Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. júl 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/350/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612206829
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1612206829.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: K. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom K., K. X, zastúpenej: AK RASLEGAL, spol. s r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava,
IČO: 368 555 61, proti žalovanému: Obec Marianka, Školská 32, Marianka, zastúpeného: AK JURIKA &
KELTOŠ s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, o zaplatenie sumy 10 183,46 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23.6.2016,
č.k. 5C/138/2014-115, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť jej peňažnú sumu 10 183,46 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo
žalovanej sumy od 11.6.2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,1% zo sumy 10 183,46 eur
od 11.6.2012 do zaplatenia a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania na účet AK
JURIKA & KELTOŠ s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava vo výške 2 647,32 eur, do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Zamietajúci výrok právne odôvodnil § 35 ods. 2, § 36 ods. 1, 2, 3 , § 37 ods. 1, § 120
ods. 1, § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Obč. zákonník„), čl. II. ods. 3,
čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy zo dňa 2.2.2010 ďalej „Zámennej zmluvy„) a vecne tým, že na
základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že primárny rozpor medzi stranami vznikol v
súvislosti s odlišným výkladom, resp. aplikáciou ust. čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy, keď v
dôsledku rozporu strán v súvislosti so spôsobom určenia výšky hodnoty vzájomného vyporiadania sa
strany nedohodli ani na spôsobe úhrady vzájomného vyporiadania. Súd prvej inštancie preto aplikoval
výkladové pravidlo podľa ust. § 35 Obč. zákonníka a zo slovného spojenia „rozdiel hodnoty“ (ktorého
význam podľa výkladového slovníka je definovaný ako: znaky odlišujúce dva alebo viaceré predmety,
matematický výsledok pri odčítaní) prisvedčil názoru žalovaného, že výsledná suma vyporiadania má
byť výsledkom odčítania dvoch alebo viacerých hodnôt, dvoch alebo viacerých predmetov. Z doslovného
významu celej vety: „Uhradiť rozdiel hodnoty ovocných a okrasných drevín nachádzajúcich sa na
časti pozemku prechádzajúceho do vlastníctva obce“ vyvodil, že výsledná suma vyporiadania má byť
výsledkom vzájomného odčítania hodnoty ovocných a hodnoty okrasných drevín na tej istej parcele, čo je
však v rozpore s obsahom a účelom Zámennej zmluvy ako takej (keď s takýmto záverom sa nestotožnila
ani žiadna zo zmluvných strán). V rámci výkladu sporného ustanovenia podľa názoru súdu nebolo možné
akceptovať argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej žalovaný objednávku znaleckého posudku u T.. Š. na
určenie celospoločenskej hodnoty výlučne drevín na zamenenej časti bývalého pozemku par. č. XXX
„fakticky priznal a deklaroval, že na účely plnenia dohody išlo výlučne o stanovenie hodnoty
porastu prechádzajúceho do vlastníctva žalovaného“, nakoľko bolo v konaní žalovaným preukázané,
že predmetný znalecký posudok bol vyhotovený na účely výrobu porastov na zamenenej parcele, ktorý

bol následne na základe povolenia zrealizovaný. Súd prvej inštancie v danej veci dospel k záveru,
že neplatnosť postihuje časť právneho úkonu, konkrétne ustanovenie čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej
zmluvy, nakoľko z povahy a obsahu Zámennej zmluvy (čl. VI. ods. 5) je zrejmé, že táto právna skutočnosť
nemá vplyv na platnosť zostávajúcej časti Zámennej zmluvy.

3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že za predpokladu, ak by ustanovenie čl. IV. ods. 1 písm. d/
Zámennej zmluvy bolo platné, mal z vykonaného preukázané, že zmluvné strany si vyslovene podmienili
finančné vyporiadanie uzavretím písomnej dohody. Zo skutkového stavu veci bolo preukázané a medzi
stranami nesporné, že k uzatvoreniu písomnej dohody ani k dohode o osobe znalca a ani o spôsobe
vyporiadania, nedošlo. Súd prvej inštancie sa preto nestotožnil s rozsiahlou argumentáciou žalobkyne,
podľa ktorej dohody medzi stranami boli uzatvorené konkludentne. Z obsahu zmluvy je
nepochybne zrejmá odkladacia podmienka uzatvorenia písomnej dohody zmluvných strán. Preto ak
k neplneniu tejto odkladacej podmienky nedošlo, nemohol sa žalovaný, ktorého záväzok je podľa
Zámennej zmluvy splatný v lehote 14 dní od uzatvorenia písomnej dohody, o spôsobe úhrady dostať
do omeškania s peňažným plnením. Pokiaľ ide o posúdenie právnej a skutkovej
otázky, či splnenie zmluvnej podmienky podpisu dohody nebolo zámerne zmarené žalovaným súd prvej
inštancie dospel k záveru, že na strane žalovaného bol zrejmý záujem na uzatvorení dohody o sporných
otázkach, a to aj formou prípadnej dohody o urovnaní, pričom k neuzatvoreniu dohody nedošlo jej
zámerným zmarením žalovaným, ale nezhodou, resp. nedohodou na oboch zmluvných stranách práve
z dôvodu neurčitosti a nejasnosti spôsobu určenia výšky hodnoty vzájomného
vyrovnania medzi stranami. Keďže za zámerné zmarenie nesplnenia podmienky je možné považovať iba
také, pri ktorom je dané zavinenie účastníka vo forme úmyslu, nemožno na stranami dojednanú zmluvnú
podmienku v danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie aplikovať ustanovenie § 36
ods. 3 Obč. zákonníka, nakoľko úmysel žalovaného nebol v konaní preukázaný. Nakoľko však doposiaľ
nedošlo k jej naplneniu, žalovaný sa nedostal do omeškania s plnením zmluvného záväzku. Súd prvej
inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že na výplatu žalovanej istiny nevznikol v zmysle čl.
IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy žalobkyni nárok, vzhľadom na neplatnosť zmluvného záväzku z
dôvodu jeho neurčitosti. Nakoľko nárok na úhradu príslušenstva pohľadávky a zmluvnej pokuty zdieľa
právny osud pohľadávky samotnej a pokiaľ sa žalovaný nedostal do omeškania s peňažným
plnením, nevznikol žalobkyni ani nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a uplatnenej zmluvnej pokuty.

4. Pokiaľ žalobkyňa svoju žalobu súčasne uplatnila s poukazom na čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej
zmluvy v spojení s ust. § 415 až 420 Obč. zákonníka z titulu náhrady škody vzniknutej jej porušením
generálnej prevenčnej povinnosti žalovaného (nakoľko si nepočínal tak, aby v dôsledku zámeny
pozemkov nedošlo ku škode na majetku žalobkyne) ako dôsledok vyrúbania porastov po prevode
vlastníctva k časti bývalého pozemku par. č. XXX súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na
ust. § 420 Obč. zákonníka zodpovednosť za škodu možno aplikovať na porušenie mimozáväzkovej
povinnosti a na porušenie záväzkovej povinnosti. Zodpovednosť žalovaného za škodu zo žalobkyňou
citovaného zmluvného ustanovenia v žiadnom ohľade nevyplýva. Uzavretie dohody o spôsobe úhrady
medzi zmluvnými stranami nie je v zmluve definované ako zmluvný záväzok žalovaného. Výrub porastov
na časti bývalého pozemku par. č. XXX bol uskutočnený na základe rozhodnutia o súhlase s výrubom
vydaného dňa 6.3.2012 príslušným orgánom ochrany prírody, ktorého podkladom bol znalecký posudok
vypracovaný T.. Š.. Výrubom porastov preto nedošlo ani k porušeniu mimozmluvných povinností.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že trvalé porasty na zamieňanom pozemku treba považovať za
súčasť zamieňaného pozemku a tieto sa zmenou vlastníctva pozemku stali vlastníctvom žalovaného.
V dôsledku ich legálneho vyrúbania preto nemohlo dôjsť v žiadnom prípade ku škode na majetku
žalobkyne a ani k porušeniu generálnej prevenčnej povinnosti na strane žalovaného. S poukazom
na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené ani zákonné
podmienky vzniku škody a nárok žalobkyne z titulu zodpovednosti za škodu považoval za nedôvodný.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
„O.s.p.“) a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume
2 647,32 eur vyčíslenú podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov
pozostávajúcu z odmeny za 8 úkonov právnej služby, z hotových výdavkov, cestovných náhrad a náhrad
za stratu času špecifikovaných na str. 7,8 písomného vyhotovenia rozhodnutia.

6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil, alternatívne ho zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní konštatovala, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 355 ods.1, § 365
ods.1 písm. b/, d/, f/ a h/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; ďalej „C.s.p.“). V rámci vád
konania poukázala na spôsob vykonania dôkazov súdom, ktorý ich nevykonal tak ako to prikazoval v
čase začatia konania na súde a v čase vyhlásenia rozsudku platný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok. V rozsudku sa uvádzajú len niektoré dôkazy, ktoré súd nevykonal, resp. s ktorými sa mal
údajne oboznámiť s tým, že súd sa oboznámil aj „s ostatným obsahom spisu„. Zo zápisnice z jednotlivých
súdnych pojednávaní nijako nevplýva, že by súd akékoľvek dôkazy vykonal (okrem výsluchu žalobkyne)
a ani z rozsudku nie je možné vyvodiť, aké dôkazy sa rozumejú pod ďalším obsahom spisu. Súd prvej
inštancie v rozhodnutí neuviedol ďalšie kľúčové dôkazy, ktoré boli v konaní predložené, a to záznam
z ohliadky pozemkov z 11.6.2010, e-mailovú správu adresovanú žalovanému 12.6.2010, list žalobkyne
z 26.11.2010, žiadosť žalobkyne adresovanú T.. Š. z 26.11.2010. Poukazujúc na § 122 ods.1 O.s.p.,
§ 52 ods.1 prvá veta vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
a krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy mala za to, že súd prvej inštancie nevykonal počas
konania zákonným spôsobom všetky v konaní predložené dôkazy, nevykonal ani výsluch štatutárneho
zástupcu žalovaného, ktorý je ako výsluch účastníka konania jedným z prvých obligatórnych úkonov
súdu po nariadení pojednávania. V danom prípade bolo v súvislosti s výkladom prejavu vôle strán sporu,
na ktorom súd založil svoje rozhodnutie, vhodné vypočuť T.. Z. K., ktorý so žalobkyňou ako starosta
žalovaného uzatváral Zámennú zmluvu, B.. P. B., bývalého A. žalovaného a O. I., súčasného starostu
obce Marianka, čím bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom, t. zn. klásť otázky týkajúce sa
merita veci, ktoré by mohli objasniť skutkový stav a ovplyvniť aj právne posúdenie súdu. Vzhľadom na to,
že v priebehu konania bolo predložené značné množstvo listinných dôkazov zo strany oboch sporových
strán, bolo povinnosťou súdu tieto vykonať spôsobom uvedeným v § 129 ods.1 O.s.p.. Poukazujúc na
ustálenú judikatúru Najvyšieho súdu SR mala za to, že postup súdu prvej inštancie mal za následok
odňatie možnosti konať pred súdom účastníkovi.

7. Odvolateľka ďalej uviedla, že skutočnou príčinou sporu nebola otázka vzájomného zápočtu hodnôt
okrasných stromov a drevín na oboch zamieňaných pozemkoch, ale podmienky vymedzujúce spôsob
zápočtu stanovené v Zámennej zmluve, spôsob výberu znalca a predurčenie vypracovaného posudku
a metodika výpočtu hodnoty porastov. Súd prvej inštancie pri posudzovaní čl. IV ods.1 písm. d/
Zámennej zmluvy opomenul ostatné zmluvné ustanovenia a predložené dôkazy, ktoré zdanlivý rozpor
vo výklade medzi stranami spoľahlivo ozrejmuje. Nepochopiteľne tiež nepoužil iné, do úvahy pripadajúce
štandardné i moderné metódy, a to najmä logický a systematický výklad, resp. výklad e ratione legis,
výklad v prospech platnosti pred neplatnosťou právneho úkonu, resp. v neprospech toho, kto zmluvu
formuloval a ďalšie judikatúrou a doktrínou uplatňované princípy. Odvolateľka v nadväznosti na uvedené
poukázala na čl. III bod 1 písm. a/, čl. III bod 2 písm. c/, čl. II ods.2, čl. VI ods.8, čl. IV ods.1
písm. f/, ktorými sa súd prvej inštancie v rozsudku nezaoberal. K nedostatkom posudku T.. I. na ním
použitej metodike i právnych predpisov odkázala na jej vyjadrenie k odporu z 24.4.2013.V súvislosti s
interpretáciou Zámennej zmluvy poukázala na súdu predložený nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS
243/2007 z 19.6.2009, ktorého premisy a závery súd pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil
a ktoré doktrinálne stanovisko možno v súčasnosti doplniť o nález Ústavného súdu SR I. ÚS 640/2014
a Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 281/2005. Mala za to, že s poukazom na uvedené
neobstojí ani argumentácia súdu na str.6 rozsudku, podľa ktorej k dohode o spôsobe vyrovnania v zmysle
čl. IV ods.1 písm. d/ Zámennej zmluvy nedošlo. Uviedla, že písomná forma dohody sa vyžadovala
len na spôsob úhrady finančného záväzku, nie aj na dohodu o znalcovi, resp. na určenie samotného
spôsobu vyrovnania finančné alebo vecné plnenie formou poskytnutia iného pozemku. K dohode o
tomto spôsobe vyrovnania došlo už vypracovaním znaleckého posudku T.. Š. a následným správaním
zmluvných strán. Koncom marca 2012 začal žalovaný realizovať oplotenie na hranici svojho pozemku,
čo možno považovať za prejav vôle podľa § 35 ods. Obč. zákonníka nevzbudzujúcim pochybnosť o
tom, že v teréne určil hranice zamenených pozemkov. Tým žalovaný definitívne prejavil vôľu, že spôsob
vzájomného vyrovnania sa uskutoční formou finančnej kompenzácie a nie navýšením výmeru pozemku
žalobkyne, čo odvolateľka v liste z 27.3.2012 akceptovala. Žalovaný vznik dohody o tomto spôsobe
vyrovnania akceptoval, keď v liste z 20.4.2012 uviedol, že k finančnému vyrovnaniu nie je vypracovaný
znalecký posudok v zmysle čl. IV ods.1 písm. d/ Zámennej zmluvy. Dohoda o spôsobe vyrovnania
bola dosiahnutá v rámci písomnej komunikácie, kedy obe strany prejavili vôľu len na finančnom a nie
vecnom plnení (navýšení výmery zamieňaného pozemku ).S týmito dôkazmi sa súd prvej inštancie

vôbec nevysporiadal a dospel k nesprávnemu hodnoteniu skutkového stavu a v nadväznosti na to aj k
nesprávnym právnym záverom.

8. K právnym záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa nesplnenia podmienok na priznanie náhrady
škody podľa § 420 a nasl. Obč. zákonníka odvolateľka uviedla, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel
k záveru o neplatnosti ust. čl. IV ods.1 písm. d/ Zámennej zmluvy, mal sa automaticky zaoberať aj
aplikáciou § 42 Obč. zákonníka, ktoré upravuje zodpovednosť za škody pri neplatnosti právneho úkonu,
resp. vzhľadom na okolnosti prípadu aj zodpovednosťou za škodu podľa § 424 Obč. zákonníka. Ak
žalovaný ako tvorca Zámennej zmluvy zodpovedá za zle naformulovaný čl. IV ods. 1 písm. d/ Zámennej
zmluvy, logicky musí zodpovedať aj za škodu, ktorá bola realizáciou Zámennej zmluvy uskutočnená na
majetku žalobkyne. V tejto súvislosti poukázala na právny záver Najvyššieho súdu ČR v rozsudku sp.zn.
25 Cdo 127/2007 z 2.9.2008, ktorý je možné aplikovať na danú vec, pokiaľ ide o právny záver súdu,
že k priznaniu nároku sa vyžadovala dodatočná písomná dohoda o spôsobe úhrady, ktorú účelovo
zmaril žalovaný.

9. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolateľka namietla účelnosť úkonov právnej služby -
dohody o urovnaní - pokus o zmier, písomné vyjadrenia zo dňa 14.3.2016, 18.4.2016 a 18.4.2016
a dala v súvislosti s priznaním náhrady za stratu času za účasti na súdnych pojednávaniach do
pozornosti skutočnosť, že na pojednávaniach sa zúčastnili výlučne právni koncipienti právneho zástupcu
žalovaného. Za nepreskúmateľné mala rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní cestovných náhrad
v sume 28,98 eur.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
a právne správne potvrdiť. K odvolacím námietkam vzťahujúcim sa k rozsahu a spôsobu vykonaného
dokazovania poukazujúc na § 131 ods.1, § 195 ods.1 C.s.p. uviedol, že výsluch účastníka nie je a
ani nebol obligatórnym úkonom súdu, ale úkonom fakultatívnym, pričom nemá vedomosť o tom, že by
žalobkyňa v konaní navrhla vypočutie svedka T.. K.. Hodnotenie jednotlivých článkov Zámennej zmluvy
ako aj znaleckých posudkov vypracovaných T.. Š. Q. T.. I. žalobkyňou mal za subjektívne konštatovanie
a opakované skutkové tvrdenia. Závery ku ktorým súd prvej inštancie dospel mal za správne. Dohodu o
finančnom vyporiadaní odmietal vždy s ohľadom na ocenenie oboch zamieňaných častí pozemkov nie
spoločenskou, ale všeobecnou hodnotou. V tomto prípade odmietanie dohody nemožno považovať za
úmyselné marenie odkladacej podmienky žalovaným. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody zdôraznil,
že v konaní nebolo preukázané, že tvorcom Zámennej zmluvy bol žalovaný, a teda nemôže zodpovedať
za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s jej realizáciou na majetku žalobkyne.

11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „ C.s.p.“), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie alebo nariadenie pojednávania by si vyžadoval dôležitý verejný záujem,
zohľadňujúc okamžitú aplikabilitu ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 470 ods.1,2 C.s.p.) a s
prihliadnutím na procesnú úpravu platnú v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. zák.č. 99/1963
Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani
na potvrdenie (§ 387 ods.1,2 C.s.p.) a ani na zmenu napadnutého rozhodnutia (§ 388 C.s.p.).

12. Odvolací sa s prihliadnutím na obsah odvolacích námietok žalobkyne zaoberal ako prvoradou
otázkou posúdením existencie vady konania, ktorá sa mala podľa tvrdenia žalobkyne prejaviť v takom
nesprávnom procesnom postupe súdu, ktorým súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie práva
na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania a jeho základom je porušenie
procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní (resp. od 1.7.2016 v
civilnom sporovom konaní).

13. Dokazovanie skutočností významných pre súdne rozhodnutie sa vykonáva v
dôkaznými prostriedkami. Dôkaznými prostriedkami sú všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový
stav veci. Občiansky súdny poriadok jednotlivé dôkazné prostriedky vypočítaval len exemplifikatívne. Do
dôkazných prostriedkov zahrňoval výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a
právnických osôb, listiny, obhliadku a výsluch účastníkov. Pri týchto dôkazných prostriedkoch

zároveň ustanovoval aj spôsob ich vykonávania. V prípade vykonávania dokazovania pomocou iných
dôkazných prostriedkov spôsob ich vykonávania určoval súd podľa konkrétneho dôkazného prostriedku

14. Podľa § 122 ods.1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky
na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

15. Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým
dôkazom, ktoré sa vykonali.

16. Podľa § 129 ods.1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej obsah prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa v predošlých odsekoch citovanej právnej úpravy , právo
účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizovalo tak, že predseda senátu
spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožnil účastníkovi, aby sa k nemu vyjadril a
aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považoval za významné. Procesnú možnosť
účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napríklad z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu
k prejednávanej veci, pravosti a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej
správnosti postupu súdu pri vykonávaní ohliadky a pod.) bol povinný súd vytvoriť účastníkovi už v
rámci dokazovania (t.j. pred jeho skončením). Vykonávanie dôkazov na pojednávaní bolo vyjadrením
zásady priamosti občianskeho súdneho procesu, keď výnimky boli možné len za splnenia zákonných
predpokladov pre vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

18. V posudzovanej veci z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol vyplýva,
že ku skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, dospel na základe dokazovania, ktoré
vykonal výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, oboznámením sa so Zámennou zmluvou
uzatvorenou medzi účastníkmi zo dňa 2.2.2010, s GP č. 141/2009, so Znaleckým
posudkom znalca T.. B. Š. č. 34/10-06/2010, s návrhom na dohodu predloženým
žalobkyňou zo dňa 20.9.2010, s návrhom dohody o spôsobe vyrovnania, so stanoviskom žalovaného k
návrhu dohody o spôsobe vyrovnania zo dňa 27.9.2010, s písomnými odpoveďami žalovaného na výzvy
žalobkyne zo dňa 19.10.2010, 16.11.2010, s písomným podaním žalobkyne - oznámením o dohode
zo dňa 27.3.2012 a odpoveďou žalovaného na toto oznámenie zo dňa 20.4.2012,
s listom žalobkyne zo dňa 1.6.2012 - poslednou výzvou na plnenie zmluvných povinností,
s dôvodmi odporu podaného žalovaným, so Znaleckým posudkom znalca V.. T.. Š. I. O.. č. 11/2010
a s ďalším obsahom spisu. Z obsahu zápisníc o pojednávaní pred súdom prvej inštancie zo dňa
15.3.2016 ( čl.50), zo dňa 7.4.2016 (čl. 73), zo dňa 28.4.2016 (čl. 82), zo dňa 17.5.2016 (čl. 98) a zo
dňa 23.6.2016 (čl. 120) však nevyplýva, že by súd prvej inštancie na pojednávaniach okrem prednesov
právnych zástupcov účastníkov konania a vykonaní dôkazu výsluchom žalobkyne vykonal vo veci ďalšie
dokazovanie v súlade s ustanovením § 122 ods.1 O.s.p., hoci v odôvodnení písomného vyhotovenia
svojho rozhodnutia uvádza výsluch účastníkov konania a viacero listinných dôkazov, z ktorých pri
vyhodnotení skutkového a následne aj právneho stavu vychádzal. Odvolací súd poukazuje na to, že
vykonávanie dôkazov na pojednávaní, je vyjadrením zásady priamosti občianskeho súdneho procesu,
keď výnimky sú možné len za splnenia zákonných predpokladom pre vydanie rozhodnutia bez ústneho
pojednávania. V prípade, ak nebol v konaní vykonaný dôkaz listinou zákonom upraveným spôsobom (§
129 O.s.p.), ide o nesprávny procesný postup súdu, keď povinnosť vykonať dôkaz v súlade s procesným
predpisom nenahrádzal ani postup podľa § 118 ods.1 O.s.p. (ktorý v danom prípade absentoval), ani
prípadne splnenie si povinnosti, vyplývajúcej pre súd z ustanovenia § 119 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že
nie je možné na začiatku nového pojednávania oznámiť obsah vykonaných dôkazov, keď tieto neboli
zákonom predpísaným spôsobom vykonané a ani tzv. oboznámenie sa s obsahom spisu. Keďže súd
prvej inštancie nerešpektoval spôsob, ktorý zákon predpisoval pre vykonávanie listinných dôkazov
(§ 122 ods. 1, § 129 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016), svojim nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie za danej situácie vychádza z neúplného alebo nesprávne
zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade
s príslušnými procesnými ustanoveniami.

19. Na základe uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie bez zaoberania sa ostatnými
odvolacími dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní vzťahujúcimi sa k vecnému posúdeniu uplatnenej
žaloby, podľa § 389 ods.1 písm. b/ C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci pri zohľadnení aktuálnej procesnej úpravy vzťahujúcej
sa na civilné sporové konanie opakovane skúmať a posúdiť opodstatnenosť žaloby uplatnenej
žalobkyňou, vykonať stranami navrhnuté dokazovanie spôsobom upraveným v ustanoveniach štvrtej
hlavy Civilného sporového poriadku, vyporiadať sa s podstatnými námietkami strán majúcimi význam pri
rozhodnutí (vrátane podstatných námietok žalobkyne obsiahnutých v odvolaní ) a odôvodniť rozhodnutie
tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o
ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení nároku, vysvetliť,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade
trov konania ( § 396 ods.3 C.s.p.).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 3. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.