnos,ktoréhosaotecdobrovoľnevzdalana
jeho výšku by bolo možné v konečnom rozhodnutí prihliadať. Právne významnú skutočnosť vo vzťahu kdôvodnosti alebo nedôvodnosti znižovania majetku otca bude posudzovať pri rozhodovaní o vzájomnom
návrhu otca na zníženie výživného. Súd prvej inštancie mal preukázané, že na strane matky nedošlo ku
zmene majetkových pomerov, nakoľko matka sa zaťažila finančným úverom, ktorý reálne nezodpovedá

jej súčasným zárobkovým pomerov, aj napriek tomu, že z predaja rodinného domu v k.ú. W. po rozvode
manželstva disponovala peňažnou sumou cca XX.XXX eur a od otca sumou XX.XXX eur, pričom
kúpna cena rodinného domu, v ktorom býva s deťmi, bola zmluvne dojednaná na sumu XXX.XXX eur.
Podľa názoru súdu prvej inštancie matka nehospodárne aj za cenu vlastného ochudobnenia nakladá
z peňažným zostatkom tým, že bezdôvodne a bez akéhokoľvek právne významného minimálneho

finančného zhodnocovania uložením na bežný účet, prípadne viazaným vkladom s predpokladom jeho
vyššieho zhodnotenia. Mal za to, že na strane matky neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý si matka znižuje
svoj príjem z výkonu práce v riadnom pracovnom štátnozamestnaneckom pomere tým, že ako živnostník
nedosahuje z podnikania príjem, ktorý by mohla dosiahnuť ako zamestnanec. Súd prvej inštancie pri
uplatnení návrhu na priznanie výživného spätne od 01.09.2013 dospel k záveru, že matka nepreukázala
dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne. Zároveň prihliadal na majetkové

pomery rodičov. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výživného podala odvolanie matka maloletých detí prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jej návrhu
alternatívne zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť vec na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na to, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba
šesť a pol roka a objektívne narástli potreby maloletých detí, čo považovala za dôvod pre zvýšenie
výživného. Poukázala na zmenu majetkových pomerov otca, nadobudnutím nehnuteľného majetku
do jeho vlastníctva titulom dedenia. Nesúhlasila s konštatovaním súdu, že otec dosahoval príjem XXX
eur mesačne s poukazom na jeho výpoveď, v ktorej uviedol, že jeho priemerný mesačný príjem činí

cca XXX eur. Dala do pozornosti potrebu prihliadať na zmenu na strane otca, ktorou je zánik jeho
vyživovacej povinnosti k Y. N., čo vyplýva z predloženej pracovnej zmluvy zo strany Y. N., ktorú uzavrela
v druhej polovici roku 2015 a ktorou preukazovala schopnosť sama sa živiť. Za sporné považovala
aj otcom poskytované finančné alebo vecné plnenia maloletým. Za bezvýznamné vyhodnotila otcom
prezentované,alenepreukázanéfinančnépríspevkyvočijehomatkespoukazomnaprednosťvýživného

na maloleté deti na zabezpečenie ich odôvodnených potrieb. Mala za to, že aj pri príjme otca vo
výške XXX eur mesačne objektívne existuje možnosť zvýšiť výživné na maloleté deti tak by sa otec
nedostal v súvislosti s uspokojovaním svojich potrieb pod hranicu životného minima. Poukázala na
potrebu posudzovania reálnych možností otca, ktorý vykonáva prácu v profesii stavbyvedúci a žiadne
okolnosti mu nebránia zamestnať sa mimo miesta jeho bydliska, keďže jeho výkon činnosti nie je v

praxi spojený s konkrétnym územným obmedzením. Poukázala na to, že z verejných štatistických údajov
vyplýva, že priemerný mesačný príjem stavbyvedúceho je na území Slovenskej republiky vo výške
X.XXX eur, v prípade Bratislavy dosahuje X.XXX eur mesačne. Za významnú pre posúdenie zvýšenia
výživnéhopovažovalaskutočnosť,žeotecvykonávaprácenapriekdlhodobýmpraktickýmskúsenostiam
na svoje pomery s nižším príjmom. Namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne posúdil výkon jej

osobnej starostlivosti o maloleté deti. Za nesprávne považovala vyhodnotenie jej praxe. Uviedla, že pri
hodnotení jej pracovnej spôsobilosti v súvislosti s potencionálnym vyšším príjmom je potrebné zohľadniť
skutočnosť, že v profesii pedagóg nepracuje dlhšie časové obdobie, nakoľko v minulosti pracovala
síce v školskom zariadení, ale na pozícii kuchárky. Nesúhlasila s konštatovaním súdu prvej inštancie,
že nehospodárne nakladá s finančnými prostriedkami aj za cenu vlastného ochudobnenia. Dala do

pozornosti, že v konaní preukázala, že finančné prostriedky používa na chod domácnosti, splácanie
úveru, ako aj úhradu všetkých odôvodnených potrieb maloletých detí. Hotovostnú finančnú rezervu,
ktorú si vytvorila pri usporadúvaní bytových pomerov svojich maloletých detí, a Y., sčasti použila na
úhradu nákladov so zariaďovaním rodinného domu, v ktorom v súčasnosti býva aj s deťmi a do budúcna
plánuje použiť aj na „štart do života “ pre deti po dosiahnutí dospelosti. Za nesprávne považovala

vyhodnotenie jej nákladov na bývanie, keďže jednotlivé sumy boli počítané na päť osôb a nie na
jednu osobu. Nesúhlasila s posúdením jej nároku na priznanie výživného spätného od 01.09.2013
z dôvodu, že vzhľadom na stresovú situáciu spôsobenú sťahovaním sa s deťmi z I. do Bratislavy, ako
aj následného sťahovania sa v rámci okolia Bratislavy, nebola schopná zabezpečiť podanie návrhu na
zvýšenie výživného. Dôvodom nutnosti sťahovania bolo predovšetkým neustále prenasledovanie otcom

detí a faktické atakovanie podnetmi otca na orgánom kurately a orgány činné v trestnom konaní, ktoré
boli vyhodnotené ako neopodstatnené. Namietala nesprávnosť výroku napadnutého rozsudku, keď súd
prvej inštancie argumentujúc zásadou hospodárnosti, vylúčil vzájomný návrh otca na zníženie výživného
na samostatné konanie. Vyslovila názor, že na takýto procesný postup neboli splnené predpoklady, t.j.zásada hospodárnosti a rýchlosti konania. Takýto procesný postup považovala za neštandardný, keďže
ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, naviac, ak z vykonaného dokazovania na súde prvej
inštancie sú dostatočne vykonané dôkazy na rozhodnutie o oboch nárokoch.

4.OtecvovyjadreníkodvolaniupoukázalnavylúčenienávrhuvovzťahukY.N.nasamostatnékonaniea
následne späťvzatie jej návrhu. Dal do pozornosti, že jeho dohoda s deťmi je bezproblémová, ako aj styk
s deťmi, lebo je v rovine reálnych potrieb a reálnych možností otca a detí. Poukázal na nadštandardné
riešenie svojich potrieb matkou, ktorá má vysokoškolské vzdelanie a pracuje na živnosť za XXX eur

mesačne. Dal do pozornosti, že v konaní preukázal, že po rozvode manželstva matku detí do dvoch
mesiacov v rámci vyporiadania BSM vyplatil majetkom v hodnote cca XX.XXX eur a hotovosťou v sume
XX.XXX eur, pričom čerpal úver vo výške XX.XXX eur. Presťahovanie sa z I. do Bratislavy sa do rodinné
domu považoval za veľký rozmar, keďže matka strieda bývania deťom, čo má psychický vplyv na ne a
nemajú vlastný domov. K námietke týkajúcej sa dedenia uviedol, že podiel 1/8 na rodinnom dome, ktorý
zdedil, užíva jeho matka a sestra, ide o 40 ročný rodičovský dom v obci A. Nesúhlasil s tvrdením matky

o jeho vyššom príjme. Potvrdil zánik jeho vyživovacej povinnosti k Y., ktorej však prispieva sumou XXX
eur mesačne, keďže dcéra externe študuje na vysokej škole. Nesúhlasil so zohľadňovaním osobnej
starostlivosti matky o deti, keďže sú vo veku XX až XX rokov, navštevujú školské zariadenia a nie sú
dlhodobo choré, nevyžadujú si obzvlášť výnimočnú starostlivosť.

5. Vzhľadom k nadobudnutiu plnoletosti A. N., plnoletá sa podaním zo dňa 30.01.2017 pripojila k
odvolaniu matky voči napadnutému rozsudku. S odvolaním sa v celom rozsahu stotožnila. Rozsudok
súdu prvej inštancie navrhla zmeniť.

6. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení k odvolaniu matky pridržiaval svojho prednesu a návrhov

prednesených pred súdom prvej inštancie. Mal za to, že zvýšenie výživného zohľadňuje nárast
odôvodnených potrieb detí.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák.
č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 378 ods. 1 a 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a
dospel k záveru, že odvolanie matky a plnoletej Zuzany je dôvodné.

8. V predmetnej veci je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie rozhodnutím č.k. 51P/285/2014-154
zodňa30.10.2015vspojenísopravnýmuznesenímč.k.51P/285/2014-220zodňa 20.03.2017rozhodol

o zvýšení výživného na maloleté deti a vzájomný návrh otca na zníženie výživného vylúčil na samostatné
konanie podľa príslušných ustanovení Zákon o rodine a Občianskeho súdneho poriadku platného do
30.06.2016.

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

11. Podľa § 112 ods. 1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie
veci, ktoré sa u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

12. Podľa § 112 ods. 2 O.s.p. ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie

nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na
samostatné konanie.

13. Podľa § 165 ods. 1 veta prvá C.s.p. v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie
také veci, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán.

14. Podľa § 165 ods. 2 C.s.p. ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak
odpadnú dôvody, pre ktoré súd konanie spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

16. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci začalo za účinnosti procesnoprávneho
predpisu, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto predpisom bol zákon č.
99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok,účinnýdo30.06.2016,zrušenýzákonomč.160/2015Z.z.Civilný

sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné ustanovenia v konaniach
v niektorých rodinnoprávnych veciach (akým je i predmetné konanie) boli však upravené zákonom č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňa 01.07.2016.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy (zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku) a novej právnej úpravy (zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku). V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného

práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability
nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších
(zrušených) predpisov. Naviac princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s
osobitnýmpravidlomvpodobezachovaniaúčinkovprocesnýchúkonovvykonanýchv„živých“konaniach
podľa zrušenej právnej úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov.

Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas
platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou
pre konanie samostatné aj počas účinnosti nového procesného predpisu.

17. Vzhľadom na zakotvenie uvedených princípov do samotného paragrafového znenia C.m.p. (§ 395

ods. 1, 2 C.m.p.), odvolací súd uvádzal namiesto pojmov „súd prvého stupňa“ použitých v rozhodnutí
súdu prvej inštancie a i v následných podaniach účastníkov, pojmy „súd prvej inštancie“, ktoré boli
zavedené Civilným mimosporovým poriadkom. V zmysle uvedených zásad, najmä v zmysle princípu
justifikácie účinkov procesných úkonov, postupoval odvolací súd aj pri hodnotení odvolania maloletej
matky tak, že ho posudzoval podľa právneho predpisu účinného do 30.06.2016.

18. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že návrhom doručeným na súd prvej inštancie dňa
11.04.2014, matka žiadala o zvýšenie výživného na maloleté deti Y., A., N. a V. spätne od 01.09.2013.
Rovnako zo spisu vyplýva, že v priebehu konania otec v písomnom vyjadrení zo dňa 07.11.2014
žiadal o zníženie výživného na maloletú Y. na sumu XX eur mesačne, na maloletú A. na sumu XX

eur mesačne, na maloletú N. na sumu XX eur mesačne a na maloletú V. na sumu XX eur mesačne.
Zároveň žiadal o spojenie jeho návrhu s návrhom na zvýšenie výživného z dôvodu, že veci skutkovo
a právne súvisia. Rozsudkom zo dňa 31.10.2015 č.k. 51P/285/2014-154 súd prvej inštancie zvýšil
výživné na maloleté deti A., N. a V. a zároveň vylúčil na samostatné konanie vzájomný návrh otca
na zníženie výživného na maloleté deti v spojení so znížením výživného na plnoletú Y. N.. Odvolací

súd konštatuje, že takýto výrok rozsudku je nesprávny, rovnako ako procesný postup súdu prvej
inštancie,ktorývkonaníonávrhunazvýšenievýživnéhonamaloletédeti,vylúčilvzájomnýnávrhotcana
zníženie výživného voči tým istým maloletým deťom na samostatné konanie. Odvolací súd poukazuje na
potrebu zabezpečenia hospodárnosti a rýchlosti konania, naviac ak ide o konanie vo veci starostlivosti
o maloleté deti. Postup súdu prvej inštancie sa javí nelogický, keďže predmetom konania je nárok o

výživnom na maloleté deti, pričom podkladom pre rozhodovanie o oboch návrhom, teda o návrhu matky
na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti sú totožné dôkazy, ktoré v
konaní boli vykonávané. Za nesprávne považoval odvolací súd aj konštatovanie súdu prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí, že dôvodnosť, či nedôvodnosť znižovania hnuteľného majetku otca jeho predajom a
porovnanie majetkových pomerov otca bude predmetom konania o vylúčenom vzájomnom návrhu otca.

Odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia
o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo
rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo
k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu

premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a
§ 75 ods. 1 Zák. rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých
detí, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov a mieru ich osobnej
starostlivosti o dieťa. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia je potrebné konštatovať, že v obochprípadoch, či už ide o konanie o návrhu na zvýšenie výživného alebo konanie o návrhu na zníženie
výživnéhosúdpostupujerovnakoavychádzaprirozhodovanízkritériírozhodnýchprezmenuvýživného.
Nie je prijateľné, aby súd rozhodoval o jednom z týchto návrhov a druhý vylúčil na samostatné konanie,

keď sa oba návrhy týkajúci maloletej A., N. a V..

19.Odvolacísúdpodľa§389ods.1písm.b/C.s.p.,zrušilrozhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutom
výroku bez meritórneho posúdenia veci, vzhľadom na procesné pochybenie. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p.
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom bude potrebné, aby súd

prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na
zníženie výživného na maloleté deti v jednom rozhodnutí a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil v súlade
s ust. § 393 ods. 2 C.s.p..

20 Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).