Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116218188
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116218188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobcu L. U., L. úrad U. č.XXX, XXX XX U.,
právne zastúpený: JUDr. Peter Rak, advokát, Masarykova 13, 080 01 Prešov proti žalovanému: W. D.,
nar. XX.XX.XXXX, U. 119, U. XXX XX, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/233/2016-130 zo dňa 15.01.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu,

ktorým dlžník žalobcu previedol na žalovaného nehnuteľnosti, čím je exekučné konania voči dlžníkovi
žalobcu neefektívne a tento nevlastní iný exekúciou postihnuteľný majetok.

2. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 42 a Občianskeho zákonníka,
pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že napadnutý prevod nehnuteľnosti bol vykonaný za odplatu,
ktorej výšku žalobca nespochybňoval a pokiaľ bola za prevod vyplatená ekvivalentná odplata, hoci aj
na účet manžela účastníka vzťahu, nedošlo k zníženiu majetku dlžníka. Nemožno vysloviť neúčinnosť

právneho úkonu voči osobe, ktorá nie je blízkou osobou dlžníkovi a ktorá za poskytnuté plnenie riadne
poskytla ekvivalentné protiplnenie len na základe všeobecných tvrdení.

3. Zároveň súd prvej inštancie priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

4. Žalobca v odvolaní uviedol, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného na základe ktorého

založil súd svoje rozhodnutie, čo predstavuje zásadne porušenie jeho práv na kontradiktórne konanie.
Týmto konaním výrazne zvýhodnil súd prvej inštancie žalovaného, pričom jeho stručné vyjadrenie o
tom, že neuznáva predmetný nárok, nespĺňa predpoklady uvedené v § 150 a 151 CSP. Konajúci súd
oboznámil žalovaného až na pojednávaní s vyjadrením žalovaného, čím znemožnil vykonanie riadneho
dokazovania, zároveň svoje rozhodnutie odôvodnil neunesením dôkazného bremena aj napriek tomu,
že navrhnuté dôkazy zamietol. Súd je pri formálnom ponímaní princípov doručovania povinný doručovať
akúkoľvek písomnosť z jednej alebo druhej strany protistrane a pre žalobcu malo zásadný význam

doručenie tohto vyjadrenia, pretože z tohto sa mohol dozvedieť aké argumenty použila protistrana
na svoju obranu. Žalobca poukázal na judikatúru týkajúcu sa nutnosti dodržiavania rovností zbraní
a potrieb doručovania písomnosti protistrane. Nemožno brať do úvahy skutočnosť, že do spisu bolo
možné nahliadnuť, nakoľko nahliadnutie do súdneho spisu je právom nie povinnosťou strany sporu aniet rozumného dôvodu, aby sa strana sporu oboznamovala so zásadnými písomnosťami priamo na
pojednávaní. Rovnako súd prvej inštancie zamietol návrhy na doplnenie dokazovania, ktorými žalobca
chcel preukázať úmysel v rámci žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu, pričom žalobca v

samotnej žalobe uviedol svoju pohľadávku voči dlžníkovi ako aj to, že dlžník prevádzal tento majetok
na tretie osoby. Samotný žalovaný nespochybnil ani priateľský vzťah s dlžníkom, preto v tejto súvislosti
neboli navrhované ďalšie dôkazy. Ak žalovaný neuznáva žalobou tvrdené skutočnosti, musí výslovne
poprieť skutkové tvrdenia žalobcu, v opačnom prípade sa takéto tvrdenia žalobcu považujú za nesporné.
Žalovaný však skutkové tvrdenia nepoprel, pričom nemožno prisvedčiť ani tvrdeniu súdu o tom, že

prevodpozemkovbolvykonanýzaodplatu,nakoľkovtejtosúvislostiniesúkdispozíciižiadnerelevantné
dokumenty, na základe ktorých by bolo možné uzatvoriť, že finančná transakcia prebehla. Poukázal na
to, že exekučné konania doposiaľ nie je úspešné voči dlžníkovi žalobcu.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského

súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú

v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

11. Podľa § 167 ods. 4 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa

ods. 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom.
Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu. Na neskôr predložené a
označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej
koncentrácie konania.

12. V danom prípade odvolacie námietky žalobcu sú postavené na skutočnosti, že súd prvej
inštancie nedodržal postup v zmysle Civilného sporového poriadku, a to tým, že nedoručil vyjadrenie
žalovaného k tvrdeniam žalobcu zo dňa 21.02.2017. Vychádzajúc zo znenia § 167 ods.4 Civilného
sporového poriadku, odvolací súd dospel k záveru, že v tých prípadoch ak súd prvej inštancie vykonávhodné opatrenia, nie je nevyhnutnou podmienkou pre spravodlivý proces, aby takéto vyjadrenie bolo
doručené protistrane. Z obsahu spisu vyplýva, že po doručení tohto vyjadrenia súdu, bolo nariadené
pojednávanie, kde dňa 16.03.2017 za prítomnosti zástupcov žalobcu ako aj žalovaného strany sporu

zhodne navrhli prerušenie konania z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní. Až následne bolo
nariadené pojednávania, na ktorom dňa 15.01.2018 súd prvej inštancie podrobne oboznámil vyjadrenie
žalovaného, ktorým žalovaný v podstate zopakoval svoje tvrdenia zo svojho vyjadrenia k žalobe.
Vzhľadom na charakter sporu, teda určenia neúčinnosti právneho úkonu, nemožno súhlasiť s odvolacími
dôvodmi žalobcu, že žalovaný musí okrem toho, že neuznáva predmetný nárok vyslovne poprieť

skutkové tvrdenia žalobcu. Naozaj sa jedná o špecifický druh konania, kedy samotný žalovaný vzhľadom
na charakter úkonu, ktorý uzavrel okrem skutočnosti, že neuznáva predmetné nároky, nie je povinný
uvádzať na svoju obranu ďalšie skutočnosti a je len na procesnej aktivite žalobcu, aby preukázal svoje
tvrdenia. Samotný žalovaný výpisom z bankového účtu preukázal svoje tvrdenia o tom, že za predmetné
nehnuteľnosti zaplatil, pričom vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti reálne nemožno očakávať od
žalovaného, aby svoje tvrdenia podoprel inými dôkazmi. Za takto zisteného skutkového stavu teda

odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle ustanovenia § 167 ods. 4
CSP a za vhodné opatrenie, ktoré súd prvej inštancie použil, vzhľadom na špecifikum prípadu, považuje
odvolací súd aj to, že bol obsah vyjadrenia žalovaného oboznámený v celom rozsahu na predmetnom
pojednávaní.

13. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno
zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva
strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý

proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu
práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí
ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S
prihliadnutím na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že namietané konanie súdu nenapĺňa znaky
porušenia práva odvolateľa na spravodlivý proces aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.

14. Pokiaľ sa týka odvolacieho dôvodu spočívajúceho v zamietnutí návrhov na doplnenie dokazovania aj
v tomto prípade odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanovenia
Civilného sporového poriadku a vzhľadom na citovanú judikatúru súdom prvej inštancie, kedy tento
zistením dôkazov mal za preukázané, že došlo k vyplateniu odplaty za predmetné nehnuteľnosti, čím

nemohlo dôjsť k ukracujúcemu právnemu úkonu, bolo by vykonanie dôkazov smerujúcich k preukázaniu
náležitej starostlivosti žalovaného za neefektívne a nehospodárne. Základnou podmienkou pre to, aby
bol žalobca úspešný v žalobe o neúčinnosť právneho úkonu, je úkon, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený.
Táto skutočnosť vzhľadom na vyplatenie finančných prostriedkov za predmetné nehnuteľnosti bola
vyvrátená citovaným listinným dôkazom, a preto ďalšie vykonávanie dokazovania bolo nehospodárne a

nadbytočné. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd aj túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.

15. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné
na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc
posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí

dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v
rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 CSP), nie účastníkov konania. “. Ústavný
súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 26. januára 2010 sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, že
nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý

z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne
konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nakoľko skutkový stav bol pre rozhodnutie
vo veci ustálený ako dôvodný je nepochybne nutné zhodnotiť postup súdu prvej inštancie, keď zamietol
návrh na doplnenie dokazovania. Týmto nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

16. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutierozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd

SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. ( porovnaj IV. ÚS 115/03). Poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite

veci bez významu.

17.To,ževexekučnomkonanížalobcaneboldoposiaľúspešnývovzťahukžalobeourčenieneúčinnosti
právneho úkonu nie je relevantnou skutočnosťou. Základnou podmienkou preto, aby bola takáto žaloba
úspešná, je to, aby bol vykonaný právny úkon, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený, čo v danom prípade
nebolo preukázané, preto na ostané skutočnosti uvedené v odvolaní, odvolací súd nemohol prihliadnuť

ako na právne irelevantné.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením§255ods.1CSPspoukazomnaskutočnosť,žeúspešnémužalovanémutrovyodvolacieho
konania nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).