Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. august 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117220107
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117220107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom
v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so
sídlom v Malinove, na ul. Slnečnej č. 765/3, proti žalovanej T. U., B.. XX.XX.XXXX, X. P. L. Č.. XXX,
o zaplatenie sumy 152 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
08.01.2018 č.k. 9Csp 212/2017 - 42 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca nemá nárok na
náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa XX.XX.XXXX
uzatvorená zmluva o úvere. Na jej základe poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 500 Eur. Žalovaná
sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť spolu s poplatkom vo výške 484 Eur v jednej splátke v sume 984
Eur do dňa 03.03.2014.

3. Vo veci nebolo preukázané, aby poskytnutý úver mal byť žalovanou splatený v 12 -tich mesačných
splátkach. Tomu priamo odporuje žalobcom predložená zmluva o úvere, podľa ktorej úver mal byť
zaplatený jednorazovo do 03.03.2014. Na uvedenom nič nemení ani predloženie žiadosti o úpravu
splátkového kalendára, nakoľko z tejto listiny nevyplýva, aby zaplatenie úveru bolo rozdelené do 12 -
tich a nie jednej splátky, tak ako to vyplýva zo zmluvy o úvere. Uvedenú skutočnosť súd preto oznámil
žalobcovi a žiadal o jej vysvetlenie. Žalobca však na výzvu súdu nereagoval, a preto sa vychádzalo

pri rozhodovaní z toho, že poskytnutý úver mal byť zaplatený jednorazovo s konečnou splatnosťou
dňa 03.03.2014. Ak žalobca podal žalobu až dňa 25.08.2017, podal ju po uplynutí premlčacej lehoty
vyplývajúcej z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o poplatky za upomienky, ich
zaslanie žalovanej žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Rovnako nepreukázal mediačné konanie
a jeho zmarenie žalovanou. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol.

4. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 251 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že žalobca ako veriteľ so žalovanou uzatvoril dňa
XX.XX.XXXX zmluvu o úvere, ktorou poskytol žalovanej sumu vo výške 500 Eur. Túto čiastku zvýšenúo príslušný poplatok vo výške 484 Eur sa žalovaná zaviazala vrátiť do 03.03.2014 formou jednej splátky
vo výške 984 Eur. Následne však žalovaná požiadala v ten istý deň o možnosť využitia splátkového
kalendára a dňa 04.03.2013 bola oboznámená s dohodou o plnení v splátkach, ktorú podpísala. Na jej

základe sa žalovaná zaviazala uhradiť celkovú čiastku v 12-tich mesačných splátkach vo výške po 82
Eur vždy k tretiemu kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 03.04.2013. Žalovaná dňa 02.12.2013
podala žiadosť o úpravu splátkového kalendára, v ktorej žiadala o úpravu splátkového kalendára formou
odloženia splátok o 60 dní tak, aby dátum prvej posunutej splátky bol 27.01.2014. Tvrdenie, že deň
splatnosti nastal 03.03.2014 je preto nesprávne. Vo veci sa navyše zohľadnilo premlčanie žalobcom

uplatneného nároku bez vznesenia námietky premlčania, hoci Ústavný súd Slovenskej republiky na
verejnom zasadnutí pléna 07.02.2018 rozhodol o nesúlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

6. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku

preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

7.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. V predmetnej veci má žalobcom uplatnený nárok základ v spotrebiteľskej zmluve. Ide o vzťah medzi
obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Tento vzťah je typickým

občianskoprávnym vzťahom. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa je potrebné v prípade duplicitnej
právnejúpravyrovnakýchinštitútov(premlčanie,odstúpenieodzmluvy),natietovzťahyaplikovaťprávnu
úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.

9. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej (meno a priezvisko, bydlisko,

dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje umožňujúce identifikovať
žalovanú ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako
živnostenský list) vôbec uvedené nie sú. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy
o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

10. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti.

11. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná v zákone č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere.

12. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné úverové
podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet

spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo
preukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti tejto účastníčky, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.13. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že

nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci
údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania a zamestnania, resp. podnikateľská činnosť
s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej

podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho
vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovanou rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia
uvedený nebol.

14. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého
súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa

ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

15. Pokiaľ ide o rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým bol vyslovený nesúlad
ustanovenia§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s článkom 46 ods. 1 v spojení

s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je potrebné dodať, že v čase vyhlásenia rozsudku
prvoinštančným súdom dňa 08.01.2018 takýto nesúlad s ústavou ešte vyslovený nebol a povinnosťou
prvoinštančného súdu bolo riadiť sa v tom čase platnou a účinnou úpravou obsiahnutou v ustanovení
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V čase rozhodovania o žalobcom uplatňovanom
nároku platný a účinný právny predpis ukladal orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. K aplikácii právnej normy umožňujúcej aj bez návrhu
prihliadať na premlčanie uplatneného nároku, došlo teda v čase, keď o otázke nesúladu takéhoto

ustanovenia ešte Ústavným súdom Slovenskej republiky rozhodnuté nebolo. Aktiváciou premlčania z
úradnej povinnosti došlo k oslabeniu práva a tento proces už zvrátiť nemožno.

16. Občiansky zákonník všeobecnú premlčaciu dobu upravuje v ust. § 101. Vychádzajúc z tohto
ustanovenia, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3 ročná a plynie

odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. V zmysle zmluvy o úvere uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX (číslo listu 15 spisu) poskytnutý úver vo
výške 500,- Eur zvýšený o príslušný poplatok v čiastke 484 Eur sa mal splatiť v 1 splátke v sume 984 Eur
do 03.03.2014. Koniec 3 ročnej všeobecnej premlčacej doby tak pripadol na deň 03.03.2017. Žaloba

vo veci bola podaná elektronicky na súde dňa 24.08.2017, teda po uplynutí premlčacej doby. Súd prvej
inštancie preto správne postupoval ak z dôvodu premlčania žalobu žalobcu zamietol.

18. Čo sa týka dohody o plnení v splátkach k zmluve o úvere zo dňa XX.XX.XXXX (číslo listu 46 spisu),
tento listinný dôkaz bol žalobcom predložený až po vydaní rozhodnutia súdom 1. inštancie. V ust. § 153

CSP je upravená sudcovská koncentrácia konania ukladajúca stranám povinnosť uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Možnosť predloženia takéhoto prostriedku
procesného útoku v odvolacom konaní síce vylúčená nie je, avšak len za predpokladu, ak odvolateľ ho
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, čo vyplýva z ust. § 366 písm.
d/ CSP. Žalobcovi ako poskytovateľovi úveru žalovanej nič nebránilo predložiť túto dohodu o plnení

v splátkach v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že
žalobca dohodu o plnení v splátkach nepredložil súdu prvej inštancie ani po tom, čo bol podaním zo
dňa 05.10.2017 vyzvaný na podanie vysvetlenia ohľadne údaja o zaplatení úveru v 12-tich splátkach v
zmluve o úvere sa nenachádzajúceho.19. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej
žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).