Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/211/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112202630
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112202630.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Q. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX B. S., zastúpený advokátom Petrom Janíkom, M.R. Štefánika 5,
Topoľčany, proti žalovanému: AXA pojišťovna a.s., Lazaretská 13/8, Praha 2, Česká republika, IČO:
281 95 604, organizačná zložka: AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, sídlo
organizačnej zložky: Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36 857 521, zast. CLS Čavojský ? Partners,
s.r.o.advokátskakancelária,Zochova6-8,81103Bratislava,IČO:36854972,konajúcaprostredníctvom
X.. V. Č., V.., S., o zaplatenie 3 952,81 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.2.2016, č.k. 12C/62/2012-262 a na odvolanie právneho zástupcu
žalobcu JUDr. Igora Horanského proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.11.2015 č.k.
12C/62/2012-211, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.2.2016, č.k. 12C/62/2012-262 sa p o t
v r d z u j e.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.11.2015 č.k. 12C/62/2012-211 sa z r u š u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 3 952,81 eur spolu s
príslušenstvom titulom poistného plnenia zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, § 806 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník“) a vecne tým, že na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania dňa 29.3.2010 uzavreli písomnú Poistnú zmluvu

č. XXXXXXXXXX o havarijnom poistení motorových vozidiel, predmetom ktorej bolo poistenie osobného
motorového vozidla zn. U., A.: V. XXXBN. V konaní mal za nesporné, že majiteľom poisteného
motorového vozidla bol žalobca, ktorý si na základe platnej poistnej zmluvy uplatnil u žalovaného
nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti zo dňa 3.6.2010. Žalovaný listom zo dňa 20.8.2010
žalobcovi oznámil, že podľa Všeobecných poistných podmienok, hlava II, článok 6, bod 17, písm. d)
a g), jeho nárok na vyplatenie poistného plnenia odmieta, pričom vychádzal zo záverov Znaleckého
posudku č. 1010-30/2010 zo dňa 15.8.2010, vypracovaného znalcom P.. H.. U. B. V..P.. Z pripojeného

vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Partizánske, odbor kriminálnej polície Č.B.: R.-XXX/JP-
V. -XXXX súd prvej inštancie zistil, že v trestnom konaní bol znalcom H.. B. F. V.. vypracovaný Znalecký
posudok č. 59/2001 zo dňa 25.3.2013, v ktorom znalec konštatoval, že k dopravnej nehode došlo takým
spôsobom a na takom mieste ako ho deklaroval v zápise o poškodení motorového vozidla žalobca. Maltak za to, že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie v súlade s platne uzavretou poistnou zmluvou.
Nakoľko však žalobca v zmysle Poistných podmienok pre poistenie vozidiel, hlava II, článok 6, bod 1,
v konaní nepreukázal skutočne vynaložené náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, súd

prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) podľa zásady úspešnosti a úspešnému žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca uvádzajúc, že napadnuté
rozhodnutie je nezákonné a neodôvodnené. Mal za to, že v konaní preukázal jednak vznik škody a
taktiež určil jej výšku, pričom poukázal na svoju výpoveď, úkony polície a priloženú fotodokumentáciu.
Výšku primeraných nákladov určil na sumu 4 000 eur a uviedol, že ju uhradil v hotovosti. Nakoľko
sa však jednalo o opravu vykonávanú súkromnou osobou, nevie preukázať jej úhradu. Pripomenul, že

žalovaný vychádzal z údajov dostupných v rámci ohliadky a ostatného spisového materiálu a prepočet
výšky škody spracoval v zmysle ním určených podkladov a tabuliek. S poukazom na uvedené žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo napadnutý rozsudok zruší
a vec vráti na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.5.2016
a uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach prezentovaných v súdnom konaní pred súdom prvej
inštancie a to, že žalobcom deklarovaná poistná udalosť zo dňa 2.6.2010 nezodpovedá nehodovému
deju tak, ako ho popísal žalobca, resp. z technického hľadiska je pri deklarovanom
priebehu dopravnej nehody rozsah poškodenia vozidla neprijateľný. Poukázal na vyjadrenie znalca doc.

H.. U. B., V..P.. v Znaleckom posudku č. XXXX-XX/XXXX zo dňa 15.8.2010, ktorý potvrdil jeho závery.
Mal za to, že poistnou udalosťou je výlučne tá skutočnosť, ktorá v sebe obsahuje dve základné zložky,
a to (i) vznik náhodnej udalosti, ktorá je predpokladaná v poistnej zmluve a ku ktorej došlo počas
trvania poistnej zmluvy a (ii) vznik škody. Imanentnou súčasťou oboch týchto zložiek je príčinná súvislosť
medzi náhodnou udalosťou a vznikom škody. Z jeho šetrenia ani zo spisového materiálu jednoznačne

nevyplýva vyššie uvedená príčinná súvislosť, a teda nebola splnená podmienka na vznik povinnosti
vyplatiť poistné plnenie. K tvrdeniu žalobcu o preukázaní vzniku škody uviedol, že samotný vznik škody
nie je z jeho strany rozporovaný, avšak ako vyplýva zo Znaleckého posudku č. XXXX-XX/XXXX zo dňa
15.8.2010, žalobcom deklarovaný údajný priebeh nehody je podľa jeho názoru technicky neprijateľný, a
preto nebolo možné, aby k nehode došlo žalobcom tvrdeným spôsobom. Škodu na motorovom vozidle

teda nie je možné považovať za poistnú udalosť podľa poistnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko absentuje obligatórna zložka vzniku povinnosti poskytnúť
poistné plnenie, ktorou je príčinná súvislosť medzi vznikom poistnej udalosti (nehody) a vznikom škody
(poškodenia motorového vozidla), ktorá by mu zakladala povinnosť poskytnúť poistné plnenie.

6. Poukazujúc na hlavu II (Havarijné poistenie) článok 6 (Plnenie poisťovateľa z poistnej udalosti) bod
1, bod 17 písm. d) a písm. g) Poistných podmienok pre poistenie vozidiel a s ohľadom na tvrdenie
žalobcu,žesinechalpoškodenémotorovévozidloopraviťulakýrnika,ktoréhovšak nevedelidentifikovať
a nedisponoval akýmkoľvek dokladom o vykonanej oprave a ani nemal vedomosť o tom, čo bolo
predmetom opravy a za akú cenu, mal žalovaný za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal

skutočné a primerané vynaloženie nákladov na opravu svojho motorového vozidla, preto v zmysle
Poistných podmienok pre poistenie vozidiel (hlava II článok 6 bod 1) nebol daný dôvod na vyplatenie
poistného plnenia žalobcovi.

7. V súvislosti s námietkami žalobcu v podanom odvolaní žalovaný poukázal na to, že (i) právo na

vyplatenie poistného plnenia vzniká poistenému v sume, ktorá zodpovedá skutočne vynaloženým a
primeraným nákladom na opravu motorového vozidla. Esenciálnou podmienkou na to, aby mu vznikla
povinnosť vyplatiť poistné plnenie je preukázanie týchto skutočne vynaložených nákladov, nielen ich
určenie podľa voľného úsudku žalobcu; (ii) skutočnosť, že údajná oprava bola vykonaná súkromnou
osobousamaosebeniejevrozporespoistnouzmluvou,avšakžalobcažiadnymspôsobomnepreukázal

kto, kedy, kde a za aké náklady opravu motorového vozidla vykonal, (iii) rozhodnutie žalobcu ustáliť
výškuškodypodľajehokalkulácie,ktorúuviedolvosvojomtrestnomoznámeníprepodozreniezozločinu
poisťovacieho podvodu zo dňa 26.8.2010, ČVS: R.-XXX/JP-V.-XXXX, považuje za účelové s cieľom
obísť Poistné podmienky pre poistenie motorových vozidiel. V dôsledku podania trestného oznámeniaz jeho strany a ani v dôsledku zastavenia trestného stíhania/konania, nijakým spôsobom nedochádza
k zániku povinnosti žalobcu preukázať skutočne vynaložené a primerané náklady, ktoré žalobca údajne
zaplatil za opravu motorového vozidla, a to za účelom poskytnutia poistného plnenia. A contrario

by tak mohla nastať situácia, že žalobca by bol pri preukazovaní skutočne vynaložených nákladov
oprávnený vychádzať výlučne z akéhokoľvek jeho oznámenia, v ktorom by bola uvedená kalkulácia
škody. Súčasne mal za to, že výšku škody, ktorú uviedol v trestnom oznámení, v žiadnom rozsahu
nemožno stotožňovať so skutočnými nákladmi, ktoré mali byť vynaložené na opravu motorového vozidla
ako jednou z podmienok na vznik nároku na poskytnutie poistného plnenia. Vzhľadom k uvedenému

žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na
náhradu trov konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli

v neprospech strany.

11. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p).

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov a jeho výsledky aj náležite
v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval
správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie
podrobne a náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 odôvodil.

V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých
založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal
tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré
nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane

druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v
hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd
prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie

je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie
na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a
aj spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné
dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam

žalobcu.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 29.3.2010 k uzavretiu
Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla žalobcu zn.
U. U., A. :V. XXX O.. Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Partizánske zo dňa 25.11.2010 vyplýva,

že dňa 2.6.2010 došlo k dopravnej nehode pred obcou B. T. v stúpaní pohoria W., smerom do obce
B. T. tým, že vodičovi (žalobcovi) motorového vozidla zn. U. U., EČ : V. XXX O. prebehla cez cestu
v smere jazdy lesná zver. V záujme zabránenia stretu vodič strhol riadenie, čím sa pravou stranou
vozidla oprel o zvodidlá, ktoré mu poškodili pravú stranu vozidla po celej dĺžke od predného pravéhoblatníka cez pravé predné a pravé zadné dvere až po zadný pravý blatník vozidla. Žalobca oznámil
vznik škody žalovanému, ktorý dňa 4.6.2010 vykonal ohliadku poškodeného motorového vozidla.
Žalovaný listom zo dňa 20.8.2010 žalobcovi oznámil, že nárok na poistné plnenie s poukazom na

hlavu II článku 6 bod 17. písm. d) a g) Všeobecných poistných podmienok, odmieta. V konaní predložil
žalovaný Znalecký posudok č. X XXX-XX/XXXX zo dňa 15.8.2010 vypracovaný znalcom P.. H.. U.
B., V..P.., ktorý uviedol, že na základe poskytnutých podkladov a vykonaných rozborov, je technicky
neprijateľné, že k vzniku a priebehu deklarovanej kolízie vozidla Audi so zvodidlami došlo tak, ako je
popísané v predložených podkladoch k predmetnej nehode. Dňa 31.8.2010 podal žalovaný oznámenie

o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu poisťovacieho podvodu voči žalobcovi a
predložil predbežnú kalkuláciu prípadného poistného plnenia. Okresné riaditeľstvo PZ Partizánske
uznesením zo dňa 18.11.2010, ČVS :R.-XXX/JP-V.-XXXX začalo trestné stíhanie pre pokus zločinu
poisťovacieho podvodu voči žalobcovi. V trestnom konaní bol vypracovaný Znalecký posudok č. XX/
XXXX zo dňa 25.3.2011 znalcom H.. B. F., V.., ktorý uviedol, : „K dopravnej nehode došlo spôsobom a
na takom mieste ako ho deklaroval a v zápise o poškodení motorového vozidla jeho majiteľ.“ Okresné

riaditeľstvo PZ Partizánske uznesením zo dňa 5.4.2010, č. ČVS : R.-XXX/JP-V.-XXXX zastavilo trestné
stíhanie proti žalobcovi vo veci pokusu zločinu poisťovacieho podvodu, lebo skutok nie je trestným činom
a nie je dôvod na postúpenie veci.

14. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo

poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

15. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

16. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

17. Predmetom konania je nárok uplatnený žalobcom proti žalovanému titulom poistného plnenia.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že medzi účastníkmi došlo k
platnémuuzavretiupoistnejzmluvynapoisteniemotorovéhovozidlazn.U.adňa2.6.2010došlokvzniku
poistnej udalosti, s ktorou je spojený vznik povinnosti žalovaného plniť. Následne súd prvej inštancie
správne skúmal predpoklady vzniku škody v súlade s § 420 Občianskeho zákonníka. Z hypotézy

uvedenej právnej normy vyplývala pre žalobcu povinnosť preukázať vznik škody. Ak teda žalobca tvrdil,
že mu vznikla škoda, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie
výšky škody.

18. Odvolací súd konštatuje, že súd v konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z

vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods.
1 O.s.p.). Strany konania boli a sú povinné prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným
opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p.,
platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie (aktuálne podľa § 149 až 151 C.s.p.).
Podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p., platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie, sú účastníci

konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú
povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovania, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa zásadne,
teda bez splnenia podmienok podľa § 205a ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní neprihliada. Aby strana
konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť

svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich
skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť
rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu
väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú

skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať.

19. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie, že
žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie uplatnenej výšky škody, tak akoto vyplýva z čl. 6 bod 1 prvá veta Hlavy II Havarijné poistenie Poistných podmienok pre poistenie
vozidiel:“ Ak došlo k poškodeniu poisteného vozidla, vzniká poškodenému právo na výplatu sumy
zodpovedajúcej skutočne vynaloženým nákladom a primeraným nákladom na opravu poškodeného

motorového vozidla“. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výsluch žalobcu na pojednávaní
dňa 20.3.2015, na ktorom žalobca uviedol : „Nepamätám si presne čo bolo predmetom opravy,
asi to bol vymenený predný nárazník, predný blatník, asi aj dvere, za opravu zaplatil 3 000 až 4
000 eur, presne si nepamätá, bez faktúry v hotovosti. Opravené motorové vozidlo predal v auguste
alebo septembri, rok nevie, potom ako mu žalovaný škodu nezaplatil. Auto predal na inzerát Q. Š.,

s ktorou sa poznal, bez zmluvy za cenu 5 000 eur, ktorú kupujúca zaplatila v hotovosti:“(čl. 149).
Pokiaľ ide o preukázanie výšky škody vzniknutej na motorovom vozidle, odvolací súd poukazuje na
obsah odvolania odvolateľa, v ktorom opätovne uviedol, že nedisponuje dokladmi preukazujúcimi
vykonanieopravypoškodenéhomotorovéhovozidla.Odkaznavýsledky trestnéhokonaniaapredbežnú
kalkuláciu zo strany žalovaného, ktorú žalovaný predložil v trestnom konaní za účelom predbežného
vyčíslenia prípadnej škody nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať skutočné náklady vynaložené na

opravu poškodeného motorového vozidla. S ohľadom na uvedené sa možno stotožniť s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie uviedol: „Navrhovateľ v konaní, ale nepreukázal
skutočne vynaložené náklady na opravu poškodeného motorového vozidla. Nevedel uviesť kedy, komu
a v akej výške náklady opravu poškodeného motorového vozidla zaplatil.“ Odvolací súd tak konštatuje,
že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď uviedol, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné

bremeno preukazujúce vynaloženie skutočných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla
a následne žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p.
(vrátane výroku o trovách konania), ako vecne a právne správne potvrdil.

21.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému
žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý

vydá súdny úradník.

22. Napadnutým uznesením zo dňa 6.11.2015, č. k. 12C/62/2012-211, súd prvej inštancie uložil
právnemu zástupcovi žalobcu X.. H. Z. poriadkovú pokutu vo výške 200 eur s povinnosťou zaplatiť ju v
lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Bratislava I. Rozhodnutie právne

odôvodnil ust. § 53 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie, na ktoré
bolpredvolanýpodhrozboupokuty200eurnedostavil,ospravedlnilsapojednávaním,ktorénekolidovalo
s vytýčeným termínom pojednávania v tejto veci, pričom išlo o vec reštančnú, v ktorej išlo už o 12-te
pojednávanie, z čoho 8 bolo odročených na návrh žalobcu a jeho právneho zástupcu a jedno z dôvodu,
že právny zástupca žalobcu požiadal o lehotu na oznámenie na doplnenie dokazovania, pričom tak

urobil až po hrozbe poriadkovej pokuty po 4 mesiacoch, čím hrubým spôsobom sťažil postup konania.

23. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie právny zástupca žalobcu X.. H. Z. navrhujúc, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že na pojednávanie, ktorého termín bol určený na deň
6.11.2015 o 13.00 hod sa ospravedlnil riadne, a to už dňa 2.11.2015 o 10.15 hod elektronickým podaním,

čo bolo tri dni pred termínom pojednávania. Dôvodom bolo iné pojednávanie, a to pojednávanie na
Okresnom súde v Trnave o 10.00 hod., ktoré reálne kolidovalo s uvedeným pojednávaním, a to i s
ohľadom na vzdialenosť a dopravnú situáciu. V prípade, ak konajúci súd nemal jeho ospravedlnenie
za dostatočné, mal dostatok času zareagovať, čo však neurobil. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvej
inštancie, že požiadal o lehotu na oznámenie návrhov na doplnenie dokazovania, čo však urobil až po

hrozbepokutypo4mesiacoch,nakoľkonatomtopojednávaníbollensubstituentom(žalobcuzastupoval
v tej dobe X.. V. X.), pričom zápisnica z pojednávania bola zaslaná tomuto právnemu zástupcovi.
Nakoľko prevzal právne zastupovanie žalobcu až dňa 28.8.2015, nemohlo dôjsť z jeho strany k hrubému
ani inému sťaženiu konania.

24. Odvolací súd uvádza, že proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie rozhodoval o uložení
poriadkovej pokuty, bolo podľa procesnej úpravy platnej do 30.6.2016 prípustné odvolanie, pretože to
zákon výslovne nevylučoval v ustanovení § 202 ods. 3, ani v žiadnom inom ustanovení O.s.p.. Novou
právnou úpravou, zavedenou Civilným sporovým poriadkom, došlo ku koncepčnej zmene princípompozitívnej enumerácie, tzn., že odvolaciemu prieskumu sú naopak podrobené len tie uznesenia, ktoré
tento procesný poriadok v § 357 taxatívne vymenúva.

25. Podľa § 53 ods. 1 O.s.p. tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania
alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom uložený úkon
alebo nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi
dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť
neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok,

alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820
eur.

26. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

27. Zmyslom poriadkovej pokuty je výchovne pôsobiť na toho, komu sa ukladá. Sleduje sa ňou
predovšetkým záujem, aby sa konanie, ktoré je ňou sankcionované, viackrát nestalo. Opodstatnené je
však aj posudzovanie charakteru porušenia povinnosti, intenzity a kvantity jej výskytu.

28. Poriadkovú pokutu môže súd uložiť len v prípade, že osoba, ktorej bola uložená povinnosť, svoju
nečinnosť neospravedlnila včas a závažnými dôvodmi. Posúdenie, či takouto osobou uvádzané dôvody
sú závažné, bude na úvahe súdu aj vzhľadom na uloženú povinnosť a ostatné okolnosti konkrétneho
prípadu.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu nebola v danom prípade splnená žiadna z podmienok pre uloženie
poriadkovej pokuty predpokladaných v ust. § 53 O.s.p. účinného a platného v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie uložil uznesením na pojednávaní dňa 6.11.2015 poriadkovú
pokutu právnemu zástupcovi žalobcu X.. H. Z., ktorý prevzal právne zastupovanie žalobcu až dňa
28.8.2015 konštatujúc, že hrubo sťažuje konanie vo veci. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu

dáva do pozornosti, že žalobcu v konaní od 25.1.2012 do 19.9.2014 zastupoval advokát V. X., od
29.9.2014 do 11.11.2014 X.. I. P. a opätovne od 14.11.2014 do 28.8.2015 advokát V. X.. Advokát V.
X. dňa 19.3.2015 poveril substitučným zastúpením X.. H. Z., a to na zastupovanie na pojednávaní
dňa 20.3.2015 a na zastupovanie žalobcu na pojednávaní dňa 29.5.2015. X.. H. Z. predložil súdu
plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu až podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 7.9.2015

a zároveň požiadal o ospravedlnenie na pojednávaní na deň 9.9.2017 z dôvodu práceneschopnosti.
Súd prvej inštancie z uvedeného dôvodu termín pojednávania vytýčený na deň 9.9.2015 odročil na
deň 6.11.2015. Predvolanie na pojednávanie na deň 6.11.2015 prevzal právny zástupca žalobcu X..
H. Z. dňa 2.10.2015 a následne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.11.2015 ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní dňa 6.11.2015 z dôvodu kolízie pojednávaní, ktorú preukázal predložením

predvolania z Okresného súdu Trnava zo dňa 28.9.2015.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že správanie sa právneho zástupcu
žalobcu X.. H. Z. za obdobie, kedy bol v postavení právneho zástupcu žalobcu, nenaznačovalo
úmysel akýmkoľvek spôsobom sťažiť postup súdu v konaní. Rovnako mu nemožno klásť za vinu, že

výlučne jeho konaním boli opakovane odročované vytýčené termíny pojednávaní, i s poukazom na
to, že v období od 25.1.2012 do 19.9.2014 a opätovne od 14.11.2014 do 28.8.2015 bol žalobca v
konaní zastúpený advokátom V. X.. Ak mal súd prvej inštancie za to, že právny zástupca žalobcu
nepreukázal dôvodnosť odročenia pojednávania z dôležitých dôvodov, mal zvážiť, či sú naplnené
dôvody na odročenie pojednávania vo veci. Odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že výška

poriadkovej pokuty musí zodpovedať povahe porušenej povinnosti a musí byť náležite odôvodnená. V
danom prípade však súd prvej inštancie výšku poriadkovej pokuty v sume 200 eur nijakým spôsobom
neodôvodnil.

31. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389

ods. 1 písm. d) C.s.p. zrušil.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).