Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. júl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 22T/162/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617010584
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Kovácsová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617010584.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.07.2018 predsedníčkou senátu JUDr.
Tatianou Kovácsovou a prísediacimi Annou Kaločaiovou a Ing. Janou Mánikovou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný D. M. , nar. XX. apríla XXXX v A., trvale bytom J. XXX/XX,
B., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

- dňa 19.09.2017 v čase okolo 17:15 hod. v obci B. na ulici T. prišiel na autobusovú zastávku s
označením ,,B. Námestie", kde po predchádzajúcom rozhovore s O.. I. T., ktorý stál na zastávke spolu
odišli za zastávku do bočnej uličky, kde ku nemu pristúpil z boku a z vrecka bundy mu vytiahol jeho pravú
ruku, v ktorej držal mobilný telefón čiernej farby zn. B. U. XX a 1 ks bankovku v nominálnej hodnote 50
Eur, tiež mu z ruky vytiahol uvedený mobilný telefón, ako i bankovku, po čom z miesta ušiel a týmto
konaním O.. I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX/XX, J., okres Banská Bystrica, spôsobil celkovú
škodu vo výške 75,- Eur a zranenia mu žiadne nespôsobil,
t e d a

- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a čin spáchal
na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

- zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák., § 212 ods. 4 písm. f) Tr. zák.

r o z h o d o l :

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e :

Podanou obžalobou žiadal prokurátor Okresnej prokuratúry v Lučenci uznať za vinného obžalovaného D.
M. zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák., § 212 ods. 4 písm. f) Tr. zák Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že dňa 19.09.2017 v čase okolo 17:15 hod. v obci Cinobaňa na ulici Banskej
prišiel na autobusovú zastávku s označením ,,B. Námestie“, kde po predchádzajúcom rozhovore s Ing.
I. T., ktorý stál na zastávke spolu odišli za zastávku do bočnej uličky, kde ku nemu pristúpil z boku a z
vrecka bundy mu vytiahol jeho pravú ruku, v ktorej držal mobilný telefón čiernej farby zn. B. U. XX a 1 ks
bankovku v nominálnej hodnote 50 Eur, tiež mu z ruky vytiahol uvedený mobilný telefón, ako i bankovku,
po čom z miesta ušiel a týmto konaním O.. I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX/XX, J., okres
Banská Bystrica, spôsobil celkovú škodu vo výške 75,- Eur a zranenia mu žiadne nespôsobil.

Na konanom hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2018 obžalovaný D. M. pred súdom uviedol, že sa necíti
byť vinný z trestného činu lúpeže, cíti sa byť vinný z krádeže. On sa za poškodeným otočil, lebo si chcel
od neho vypýtať cigarety, poškodený sa ho začal pýtať, či mu ide autobus do Málinca, a či sa odtiaľ
dostane do Zvolenskej Slatiny. On mu povedal, že nie, že musí ísť do Lučenca a vypýtal si od neho
cigarety. Poškodený si tiež chcel zapáliť, tak zašli vedľa do uličky za zastávku, a tam si zapálili. A tam mu
poškodený povedal, že mu autobus do Lučenca ide pozde, tak mu navrhol, že ak chce, že jeho kamarát
ide do Lučenca, tak by ho zobral. Poškodený s tým súhlasil, tak si od neho vypýtal slušne jeho mobilný
telefón, že či mu ho nepožičia, aby mu vybavil odvoz. On z mobilného telefónu volal, tento mobil mu
požičal poškodený dobrovoľne a dal mu ho do ruky, žiadneho násilia sa nedopustil. Potom odišiel na
zástavku pozrieť odchody autobusov, a keď sa vracal do uličky, tak mával na Radku, aby mu doniesla
mobil, na ktorý volal, to bol jeho mobil, ona ho mala u seba. Mobil starého pána bol zatiaľ u neho. Potom
prišla S. do tej uličky, vtedy mu hovoril poškodený, že ak nepríde kamarát, tak či mu autobusár rozmení
50-eurovú bankovku. On povedal, že aj jemu sa stalo veľakrát, že ho autobusár nevzal, keď nemal
vydať. Preto starému pánovi navrhol, že peniaze mu pôjde rozmeniť do krčmy, teda 50-eurová bankovka,
pritom, ako sa sa spolu dohodli bola už aj S.. Poškodený vybral z peňaženky 50 - eurovú bankovku a
podal mu ju dobrovoľne, on mu ruky nevykrúcal, peniaze išiel rozmeniť do krčmy a S. išla s ním do krčmy.
Keď bol v krčme, vtedy ho napadlo, že to využije, pretože mal poškodeného mobil aj peniaze, a že s
tým ujde. Vtedy sa rozhodol, že si tieto veci ponechá. Poškodený ho čakal pred krčmou. Poškodenému
povedal, že mu v krčme nerozmenili bankovku, že musí ísť do Večierky. Do Večierky sa ide uličkou,
poškodený šiel pomaly za ním, poškodený ho stratil z dohľadu, a on to využil a išiel rýchlejšou chôdzou
okolo celého kultúrneho domu popri zástavke naspäť do tej istej krčmy, odkiaľ odišli. Poškodený sa už
bál, chcel peniaze a mobil späť, keď vyšiel z krčmy. Nevrátil mu tieto veci svojou vlastnou hlúposťou,
táto výpoveď je pravdivá. U policajtov preto skutok priznal, lebo robili z neho fackovacieho panáka, keď
nepovedal to, čo chceli, začal ho jeden z policajtov fackať. U policajtov sa priznal pod nátlakom. Nepoužil
žiadne násilie. On to ukradol, čo veľmi ľutuje. Policajti sa mu tiež vyhrážali priateľkou S..

Vo veci bola vypočutá svedkyňa S. D., ktorá uviedla, že u policajtov hovorila pravdu, s tým, že oni išli s D.
do dediny, na autobusovej zastávke stál pán, ktorý ich zastavil a pýtal sa, či nevedia, kedy ide autobus
do Málinca, P. to išiel pozrieť, a povedal mu to, kedy mu ide autobus. D. si išiel s tým pánom zapáliť
vedľa do uličky. Ona išla s ním. Bola v uličke s nimi. Starý pán hovoril, že je zo Zvolenskej Slatiny, že sa
chce dostať do Zvolena, potom, že zase do Málinca, vysvetľovali mu, že najskôr musí ísť do Lučenca,
až potom do Zvolena. Pán vravel, že nevie, či mu autobusár zmení peniaze, lebo má len celé, tak P.
navrhol, že ak chce, tak mu peniaze pôjde rozmeniť, ujo s tým súhlasil, a peniaze mu dal dobrovoľne
sám, bola to 50-eurová bankovka. P. tiež navrhol pánovi, že má kamaráta, že ak chce starý pán odvoz,
že by ho odviezol. D. si vypýtal od starého pána telefón, aby z neho mohol zavolať, lebo oni mali s D.
spoločný telefón. Potom išla sama do krčmy na WC. D. tam zostal s tým ujom v uličke, ona bola potom
v tej krčme sama, išla na WC. D. prišiel potom do krčmy, prišiel rozmeniť peniaze, ale tam bolo veľa
ľudí. Ona v krčme zostala a D. išiel rozmeniť peniaze do Večierky. Ona tam bola, keď pán odovzdal
peniaze D. do ruky, aj telefón. Zotrvala na výpovedi, ako uviedla u vyšetrovateľa. Ona naposledy starého
pána videla pri uličke. To bolo vtedy, keď išla do krčmy, potom ho už nevidela. Presne si nepamätá, či
poškodený vošiel do krčmy, keď tam bola ona.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. súd vykonal dôkaz oboznámením sa s videozáznamom vyhotoveným v
prípravnom konaní dňa 19.09.2017 (č.l. 142).

Dňa 19.07.2018 sa súd podľa § 263 ods. 1 Tr. por. oboznámil so zápisnicou o výsluchu poškodeného
svedka O.. I. T. č.l. 53 - 88, zápisnicou o výsluchu svedkyne C. T. č.l. 92 - 95, zápisnicou o výsluchu

svedka D. T. č.l. 102 - 104, zápisnicou o výsluchu svedkyne E. Radičovej č.l. XXX - 108, zápisnicou o
výsluchu svedka E. I. č.l. 109 - 111, zápisnicou o výsluchu svedkyne C. C. č.l. 112 - 114, zápisnicou o
výsluchu svedka Adriána Z. č.l. 115 - 117.

Zo zápisnice o výsluchu poškodeného O.. I. T. (už nebohého č.l. 57 - 58) vyplýva, že si chcel rozmeniť
peniaze a teda išiel do krčmy, čo je oproti zastávke. Tam si chcel rozmeniť 50,- eurovú bankovku, aby
mal drobné na autobus. V krčme nič nepil, bol tam len chvíľu, ale peniaze mu nerozmenili, lebo aj oni
potrebovali drobné. Bez rozmenených peňazí išiel na autobusovú zastávku, čo je hneď cez cestu na
zastávke nik nebol. Začal pozerať odchody autobusov, na to z ničoho nič sa pri ňom objavili dvaja mladí
muži a dali sa s ním do reči, hovorili po slovensky. Povedal im, že chce ísť domov a autobus mu ide až o
17:15 hod. do Málinca. Potom si uvedomil, že ten autobus nepôjde jeho smerom a tak sa ich spýtal, že
ako sa dostane do Lučenca. Povedal im, že má peniaze, ale nemá sa ako do Lučenca dostať. Oni mu
povedali, že majú známeho kamaráta, ktorý má auto a, že ho odvezie do Lučenca. Ukázal im peniaze
50,- Eur, že zaplatí potom za odvoz. Povedali mu, že mu pomôžu, že ho do Lučenca zavezú. Kamarát, ale
nechodil, nevie, či mu nejako telefonovali alebo nie. Prešla nejaká chvíľa, možno aj polhodina, nevedel
to presne určiť. Počas toho sa prechádzal po zastávke hore dole. Ten ich kamarát nechodil, pozrel sa
na mobil, ktorý používal ako hodinky, bolo okolo 17:15 hod. a s mobilom vlastne vytiahol aj tých 50,-
Eur, čo mal. Nevedel uviesť, či to oni videli. Potom si mobil aj peniaze vložil do pravého vrecka bundy.
Ruku mal ešte vo vrecku a držal telefón a aj peniaze. Potom mu jeden z nich, čo bol vedľa neho schytil
jeho ruku a vytiahol mu ju z vrecka a vytiahol mu z ruky mobil a aj peniaze, čo ešte držal v ruke. Zostal
prekvapený, silnejšie zovrel päsť a držal mobil aj peniaze v ruke, ale oni mu druhou rukou chytil jeho
zápästie, čím si pomohol a vlastne mu vytiahol z ruky ten mobil a aj peniaze. Prsty mu v ruke roztvoril.
Ten chlapec mu nepovedal vôbec nič a dal sa na útek aj s tým druhým chlapcom. Vlastne ho nijako
nesotil, nijako ho neudrel, vôbec nič mu pritom nepovedal. Potom išiel do potravín k predavačke, že čo
sa stalo a potom prišli policajti.

Svedkyňa C. T. (č.l. 93 - 94) vo svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedla, že býva v P. U. a pracuje
v sklárňach v Katarínskej Hute. D. M. pozná z videnia z obce B.. Vzhľadom na odstup času ako aj z
dôvodu, že tomu neprikladala nejaký význam sa ona už nepamätá presne na čas, mohlo to byť okolo
15:00 hod., možno aj neskôr, kedy so švagrinou Miroslavou a jej synom prišli na autobusovú zastávku,
kde sa v tom čase nik nenachádzal. Všimla si, že v čase jej príchodu na spomínanú autobusovú medzi
krčmou a poštou na chodníku D. M. spolu s nejakým pánom, ktorého vôbec nepoznala. Potom si so
švagrinou sadli na lavičku, boli stále na tom istom mieste a aj keď odchádzala z autobusovej zastávky
domov k svojej mame, ešte tam stáli, avšak nakoľko boli od nich cez ulicu, nevie o čom sa rozprávali,
ani sa nepozerala celý čas na nich, teda nevie, čo tí dvaja robili, proste tam stáli. Nepostrehla, že by
pri nich bola nejaká iná osoba.

Zo zápisnice o výsluchu svedka D. T. (102 - 103) vyplýva, že dňa 19.09.2017 v podvečerných hodinách,
kedy bol aj doma prišiel za ním mladý chlapec z jeho obce I. T. a ponúkol mu na predaj mobilný telefón
čiernej farby, označenie si už nepamätal a za tento mobilný telefón mu vyplatil 5,- Eur, pričom zhruba o
hodinu po tomto prišli za ním policajti s tým, či nekúpil mobilný telefón. Povedal, že áno a oni mu uviedli,
že telefón bol ukradnutý nejakému staršiemu pánovi, že ho mal okradnúť D. M.. Potom mobilný telefón
od neho zaistili, o čom mu dali potvrdenie o zaistení veci. I. T. mu nepovedal, že telefón je ukradnutý,
teda v tom čase nemal vedomosť o tom, že telefón je kradnutý. Osobne nebol svedkom toho, akým
spôsobom došlo ku krádeži mobilného telefónu a preto iné skutočnosti k danej veci uviesť nevedel.

Svedkyňa E. S. vo svojom výsluchu (č.l. 105 -106) uviedla, že dňa 19.09.2017 bola so svojími maloletými
deťmi na návšteve v obci B.. Po skončení návštevy v poobedňajších hodinách, presný čas uviesť
nevedela, lebo tomu neprikladala veľký význam, prišla so švagrinou na autobusovú zastávku v Cinobani,
kde sa v tom čase nik nenachádzal. Na autobus čakali asi 5 minút, pričom všetci sedeli na lavičke vnútri
autobusovej zastávky. Popred autobusovú zastávku prešiel D. M. a odbočil do uličky, ktorá bola za tou
autobusovou zastávkou a dá sa ňou prejsť k CBA a aj inde. Ešte predtým ako prišiel autobus ako stála
pri ceste, vybehol z tejto uličky D. M., prebehol cez cestu smerom ku krčme a za ním rýchlou chôdzou
išiel starší pán, ktorý na neho kričal „vráť mi peniaze“ a D. M. ako utekal, resp. išiel rýchlou chôdzou sa
otočil a zakričal tomu pánovi späť „idem vám rozmeniť“. Teda ako D. M., tak aj ten starší pán, čo išiel
za ním prešli cez cestu a išli smerom ku krčme, pričom vtedy prichádzal autobus od Lučenca a zastal
na zastávke v smere na P. Hutu, ona zobrala dcéru aj syna, prešli cez cestu a nastúpili do autobusu. Po
nastúpení do autobusu už nesledovala, kde išiel D. M. a kde išiel starší pán.

Zo zápisnice o výsluchu svedka E. I. (č.l. 109-110) vyplýva, že osobne nebol svedkom vyšetrovaného
skutku a uviedol len nejaké okolnosti, ktoré si z uvedeného dňa pamätal. Dňa 19.09.2017 bol doma v
popoludňajších hodinách a takisto bol doma aj jeho brat D., pričom s nimi toho času bývala aj teraz už
bývalá priateľka S. D. a spoločne s ňou odišli od nich z bytu okolo 17:00 hod. možno aj skôr s tým,
že sa idú vonku prejsť. W. o polhodinu na to ako odišli mu volal jeho brat D., pričom išlo o hovor z
neznámeho čísla, teda nevolal zo svojho telefónu. Počas krátkeho rozhovoru sa ho D. najskôr opýtal, či
nie je s Petrom T., keď mu povedal, že nie, tak mu povedal, aby išiel za ním, lebo H. má ísť do Lučenca.
Následne išiel za H. T., ktorý však doma nebol. D. mu volal ešte raz o asi hodinu opäť z jemu neznámeho
čísla, vtedy sa opýtal kde je, on povedal, že doma a D. sa opýtal, či nejde von, on povedal, že ide. Po
polhodine odišiel z domu a stretol sa s D. pri kultúrnom dome, pričom D. bol vtedy s S. a bol s nimi
ešte I. Z. a išli dole smerom na sídlisko k cigánskemu činžiaku, pričom mu D. povedal, že idú predať,
alebo vymeniť mobilný telefón. Nehovoril, aký telefón, nič konkrétnejšie a potom s ním už nebol a len
večer okolo 20:30 hod. sa od mamy dozvedel, že D. zobrali policajti, lebo mal ukradnúť nejakému pánovi
peniaze a mobilný telefón.

Svedkyňa C. C. vo svojom výsluchu (č.l. 113 -114) uviedla, že dňa 19.09.2017 pracovala v pohostinstve
v obci Cinobaňa sama od 11:00 hod. do 22:00 hod., pričom v tento deň bolo po podporách, takže sa v
pohostinstve vystriedalo viacero osôb. V popoludňajších hodinách prišla do pohostinstva S., priateľka
D. M., ktorá si od nej vypýtala kľúč od WC, tento jej poskytla, išla na WC a po chvíli sa vrátila k pultu,
kde jej vrátila kľúč a z pohostinstva odišla. D. M. tam vtedy s ňou nevidela. Po nejakom čase od tohto
momentu, kedy bola v pohostinstve spomínaná S., prišiel do pohostinstva starší pán, ktorého nikdy
predtým nevidela, podľa všetkého nebol ani z B. a na tomto pánovi bolo vidieť, že je rozrušený, hovoril
nesúvisle a pýtal sa vlastne tak všeobecne aj jej aj ľudí, čo tam boli, či tam nebol niekto rozmieňať
peniaze. Ľudia čo tam boli sa ho aj pýtali, že kto mal rozmieňať peniaze, ale on sa k tomuto nevyjadril
a odišiel z pohostinstva preč. Ona nepostrehla, že by niekto povedal niečo k rozmieňaniu peňazí, on
nič nepovedala a on to asi pochopil tak, že tam nebol nikto a odišiel preč. V pohostinstve sa zdržal
maximálne minútu.

Zo zápisnice o výsluchu svedka I. Z. (č.l. 116 - 117) vyplýva, že osobne nebol svedkom vyšetrovaného
skutku. Dňa 19.09.2017 v čase okolo 18:00 hod. prijal hovor z jemu neznámeho čísla a v telefóne sa
ozval D. M. s tým, že sa ho pýtal, kde je a, že sa chce s ním stretnúť a porozprávať. Na to mu povedal, že
je v Hriňovej, ale každú chvíľu pre neho príde otec a pôjdu naspäť do Cinobane. Zhruba po 20 minútach
zas z tohto jemu neznámeho čísla mu prišla SMS správa, v ktorej sa ho D. M. pýtal, kde je, ale na túto
správu mu neodpovedal, bol akurát s otcom v aute a vracali sa do Cinobane a keď docestovali k nim
domov, nešiel dnu do domu, ale išiel do dediny a cestou zavolal na to jemu neznáme číslo a zodvihol to
D. a dohodli sa na stretnutí pri kultúrnom dome. Tam sa následne stretli s D., bola tam aj jeho priateľka
S., pričom D. chcel od neho, aby išiel za R., čo je prezývka D. T. a aby mu doniesol pre neho a S. balenie
tabletiek tramalu. On nechcel ísť sám za R., lebo mu dlžil nejaké peniaze. Pred vchodom mu dal 5,- Eur
a tiež mu podal nejaký mobilný telefón do ruky, pričom predtým z neho vybral asi SIM kartu, lebo ho mal
rozobratý. Teda povedal mu, aby dal R. 5,- Eur a ten mobil a, že on chce za to celé balenie tramalu.
Oni s S. ostali pri tom vchode a on išiel do vedľajšieho vchodu, kde od R. zobral balenie tramalu a dal
mu za to ten mobil a 5,- Eur. Následne sa vrátil k D. a S., odovzdal im balenie tramalu, boli to tabletky
a po tomto sa rozišli a odišli domov.

Následne sa súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi podľa § 269 Tr. por. a to odborným vyjadrením
č.l. 122, potvrdením o zaistení a prevzatí veci č.l. 123 - 126, zápisnicou z obhliadky miesta činu č.l.
131 - 140, výpisom hovorov č.l. 143 - 144, lustráciami čísel č.l. 145 - 150, úradným záznamom OO PZ
Poltár č.l. 156, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.l.
158 - 159, správou od obce B. č.l. 160, odpisom z registra trestov č.l. 161, písomným vyjadrením dcéry
nebohého Ing. I. T. č.l. 246.

Napriek tomu, že obžaloba kvalifikovala u obžalovaného D. M. uvádzaný skutok ako zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1, 2 písm d), súd prekvalifikoval skutok na zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), Tr.
zák., § 212 ods. 4 písm. f) Tr. zák., pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané násilie na
poškodenom, ktoré mal spôsobiť obžalovaný a to v takom rozsahu, ako to uvádzal samotný poškodený
v prípravnom konaní, ktorý bol v konaní pred súdom už nebohý. Násilie, ktorého sa mal dopustiť
obžalovaný nevyplynulo ani z prehratia videozáznamu podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku na hlavnom

pojednávaní, ktoré bolo vyhotovené v prípravnom konaní dňa 19.09.2017. Z videozáznamu súd vedel
jednoznačne vyhodnotiť len pohyb osôb - obžalovaného, nebohého poškodeného a svedkyne S. D..
Navyše neboli v priebehu celého konania konštatované známky násilia na poškodenom, teda na pravej
ruke, ktorá mu mala byť vykrúcaná, navyše sám poškodený vo svojej výpovedi z 19.09.2017 uviedol,
že mu nebolo na zdraví nijako ublížené. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný D. M. podrobne opísal
skutok, ktorý mu je kladený za vinu s tým, že poškodenému išiel rozmeniť do krčmy 50-eurovú bankovku,
tiež vzal poškodenému mobilný telefón, pričom po ceste si rozmyslel, že si peniaze aj mobil ponechá.
Túto verziu pred súdom potvrdila svedkyňa S. D., ktorá potvrdila, že P. chcel ísť rozmeniť peniaze, ujo
s tým súhlasil a peniaze mu odovzdal. Súčasne P. navrhol starému pánovi, že ak chce, zabezpečí mu
odvoz prostredníctvom svojho kamaráta. Tiež svedkyňa uviedla, že D. prišiel do krčmy, pretože išiel
rozmeniť peniaze. Žiadne násilie na poškodenom, ktorého by sa mal dopustiť obžalovaný svedkyňa
nevidela. Ostatní vypočutí svedkovia neboli priamo pri skutku, teda k bližším okolnostiam spáchaného
skutku obžalovaným sa vyjadriť nevedeli.

Vzhľadom k tomu, že pred súdom nebolo jednoznačne ustálené, že skutkom uvádzaným v obžalobe,
obžalovaný D. M. spáchal zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák., pretože v protiprávnom
konaní obžalovaného preukázateľne absentuje zložka násilia, súd označený skutok prekvalifikoval podľa
§ 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák, § 212 ods. 4 písm. f) Tr. zák., teda obžalovaný si svojím konaním prisvojil
cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a čin spáchal na chránenej
osobe, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody podľa § 212 ods. 4 Tr. zák v trvaní 3 (troch) rokov
nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Súd u obžalovaného nevyhodnocoval žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti,
pretože v prejednávanej veci neboli vzhliadnuté. K. trest pre obžalovaného súd pokladaná za vhodný a
spravodlivý za splnenia podmienok individuálnej a generálnej prevencie.

Podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci,
ktorú má iný na sebe alebo pri sebe potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 4 písm. f) Tr. zák. odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 na chránenej osobe.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin

Súd o náhrade škody poškodeného nebohého O.. I. T. nerozhodoval, pretože si poškodený (nebohý)
prostredníctvom svojej dcéry ako právnej nástupkyne nárok na náhradu škody neuplatňoval.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od
oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej
lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 2. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.