Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116204312
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116204312.12

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu:
Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, právne zast.
SEDLAČKO&PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému:
THREE CHALETS, s.r.o., so sídlom Karvaša Bláhovca 180/A, 038 61, Vrútky, IČO: 47 207 400, o
neúčinnosť právnych úkonov,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh zamieta v celom rozsahu.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom na začatie konania zo dňa 02.02.2016, doručeným Okresnému súdu
Žilina dňa 22.02.2016, zmeneným uznesením zo dňa 16.09.2016 (l.č. 250), domáhal voči pôvodne

označenému žalovanému 1/ - EVERGREEN TERRACE, s.r.o. určenia, že darovacia zmluva zo dňa
10.02.2014, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti špecifikované v žalobe z R.. Y. Č. F. R.. N. Č.L. na
žalovaného 1/ ako obdarovaného, ktorej vklad bol povolený pod č. O. XXXX/XX, je voči žalobcovi
neúčinná. Zároveň sa domáhal, že kúpna zmluva, ktorou boli prevedené dané nehnuteľnosti z pôvodne
označeného žalovaného 1/ na žalovaného 2/ ako kupujúceho, ktorej vklad bol povolený pod č. O. XXXX/
XXXX, je voči žalobcovi neúčinná. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel zmluvu

o financovaní so spol. PB Power Trade, a.s. a dňa 21.12.2012 uzavrel so spol. PBPT Holding, a.s. (ako
pristupujúcim dlžníkom) dohodu o pristúpení k záväzku, na základe ktorej pristupujúci dlžník pristúpil k
peňažnému záväzku vyplývajúcemu zo zmluvy o úvere. Pohľadávka žalobcu z predmetného úveru bola
zabezpečená ručením R.. Y. Č. ako ručiteľkou 1/, B. Z. ako ručiteľom 2/ a L. B. ako ručiteľom 3/, a to
na základe vyhlásenia ručiteľa z 03.08.2012, 21.12.2012 a 09.07.2013. Dňa 23.06.2014 bola spísaná
notárska zápisnica I., ktorá obsahuje právny záväzok dlžníka a pristupujúceho dlžníka vrátiť žalobcovi

úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere najneskôr do 20.09.2014, resp. v prípade vyhlásenia
okamžitej splatnosti úveru ku dňu určenému v písomnom oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru. Ručitelia 1/, 2/ a 3/, sa v notárskej zápisnici zaviazali uspokojiť pohľadávku oprávneného
vyplývajúcuzozmluvyoúvere,akjuriadneavčasneuspokojídlžník.Dlžníkporušilpovinnosti,pretobola
dňa 22.09.2014 vyhlásená predčasná splatnosť úveru v zmysle čl. 21.19 OP. Keďže ručitelia nesplnili
povinnosť z exekučného titulu ani čiastočne a s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasili, bolo

začatéexekučnékonanievočiručiteľompodč.S.vedenomV..W.K..Natoručiteľka1/spolusmanželom
bezodplatne previedla nehnuteľnosti v ich BSM na spoločnosť pôvodne označenú ako žalovaný 1/, v
ktorej ručiteľka 1/ vykonávala funkciu štatutárneho orgánu. Vklad bol povolený pod č. O. XXXXX/XX.
Následne obdarovaný previedol dané nehnuteľnosti na žalovaného 2/, a to kúpnou zmluvou, ktorej vklad
bol povolený pod č. O. XXXX/XXXX.

2. Uznesením zo dňa 03.05.2016 súd pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu,
a to - žalovaného v rade 2/. (l.č. 192) Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.08.2016.3. Z výpisu z obchodného registra na žalovaného 1/ súd mal zistené, že žalovaný 1/ bol dňom
06.06.2017 z obchodného registra vymazaný, a to bez právneho nástupcu. Z toho dôvodu súd

konanie voči žalovanému v rade 1/ zastavil uznesením zo dňa 23.06.2017, a to s poukazom na ust.
§ 64 CSP, keďže strana zanikla počas konania pred jej právoplatným skončením a bez právneho
nástupcu. Žalobca však na žalobnom návrhu napriek tomu zotrval v celom rozsahu, teda zotrval aj
na určení neúčinnosti darovacej zmluvy medzi darcom Y. Č. a žalovaným 1/ ako obdarovaným, hoci
konanie voči žalovanému 1/ bolo zastavené, v dôsledku čoho došlo síce k zmene počtu žalovaných

(nevyhnutné zastavenie konania voči žalovanému 1/), ale bez zmeny petitu, žalobca iba upravil znenie
petitu tak, že ako obdarovaného a zároveň predávajúceho označil nie označením ako „žalovaný“, ale
označením „EVERGREEN TERRACE, s.r.o. zaniknutá výmazom z obchodného registra ex offo ku dňu
6.6.2017“, z čoho je zrejmé, že aj samotný žalobca akceptoval stratu subjektivity daného subjektu
a zastavenie konania voči nemu. Pôvodne označený žalovaný 1/ v čase nariadeného pojednávania
na deň 30.06.2017 a teda v čase vyhlásenia meritórneho rozhodnutia totiž už neexistoval, nemal ani

právneho nástupcu, teda nemal právnu subjektivitu, keďže nemal spôsobilosť na práva a povinnosti,
preto bolo nutné v zmysle § 61 a § 62 CSP v spojitosti s § 64 CSP konanie voči žalovanému 1/
zastaviť. Súd v zmysle § 161 CSP je povinný skúmať splnenie podmienok, za ktorých môže konať
a rozhodnúť, kedykoľvek a ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Keďže v čase pojednávania a vyhlásenia rozhodnutia dňa 30.06.2017 označený

žalovaný 1/ už neexistoval, bol vymazaný bez právneho nástupcu, súd konal bez daného subjektu, preto
nebol ani označený ako strana konania v tomto rozhodnutí.

4. Následne po vykonaní všetkých nevyhnutných procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania
súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal strany konania a právneho zástupcu žalobcu a vykonal

dokazovanie, pričom predvolal aj žalobcom navrhnutých svedkov, ktorí sa však na pojednávanie
nedostavili a následne žalobca už na ich výsluchu netrval, čo výslovne uviedol na pojednávaní konanom
dňa 30.06.2017. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca ako veriteľ a spol. PB Power Trade, a.s. ako dlžník uzavreli dňa 03.08.2012 Zmluvu o

financovaní č. XXX XXX XXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver. Koniec platnosti
finančného rámca bol 20.07.2014. Súčasťou zmluvy v časti 6, bolo vyhlásenie ručiteľa R.. Y. Č., L. B. F.
R.. B. Z.. Následne k zmluve boli uzavreté dodatky č. 1, 2., 3. a 4., ktorými sa zvýšil finančný rámec na
sumu 4.700.000,- eur, pričom za dlžníka podpisovala zmluvy R.. Č. ako podpredseda predstavenstva
dlžníka a R.. B..Z. ako predseda predstavenstva dlžníka. (l.č. 8 obsahu spisu)

6. Dňa 21.12.2012 bola uzavretá Dohoda o pristúpení k záväzku č. XXX XXX XXXX medzi veriteľom -
žalobcom a spol. PBPT Holding, a.s. ako pristupujúcim dlžníkom, ktorou pristupujúci dlžník pristúpil k
peňažnémudlhuspol.PBPowerTrade,a.s.,pričomzapristupujúcehodlžníkazmluvupodpísalaR..Y..Č.
ako predseda predstavenstva a R.. B..Z. ako podpredseda predstavenstva. Z uvedeného nepochybne

vyplýva personálne prepojenie medzi dlžníkom, pristupujúcim dlžníkom, následne ručiteľom, ako aj
obdarovaným.

7. Z predložených listín zároveň vyplývajú aj vyhlásenia jednotlivých ručiteľov. (l.č. 25-36 obsahu spisu)

8.Dňa23.06.2014bolaspísanánotárskazápisnicaI.XXXXX/XXXX,zktorejvyplývavyhlásenieouznaní
záväzku a o súhlase dlžníka a ručiteľov a pristupujúceho dlžníka s exekúciou, pričom povinnou osobou
bola spol. PB Power Trade, a.s. a oprávnenou osobou - žalobca, spolu s ručiteľmi - Y. Č., B. Z. F. L.
B.. (l.č. 37-42)

9. Súd mal preukázané, že žalobca ako oprávnená osoba podal návrh na vykonanie exekúcie dňa
30.10.2014.

10. Z listu vlastníctva č. XX mal súd zistené, že ku dňu 19.02.2016 bol vlastníkom nehnuteľností - parc.
N. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. N. Č.. XXX/X, zastavané plochy

a nádvoria o výmere XXX m2, parc. N. Č.. XXX/X, záhrady o výmere XXX m2, parc. N. Č.. XXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, rodinný dom s.č. XX postavený na parc. N. Č.. XXX/X
a garáž s.č. XXX postavená na parc. KNC č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
všetko k.ú. Z., pôvodne označený žalovaný 1/ titulom darovacej zmluvy z 23.05.2014, č. O. XXXX/XX.Z časti C daného listu vlastníctva vyplýva, že Y. Č., rod. B. a R.. N..Č. majú zriadené vecné bremeno
spočívajúce v práve doživotného bezplatného užívania k daným nehnuteľnostiam. Taktiež bolo zriadené
záložné právo v prospech menovaných. Z darovacej zmluvy nepochybne vyplýva, že nehnuteľnosti boli

manželmiN.F.Y.Č.akobezpodielovýmispoluvlastníkmidarovanéspol.EVERGREENTERRACE,s.r.o.
ako výlučnému vlastníkovi. (l.č. 45, 47)

11.Zvýpisuzobchodnéhoregistranaspol.EVERGREENTERRACE,s.r.o.vyplýva,žekonateľomdanej
spoločnosti bola Y. Č., a to od XX.XX.XXXX.

12. Následne spol. EVERGREEN TERRACE, s.r.o. dané nehnuteľnosti previedla kúpnou zmluvou na
žalovaného, vklad bol povolený pod č. O. XXXX/XXXX a teda výlučným vlastníkom sa stal žalovaný, čo
vyplýva aj z LV č. XX. (l.č. 171).

13. V čase vyhlásenia rozhodnutia bolo zistené, že k 30.06.2017 vlastníkom predmetných nehnuteľností

je spol. 3X s.r.o. na základe dobrovoľnej dražby XX/XX, pričom predtým pod č. O. XXXX/XXXX bol
povolený vklad Zmluvy o zrušení vecného bremena dňa 09.02.2017.

14. Žalobca napriek zmene vlastníka a výmazu spol. EVERGREEN TERRACE, s.r.o., zotrval na
žalobe a teda na určení neúčinnosti Darovacej zmluvy a Kúpnej zmluvy tak, ako požadoval v

zmenenom žalobnom návrhu. Žalobca má za to, že keďže ručiteľka 1/ vykonávala funkciu podpredsedu
predstavenstva spol. PB Power Trade a.s. až do 16.11.2014, v čase prevodu mala plnú vedomosť
o záväzku voči žalobcovi a prevod daných nehnuteľností realizovala evidentne z dôvodu hroziaceho
postihu tohto majetku. Relatívne krátky čas medzi splatnosťou úveru (20.09.2014) a prevodom
nehnuteľnosti v prospech pôvodne označeného žalovaného 1/ (23.05.2014), nasvedčuje úmysel

ručiteľky 1/ realizovať kroky smerujúce k zbaveniu sa exekúciou postihnuteľného majetku a tým k
ukráteniu svojho veriteľa. Nakoľko vzťah ručiteľky 1/ a žalovaného zodpovedá vzťahu podľa § 42a ods.3
Občianskeho zákonníka, keďže ručiteľka 1/ je konateľkou pôvodne označeného žalovaného 1/, úmysel
ručiteľky 1/ ukrátiť žalobcu a vedomosť žalovaného 1/ o tejto skutočnosti sa ex lege prezumujú. Zároveň
uviedol,žespornénehnuteľnostiboliprevedenéosobou,ktorájeručiteľkoužalobcuajedinýmkonateľom

žalovaného 2/ V. L..B., ktorý bol aj členom predstavenstva spol. PB Power Trade, a.s., ktorá je hlavným
dlžníkom žalobcu a spoločne s Y. Č. ručí za hlavný úverový záväzok a ide o blízke osoby (Z. F. M.) a ich
vzťah zodpovedá úmyslu žalovaného ukrátiť žalobcu a vedomosť povinnej osoby o tejto skutočnosti sa
v zmysle § 42a ods.4 písm. d) Občianskeho zákonníka ex lege prezumuje.

15. Súd mal preukázané, že žalobca listom zo dňa 22.09.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a
vyzval o bezodkladné zaplatenie pohľadávky, čo oznámil dlžníkovi PB Power Trade, a.s. a zároveň aj
PBPT Holding, a.s., ručiteľom B..Z., Y..Č. F. L..B.. (l.č. 167, 168)

16. Žalovaný namietal žalobný návrh s tým, že žalobca už sa nemôže domáhať odporovateľnosti

právnehoúkonu,nakoľkovecbolanadobúdateľomprevedenákúpnouzmluvounažalovanéhoažalobca
sa môže voči spol. EVERGREEN TERRACE, s.r.o. domáhať len peňažnej náhrady podľa § 42a
ods.4 Občianskeho zákonníka za preukázania splnenia zákonných podmienok odporovateľnosti. Taktiež
namieta ukrátenie vymáhateľnej pohľadávky, nakoľko dlžníkov právny úkon musí reálne ukracovať
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, avšak žalobca predmetnou zmluvou nemohol byť

ukrátený, nakoľko na nehnuteľnostiach viazne záložné právo, čím sú ex lege vylúčené z exekúcie a
záložné právo a hypotekárny úver boli zriadené skôr ako vôbec vzniklo ručenie a voči účinkom záložnej
zmluvy žalobca nepodal odporovaciu žalobu v 3-ročnej prekluzívnej lehote. Zároveň zdôraznil, že Y. Č.
nikdy nebola dlžníkom, ale ručiteľom úpadcu a odporovať podľa jeho názoru možno iba tomu právnemu
úkonu, ktorý urobil dlžník a nie ručiteľ, ručiteľ totiž nikdy nie je dlžníkom, ale osobou odlišnou od osoby

dlžníka. A manžel Y. Č. nebol ani dlžníkom, ani ručiteľom. Podľa jeho názoru odporovať možno iba
úkonom dlžníka, teda nie aj ručiteľa, len dlžník môže ukrátiť nároky veriteľa.

17. Súd mal zistené, že na majetok R.. Y. Č. bol uznesením OS Žilina, sp.zn. XK/X/XXXX, zo dňa
18.11.216 vyhlásený konkurz, avšak táto skutočnosť nemá vplyv na predmet konania, menovaná nie

je ani stranou konania a uvedené konštatovanie vyslovil aj NS SR v rozhodnutí o podanom dovolaní
žalovaného. (l.č. 275 obsahu spisu, bod 11)

18. Podľa § 42a Občianskeho zákonníka(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už

bol uspokojený.
(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,

keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
(3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo
osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom

alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť
aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

(4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho
orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe
uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách
a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou

osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d)
majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v
uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá
strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

(5) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého
základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým
posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom
platobne neschopným, alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu
veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase

jeho splatnosti.

19. Právny inštitút odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka
slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka,
ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Za

odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa (in frauden creditoris)
a ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) do tej miery, že sa tým ukracuje
uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Inštitút odporovateľnosti právnych úkonov je jednou
z možností, ako sa veritelia môžu brániť dôsledkom nepoctivého konania dlžníka. Odporovateľnosť
právnych úkonov spočíva v tom, že dlžníkove právne úkony pokiaľ ukracujú uspokojenie veriteľovej

vymáhateľnej pohľadávky, môžu byť veriteľom napadnuté tzv. odporom smerujúcim k tomu, aby boli
súdom prehlásené vo vzťahu k veriteľovi za neúčinné. Výsledkom tohto konania je, že veriteľ sa môže
uspokojiť z majetku, ktorý odporovateľným právnym úkonom z majetkovej sféry dlžníka ušiel.

20. Pokiaľ žalovaný namietal, že nie je možné odporovať úkonu vykonanom ručiteľom, t.j. Y. Č., nakoľko

ručiteľ nie je dlžník a odporovať je možné iba úkon dlžníka, súd poukazuje na zaužívanú súdnu prax,
v zmysle ktorej veriteľ je za podmienok uvedených v ust. § 42a Občianskeho zákonníka oprávnený
odporovať nielen právnym úkonom dlžníka, ale aj právnym úkonom ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú
tu z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom, resp. zmluvou zaviazané (najmä z titulu
zabezpečenia záväzkov) uspokojiť pohľadávku veriteľa. Teda v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka

je možné odporovať aj právnemu úkonu ručiteľa ako dlžníka z titulu vzniknutého platného ručiteľského
záväzku. (rozh. KS v BB 14Co/300/2011,....)21. Bol nepochybne preukázaný ručiteľský záväzok vzniknutý na základe ručiteľského vyhlásenia k
zmluve o úvere, ktorý vznikol v zmysle § 303 ObchZ za účelom zabezpečenia pohľadávky. Ručiteľský
záväzok je tiež záväzkovým vzťahom a teda právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na

plnenie. Teda je nutné § 42a Občianskeho zákonníka v tejto súvislosti interpretovať nie na základe
reštriktívneho výkladu, ale je nevyhnutné vychádzať z jeho významu a účelu, ktorým je ochrana
veriteľa pred úmyselným marením uspokojenia jeho pohľadávky zo strany osôb, ktoré sú povinné túto
pohľadávku uhradiť, keď povinnosť plniť pohľadávku má dlžník, ale v rovnakom rozsahu aj ručiteľ a ak by
možnosťveriteľaodporovaťprávnymúkonombolazúženáibanaprávneúkonydlžníka,bolbyflagrantne

popretý základný princíp a zmysel odporovateľnosti právnych úkonov na úkor možného uspokojenia
pohľadávky veriteľa, pretože by tak obdobne zaviazané osoby (dlžník, ručiteľ) plniť veriteľovi mali contra
legem kvalitatívne rôzne právne postavenie, čo je neprípustné.

22. Podľa § 42b ods.2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

23. Z uvedeného citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že odporovať je možné len proti tomu,
kto mal z toho úkonu prospech, pričom musí ísť o úkon dlžníka. Teda takou osobou je nadobúdateľ
(obdarovaný, kupujúci,...), avšak nemožno opomenúť, že musí ísť o úkony vykonané medzi dlžníkom
a takou osobou. Vzhľadom na vyššie uvedené za úkon dlžníka možno považovať aj úkon ručiteľa. V

danom prípade dlžníkom bola spol. PB Power Trade, a.s., ktorej ručiteľom bola okrem iných aj R.. Y.
Č.. Teda veriteľ môže odporovať úkon vykonaný R.. Y. Č., avšak voči tomu, kto mal z úkonu prospech.
Darovacou zmluvou sa stal nadobúdateľom spol. EVERGREEN TERRACE, s.r.o., teda táto spoločnosť
mala z úkonu prospech. Avšak daný subjekt už neexistuje z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra,
a to bez právneho nástupcu. Z toho dôvodu nie je možné odporovať takému úkonu v danom konaní

predmetnou žalobou, nakoľko daný subjekt stratil procesnú subjektivitu, už nie je stranou konania,
keďže neexistuje - bol vymazaný bez právneho nástupcu, a teda nie je daná vecná legitimácia pre
odporovateľnosť predmetnej Darovacej zmluvy.

24. Podľa § 42b ods.3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť

nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

25. Žalobca trval na tom, že v zmysle tohto ustanovenia je možné odporovať aj úkonu - kúpnej zmluve

uzavretej medzi spol. EVERGREEN TERRACE, s.r.o. (už ako vymazanej spoločnosti z obchodného
registra) a žalovaným, ktorého považuje za tretiu osobu v zmysle dikcie citovaného ustanovenia.
Súd sa však s týmto názorom nestotožňuje, nakoľko žalovaného síce možno považovať za osobu,
ktorej boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi,
avšak žalovaný je/bol nástupcom vo vzťahu vlastníctva k nehnuteľnostiam, nie vo vzťahu k úkonu s

dlžníkom. Prihliada sa iba na úkon s dlžníkom. Odporovať možno iba úkonu proti tomu, kto mal z takého
úkonu dlžníka prospech. V danom prípade však z úkonu dlžníka nemal prospech žalovaný, ale spol.
EVERGREEN TERRACE, s.r.o. Je nutné prihliadať iba na úkon od dlžníka (ručiteľa). Kúpna zmluva však
nebola úkonom dlžníka. Bola úkonom spol. EVERGREEN TERRACE, s.r.o. a žalovaným.

26. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie ÚS SR - II. ÚS 7/2012-9 zo 06.03.2012, v ktorom sa
Ústavný súd SR vysporiadal s rozhodnutiami súdov, v ktorých bola posudzovaná skutočnosť prevodu
nehnuteľností z prvého na ďalšieho nadobúdateľa. V zmysle toho rozhodnutia bolo dané stanovisko,
že domáhať sa v súdnom konaní vyhlásenia úkonu za neúčinný voči veriteľovi možno iba vo vzťahu
k právnemu úkonu dlžníka, a nie aj vo vzťahu k úkonu prvého nadobúdateľa v prospech druhého

nadobúdateľa. Plne akceptovateľným je preto konštatovanie, že § 42b ods.3 Občianskeho zákonníka
je ustanovením rozširujúcim okruh pasívne legitimovaných subjektov pri odporovacej žalobe, nie však
okruh právnych úkonov. Jedným z predpokladov aktívnej vecnej legitimácie veriteľa na odporovaciu
žalobu je to, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa. V tejto súvislosti súd
považuje za potrebné uviesť aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 71/1998, podľa záverov ktorého žaloba

o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak smeruje
voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Zároveň súd poukazuje aj na to,
že podľa názorov súdov v rozhodovacej praxi aplikácia ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorej právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednaliodporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len
vtedy,akimboliznámeokolnostiodôvodňujúceodporovateľnosťprávnemuúkonuprotiichpredchodcovi
a pripadá do úvahy len vtedy, ak bola vyslovená neúčinnosť právneho úkonu voči osobám, od ktorých

tretie osoby vec alebo právo nadobudli, pretože súd nemôže prejudiciálne rozhodnúť o predchádzajúcej
neúčinnosti právnych úkonov.

27. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa nemôže úspešne domáhať neúčinnosti kúpnej zmluvy ako
úkonu 1.nadobúdateľa v prospech 2.nadobúdateľa, keďže nejde o úkon dlžníka v prospech žalovaného.

Žalovaný v zmysle dikcie citovaného zákonného ustanovenia nie je treťou osobou, ako sa žalobca mylne
domnieva, nakoľko odporovať možno iba úkon dlžníka. V danom prípade kúpnej zmluvy však nejde
o úkon dlžníka. Nemožno brať zreteľ na to, že žalovaný sa stal následne vlastníkom nehnuteľností,
ktorépredtýmvlastnilajdlžník/ručiteľ.Danáskutočnosťsaneposudzujeohľadomnejakéhonástupníctva
vo vlastníckych vzťahoch a pod. Podstatné je, aby išlo o úkon dlžníka a aby nadobúdateľ mal z toho
prospech. V danom prípade však kúpna zmluva nie je úkonom dlžníka, preto nie je možné odporovať

takémuúkonu,žiadnyprávnypredpisneumožňujeveriteľovimožnosťodporovaťinémuúkonunežúkonu
dlžníka. Ustanovenie § 42a ods.3 Občianskeho zákonníka nemožno posudzovať bez § 42a ods. 2
Občianskeho zákonníka.

28. Zároveň je nutné dodať, že veriteľ sa môže uspokojiť z majetku, ktorý odporovateľným právnym

úkonom z majetkovej sféry dlžníka ušiel. V danom prípade však pôvodný nadobúdateľ už nie je
vlastníkom predmetných nehnuteľností, teda nie je možné uspokojenie z daného majetku, teda do úvahy
by prichádzal len nárok podľa § 42a ods.4 Občianskeho zákonníka, avšak ten nadobúdateľ už neexistuje
a nemá právneho nástupcu. Pokiaľ bol vykonaný ďalší prevod, to je irelevantné, nakoľko odporovať
možno iba úkon dlžníka a ďalší prevod jednoznačne nebol úkon dlžníka.

29. Záverom teda súd konštatuje, že: A) jednak pokiaľ by dôvody odporovateľnosti darovacej zmluvy boli
aj opodstatnené, nie je daná pasívna legitimácia z dôvodu už neexistencie subjektu, ktorý mal z takého
úkonu dlžníka prospech, t.j. spol. EVERGREEN TERRACE, s.r.o., a to bez právneho nástupcu. Voči
danej spoločnosti bolo konanie zastavené z dôvodu jej výmazu z obchodného registra bez právneho

nástupcu. Preto nebol dôvod ďalej zaoberať sa podmienkami odporovateľnosti darovacej zmluvy a
nebolo možné vysloviť neúčinnosť daného úkonu dlžníka/ručiteľa, keďže podmienkou takého konania
je splnenie podmienky vecnej legitimácie aktívnej a aj pasívnej, čo v danom prípade v čase vyhlásenia
rozhodnutia nebolo splnené, a to bez ohľadu na to, že v čase podania žaloby bola táto podmienka
splnená. B) Čo sa týka Kúpnej zmluvy, ktorej neúčinnosti sa žalobca taktiež domáhal, (pričom súd

poukazuje, že v čase vyhlásenia rozhodnutia žalovaný už nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností),
podstatné je, že úkon - Kúpna zmluva, na základe ktorej sa stal vlastníkom nehnuteľnosti žalovaný, bola
úkonom medzi ním ako nadobúdateľom a spoločnosťou EVERGREEN TERRACE, s.r.o., teda nešlo
o úkon dlžníka. Teda žalobca nemal právo odporovať takému úkonu s poukazom na § 42b ods.2 a 3
OZ, keďže žalovaný nie je predchodcom nadobúdateľa z úkonu dlžníka. (uvedené vyplýva aj z vyššie

uvedených rozhodnutí ÚS SR, NS SR,...) Pokiaľ bol nástupcom vo vlastníckom vzťahu, táto skutočnosť
jeirelevantnápreposúdenienástupníctvapotrebnéhopriodporovateľnosti,nakoľkopreodporovateľnosť
sa vyžaduje nástupníctvo nie vo vlastníckych vzťahoch, ale nástupníctvo subjektu ako takého. Teda
subjekt, ktorý mal prospech z úkonu dlžníka/ručiteľa (v danom prípade z darovacej zmluvy), nie je
právnym predchodcom žalovaného. Ten subjekt bol vymazaný z obchodného registra bez právneho

nástupcu.

30. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a
na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej
časti tohto rozhodnutia, na základe čoho žalobu zamietol z dôvodu uvedených v tomto rozhodnutí.

31. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Úspešnou stranou konania v celom rozsahu bol žalovaný, preto mu súd na základe citovaných
zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

34. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, a to bez označenia spol. EVERGREEN TERRACE, s.r.o. ako strany konania vzhľadom

na jej neexistenciu z dôvodu výmazu z obchodného registra bez právneho nástupcu, v dôsledku čoho
súd konanie voči danému subjektu zastavil. Súd však bez účasti daného subjektu naďalej konal o
celom žalobnom návrhu vzhľadom na povahu žaloby a žalobný petit a vzhľadom na trvanie žalobcu na
žalobnom návrhu v celom rozsahu, ktorý iba upresnil v označení nadobúdateľa z darovacej zmluvy ako
subjektu už vymazaného z obchodného registra.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).