Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 19C/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417201776
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Kotrecová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1417201776.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Kotrecovou, v právnej veci žalobcu:

V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. kríži XXXX/XX, F., právne zast.: JUDr. Ľuboslav Kašuba, advokát,
Na vŕšku 1, Bratislava, proti žalovanému: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. kríži XXXX/XX, F., právne
zastúpená spoločnosťou JUDr. Martin Repáň, advokát s. r. o., Mamateyova 12, Bratislava o vrátenie
daru, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej sa proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 16.2.2017 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť
vrátiťjejdar(§630O.z.)-4/6nehnuteľnostivkat.územíH.,ktorésúvedenénaLVč.XXXXakobytč.XX,
na 6. p. bytového domu T. kríži XX,XX, F., súp.č. XXXX, postavený na pozemku č. XXXX/XX - zastavené
plochy a nádvoria vo výmere 188m2, pozemku č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
199m2 a pozemku č. XXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 185m2 a spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX, ktoré boli

predmetom darovacej zmluvy zo dňa 17.2.2016 (ďalej len darovacia zmluva).

2. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že žalovaná ako dcéra žalobkyni svojím správaním voči
matke porušuje dobré mravy, keď sa snaží byt predať a odmieta jej zriadiť na byte vecné bremeno, ktoré
by malo spočívať v práve doživotného užívania vyššie uvedených nehnuteľností.

3. Dňa 7.4.2017 právny zástupca žalovanej sa vyjadril k podanej žalobe v tom smere, že túto žiada

zamietnuť. Dôvodom na zamietnutie žaloby je skutočnosť, že žalovaná tak v minulosti ako aj teraz
žiadnym spôsobom sa nedopustila voči žalobkyni konania, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Práve naopak, keby sa byt nepreviedol na žalovanú, ktorá spláca dlhy vytvorené žalobkyňou a jej
nebohýmmanželomnabyte,takbyžalobkyňaprišlaobytbezakejkoľveknáhrady.Právežalovaná,ktorá
pri prevode bytu na základe darovacej zmluvy uznala dlh, ktorý bol voči spoločnosti DOMUS Bratislava
s.r.o. , tento mesačne spláca vo výške 250€, pričom na časť dlhu si musela zobrať pôžičku. Je toho
názoru, že dôvodom podania žaloby zo strany žalobkyne je skutočnosť, že žalovaná podala inzerát

na predaj bytu, pretože chcela vyriešiťdlhy, ktoré sú na byte s tým, žeby sa vyplatili a žalobkyni by
kúpila menší byt, keďže v byte býva väčšinou sama. Predmetný inzerát však už nie je aktuálny, pretože
žalovaná ustúpila od predaja bytu.4. Dňa 17.5.2017 právny zástupca žalobkyne doručil súdu písomné vyjadrenie, kde uviedol, že tvrdenia
žalovanej a jej právneho zástupcu sa nezakladajú na pravde, žalovaná uviedla svoju matku do omylu,
keď jej prisľúbila pomoc pri platení nájomného za byt, čím ju v podstate primäla k darovaniu bytu, čo

ona v dobrej viere urobila s tým, že jej bude zabezpečené doživotné bývanie a užívanie.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie, jednak vypočul žalobkyňu, jej právneho zástupcu, ktorí zhodne
uviedli, že po smrti manžela žalobkyni v roku 2013 ona nadobudla podiel k predmetnej nehnuteľnosti
vo výške 4/6, žalovaná ako dcéra nadobudla podiel 1/6 a jej brat L. F. nadobudol podiel v 1/6. Žalobkyňa

ďalej uviedla, že je pravdou, že na byte boli dlhy a keďže hrozila exekúcia, tak žalovaná sa ponúkla,
že dlhy vyplatí. Keďže žalovaná to chcela mať aj právne usporiadené, tak prišla s tým, aby uzavreli
zmluvu, najprv sa jednalo o kúpnu zmluvu, pričom neskôr predmetnú zmluvu ona u notárky opravila na
darovaciu. Je pravdou, že podpis na darovacej zmluvy je jej podpis overený notárkou, avšak predmetnú
zmluvu si neprečítala. Žalovaná jej stále tvrdila, že môže v byte bývať a zriadi jej na byte vecné bremeno
spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania. Koncom roka 2016 ju zastavila susedka a opýtala

sa jej, či predáva byt, pretože videla niekde v novinách, že je v ponuke. Keďže dcéra prestala s ňou
komunikovať, písomne prostredníctvom právneho zástupcu dňa 10.2.2017 ju žiadala o vrátenie daru.
Keďže dcéra nereagovala, podala žalobu na súd.

6. Žalovaná ako aj právny zástupca na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedli, že žiadnym spôsobom

sa žalovaná nedopustila žiadneho protiprávneho konania voči svojej matke, práveže to bola ona, ktorá
sa snažila žalobkyni pomôcť, aby v podstate sa dostala z dlhov, ktoré vznikli ešte za čias, keď žil jej
otec. Žalobkyňa jej zatajovala, že prebieha ohľadne dlžôb nejaké konanie na súde, pretože vyhadzovala
všetky žlté lístky, ktoré jej boli doručené a tým sa nedozvedela o tom, aká dlžoba je na byte. Následne
sa vybrala za pani Y., konateľkou spoločnosti DOMUS a tá jej oznámila, že na byte je dlh 12.000,-€.

Súhlasila s tým, že túto podlžnosť zaplatí po splátkach avšak chcela to mať aj právne usporiadané , preto
žalobkyni predložila kúpnu zmluvu, ktorú žalobkyňa dňa 17.2.2016 podpísala pred notárkou, pričom
prečiarkla názov z kúpnej zmluvy na darovaciu zmluvu. Rovnako svoj podiel vo výške 1/6 jej daroval aj
brat s tým, že bol uzrozumený, že vyplatí všetky dlhy za matku. O tom, že matka si zmluvu neprečítala
uvádza, že táto skutočnosť nie je pravdou, pretože matka bola so všetkým uzrozumená, Matku z bytu

nevyháňa ani nevyháňala, žiadneho protiprávneho konania sa nedopustila, ona mesačne spláca splátky
250,-€, pričom so žalobkyňou odvtedy, ako svojvoľne vymenila zámky na jej byte nekomunikuje a je toho
názoru, že žaloba je nedôvodná.

7. K veci bol vypočutý ako svedok L. F., ktorý uviedol, že žalobkyňa je jeho matkou a žalovaná sestrou,

pričom po smrti otca zdedil 1/6 na predmetnej nehnuteľnosti a keďže na byte boli dlžoby a on nechcel
prísť o svoj byt, ktorý má v M., tak sa rozhodol svoj podiel darovať žalovanej. Zmluvu podpísal u notárky,
pričom ani si ju riadne neprečítal a sestra mu predmetnú zmluvu až neskôr doručila. To, či majú medzi
sebou žalobkyňa a žalovaná nejaké nezhody nevie, pretože žalobkyňu navštevuje ako sa dá a nemôže
potvrdiť ani skutočnosť, žeby žalovaná vyhadzovala žalobkyňu z bytu.

8. Svedok R. U., ktorý je priateľ žalobkyni uviedol, že v predmetnou byte on býva so žalobkyňou asi 4
roky, síce má svoj vlastný byt, ale väčšinou sa zdržiava u žalobkyni. Keď prišlo k darovacej zmluve, tak
sa opýtal žalobkyni, či čítala tú zmluvu, ona mu povedala, že ju nečítala, lebo žalovanej - dcére verí.
Problém nastal vtedy, keď žalovaná prišla za žalobkyňou a povedala jej, že ide predať byt. Žalobkyňa

jej na to povedala, že ona tam má právo doživotného bývania a užívania, pričom až vtedy sa dozvedela,
že takéto právo jej zriadené nebolo. Žalobkyňa naďalej býva v byte, pričom po incidente so žalovanou
vymenila zámok. O ďalších konfliktoch medzi žalobkyňou a žalovanou sa on nevie vyjadriť.

9. Súd sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi založenými žalobkyňou aj žalovanou do spisu a to najmä

darovacou zmluvou na č.l. 5-11, ponukou na byt Reality SK č.l. 12-15, žalobou na vypratanie bytu č.l.
XX, uznesením OS BA IV 22C/145/04 č.l. 38, žiadosťou o medzi úver ČSOB pre Y. F. z č.l. 39, LV č.
XXXX č.l. 41 a 42, Uznanie dlhu a dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 29.2.2016 s dlžníkom Y. F. a
veriteľ DOMUS Bratislava s.r.o. č.l. 43-44, vklad v hotovosti o vložení peňazí č.l. 45-51, výzva na vrátenie
daru č.l. 58 ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ktoré boli žalobkyni ako aj

žalovanej známe, pretože ich súd navzájom doručoval.

10. Podľa ust. § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.11. Občiansky zákonník pozná dva osobitného spôsoby zániku vzťahu z darovacej zmluvy. Jedným
z nich je jednostranný právny úkon darcu, ktorým sa domáha vrátenia daru. /§ 630/. Predpokladom

úspešného uplatnenia práva darcu jej veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom
jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej
intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania priebehu a pôsobenia
na darcu alebo členov jej rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto
kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napríklad fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie

potrebnej pomoci.

Podľa ustálenej judikatúry predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné
chovanie obdarovaného alebo len obyčajný nevďak, ale také chovanie, ktoré vzhľadom na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o
porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné. Nie každé chovanie, ktoré nie je v súlade

so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi,
naplňuje znaky § 630 OZ, no predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie
morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený
podľa objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru darcu.

Vrátenia daru sa teda môže domáhať darca, ak sú splnené tri podmienky a) ako ide o správanie
sa hrubo porušujúce dobré mravy, b) ak sa takto správa obdarovaný a c) ak sa takto správa voči
darcovi alebo členom jeho rodiny a právny vzťah z darovania zaniká na základe dvoch právnych
skutočností : kvalifikovaným porušením dobrých mravov voči darcovi, resp. členom jeho rodiny, a ďalej
jednostranného prejavu vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru.

Okamžikom správania sa obdarovaného, ktorý svojim správaním sa voči darcovi alebo členom jeho
rodiny hrubo porušil dobré mravy, vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Ide o jednostranný
právnyúkondarcu,ktorýmdarcazasplneniapodmienok§630žiadaodobdarovaného,abymuvrátildar.

Otázka, či správaním sa obdarovaného boli hrubo porušené dobré mravy, je predovšetkým otázkou
skutkovou.

Dôkazným bremenom rozumieme procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia a že práve z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech. Kto

a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho
záujme je preukázanie určitej skutočnosti. Neúspech v spore je nepriaznivým procesným dôsledkom,
ktorý stíha toho, kto neuniesol dôkazné bremeno.

12. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh na začatie konania je

nedôvodný, pretože nebolo zistené také správanie sa obdarovanej, ktoré by naplnilo zákonné znaky
uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka.

V prvom rade, ako bolo vyššie uvedené, k zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Obč. zák. dochádza
na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy

svojim správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Inými slovami, obdarovanému by súd mohol
uložiť povinnosť vydať (vypratať) nehnuteľnosť len vtedy, ak by nebol jej vlastníkom. Jej vlastníkom by
nebol vtedy, ak by darca preukázal súdu, že došlo k zániku darovacieho vzťahu. A zánik darovacieho
vzťahu môže darca preukázať len tým, že dokáže, že doručil obdarovanému jednostranný právny úkon,
ktorým sa domáha vrátenia daru a súčasne ak dokáže, že sa obdarovaný správal k darcovi alebo členom

jeho rodiny tak, že tým hrubo porušoval dobré mravy.

13. V posudzovanej veci však žalobkyňa žiadnym dôkazom nepreukázala ani len nevhodné správanie
sa žalovanej voči nej, tobôž konanie, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Vykonaným dokazovaním výpovediami samotných účastníkov konania mal súd preukázané, že

medzi žalobkyňou a žalovanou, ktoré sú v príbuzenskom pomere prišlo k určitému naštrbeniu vzťahov,
aletolenztohodôvodu,žežalovanáchcelavyriešiťdlhy,ktorésplácaakeďžežalobkyňajevtrojizbovom
byte sama, snažila sa tento byt predať, žalobkyni zabezpečiť menší byt a vyplatiť dlhy, ktoré ona sama
spláca. Žalobkyňa ako jediné nevhodné správanie sa voči žalovanej uvádza len skutočnosť, že žalovanájejnezriadilavecnébremeno,ktorémalospočívaťvprávedoživotnéhobývaniaaužívanianehnuteľnosti,
čo však za daného stavu nebolo možné, keďže na byte bolo zriadené záložné exekučné právo.
Predloženými dôkazmi súd nezistil žiadne urážlivé, neúctivé, nevďačné ani nepatričné správanie sa

žalovanej voči žalobkyni. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa
obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi,
ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia
daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti
konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Vo väčšine prípadov ide o

porušenie dobrých mravov spôsobom vyznačujúcich sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou, pričom
jeho vonkajším prejavom môže byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý
nezáujem a podobne. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i
správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného
správania sa obdarovaného sa voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti
znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého

porušenia dobrých mravov sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám
sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie
nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom
prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú) reakciu
obdarovaného / i keby bola nevhodná/, by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých

mravov. Výnimkou by bolo také správanie s obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k
správaniu sa samotného darcu (porovnaj rozsudok NSSR sp.zn. 2CDo 108/2007).
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže žalobkyňa nepreukázala žalobný dôvod, pre
ktorý sa domáhala vydania daru a nepreukázala ani zánik darovacieho vzťahu medzi ňou a žalovanou,
súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a žalobkyňa nemá právo na vrátenie daru. Vychádzal aj z

tej skutočnosti, že jediným dôvodom, pre ktorý chcela žalobkyňa vrátiť dar bola skutočnosť, že žalovaná
chcela dlžoby svojej matky a nebohého otca vyriešiť tak, že predá byt, ktorý má vo vlastníctve a následne
by žalobkyni kúpila menší byt a vyplatila dlhy, ktoré doteraz spláca. Z vyššie uvedených dôvodov preto
súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

14. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP a nasl., keď priznal strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu a to tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech proti
žalobkyni, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).