Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115222462
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115222462.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobcu: V. P., L.. XX.X.XXXX, J. J. X,
zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie 1.526,08 €, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/355/2015-88 z 12.3.2018, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti

zamietol.

V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozhodnutie súdu prvej inštancie.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 400 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči

žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že v konaní XXC X/XXXX si žalobca voči žalovanému uplatňoval vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1 001,58 Eur a určenie neprijateľných zmluvných podmienok
zo zmluvy č. XXXXXXXXXX. Žalobe bolo vyhovené, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
28.01.2015. Súd zistil, že na súde bolo zo strany žalovaného voči žalobcovi vedené konanie XC XXX/
XXXX, v ktorom bolo konštatované, že zo strany žalovaného došlo ku konaniu, ktoré je v rozpore

s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu bola žaloba zamietnutá. Súd zároveň zistil, že žalobca sám
inicioval konanie na tunajšom súde pod sp. zn. XXC X/XXXX, pričom zmluvná podmienka, týkajúca sa
poplatku, bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku a žalovaný bol zaviazaný vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie, ktoré u neho na jeho úkor vzniklo. Žalobca si teda v tomto konaní mohol
uplatňovať nárok na primerané zadosťučinenie. Súd mal za to, že je tu daný základ nároku žalobcu. Súd
sa však nestotožnil s navrhovanou výškou primeraného finančného zadosťučinenia. Súd pri určovaní
výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal z toho, že žaloba v konaní XC XXX/XXXX,

po ukončení tak trestného konania, ako aj konania XXC X/XXXX, bola zo strany žalovaného vo vzťahu
k žalobcovi šikanózna a pokiaľ by žalovaný rešpektoval rozhodnutia súdov a vychádzal z nich, bolo
by zrejmé, že nie je dôvodné pokračovať v tomto konaní. Napriek tomu tak žalovaný urobil. Žalobca
tiež bol nútený vyhľadať právneho zástupcu, požiadať o právnu pomoc a zúčastniť sa aspoň jednéhopojednávania, čo na strane žalobcu spôsobilo stratu času a vzhľadom na vek žalobcu aj zvýšený stres
a napätie. Súd zvážil požadovanú výšku priznaného finančného zadosťučinenia, pričom vychádzal z
toho, že uvedená výška má byť primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu a súčasne má

zodpovedať svojmu účelu, ktorým je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa od
porušenia práv spotrebiteľov. S ohľadom teda na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako
spotrebiteľa, súd priznal žalobcovi sumu 400 Eur, s tým, že podľa súdu sa mu tak poskytne primeraná
satisfakcia a zároveň je to dostatočná suma, aby odradila dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.
Vzhľadom na ujmu, ktorú podľa súdu žalobca utrpel a ktorá súvisela predovšetkým so stratou času

pri účasti na pojednávaní, je suma 400 Eur, ktorú súd žalobcovi priznal, zodpovedajúca. Táto suma je
dostatočne účinná, primeraná a odradzujúca aj voči žalovanému. Z tohto dôvodu súd v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

3. Vo vzťahu k výroku o trovách konania súd prvej inštancie uviedol, že výška náhrady, ktorá bola
priznaná žalobcovi, závisela od úvahy súdu, a preto priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania zo

sumy, ktorá mu bola priznaná ako finančné zadosťučinenie.

4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z
dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

5. Súd dospel k nesprávnemu záveru, podľa ktorého by v konaní boli preukázané okolnosti umožňujúce
rozhodnúť o priznaní nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Nárok na finančné zadosťučinenie
je podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. možné priznať len za predpokladu, že je ustálený
stav, že došlo k porušeniu povinností predávajúceho podľa uvedeného zákona alebo osobitného
predpisu. Z rozsudku je nepreskúmateľné, podľa čoho súd konštatuje, že na základe zamietnutia

žaloby v inom konaní má ísť o porušenie povinností žalovaného podľa Zákona č. 250/2007 Z. z., resp.
že jeho žaloba v konaní XC/XXX/XXXX bola šikanózna. V tomto konaní nebolo žiadnym dôkazom
preukázané ani to, že by podanie žaloby v konaní XC/XXX/XXXX bolo šikanóznym výkonom práva.
O šikanózny výkon práva ide v prípade, ak by účelom výkonu práva nebola realizácia vlastných
oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu. Šikanózny

výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom
práva poškodený. Zamietnutie žaloby nie je možné považovať za porušenie povinností žalovaného. Pre
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. potrebné
mať za preukázané, že existuje určité rozhodnutie konštatujúce porušenie práva spotrebiteľa alebo
povinnosti dodávateľa, ktoré sú určené na ochranu spotrebiteľa. Nestačí záver o porušení akejkoľvek

povinnosti. Rozsudok nedáva odpoveď, aká konkrétna povinnosť žalovaného alebo ktoré konkrétne
právo vyplývajúce z ustanovení, ktoré sú určené na ochranu spotrebiteľa, boli porušené. Právnu normu
vyjadrenú v § 3 ods. 5 treba vykladať v súlade s účelom celého zákona, ktorým je ochrana spotrebiteľa,
čiže musí ísť o porušenie ustanovenia spotrebiteľského práva. V prejednávanej veci nebolo preukázané
také porušenie zo strany žalovaného, aké predpokladá § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a teda

absentuje základ pre priznanie zadosťučinenia. Z rozsudku je tiež nepreskúmateľné, aké konkrétne
kritériásúdposudzovalpriposúdenínároku.Zobsahurozsudkunevyplývaanito,akéskutkovéokolnosti
odôvodňujú posúdenie nároku, z akých dôkazov vyplývajú. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný
aj čo do výšky finančného zadosťučinenia. V tomto smere súd neuviedol žiadne odôvodnenie. Aj keď
výška primeraného zadosťučinenia je vecou úvahy súdu, táto úvaha nemôže byť ani svojvoľná a ani

nepreskúmateľná. Naopak, musí sa opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. V tomto
prípade súd takéto zdôvodnenie neuvádza.

6. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobu zamietol a
žalovanému priznal právo na náhradu 100 % trov právneho zastúpenia, ako aj nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

8. Podaným odvolaním bol dotknutý aj výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Keďže

rozhodnutie v tejto časti bolo vydané v prospech žalovaného, muselo byť odvolanie žalovaného proti
tomuto výroku rozsudku odmietnuté (§ 386 písm. c/ CSP v spojení s § 359 CSP).9.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)príslušnýnarozhodnutieoodvolanípodľa§34zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), vzhľadom na
včas podané odvolanie oprávnenou osobou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý

rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu uplatnený z titulu spotrebiteľského

zmluvného vzťahu medzi účastníkmi podľa ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.

11. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od

toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto
právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práv alebo
povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto
porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného

zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne
vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely
ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

13. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre
vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu
práva alebo povinnosti dôjde.

14. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa po tom, čo zo
strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či
došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z právoplatného
rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

15. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej
obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

16. V konaní bolo preukázané porušenie práv spotrebiteľa. Žalobca sa svojich práv domohol v
konaní XC/XXX/XXXX a dosiahol zamietnutie žaloby proti sebe, podmienky na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia teda boli splnené.

17. Navyše vo veci sp.zn. XXC/X/XXXX Okresného súdu G. sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Vo vzťahu k obom uplatneným nárokom
mal žalobca v konaní plný úspech. Rozsudok Okresného súdu G. č.k. XXC/X/XXXX-XXX z 19.5.2014
nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2015.18. Až právoplatným ukončením konania vo veci sp.zn. XC/XXX/XXXX, ako aj vo veci sp.zn. XXC/X/
XXXX bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci

žalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.

19. Žalobca si bez akýchkoľvek pochybností v súdnom konaní XXC/X/XXXX úspešne uplatnil právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky voči žalovanému, a
v súdnom konaní XC/XXX/XXXX dosiahol zamietnutie žaloby proti sebe, v rámci svojej obrany proti

žalovaným uplatnenému nároku.

20. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má
plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok, a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším

dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, pretože konanie žalovaného
privodilo mu ujmu vo sfére osobného, rodinného a spoločenského života. Aj s prihliadnutím na
postoj žalovaného vo veci sp.zn. XXC/X/XXXX, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby o vydanie

bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, žalobca bol dlhodobo
nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty až do doby právoplatného
skončenia konania. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý sa na úkor žalobcu snažil
bezdôvodne obohatiť o sumu 1.001,58 eur.

21. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a pod.. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie v
súdom priznanej výške 400,- eur. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu,
ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku

konania žalovaného trpieť, a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ,
teda žalobca, nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa
priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
Žalobca sa úspešne domohol svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre
priznanie finančného zadosťučinenia.

22. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

23. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej

časti, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho

konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne v súlade s §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie cestou súdneho úradníka.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa

konanie končí, ak:a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).