Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. august 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/420/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816205607
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816205607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu H., s.r.o., so sídlom v T., H. XX, IČO: XX
XXX XXX, proti žalovanej O. R., bytom Z. P., o zaplatenie sumy 248,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza z dňa 08. júna 2017, č.k. 10C/85/2016-57, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IIIp o t v r d z u j e .

II. Žalovanej n e p r i z n á v nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 88 eur s 23,22 % ročným úrokom od 23.7.2014 do zaplatenia, s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 23.11.2014 do zaplatenia, zmluvný úrok v sume 5,09 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. určil, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči

žalovanej zaplatenia sumy 248,87 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 3.6.2014, ktorá predstavovala nesplatený úver v sume 88 eur, zmluvný úrok v sume 5,09 eur
vyčíslený od 4.6.2014 do 22.7.2014, poplatok v sume 112,78 eur, poplatok za upomienky v sume
10 eur, zmluvnú pokutu v sume 33 eur, zmluvný úrok vo výške 23,22% ročne zo sumy 88 eur od
23.7.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 88 eur od 23.11.2014
do zaplatenia. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu názoru, že žaloba žalobcu

je čiastočne dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 3.6.2014 strany sporu
uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov
žalovanej v sume 200 eur, ktoré sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 66 eur po dobu 6
mesiacov vždy do 22. dňa v mesiaci od 22.6.2014. Celkom sa zaviazala zaplatiť sumu 336 eur, z ktorej
jej celkové náklady predstavovali sumu 136 eur tvoriacu odplatu v sume 112,78 eur a zmluvný úrok v
sume 23,22 eur. Žalovanej bol poskytnutý úver v sume 200 eur, na splatenie ktorého zaplatila sumu
112 eur. Zostatok nesplateného úveru, ktorý je povinná spolu s dojednaným zmluvným úrokom vo výške

23,22% ročne v súlade s § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v platnom znení, predstavuje sumu 88 eur. Zmluvný úrok v
sume 5,09 eur bol vyčíslený od 4.6.2014 do 22.7.2014 a od 23.7.2014 je žalovaná povinná zaplatiť
žalobcovi zmluvný úrok vo výške 23,22 % ročne zo sumy 88 eur do zaplatenia. Dojednanie odplaty v
sume 112,78 eur z poskytnutého úveru v sume 200 eur, ktorá predstavuje 56 % z hodnoty úverovej
istiny, súd považoval za neplatné podľa §§ 39 a 41 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi

zakotvenými v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Celkové náklady žalovanej, k zaplateniu ktorých
sa spolu s úverom zaviazala, súd považoval za úžeru, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Súd
konštatoval, že je v rozpore s účelom poskytovania úverov a so zásadami poctivého obchodného stykužiadať od dlžníka, ktorým je spotrebiteľ, náklady spojené s úverom dosahujúce 56 % výšky poskytnutého
úveru. Takéto správanie veriteľa je potrebné jednoznačne vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku,
ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Žalobcovi nebola priznaná ani suma 10 eur za doručovanie

upomienok, pretože nepreukázal vypracovanie a doručenia čo len jednej predžalobnej výzvy žalovanej.
Zmluvná pokuta v sume 33 eur žalobcovi nebola priznaná, pretože nebola dojednaná v písomnej forme,
čo je dôvodom jej neplatnosti podľa § 41 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere neobsahuje
dojednaniestránozmluvnejpokuteažalobcanepreukázal,žežalovanásaoboznámilasVOP,sčlánkom
08. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktorý obsahuje dojednanie zmluvnej

pokuty v sume 33 eur pre prípad, že žalovaná nezaplatí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v
zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z obsahu Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru
nevyplýva, že by ich žalovaná podpísala, čo je podmienkou platnosti písomného právneho úkonu podľa
§ 41 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka. Omeškanie žalovanej bolo posúdené podľa § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka. Výška úroku z omeškania zodpovedá § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. Počiatok omeškania žalovanej so zaplatením žalovanej sumy súd ustálil od 23.11.2014, t.j. deň

nasledujúci po konečnej splatnosti úveru. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok
na náhradu trov konania nebol priznaný, pretože neúspech žalobcu vo veci prevyšoval jeho úspech a
žalovaná trovy konania neuplatnila.

2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca proti II. výroku z dôvodu, že súd

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. K administratívnemu poplatku uviedol, že slovenská právna úprava v oblasti
úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne spomína
niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie účtu,
atď. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy

nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. V čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinný
žiadenvšeobecnezáväznýprávnypredpis,podľaktoréhobybolastanovenámaximálnaprípustnávýška
úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za

spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty
znáša žalovaný, a nie žalobca. Žalovaný teda musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy o
úvere išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných

inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalobca). Ďalej uviedol, že
zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu
úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere,
z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
prípustný. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy

nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Navyše, v súvislosti s prípustnosťou poplatku za náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy poukázal žalobca na novelu zákona o spotrebiteľských úveroch,
zákon č. 132/2013 Z.z. účinný od 10.06.2013. Zdôraznil, že tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné
vyvodiť ani zo samotného zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa článku 9 ods. 10 novelizovaného
Zákona o spotrebiteľských úveroch sa totiž „veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu

poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského
úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie
alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského
úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka,
osobitného zákona18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej

podmienkouposkytnutiajepísomnýsúhlasspotrebiteľa“.Zuvedenýchustanovenívyplýva,žepodstatou
spotrebiteľského práva nie je a nemôže byť regulácia cien. Ceny sú predmetom voľného pôsobenia
ponukyadopytu.Predmetomprieskumunemôžubyťzmluvnédojednaniatýkajúcesaprimeranosticeny.
Taká regulácia cien by bolo v priamom rozpore s čl. 55 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého hospodárstvo
Slovenskej republiky je postavené na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

Z uvedeného vyplýva, že zmluvné dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v tomto konaní, je celkom
jednoznačne cenovým dojednaním a vzhľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj
článku 4 odsek 2 Smernice Rady 93/13/EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto
dojednania. K zmluvnej pokute uviedol, že žalovanú riadne oboznámil so Všeobecnými podmienkamiposkytnutia úveru, a teda aj s príslušnými pokutami, ktoré bude musieť uhradiť v prípade, ak sa dostane
do omeškania, pričom žalovaná pri podpise zmluvy o úvere prehlásila, že sa oboznámila a súhlasí s
obsahom zmluvy a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane

zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy
vrátane všeobecných podmienok. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere, t.j. sú vytlačené na zadnej strane každého rovnopisu zmluvy o úvere. V tejto súvislosti
zdôraznil,žezmluvnápokutajefakultatívnanáležitosť,ktoránemusíbyťpriamovzmluvezakotvená,aje
teda na dohode veriteľa a dlžníka, akým spôsobom si ju dojednajú. Čo sa týka výšky zmluvnej pokuty, 33

eur, uviedol, že ide o jednorazové zmluvné pokuty, tvoriace paušalizovanú náhradu škody nezávislé na
omeškaní. Navyše, zmluvná pokuta vo výške 33 eur predstavuje pokutu pre prípad omeškania dlžníka,
ak tento dlžník následne plní omeškanú splátku k rukám mandatára žalobcu. To v praxi znamená, že
mandatár musí za dlžníkom vycestovať, pričom len cestovné náklady predstavujú pre žalobcu sumu
vyššiu ako výška tejto zmluvnej pokuty. Okrem iného poukázal na skutočnosť, že pokuta ako taká nie
je obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere, a preto priamo v zmluve zo zákona byť ani stanovená

nemusela a pri tom nie je dotknuté jej vymáhanie v prípade keď nastanú podmienky, za ktorých bola
dohodnutá. Vzhľadom na uvedené žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. K podanému odvolaniu sa písomne žalovaná nevyjadrila.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny v napadnutom rozsahu, vo výroku II. a v závislom výroku III. (o trovách konania),
potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je

potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok I. zostal odvolaním nedotknutý, preto je
právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

5. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

8. Právny záver o rozpore dobrých mravov s dojednaniami obsiahnutými v zmluve o spotrebiteľskom
úvere sa týkal administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. V tomto rozsahu sa
odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorej právny poriadok Slovenskej republiky
poplatok za spracovanie zmluvy nielen pripúšťa, ale aj výslovne uvádza.

9. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. g/
zákona č. 129/2010 Z.z.), ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v
jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že tento poplatok je za uzavretie zmluvy, jej spísanie, prípadne
posúdenie bonity záujemcu o úver. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací súd ho
považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si

spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa.

10. Samotná skutočnosť, že právna úprava explicitne nelimituje výšku poplatku, neznamená, že žalobca
je oprávnený požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. Dojednanie o poplatku podlieha prieskumu
vo svetle princípu dobrých mravov, civilnoprávnej úžery a v neposlednom rade prieskumu v zmysle §

53 Občianskeho zákonníka.

11. Odvolací súd je toho názoru, že je za hranicou rozumného úsudku, aby administratívny poplatok vo
výške 112,78 eur, teda dosahujúci 56 % z hodnoty úverovej istiny (200 eur), sledoval reálne výdavkyspojené s poskytnutím úveru. Za stavu, kedy bol spotrebiteľ v zmysle zmluvy povinný zaplatiť veriteľovi
okrem úroku aj administratívny poplatok vo výške 112,78 eur, je dôvodné dospieť k záveru, že tento
administratívny poplatok v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutie úveru, a teda jeho podstata a

účel je rovnaký ako je to pri úroku. Odvolací súd zdôrazňuje, ako bolo konštatované vyššie, že odplata,
úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých
mravov.

12. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o

aké konkrétne administratívne činnosti ide, a takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie
jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Žalovaná ako
spotrebiteľka nebola s jeho podstatou oboznámená, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na
bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi
nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy

poskytnutého úveru nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať výdavky spojené s administratívnou
činnosťou.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, spotrebiteľ by mal platiť administratívny poplatok len za dodané
skutočné plnenie, preto musí byť predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej

výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 v spojení
s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. Súd prvej inštancie preto správne takto dojednaný poplatok posúdil v dôsledku jeho neprimeranosti
ako neplatný pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

15. Odvolací súd sa stotožňuje i s posúdením súdu prvej inštancie, že žalobcovi nevznikol nárok
na zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, pretože zmluvná pokuta nebola dojednaná v písomnej forme
(podmienka vyžadovaná ustanovením § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo je dôvodom jej
neplatnosti podľa § 41 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Text dojednania o zmluvnej pokute je totiž

obsiahnutý iba vo všeobecných obchodných podmienkach, na ktorých však absentuje podpis žalovanej.
Dohoda o zmluvnej pokute, ako vedľajšieho záväzku, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok, je z hľadiska
jej sankčných dôsledkov pre dlžníka tak závažným zmluvným dojednaním, že podľa názoru odvolacieho
súdu nestačí, aby v rámci spotrebiteľských zmlúv takéto dojednanie bolo zahrnuté iba do všeobecných
obchodných podmienok, text ktorých pripravuje dodávateľ, a spotrebiteľ ich obsah neovplyvňuje, ale

dohoda o zmluvnej pokute má byť zahrnutá do textu samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ
podpisuje.

16. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti i uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra
2011, sp.zn. 2Cdo 245/2010, z ktorého vyplýva, že ,,ak nie sú obchodné podmienky podpísané a

pre ktoré zákon vyžaduje formu, sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné“. S týmto právnym
záverom Najvyššieho súdu SR sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nepovažoval námietky žalobcu za opodstatnené a
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok II.) a v závislom výroku o trovách

konania (výrok III.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. Úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania podľa
§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pretože jej žiadne trovy odvolacieho konania
preukázateľne nevznikli.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).