Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. november 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/112/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010276
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6718010276.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD.
a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného H. J. na verejnom
zasadnutí dňa 8. novembra 2018 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 0T/47/2018 zo dňa 27.7.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného H. J. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/47/2018 zo dňa 27.7.2018 bol obžalovaný H. J. uznaný
za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa
dopustil tým, že dňa 3.05.2018 v čase asi o 10.45 h na parkovisku pred potravinami „Môj obchod“ v obci
J. A., okres C. po tom, ako v potravinách požíval alkoholické nápoje, viedol ako vodič osobné motorové
vozidlo továrenskej značky Peugeot 206, evidenčné číslo W pri cúvaní narazil zadnou časťou vozidla
Peugeot 206 evidenčné číslo W do zadnej časti na parkovisku zaparkovaného osobného motorového
vozidla Škoda Fabia, evidenčné číslo C ktoré zaparkovala P. J., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, R. U.
- P., okres C., obžalovaný po tom, ako sa nedohodol s majiteľkou vozidla Škoda Fabia, evidenčné
číslo C P. J. na náhrade škody, z miesta dopravnej nehody odišiel do miesta trvalého bydliska, kde bol
vypátraný hliadkou Obvodného oddelenia PZ v Detve a pri kontrole bol podrobený dychovej skúške na
zistenie alkoholu v dychu, ktorou dňa 3.5.2018 v čase o 12.17 h vykonanou elektronickým meračom
AlcoQuant č. A409565 bol zistený pozitívny výsledok 1,37 mg/l alkoholu v dychu, druhou dychovou
skúškou vykonanou dňa 03.05.2018 v čase o 12.40 h tým istým meračom bol zistený pozitívny výsledok
1,25 mg/l alkoholu v dychu, pričom obžalovaný viedol vozidlo Peugeot 206, evidenčné číslo W napriek
tomu, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/201/2012 zo dňa 13.8.2013, právoplatným dňa
13.8.2013 mu bol okrem podmienečného súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky so skúšobnou
dobou 3 roky uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l/, § 37 písm.
h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
8 mesiacov. Pre výkon trestu bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Poškodená P. J. bola s nárokom na
náhradu škody podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázaná na civilný proces.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že obžalovaný je zo skutku okrem vlastného
priznania usvedčovaný aj výpoveďou poškodenej P. J., ktorá na hlavnom pojednávaní pojednávaní
uviedla, že o okolnostiach skutku sa dozvedela sprostredkovane od svedkyne C. C.. Ďalšími dôkazmi
pre uznanie viny obžalovaného boli aj listinné dôkazy (záznam o dopravnej nehode, zápisnica o
obhliadke miesta dopravnej nehody, zápis o dychových skúškach), z ktorých okrem iného vyplynulo,
že obžalovaný v inkriminovaný deň viedol osobné motorové vozidlo, pri cúvaní narazil do motorového

vozidla poškodenej a po vypátraní jeho pobytu bol podrobený dychovej skúške na alkohol s výsledkom
1,37 mg/l alkoholu v dychu v čase o 12.17 h a s výsledkom 1,25 mg/l alkoholu v dychu v čase o 12.40 h.

Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že obžalovanému bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn.
4T/201/2012 zo dňa 13.8.2013 uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou
dobou v trvaní 3 roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie,
pričom pôvodný trest zákazu činnosti bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 0T/8/2013 zo dňa 26.1.2013. Prvostupňový súd tak konanie obžalovaného právne
kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného prvostupňový súd zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. (priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie)
a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/ a písm. m/ Tr. zák. (spáchanie viacerých trestných
činov, odsúdenie za trestný čin). Pri prevahe priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami
prvostupňový súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rozmedzí od
8 mesiacov do 24 mesiacov. Zohľadniac zásady ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. konštatoval, že z
hľadiska individuálnej a generálnej prevencie je potrebné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným
trestom odňatia slobody, keďže ide o osobu veľakrát súdne trestanú, dokonca s výkonom trestu bez
jeho podmienečného odkladu, na prevýchovu ktorej nemal vplyv ani uložený trest zákazu činnosti na
doživotie. Keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov, prvostupňový súd mu s poukazom na § 41
ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody, vo výmere 8 mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa
§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Záverom odôvodnenia doplnil, že trest zákazu činnosti už nebol ukladaný, nakoľko tento
druh trestu už bol obžalovanému uložený na doživotie. V adhéznom konaní prvostupňový súd odkázal
poškodenú s nárokom na náhradu škody na civilný proces podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s odôvodnením,
že uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 100 € nepreukázala relevantnými dôkazmi.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný, a to proti výroku o vine a treste. V
písomných dôvodoch odvolania argumentoval najmä tým, že v konaní pred súdom mu nebolo umožnené
vyjadriť sa ku skutku, súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal so všetkými okolnosťami prípadu,
uložený trest považuje za neprimeraný, v konaní bolo podstatným spôsobom porušené jeho právo na
obhajobu, keď hlavné pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti bez toho, aby na to boli splnené
zákonné podmienky, nebolo mu umožnené urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 Tr.
por. a nebol poučený o svojich právach. Uviedol, že svoju neprítomnosť na hlavnom pojednávaní riadne
ospravedlnil, z predloženého lekárskeho potvrdenia vyplýva, že mu deň pred hlavným pojednávaním
bolo nevoľno, vracal, bol oslabený a od ošetrujúceho lekára mal doporučené dodržiavať domácu liečbu
a práceneschopnosť s tým, že pri zhoršení stavu sa má ihneď podrobiť kontrole. Zdravotný stav mu
preto objektívne neumožňoval zúčastniť sa hlavného pojednávania bez nebezpečenstva zhoršenia
zdravotného stavu. Z uvedeného dôvodu mal za to, že podmienky na vykonanie hlavného pojednávania
v jeho neprítomnosti v zmysle § 252 ods. 2 Tr. por. splnené neboli. Súčasne dodal, že v súvislosti s
prejednávanou vecou sa nevyjadril, že sa nechce zúčastniť hlavného pojednávania a rovnako nežiadal
o jeho vykonanie v jeho neprítomnosti. Taktiež v podanom odvolaní uviedol, že mal záujem urobiť
vyhlásenie podľa § 257 Tr. por., ktoré by následne mohlo byť vzaté do úvahy pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery. V takom prípade by súd mohol prihliadnuť na jeho vyhlásenie o vine ako aj na postoj v
prípravnom konaní, kedy sa ku skutku priznal. Konajúcemu súdu by súčasne odpadol dôvod vykonávať
dokazovanie a bolo by mu možné priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., čo by
mohlo zásadne ovplyvniť jeho postavenie vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Poukázal aj na svoje osobné pomery a zásady ukladania trestov. Ťažiskovo v uvedenej
súvislosti uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá je zdravotne ťažko postihnutá a je na
čiastočnom invalidnom dôchodku a od 1.9.2018 by chcel nastúpiť do zamestnania v spoločnosti B. I. J.
J., s.r.o.. Odsúdenie by tak malo negatívny vplyv na jeho rodinné a sociálne väzby a po návrate z výkonu
trestu odňatia slobody by bol sťažený jeho návrat do spoločnosti. Vyjadril presvedčenie, že na jeho
nápravu by postačoval nižší trest, než aký je uložený v napadnutom rozsudku, trest s podmienečným
odkladom jeho výkonu alebo trest alternatívny. Nestotožnil sa s argumentáciou prvostupňového súdu,
že v jeho prípade nebol dôvod na aplikáciu ust. § 49 ods. 2 Tr. zák. Hoci bol v minulosti odsúdený za
trestný čin, súd mal pri ukladaní trestu vzhliadnuť okolnosti spáchania skutku, skutočnosť, že skutok

nespáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, mal tiež prihliadnuť na jeho osobu, spôsobené
následky a nízku spoločenskú závažnosť jeho konania.

Na základe podaného odvolania obžalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Po postupe v zmysle citovaného
ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy v potrebnom rozsahu v súlade s § 2 ods. 10
Tr. por., pričom správne ustálil skutkový stav. Správne zistil, že obžalovaný H. J. sa dňa 3.5.2018 v čase
okolo 10.45 h v obci J. A., v okrese C. dopustil žalovaného skutku, keď na parkovisku pred potravinami
„Môj obchod“ po požití alkoholických nápojov viedol osobné motorové vozidlo značky Peugeot 206,
evidenčné číslo W pričom pri cúvaní na parkovisku narazil do zaparkovaného motorového vozidla Škoda
Fabia, evidenčné číslo C patriaceho poškodenej P. J.. Zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný
predovšetkým jeho vlastnou výpoveďou, keď v prípravnom konaní pri jeho prvom výsluchu sa ku skutku
priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Súčasne ho usvedčuje aj výpoveď svedkyne P. J., ktorá
na hlavnom pojednávaní popísala priebeh skutku tak, ako jej tento sprostredkovala C. C., ktorá sa v
inkriminovanom čase nachádzala na mieste činu. Priebeh skutku v konečnom dôsledku dokumentujú
aj listinné dôkazy, a to záznam z dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody a
vyhotovená fotodokumentácia. Nepochybne tiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný
bol v čase vedenia motorového vozidla ovplyvnený alkoholom, keď pri podrobení sa dychovej skúške
dňa 3.5.2017 v čase o 12.17 h bol uňho nameraný pozitívny výsledok 1,37 mg/l alkoholu v dychu a
následne v čase o 12.40 h pozitívny výsledok 1,25 mg/l alkoholu v dychu.

Obžalovaný v podanom odvolaní ťažiskovo namietal, že mu bolo odňaté právo vyjadriť ku skutku
tým, že prvostupňový súd neakceptoval ním doručenú správu ošetrujúceho lekára a vykonal hlavné
pojednávanie v jeho neprítomnosti. V uvedenému je potrebné zdôrazniť, že pre ospravedlnenie neúčasti
na úkone súdu, akým je aj hlavné pojednávanie, Trestný poriadok v ust. § 120 ods. 2 ukladá
obžalovanému povinnosť náležite dokladovať neschopnosť dostaviť sa na nariadený úkon. Krajský súd
sa na jednej strane stotožňuje s argumentáciou obžalovaného, že lekárska správa nemusí explicitne
obsahovať formuláciu ospravedlniteľných dôvodov neúčasti na hlavnom pojednávaní, na strane druhej
ale akcentuje, že predmetné ustanovenie Trestného poriadku treba vykladať tak, že z objektívnych
záverov ošetrujúceho lekára musí nepochybne vyplývať, že zdravotný stav obžalovaného neumožňuje
jeho účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, a to bez ohrozenia jeho života, závažného zhoršenia
zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.
Vo vzťahu k námietkam obžalovaného krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok je výsledkom
konania, v ktorom sa postupovalo podľa ust. Trestného poriadku pri rešpektovaní práva obžalovaného
na obhajobu. Za splnenia ostatných podmienok uvedených v ust. § 252 ods. 2 Tr. por. prvostupňový súd
postupoval správne, keď hlavné pojednávanie vykonal aj bez prítomnosti obžalovaného. Aj vzhľadom na
skutočnosť, že obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku v prípravnom konaní, kedy sa ku skutku
priznal, tento úprimne oľutoval a z jeho spáchania bol usvedčovaný aj ďalšími dôkazmi, odvolací súd
konštatuje, že prvostupňový súd mohol vec spoľahlivo rozhodnúť aj pri čítaní výpovede obžalovaného
z prípravného konania postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. Pre splnenie podmienok na vykonanie
hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného Trestný poriadok nevyžaduje, aby obžalovaný
výslovne odmietol účasť na uvedenom úkone, alebo požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.
Uvedená podmienka na prejednanie veci bez prítomnosti obžalovaného musí byť splnená jedine v
prípade, ak je obžalovaný vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo ide o trestný čin, na ktorý
zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. V súdenej veci
ale o takýto prípad nešlo.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, prvostupňový súd správne konštatoval, že u
obžalovaného došlo jednak k naplneniu zákonných znakov prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., keď obžalovaný v stave vylučujúcom spôsobilosť (pod vplyvom
návykovej látky) viedol motorové vozidlo, čím mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť
značnú škodu na majetku. Obžalovaný svojim konaním naplnil aj skutkovú podstatu prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., keď viedol motorové vozidlo napriek
tomu, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/201/2012 zo dňa 13.8.2013 mu bol okrem iného
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Prvostupňový súd sa citovanými ust. Trestného poriadku v súvislosti s výrokom o treste dôsledne
riadil. V súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. rozviedol, akými úvahami sa spravoval pri ukladaní
trestu obžalovanému. Prihliadol jednak na spôsob spáchania trestného činu, fakt, že obžalovaný
spáchal skutok pod vplyvom alkoholu vedúc pritom motorové vozidlo napriek uloženému trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie. U obžalovaného správne zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. spočívajúcu v priznaní sa k trestnému činu a v jeho
úprimnom oľutovaní a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., keď obžalovaný
spáchal viac trestných činov a za trestný čin už bol odsúdený. Obžalovanému potom ukladal úhrnný trest
podľa trestnej sadzby vzťahujúcej sa na trestný čin zo súdených trestných činov prísnejšie trestný (§ 348
ods. 1 Tr. zák.). Za situácie, kedy priťažujúce okolnosti boli v prevahe nad poľahčujúcimi okolnosťami
v pomere 2:1 sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby za predmetný trestný čin zvýšila
o jednu tretinu. Rozhodujúcou trestnou sadzbou bola potom sadzba od 8 mesiacov a 24 mesiacov.
Zároveň prvostupňový súd správne prihliadol aj na osobu obžalovaného a jeho kriminogénne sklony,
keď obžalovaný bol 10 - krát súdne trestaný. Za priestupok bol postihovaný dvakrát. Z hľadiska nápravy
obžalovaného prvostupňový súd rovnako správne poukázal na skutočnosť, že obžalovaný bol už v
minulosti trikrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody.

Vo vzťahu k námietkam obžalovaného týkajúcim sa uloženého trestu krajský súd zdôrazňuje, že
nepodmienečný trest odňatia slobody je prostriedkom „ultima ratio“, teda akousi poslednou možnosťou
pre prípad, že skôr uložené tresty odňatia slobody, ktorých výkon bol podmienečne odložený, prípadne
alternatívne tresty neviedli k náprave obžalovaného v zmysle vedenia života riadneho občana. Bohatá
kriminálna minulosť obžalovaného a z nej vyplývajúci evidentný sklon k páchaniu trestnej činnosti
charakterizuje osobu obžalovaného ako nenapraviteľného páchateľa, u ktorého ukladané tresty nesplnili
prevýchovný účel z hľadiska individuálnej prevencie trestu. Pokiaľ doposiaľ uložené tresty nemali na
obžalovaného prevýchovný vplyv tak, aby dokázal viesť usporiadaný a riadny život a hlavne vyvarovať sa
trestnej činnosti, potom logickým dôsledkom musí byť snaha o naplnenie účelu trestu aspoň z hľadiska
potrieb jeho generálnej prevencie. Vychádzajúc z odpisu registra trestov ako aj z povahy posudzovaných
trestných činov krajský súd v zhode s prvostupňovým súdom dospel k záveru, že vzhľadom na osobu
obžalovaného, jeho doterajší život, ako aj okolnosti prípadu, podmienečný trest odňatia slobody ani
alternatívny trest na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je postačujúci. Ako
už bolo zmienené vyššie, obžalovanému už bola daná šanca na jeho prevýchovu vo forme uloženia „len“
podmienečných trestov odňatia slobody a odhliadnuc od toho, že súdený skutok nespáchal v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, obžalovaný opakovanú možnosť na nápravu nevyužil, keď opätovným
spáchaním trestného činu dal zrozumiteľne najavo, že o prevýchovu záujem nemá. V jeho prípade by
preto uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody odporovalo zásadám ukladania
trestov v zmysle § 34 Tr. zák.

Krajský súd tak súhrnne konštatuje, že obžalovaný si doposiaľ dostatočne neuvedomil protiprávnosť
svojho konania a následky, ktoré z neho vyplývajú. Prijaté správne závery prvostupňového súdu v
prípade obžalovaného preto nemôže zvrátiť ani obžalovaným tvrdený záujem na vedení riadneho života
s družkou, prípadne jeho prijatie do zamestnania.

Uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, uložený na samej dolnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby považuje aj odvolací súd za primeraný a adekvátny vo vzťahu k naplneniu
účelu trestu z hľadiska nápravy obžalovaného a predchádzaniu ďalšej trestnej činnosti. Takto uložený

trest je postačujúci aj na ochranu spoločnosti a primeraným spôsobom vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Zákonu zodpovedajúci je aj výrok o náhrade škody, ktorým prvostupňový súd podľa § 288 ods. 1
Tr. por. odkázal poškodenú P. J. s nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže na rozhodnutie
o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo
potreby trestného konania. Poškodená týmto procesným postupom svoj nárok na náhradu škody voči
obžalovanému nestráca a s úspechom ho môže uplatniť v civilnom sporovom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 14. 12. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.